Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/358/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216204002 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1216204002.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.Y. XX, O., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, spol. s r. o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o ochranu práv spotrebiteľa, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 3.6.2016, č.k. 51C/42/2016-53, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku, ktorým určil, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30.4.2014 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov, p o t v r d z u j e. Vo zvyšnej časti sa rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a v rozsahu zrušenia sa v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie určil, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30.4.2014 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 58 eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 9.3.2016 do zaplatenia a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 39, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 5, 6, § 451 ods. 1, 2, § 121 ods.3, § 517 ods.1,2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník„), § 1 ods.2, § 2 písm. i/, § 4 ods.1, § 5 ods.2, § 9 ods.1,2, § 11 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úverov a vecne tým, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že dňa 30.4.2014 uzavrel žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, podľa ktorej žalobca poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 600 eur, pričom dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 528 eur; v zmluve je uvedená Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej „RPMN“) 88% a úroková sadzba je 39,15 %. V Dohode o plnení záväzku v splátkach zo dňa 30.4.2014 uzavretej medzi stranami je uvedená RPMN vo výške 263,34 %. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX ani v Dohode o plnení záväzku v splátkach zo dňa 30.4.2014 nie je uvedená konečná splatnosť úveru, výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Na základe predmetnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX a Dohody o plnení záväzku v splátkach zo dňa 30.04.2014 žalobca uhradil žalovanému ku dňu podania žaloby 658 eur. 3. Vychádzajúc z obsahu predmetnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX mal súd prvej inštancie za jednoznačné, že posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným typovou spotrebiteľskou zmluvou upravenou špeciálnym právnym predpisom, a to zákonom o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný bol od uzatvorenia zmluvy v postavení dodávateľa, žalobca v postavení spotrebiteľa, ktorý nemohol zmluvné podmienky žiadnym spôsobom ovplyvniť. Keďže predmetná Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX je zmluvou spotrebiteľskou, táto musí okrem všeobecných náležitostí povinne obsahovať osobitné náležitosti podľa § 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie po preskúmaní predmetnej zmluvy dospel záveru, že táto neobsahuje údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, hoci ide o náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2005 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Pretože bolo preukázané, že spotrebiteľ úver čerpal, uzatvorená zmluva je napriek uvedenému nedostatku platná, v zmysle § 11 ods. 1 cit. zákona o ochrane spotrebiteľa sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Konštatoval, že uvedený údaj o konečnej splatnosti úveru sa nedá vyvodiť z počtu splátok, pretože zákon výslovne vyžaduje jeho uvedenie v zmluve ( v opačnom prípade by bola zákonná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ustanovená nadbytočne). Vzhľadom na to ide o nedostatok náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ cit. zákona o spotrebiteľských úveroch (zmluva neobsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov) má žalovaný právo len na zaplatenie istiny, ktorú žalobca ako dlžník riadne vyčerpal a ktorú žalovanému ako veriteľovi aj riadne splatil. 4. K námietke žalobcu o nesprávnom uvedení výšky RPMN (v Zmluve o úvere je uvádzaná RPMN 88%, v Dohode o plnení záväzku v splátkach zo dňa 30.4.2014 je uvedená RPMN vo výške 263,34 %) súd prvej inštancie uviedol, že ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady spotrebiteľa vrátane úrokov a iných poplatkov priamo spojených s úverom, t.zn. predstavuje celkové náklady úveru pre klienta, ktoré obsahujú prvok úrokovej sadzby a prvok ostatných súvisiacich nákladov (pod ostatnými súvisiacimi nákladmi sa rozumejú náklady na zisťovanie informácií, administratívu, prípravu dokumentov, záruky, poistenie úverov a pod.), ktorá je dôležitým kritériom pre spotrebiteľa pri porovnaní úverov z hľadiska ich výhodnosti. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje ako povinnú osobitnú náležitosť písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená alebo je uvedená v zmluve na rôznych miestach v rozdielnej výške, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmyslom uvedenej zákonnej úpravy je jednoznačne ochrana záujmov spotrebiteľa, ktorý na základe uvedeného údaja vie zistiť cenu úveru a porovnávať medzi viacerými úvermi. Nie je naplnený zmysle uvedeného zákon, ak je výška RPMN v zmluve síce uvedená, ale v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa. Uvedenie nesprávneho údaja RPMN je klamaním spotrebiteľa a preto takejto praktike nie je možné priznať miernejšie dôsledky ako tie, ktoré predpokladá zákon pri neuvedení RPMN v zmysle § 4 ods. 5, § 5 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené, keď žalovaný v Zmluve o úvere uvádza odlišnú výšku RPMN ako je výška RPMN uvedená v Dohode o splátkach, mal súd prvej inštancie za to, že žalovaným poskytnutý úver je aj z tohto dôvodu potrebné posudzovať ako úver bez poplatkov a bezúročný a s prihliadnutím na sumu uhradenú žalovaným ku dňu podania žaloby vo výške 658 eur, je potom suma prevyšujúca poskytnutý úver vo výške 600 eur bezdôvodným obohatením žalovaného, nakoľko ide o plnenie bez právneho dôvodu, ktoré je žalovaný povinný žalobcovi vydať (451 ods. 1 Občianskeho zákonníka). 5. K námietke žalovaného týkajúcej sa nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení súd prvej inštancie uviedol, že pri hodnotení naliehavého právneho záujmu v spotrebiteľských zmluvách treba vychádzať z princípov zvýšenej ochrany spotrebiteľa danej nielen komunitárnou, ale aj vnútroštátnou právnou úpravou. K naplneniu tejto zvýšenej ochrany môže dôjsť iba vtedy, ak spotrebiteľovi bude umožnený reálny prístup na súd, a to so zvýšenou ingerenciou súdu tak, ako tomu nasvedčuje právna úprava ukladajúca súdom zohľadniť niektoré skutočnosti z úradnej povinnosti. To znamená, že v zásade bude daný naliehavý právny záujem na určení každej skutočnosti, ktorá môže mať vplyv na zmluvný vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, čo zodpovedá požiadavke, aby z úradnej povinnosti rozhodnutie súdu bolo spôsobilé ovplyvniť právne postavenie žalobcu. Dokonca bude postačujúce aj to, ak rozhodnutie bude mať vplyv na postavenie spotrebiteľa k tretej osobe, ktorá nie je účastníkom konania. Pri posudzovaní danosti naliehavého právneho záujmu je významné to, či výrok rozhodnutia o tom, či tu je právny vzťah alebo právo bude mať za následok zmenu práv a povinností, alebo zmenené postavenie žalobcu v hmotnoprávnych vzťahoch, a to za stavu, že v danom čase nemôže uplatňovať svoje právo návrhom podľa § 80 písm. b/ O. s .p.. 6. O priznaných úrokoch z omeškania a o ich výške rozhodol súd prvej inštancie podľa § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. 7. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok prihliadajúc na to, že v konaní plne úspešný žalobca nepodal návrh na náhradu trov konania (§ 151 ods.1 O.s.p.) a ani mu v konaní žiadne trovy nevznikli. 8. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný navrhujúc, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 391 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolateľ konštatoval, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 365 ods.1 písm. d/,f/,h/ C.s.p. tým, že rozsudok nie je dostatočne odôvodnený, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K zmluve o spotrebiteľskom úvere uviedol, že žalobca bol pri podpise zmluvy upovedomený o rozdielnej, nie však nesprávne uvedenej RPMN a nakoľko nebol naplnený ani jeden z prvkov uvedených v zákone č. 129/2010 Z.z. (zakotvujúcom bezúročnosť a bezodplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v prípade RPMN, ktorá je uvedená nesprávne alebo absentuje), nemožno zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Rovnako nemožno hovoriť o uvádzaní do omylu, pretože dlžníkovi bol jasne vysvetlený rozdiel medzi RPMN v prípade ak si požiada o uplatnenie splátkového kalendára a nedodrží splátku tak, ako sa uvádza na prednej strane zmluvy. V danom prípade nie je možné s poukazom na obsah zmluvy hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 1.128 eur s termínom splatnosti do 20.4.2015 a následne požiadal v rovnaký deň o možnosť využitia splátkového kalendára - Dohody o plnení v splátkach. Dlžník bol dňa 30.4.2014 s predmetnou dohodou oboznámený, na znak čoho ju podpísal a preto mal vedomosť aj o existencii náležitostí, ktoré v nej boli následne uvedené. Spotrebiteľ sa zaviazal uhradiť celkovú čiastku v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 94 eur, vždy k 20. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 20.5.2014. Postup, ktorý veriteľ zvolil nie je nezákonný a zákon nijako veriteľa neobmedzuje pri voľbe jeho postupov pri poskytovaní úverov, pokiaľ dodržiava informačnú povinnosť a kroky v súlade so zákonom, čo v tomto prípade bolo jasne preukázané. V čase uzatvorenia zmluvy o úvere zákon nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty . Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31.5.2014. Znamená to, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy uzavretej do 31.5.2014, obmedzenie výšky odplaty sa nebude aplikovať. Poplatok za poskytnutie úveru nie je neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne - vyššie v porovnaní s bankami. Odvolateľ v odvolaní ďalej uviedol, že žalobca nemá právny záujem na určení zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov, odvolávajúc sa pritom na rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 20.8.2015, sp.zn. 13C/424/2014 a na rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25.5.2016, sp.zn. 52C/135/2014. Zo zmluvy o úvere podľa jeho názoru nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. 9. Žalobca v písomnom vyjadrení sa k žalobe navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdiť. Za neakceptovateľné považoval vyjadrenia žalovaného o správnosti výpočtu RPMN, keď tento žiadnym spôsobom nevysvetlil ani sa nevyjadril k tej skutočnosti, že podľa dohody o plnení v splátkach bola uvedená RPMN vo výške 263,64 %, ktorá bola aj skutočnou výškou tejto hodnoty tak, ako bola zistená správnym výpočtom na kalkulačke. Samotná okolnosť, že v dvoch listinách týkajúcich sa úveru sú uvedené rozdielne hodnoty RPMN má za následok uvádzanie spotrebiteľa do omylu a zneistenie jeho postavenia. K tvrdeniam žalovaného o tom, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31.mája 2014 poukázal na rozsudky najvyššieho súdu SR zo dňa 21.4.2015, sp.zn. 3M Cdo 9/2014, 3 M Cdo 12/2014 a 3 M Cdo 14/2014, v ktorých je uvedené, že aj spotrebiteľské zmluvy spred 1.4.2014 sú absolútnymi občianskoprávnymi vzťahmi. V danom prípade podľa zmluvy o úvere predstavuje odplata 87,99%, úrokové sadzby úverov pre domácnosť podľa úrokovej štatistiky NBS predstavovali 7,66% čo znamená, že odplata podľa zmluvy o úvere je úžerná, pretože je v hrubom nepomere vzhľadom na vzájomné plnenie. neprimerane dohodnuté úroky, či celková odplata za úvery sú v rozpore s pravidlami správania sa, a teda aj s dobrými mravmi a ide o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené ho žalovaný vystavil hrubo nemorálnych a zneužívajúcich zmluvných podmienok, ktoré zakladajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Na základe uvedeného preto žiadal o vydanie bezdôvodného obohatenia , o ktoré sa žalovaný obohatil, keďže úver bol pre porušenie zákona bezúročný a bez poplatkov a úverová zmluva je neplatná. 10. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 C.s.p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo nariadenie pojednávania by si vyžadoval dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné. O odvolaní žalovaného rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok zohľadňujúc stav v čase vydania napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.). 11. Predmetom daného konania je žaloba o určenie, že Zmluva o úvere č. 105900470 zo dňa 30.4.2014 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov a žaloba o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 58 eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 9.3.2016 do zaplatenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia. 12. Pokiaľ ide o výrok súdu prvej inštancie, ktorým určil, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30.4.2014 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) s dôvodmi vzťahujúcimi sa k uvedenému prijatému určovaciemu výroku, v ktorých súd prvej inštancie dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti a v záujme vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd uvádza nasledovné. 13. K námietke žalovaného o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov odvolací súd poznamenáva, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Štruktúra práva na odôvodnenie bola rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O. s. p., pričom rozhodnutie nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument použitý v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o uplatnenej žalobe. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07). V tejto súvislosti treba upozorniť, že na zasadnutí občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu 3. decembra 2015 bolo prijaté stanovisko, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. 14. Odvolací súd po preskúmaní veci nezistil, že vo vzťahu k prijatému určovaciemu výroku by v danej veci išlo o takýto extrémny prípad vybočenia z medzí ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p., ktorý by bol dôvodom pre uplatnenie (ako výnimky) druhej vety citovaného stanoviska analogicky aplikovaného na podmienky odvolacieho konania. V danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol podrobne zistený skutkový stav, opísal priebeh konania, výsledky dokazovania, vysvetlil, čoho sa žalobca domáhal, čo uvádzal žalovaný, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vo vzťahu k žalobe o určenie, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30.4.2014 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov, vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery náležite vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z uvedených dôvodov považuje odvolací súd predmetnú námietku žalovaného za neopodstatnenú. 15. K uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016 (t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O. s. p.. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie v prijatom určovacom výroku nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 133 až § 135 O. s. p. alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. 16.K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade je treba konštatovať, že súd prvej inštancie pri prijatom určovacom výroku zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis čo znamená, že v tejto časti rozhodnutia nebola namietaná vada zistená. 17. V podstatnej časti odvolania sa žalovaný bráni poukazom na nedostatok naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe. Odvolací súd sa nestotožňuje so žalovaným a poukazuje naopak na naliehavý právny záujem, ktorý má spotrebiteľ z dôvodu právnej istoty v otázke skutočnej výšky dlhu (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci 1MCdo 1/09). Na požadovanom určení, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30.4.2014 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov existuje naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c/ O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016) v tom, že práve takéto určenie vyrieši sporné právne otázky medzi stranami sporu a vytvorí pevný právny základ pre ich budúce právne vzťahy a svojimi dôsledkami vytvorí prekážku pre prípadné ďalšie určenia a predíde aj sporom o plnenie. V spotrebiteľských vzťahoch je v zmysle konštantnej judikatúry daný naliehavý právny záujem na určení cieľom ochrany spotrebiteľa proti porušiteľovi a o takýto prípad ide nepochybne v prejednávanej veci. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný z dôvodu právnej istoty žalobcu na skutočnej výške dlhu nad rámec poskytnutých peňažných prostriedkov (istiny). 18. Odvolací súd sa plne zhoduje s úvahou súdu prvej inštancie v tom, že predmetná Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX je zmluvou spotrebiteľskou, ktorá musí okrem všeobecných náležitostí povinne obsahovať osobitné náležitosti podľa § 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Za správny je treba považovať prijatý záver o tom, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (hoci ide o náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ) pri preukázaní, že spotrebiteľ úver čerpal, je uzatvorená zmluva napriek uvedenému nedostatku platná, avšak v zmysle § 11 ods. 1 cit. zákona o ochrane spotrebiteľa sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Údaj o konečnej splatnosti úveru sa v danom prípade nedá vyvodiť z počtu splátok dohodnutých v Dohode o plnení záväzku v splátkach zo dňa 30.4.2014, pretože zákon výslovne vyžaduje jeho uvedenie v zmluve. Rovnaké následky má v prejednávanom prípade aj uvedenie nesprávnej výšky ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a to výrazne v neprospech spotrebiteľa, keď v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvádzaná RPMN 88% a v Dohode o plnení záväzku v splátkach zo dňa 30.4.2014 vo výške 263,34 %. Na základe uvedeného ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi stranami uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX neobsahuje náležitosti predpísané ust. § 9 ods.2 písm. j/, k/ zákona č. 129/2010 Z.z. s dôsledkom zakotveným v ust. § 11 ods.1 citovaného zákona (spotrebiteľská zmluva sa v týchto prípadoch považuje za bezúročnú a bez poplatkov), ide o rozhodnutie vecne a právne správne. Námietky odvolateľa uvedené v odvolaní (čiastočne smerujúce aj proti záverom, ktoré napadnuté rozhodnutie ani neobsahuje) nemajú za následok inú úvahu, než ku akej vo vzťahu k posúdeniu splnenia náležitostí spotrebiteľskej zmluvy predpísaných v ust. § 9 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. dospel zhodne so súdom prvej inštancie aj odvolací súd. 19. Odvolacím námietkam žalovaného je možné priznať úspech len vo vzťahu k výroku, v ktorom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 58 eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 9.3.2016 do zaplatenia, keď túto časť rozhodnutia odôvodnil len stručným konštatovaním o vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v priznanej výške a pri priznaných úrokoch z omeškania len s odkazom na použité zákonné ustanovenia. Je treba konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia vzťahujúce sa k uvedenému výroku nezodpovedá ust. § 157 ods.2 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 a prijaté závery o vzniku bezdôvodného obohatenia neboli žalobcom v konaní riadne preukázané. Z doposiaľ vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva len to, že medzi stranami bola dňa 30.4.2014 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške 600 eur a Dohoda o splátkach zo dňa 30.4.2014, v ktorej bola určená výška mesačnej splátky vo výške 94 eur, pri počte 12 splátok, v celkovej výške úveru a poplatkov 1 128 eur, s určením RPMN 263,64 % a priemernou RPMN 44,79 % a s výškou úrokovej sadzby 39,15 % ročne. Z vykonaného dokazovania však nie je možné jednoznačne vyvodiť, akú sumu žalobca žalovanému za účelom splatenia označeného spotrebiteľského úveru uhradil, keď v spise sa nenachádza Výpis splátok k predmetnému úveru, na ktorý súd prvej inštancie podľa odôvodnenia rozhodnutia (str. 10 ods. 5) pri rozhodovaní o tejto časti nároku prihliadal. Pokiaľ ide o prísudok v časti príslušenstva, v rozhodnutí súdu prvej inštancie úplne absentuje vecné odôvodnenie k nemu sa vzťahujúce čo znamená, že súdom prvej inštancie prijatý záver o omeškaní žalovaného s plnením ku dňu 9.3.2016 nie je možné preskúmať. 20. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v prijatom určovacom výroku podľa § 387 ods.2 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil a vo zvyšku, t.j. vo výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 58 eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 9.3.2016 do zaplatenia podľa § 389 ods.1 písm. b/ C.s.p. (vrátane závislého výroku o trovách konania ) zrušil a vec v rozsahu zrušenia podľa § 391 ods.1 C.s.p. vrátil na ďalšie konanie. Úlohou prvoinštančného súdu bude pri ďalšom prejednaní veci opätovne skúmať a posúdiť opodstatnenosť nároku žalobcu v časti o zaplatenie 58 eur s uplatneným príslušenstvom, opätovne o zostávajúcom nároku rozhodnúť a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 C.s.p., t.zn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posúdení nároku, vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy; v novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§ 396 ods.3 C.s.p.). 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).