Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/262/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216204948 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1216204948.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Silvie Walterovej a JUDr. Evy Mészárosovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Žilina, Hodžova č. 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: Q. Z. , narodená dňa XX.X.XXXX, trvale bytom K., I. č. XXXX/X, o zaplatenie sumy 1.868,13 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 17. júna 2016, č.k. 67 C 56/2016-50, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 17. júna 2016, č.k. 67 C 56/2016- 50, vo výroku, ktorým v zostávajúcej časti žalobu zamietol, p o t v r d z u j e. II. Žalovanej p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 17.6.2016, č.k. 67 C 56/2016-50, rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.469,18 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy od 11.12.2013 do zaplatenia, trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu v sume 57,50 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku; vo zvyšku žalobu zamietol. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.3.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 1.868,13 € ako nezaplatenú istinu, sumu 108,43 € ako nezaplatené úroky, sumu 1,88 € ako nezaplatené úroky z omeškania, úrok 17,30 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1.868,13 € od 12.7.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne z istiny 1.868,13 € a nezaplatených úrokov vo výške 108,43 € od 12.7.2013 do zaplatenia. Žalobca na základe úverovej zmluvy č. 38/301/11 uzavretej dňa 2.1.2012 so žalovanou, jej poskytol peňažné prostriedky vo výške 1.930,- €. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splácať spolu s úrokmi v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bola povinná splatiť do 17.1.2022. 3.1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 23.5.2016, č.k. 67 C 56/2016-44, ustanovil žalovanej opatrovníčku pre konanie podľa § 29 ods. 2 O.s.p., ktorá sa na adrese súdu známej nezdržiavala, vo veci nariadil pojednávanie a vec prejednal podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti strán sporu, keďže sa na pojednávanie nedostavili; žalobca svoju neúčasť ospravedlnil, nežiadal o odročenie pojednávania a opatrovníčka žalovanej svoju neprítomnosť neospravedlnila a ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav veci. Strany sporu dňa 2.1.2012 uzavreli úverovú zmluvu č. 38/301/11, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalobkyni bezúčelový úver vo výške 1.930,- € s úrokovou sadzbou vo výške 17,3 % ročne a jednorazovým poplatkom za poskytnutie úveru 38,60 €, mesačným poplatkom za správu úverového účtu 1,99 € s tým, že žalovaná mala poskytnutý úver vrátiť v 120 mesačných anuitných splátkach po 33,91 € vždy k 16. dňu v kalendárnom mesiaci, s konečnou splatnosťou úveru dňa 16.10.2023, s výškou RPMN 21,31 %, s priemernou výškou RPMN platnou ku dňu podpisu zmluvy vo výške 18,29 %, t. j. celková čiastka, ktorú musí žalovaná zaplatiť je 4.346,60 €. Z obsahu histórie transakcií na úvere vystaveného žalobcom dňa 6.5.2016 vyplýva, že žalovaná zaplatila žalobcovi celkom 460,82 €, z toho 67,87 € bolo započítané na istinu a zostatok na úrok. Listom zo dňa 18.11.2013 žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru a zároveň vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy do 10.12.2013, čo sa nestalo. 3.2. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 497, § 499 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. d/, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, § 52 ods. 1, ods. 2, § 53 ods. 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1, § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a dôvodil, že úverová zmluva uzavretá medzi stranami sporu má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., z dôvodu ktorého sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca na základe úverovej zmluvy poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 1.930,- €, ktorý sa zaviazala vrátiť a zaplatiť s celkovými nákladmi spojenými so spotrebiteľským úverom, keď v zmluve je uvedená iba výška mesačnej splátky 33,91 € bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je v nej uvedená výška splátky istiny, výška splátky úrokov a výška splátky iných poplatkov. Uviedol, že zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmenu veriteľa, takže uviesť len celkovú výšky splátky nie je dostačujúce. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru ani iných poplatkov, ale iba na vrátenie poskytnutého úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovanej, ktorá čerpala úver vo výške 1.930,- €, doteraz zaplatila celkom 460,82 €, a preto je povinná zaplatiť žalobcovi iba zvyšnú časť poskytnutých peňažných prostriedkov v sume 1.469,18 € (1.930,- € - 460,82 €); vo zvyšnej časti potom žalobu ako nedôvodnú zamietol. 3.3. Žalovanej uložil aj sankciu v dôsledku nesplnenia povinnosti riadne a včas v podobe úrokov z omeškania. Úrok z omeškania priznal žalobcovi odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na splatenie celého úveru uvedeného v jeho výzve na predčasné splatenie zo dňa 18.11.2013, t.j. od 11.12.2013 a v zostávajúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol. Rovnako zamietol aj žalobu v časti týkajúcej sa zaplatenia vyčísleného úroku z omeškania z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti v sume 1,88 € z dôvodu nepreskúmateľnosti, nakoľko zo žaloby nevyplýva, z akej sumy a za aké presné časové obdobie bola dlžná čiastka vypočítaná. 3.4. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 57,50 € (118,50 € súdny poplatok). Súd prvej inštancie pri výpočte náhrady trov konania vychádzal z čistého úspechu v spore vo výške 48,52 % (74,26 % - 25,74 %). Žalobca požadoval zaplatenie sumy 1.978,44 € (1.868,13 € + 108,43 € + 1,88 €), bola mu priznaná suma 1.469,18 €, t.j. mal úspech vo výške 74,26 % a úspech žalovanej predstavuje 25,74 %. 4. Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, podal včas odvolanie žalobca dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Nestotožnil sa s argumentáciou súdu prvej inštancie uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku, že úverová zmluva je v rozpore s § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., a preto sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky banky (VOP) a niektoré z náležitostí, ktoré má podľa právnych predpisov obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere sú uvedené v samotnom texte zmluvy a ďalšie náležitosti vo VOP. Uviedol, že výška mesačnej splátky (33,91 €), počet (120) a termíny splátok (1. anuitná splátka dňa 16.2.2012, periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky mesačne, v 16. deň kalendárneho mesiaca) sú uvedené v samotnom texte zmluvy, z čoho je zrejmé, že počet, termíny splátok istiny a aj úrokov sú rovnaké, sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky, čo platí aj pre údaj o výške splátky. Počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere bezplatne poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, v ktorej sú uvedené splátky, ktoré sa majú zaplatiť, lehoty a podmienky ich úhrady, vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných podľa úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Tieto informácie poskytuje už v rámci poskytovania informácií pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere. Anuita a anuitné splácanie sa definuje ako pravidelné plynutie pevne stanovených platieb počas určitej špecifikovanej doby a anuitná splátka zostáva počas celej doby splácania rovnaká, skladá sa zo splátky istiny a splátky úroku a jej výška sa nemení, plynule sa mení výška a pomer istiny a úroku. Ak by v texte zmluvy bol uvedený podrobný rozpis splátok istiny a úrokov za celé obdobie splatnosti úveru, išlo by o neúmerné rozšírenie rozsahu zmluvy, čo by neprispelo k jednoduchosti, zrozumiteľnosti a prehľadnosti zmluvnej dokumentácie. Ostatné poplatky a ich výška sú uvedené v sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou VOP, teda aj súčasťou zmluvy. Nie je možné vopred stanoviť počet, koľkokrát bude klient daný poplatok platiť, pretože to bude závisieť od toho, koľkokrát danú službu využije. Termín splatnosti poplatku vyplýva zo zásad spoplatňovania, ktoré sú súčasťou sadzobníka a ktoré stanovujú, kedy je ktorý poplatok splatný. Prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jej splatenia zmluva neuvádza preto, že na základe zmluvy o pôžičke nevznikajú nesplatené zostatky s rôznymi úrokovými sadzbami. Zákon o spotrebiteľských úveroch nevyžadoval zahrnúť všetky náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. do samotného textu zmluvy a ani uvádzať v zmluve presný rozpis toho, aký podiel z jednotlivých splátok pripadá na uhradenie istiny a úrokov; túto funkciu plní amortizačná tabuľka. Odvolaciemu súdu navrhol preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a priznať mu úroky a úroky z omeškania v zmysle žaloby; žiadal náhradu trov konania. 5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila, odvolanie nepodala. 6. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 21. júna 2017; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 7. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania [za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb., O.s.p.), ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. s účinnosťou od 1.7.2016], majúc na zreteli ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (predovšetkým podľa ustanovenia § 204 ods. l, § 205, § 206 ods. 1, ods. 2 veta prvá, § 212 ods. 1, ods. 3, § 213 ods. l O.s.p.). Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Napokon táto zákonná zásada platí aj po 1.7.2016 (§ 383 C.s.p.). Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. 8. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 157 O.s.p. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 212 ods. 3 O.s.p., takú ani sám odvolateľ netvrdil, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktoré by musel odvolací súd prihliadať. 9. Odvolací súd pripomína, že predmetom sporu je zaplatenie sumy 1.868,13 € s príslušenstvom titulom neuhradenia splátok, úrokov, úrokov z omeškania vyplývajúcich z úverovej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu dňa 2.1.2012, č. 38/301/11 (Optim pôžička), ktorú súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa zákona č. 129/2010 Z.z. Predmetná úverová zmluva bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli aj Všeobecné obchodné podmienky, pričom tieto dokumenty žalovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred. Je nepochybné, že žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná podpísala zmluvu ako fyzická osoba. 10. Nebolo možné sa stotožniť s námietkou žalobcu v podanom odvolaní, že úverová zmluva obsahovala všetky náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., a preto nie je možné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko účelom náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. je informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu umožňuje zorientovať sa v danej situácii, pretože inak nie je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky. Uvedené nie je možné nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z iných ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov. Uvedené citované ustanovenie zákona má za cieľ v zrozumiteľnej forme informovať spotrebiteľa, ako bude s jeho splátkou naložené, najmä aká časť úveru bude ňou splatená, okrem odplaty veriteľa. Uvedené údaje úverová zmluva uzavretá medzi stranami sporu neobsahuje, ide teda o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú zákon sankcionuje bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou úveru. 11. Predmetná úverová zmluva neobsahuje ani uvedenie výšky poslednej splátky, čo je neprijateľné z hľadiska spotrebiteľskej ochrany a vyvoláva na strane spotrebiteľa neistotu, keď nevie určiť súhrnnú sumu splátok, ktoré má veriteľovi zaplatiť, čo prehlbuje jeho nerovné postavenie v právnom vzťahu s veriteľom a môže byť zdrojom svojvôle veriteľa. Pokiaľ ide o náležitosť predpísanú § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, sa pri uzatváraní zmluvy vyčísľujú za predpokladu ich riadneho splácania, keď v čase uzavretia zmluvy nie je možné ani dôvodné sa zaoberať prípadnými sankciami z omeškania. Už len samotné neuvedenie výšky poslednej splátky istiny, úrokov a iných poplatkov spôsobuje absenciu náležitostí v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia, t. j., že poskytnutý úver je podľa § 11 ods.1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. bezúročný a bez poplatkov. Tvrdenie žalobcu, že môže poskytnúť bezplatne amortizačnú tabuľku spotrebiteľovi na jeho žiadosť, v ktorej je uvedený rozpis aký podiel splátok pripadá na istinu a aký na úroky na požiadanie spotrebiteľa, považoval odvolací súd za nedôvodnú, nakoľko tak, ako je uvedené vyššie, zákon č. 129/2010 Z.z. uvádza, aké náležitosti musí obsahovať (už) zmluva o spotrebiteľskom úvere, a preto uvedenie náležitosti o výške splátok istiny a úrokov v amortizačnej tabuľke nie je možné považovať za dostatočné. 12. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd považuje poskytnutý úver z dôvodu absencie prehľadnosti výšky istiny, úrokov, úrokov z omeškania a iných poplatkov, ako aj absencie údajov o výške poslednej splátky a konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca poskytol žalobkyni úver vo výške 1.930,- €, na ktorý zaplatila sumu 460,82 € (od 16.2.2012 do 18.3.2013) a zostalo jej zaplatiť 1.469,18 €. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie tak vyhodnotil nárok žalobcu vzťahujúci sa k zvyšku žalobného nároku, úroku a úroku z omeškania za nedôvodný. 13. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadné ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 14. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).