Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/35/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216202575 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1216202575.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu SPOJNET s. r. o., Brečtanova 4/B, Bratislava, IČO: 45 390 053, práv. zast. Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., Prievozská 4/B, Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanému Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, Chlumeckého 2, P. O. Box 57, Bratislava, IČO: 00 166 260, o zaplatenie 96.780,- EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 22Cb/67/2016-92 zo dňa 23.11.2016, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 22Cb/67/2016-92 zo dňa 23.11.2016 p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 96.780,- EUR s 9,05 % ročným úrokom z omeškania od 17.8.2015 až do zaplatenia, a to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že dňa 17.6.2015 žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili zmluvu o poskytovaní služieb č. Z201511846_Z, predmetom ktorej bola migrácia a upgrade aplikačnej infraštruktúry a okolitého ICT prostredia trojvrstvovej aplikácie typu klient - server, teda transport infraštruktúry z Liptovského Mikuláša do Bratislavy a následné sfunkčnenie aplikačného programového vybavenia CERS. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky elektronického trhoviska vo verzii 1.3 účinnej od 1.6.2015 (ktorých 2. časť tvorili Všeobecné zmluvné podmienky, ďalej len „VZP“). Čas plnenia bol stanovený v zmysle bodu 3.2 zmluvy od 26.6. do 10.7.2015. Žalobca vykonal všetku prípravu potrebnú na splnenie svojho zmluvného záväzku a zabezpečil v mieste plnenia (dátové centrum v Liptovskom Mikuláši) osem pracovníkov, ktorí boli pripravení zrealizovať prípravné práce na presun technických zariadení do dátového centra v Bratislave. Zo strany žalovaného však nebola poskytnutá potrebná súčinnosť za účelom faktickej realizácie prác, nakoľko pracovníkom žalobcu nebol umožnený vstup do budovy, v ktorej sa uvedené technické zariadenia nachádzali. Z uvedených dôvodov nebolo možné vykonať fyzickú migráciu technických zariadení. Vzhľadom na blížiaci sa koniec lehoty na plnenie bol stanovený ďalší termín plnenia na deň 9.7.2015. Pracovníkom žalobcu však opäť nebol umožnený prístup k technickým zariadeniam a žalovaný nijakým spôsobom nezabezpečil ich sprístupnenie pre žalobcu. Pokiaľ by nedošlo ku škodovej udalosti (porušeniu povinnosti žalovaného poskytnúť žalobcovi potrebnú súčinnosť k plneniu zmluvy), žalobca mohol s prihliadnutím na obvyklý priebeh veci dôvodne očakávať dosiahnutie dohodnutého zisku podľa zmluvy, t. j. zaplatenie zmluvnej ceny podľa čl. IV v sume 96 780,- EUR. Žalovaný do dnešného dňa náhradu škody (ušlý zisk) žalobcovi nezaplatil, pričom sa bránil tým, že nemôže niesť zodpovednosť za to, že vlastník budovy v Liptovskom Mikuláši, spoločnosť ARMAGEDON, s.r.o., neumožnila pracovníkom žalobcu prístup do budovy za účelom realizácie predmetnej zmluvy. 3. S odkazom na príslušné ustanovenia Obchodných podmienok elektronického trhoviska, 2. časť Všeobecné zmluvné podmienky a ustanovenia zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ,,Obch. zák.“) súd poukázal na to, že podľa § 757 Obch. zák. pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl. Obch. zák., ktorý vymedzuje predpoklady pre priznanie práva na náhradu škody a pokiaľ v konaní nie sú preukázané okolnosti vylučujúce zodpovednosť uvedené v § 374, má povinnosť uhradiť škodu ten, na strane ktorého došlo k porušeniu povinnosti, či už zo zmluvného vzťahu, alebo porušením zákonnej povinnosti za predpokladu, že sú splnené aj ostatné podmienky. Úprava náhrady škody je v Obch. zák. založená na princípe objektívnej zodpovednosti. To znamená, že strana, ktorá porušila svoju povinnosť, je povinná vždy škodu nahradiť bez ohľadu na to, či porušenie povinností, ktoré spôsobilo vznik škody, zavinila alebo nie. Pod pojmom škoda sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu v zmluvných záväzkoch je porušenie zmluvnej povinnosti, ďalej existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti škodcu a vznikom škody. O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide totiž vtedy, ak je medzi porušením zmluvnej povinnosti škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku. 4. Na základe uvedeného súd prvej inštancie skonštatoval, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že uzavretie zmluvy medzi stranami sporu nebolo v konaní sporné, rovnako ako ani to, že žalobca vykonal všetku prípravu potrebnú na splnenie svojho zmluvného záväzku v súvislosti s presunom technických zariadení z dátového centra v Liptovskom Mikuláši do dátového centra v Bratislave. Medzi subjektmi konania však bolo sporné, či je žalovaný zodpovedný za vznik škody (ušlého zisku) u žalobcu v dôsledku toho, že mu bolo znemožnené plniť predmetnú zmluvu. Súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu, nakoľko bola preukázaná existencia všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorú žalobca vyčíslil v sume 96 780,- EUR, t. j. porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným, existencia škody na strane žalobcu a príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti žalovaným a vznikom škody. V konaní bolo preukázané, že žalovaný porušil ustanovenie bodu 6.2.1 VZP, podľa ktorého bol povinný poskytnúť žalobcovi za účelom riadneho dodania plnenia v potrebnej dobe nevyhnutnú súčinnosť. Žalobca opakovane pripravil svojich pracovníkov na realizáciu prác súvisiacich s presunom technických zariadení žalovaného do dátového centra v Bratislave, avšak nebolo im umožnené vstúpiť do budovy, v ktorej sa predmetné dátové centrum nachádzalo, v dôsledku čoho nedošlo k plneniu predmetu zmluvy zo strany žalobcu. Žalovaný bol povinný zabezpečiť žalobcovi potrebnú súčinnosť na plnenie zmluvy, vrátane sprístupnenia priestorov budovy, pričom je irelevantné, že tomu zabránila tretia osoba, a to aj pri vynaložení maximálneho úsilia zo strany žalovaného. Z uzavretej zmluvy súdu zreteľne vyplývalo, že žalovaný bol povinný poskytnúť žalobcovi všetku potrebnú súčinnosť, pričom ak zmluvnú povinnosť poruší, bude zodpovedať žalobcovi za škodu, ktorá mu tým vznikne (bod 6.2.1 v spojení s bodom 14.1 VZP). Zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplývalo, že by si zmluvné strany vzájomne nezodpovedali za porušenie zmluvy v prípade, ak by zmluvná strana porušila zmluvu v dôsledku konania alebo nekonania tretej osoby. V konaní bol preukázaný aj druhý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, a to existencia škody, resp. ušlého zisku, ktorý žalobcovi vznikol tým, že nedošlo k vykonaniu predmetu zmluvy a ktorý mohol žalobca dôvodne očakávať, ak by mu žalovaný poskytol potrebnú súčinnosť. Ušlým ziskom žalobcu je tak celková cena predmetu zmluvy vrátane DPH v sume 96 780,- EUR (v zmysle čl. IV zmluvy), ktorú by bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi po riadnom dodaní plnenia zo strany žalobcu. Nakoniec je daný aj tretí predpoklad vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, a to kauzálny nexus, keďže medzi porušením zmluvnej povinnosti žalovaného a vznikom škody na strane žalobcu je nepochybne daná príčinná súvislosť. Keby žalovaný riadne poskytol súčinnosť a sprístupnil žalobcovi predmetné technické zariadenia, žalobca by mu poskytol zmluvné plnenia a vzniklo by mu právo na zaplatenie ceny za dodané plnenie v žalovanej sume. V zmysle uvedeného vzniklo žalobcovi voči žalovanému právo na zaplatenie náhrady škody v predmetnej sume a keďže ju do dnešného dňa nezaplatil, dostal sa tak do omeškania a žalobcovi vzniklo aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške 9,05 % ročne v zmysle § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., a to od 17.8.2015, teda odo dňa, kedy by bol žalovaný v omeškaní so zaplatením dohodnutej ceny, pokiaľ by nedošlo k škodovej udalosti. Súd dodal, že ďalšie dokazovanie, a to výsluch navrhovaného svedka, Ing. J. P., nevykonal, nakoľko to vzhľadom na dostatočne preukázaný skutkový stav veci nepovažoval za potrebné a ani hospodárne. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“), s tým, že v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalobca a súd mu tak priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. 5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že predmetný rozsudok podľa jeho názoru vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie si pojem ,,poskytnutie súčinnosti“ vykladá neprimerane extenzívne. Žalovaný zdôraznil, že nie je vlastníkom budovy v Liptovskom Mikuláši, čo ani nie je predmetom sporu a vzhľadom k tomu predmetnou budovou ani nemôže, resp. nemohol disponovať. Žalovaný uviedol, že prekážka, ktorá bránila realizácii predmetu zmluvy uzatvorenej medzi ním a žalobcom, nastala nezávisle od jeho vôle a zároveň nebolo možné rozumne predpokladať, že by túto prekážku alebo jej následky odvrátil alebo prekonal. Dodal, že v čase vzniku záväzku vychádzal z výziev majiteľa predmetnej budovy, že ju má vypratať a vzhľadom k tomu žalovaný nepredvídal prekážku, v dôsledku ktorej by predmetná zmluva nemohla byť realizovaná. Žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie mal s poukazom na uvedené eventuálne prihliadnuť na § 374 Obch. zák. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. 6. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril. 7. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v celom rozsahu vecne správny. 8. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie v súlade s dostatočne zisteným skutkovým stavom vec správne právne posúdil a s jeho rozhodnutím sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Na doplnenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že v zmysle VZP bol žalovaný povinný poskytnúť žalobcovi nevyhnutnú súčinnosť za účelom riadneho dodania či poskytnutia plnenia v zmysle zmluvy uzavretej medzi stranami sporu. So skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný si svoju povinnosť nesplnil, nevynaložil potrebnú súčinnosť na to, aby pracovníci žalobcu mohli vstúpiť do predmetných priestorov a vykonať práce v zmysle zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 17.6.2015. V tejto súvislosti odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na závery súdu prvej inštancie, nakoľko konaním, resp. nekonaním žalovaného došlo k porušeniu jeho povinnosti vyplývajúcej zo záväzkového vzťahu so žalobcom, ktorej následkom bol vznik škody (ušlý zisk) na strane žalobcu. Za daných okolností boli teda na strane žalovaného v zmysle príslušných ustanovení Obch. zák. naplnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, a to porušenie povinnosti, vznik škody a kauzálny nexus, teda príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaného a vznikom škody na strane žalobcu. Odvolací súd dodáva, že žalovaný v plnom rozsahu zodpovedal za splnenie si svojich povinností zo zmluvy bez ohľadu na usporiadanie vlastníckych vzťahov k budove, v ktorej sa nachádzali predmetné technické zariadenia, ktoré mali byť pracovníkmi žalobcu vysťahované. Z obsahu spisu a predložených dokladov vyplýva, že žalovaný nezavolal ani políciu a nevyvinul ani žiadne ďalšie úsilie, aby sa mohol dostať k svojmu majetku, napriek tomu, že žalobcu informoval o tom, že priestory budú v stanovenom termíne sprístupnené (od 26.6.2015 v zmysle zmluvy a následne na základe oznámenia žalovaného zo dňa 8.7.2015 mali byť priestory prístupné od 9.7.2015 v čase od 9:00 do 10.7.2015 do 16:00). O tom, že na danom mieste boli dňa 9.7.2015 prítomní aj zástupcovia žalovaného síce svedčí predložená notárska zápisnica spísaná dňa 14.7.2015, z ktorej je však zrejmé, že priestory sprístupnené neboli. Odvolací súd naviac dodáva, že žalovaný už v období uzavretia zmluvy so žalobcom nemal žiadny právny titul na užívanie predmetných priestorov, nakoľko zo strany ich vlastníka mu bolo dňa 19.1.2015 doručené odstúpenie od zmluvy o nájme spolu s výzvou na vypratanie priestorov do 3 dní od doručenia odstúpenia a výzvou na úhradu splatného nájomného. Žalovaný tak bol povinný priestory okamžite vypratať, napriek tomu na tento účel až dňa 17.6.2015 uzavrel so žalobcom predmetnú zmluvu o poskytnutí služieb, pričom si vzhľadom na uvedené musel byť vedomý prípadných problémov súvisiacich s možnosťou vstúpiť do priestorov, kde mal na základe už neexistujúceho nájomného vzťahu uskladnené dané technické vybavenie. 10. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 11. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením. 12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).