Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/65/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216206818 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1216206818.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu Obec Spišská Teplica, Obrancov mieru 454, Spišská Teplica, IČO: 00 326 534, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. SIDOR, s. r. o., Zdravotnícka 4373/6, Poprad, proti žalovanému Metrostav Slovakia a.s., Mlynské Nivy 68, Bratislava, IČO: 47 144 190, práv. zast. Tomášek & partners, s.r.o., Rožňavská 2, Bratislava, o zaplatenie 14.654,84 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 42Cb/164/2016-64 zo dňa 10.11.2016, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 42Cb/164/2016-64 zo dňa 10.11.2016 v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania m e n í tak, že žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že konanie zastavil a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania. Zároveň rozhodol, že žalobcovi vracia súdny poplatok za žalobu v sume 870,21 EUR prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., po právoplatnosti uznesenia. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.4.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 14 654,84 EUR s príslušenstvom a trovy konania titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobca však podaním doručeným súdu dňa 26.10.2016 vzal svoju žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť z dôvodu, že žalovaný pred podaním žaloby odmietol žalobcovi preukázať cenu dodaného odlučovača oleja a túto cenu mu neoznámil ani na základe výzvy zo dňa 19.2.2016. Nepreukázanie ceny tak bolo podľa žalobcu dôvodom pre krátenie nenávratnej finančnej pomoci žalobcovi na základe správy o výsledku kontroly vykonanej Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR za položku č. 33 v sume 14 039,45 EUR bez DPH (17 832,88 EUR s DPH). Žalobca sa preto pri podaní žaloby dôvodne domnieval, že žalovaný obstaral odlučovač oleja len za cenu 3 173,04 EUR, pričom pokiaľ by žalovaný pred podaním žaloby preukázal, že ho obstaral za cenu podstatne vyššiu, tak žalobca by žalobu zrejme nepodal. Na základe toho žalobca zastával názor, že žalobu podal dôvodne a žalovaný uvedeným správaním zavinil zastavenie konania. 3. Súd prvej inštancie s poukazom na § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“) uviedol, že konanie na základe späťvzatia žaloby zastavil s tým, že súhlas žalovaného nezisťoval, nakoľko by bol podľa jeho názoru neúčinný. Súd poukázal na to, že v prípade zastavenia sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného spočívajúcom napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom by bolo potrebné skonštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. V nadväznosti na uvedené súd konštatoval, že hoci žalobca uviedol dôvody, ktoré ho k späťvzatiu žaloby viedli, a tieto vidí na strane žalovaného, nebolo možné prijať záver o tom, že konanie bolo zastavené pre správanie žalovaného. Len samotná skutočnosť, že žalovaný podľa tvrdení žalobcu odmietol oznámiť žalobcovi cenu dodaného odlučovača oleja a túto cenu mu oznámil až v priebehu konania nemôže by okolnosťou, na základe ktorej by bolo možné prijať záver o zavinení žalovaného, na základe ktorého by konanie muselo byť zastavené, a teda tieto okolnosti nemožno vykladať na ťarchu žalovaného. Súd tiež uviedol, že zo strany žalovaného nedošlo k plneniu žalovanej sumy po podaní žaloby. Tak ako uviedol aj sám žalobca, žalovaný dodatočne oznámil cenu dodaného odlučovača oleja, a teda predmetné konanie žalovaného nemohol súd posudzovať ako plnenie po podaní žaloby, z ktorého by bolo možné jednoznačne ustáliť že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania, nakoľko predmetom žaloby bolo vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 14 654,84 EUR a nie prípadne dodatočné oznámenie skutočností, ktoré následne viedli žalobcu k späťvzatiu žaloby. O náhrade trov konania preto súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p. s poukazom na § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. 4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti výroku o priznaní práva na náhradu trov konania žalovanému podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. Uviedol, že napadnutý výrok považuje za nezákonný a zastáva názor, že práve okolnosť, že žalovaný oznámil cenu ORL až v priebehu konania je rozhodujúcou okolnosťou pre prijatie záveru o zastavení konania pre zavinenie žalovaného a že až toto dodatočné oznámenie viedlo žalobcu k späťvzatiu žaloby. Žalobca poukázal na odôvodnenie späťvzatia žaloby zo dňa 20.10.2016 a zdôraznil, že žalobu podal dôvodne zavinením žalovaného pre jeho správanie pred podaním žaloby, pričom na s tým súvisiace skutočnosti žalobca poukazoval už v samotnej žalobe. Pri je podaní tak žalobca vychádzal len z rozboru položky ORL v liste dodávateľa žalovaného STAV - MONTÁŽE, spol. s r.o. zo dňa 27.2.2015 a žaloval rozdiel medzi touto cenou a cenou podľa rozpočtu, lebo iné informácie o skutočnej cene ORL nemal. Žalobca uviedol, že žalovaný až po podaní žaloby preukázal oprávnenosť fakturácie položky ORL vo vyššej cene, než z akej vychádzal žalobca pri podaní žaloby, pričom však žalovanému nič nebránilo v tom, aby túto rozhodujúcu skutočnosť preukázal najneskôr v odpovedi zo dňa 11.11.2015, alebo na výzvu žalobcu zo dňa 19.2.2016, teda pred podaním žaloby. Ako dôkaz žalobca uviedol správu o výsledku kontroly, faktúru č. FV - 208/2012 na sumu 0,- EUR, list žalovaného zo dňa 11.11.2015, výzvu žalobcu zo dňa 19.2.2016 a list STAV - MONTÁŽE, spol. s r.o. zo dňa 27.2.2015 - rozbor položky ORL. Správanie žalovaného bolo tak podľa názoru žalobcu v príčinnej súvislosti so späťvzatím žaloby, aj keď v tomto prípade nedošlo k uspokojeniu žalovaného nároku žalobcu. Svoj záver oprel aj o uznesenie NS SR sp. zn. 7M Cdo 1/2014, podľa ktorého otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Žalobca uviedol, že nakoľko žalovaný zavinil zastavenie konania, zavinil tým aj trovy konania žalobcu, ktoré by inak neboli vznikli. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok tak, že žalobcovi prizná právo na náhradu trov konania, alebo aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok a podľa § 257 C.s.p. žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania, a to s prihliadnutím na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde a späťvzatiu žaloby, postoj strán sporu pred začatím konania a v priebehu konania. 5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že s tvrdeniami žalobcu nesúhlasí, nakoľko nijakým spôsobom nezavinil zastavenie konania a už vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 29.7.2019 uviedol svoje skutkové tvrdenia, poprel skutkové tvrdenia protistrany a doložil potrebné dôkazy. Poukázal na to, že zastavenie konania by zavinil v tom prípade, ak by z jeho strany po podaní žaloby došlo k vydaniu, resp. zaplateniu bezdôvodného obohatenia, ktorého sa domáhal žalobca, pričom k tomuto názoru sa prikláňa aj právna doktrína. Žalovaný uviedol, že neporušil žiadnu svoju povinnosť, ktorá by odôvodňovala podanie žaloby, nakoľko riadne a včas vykonal dielo, ktoré bolo predmetom zmluvy o dielo č. 1/2011. Preto zastával názor, že s poukazom na § 256 ods. 1 C.s.p. mu patrí náhrada trov konania a vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. 6. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti zmeniť. 7. Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 8. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie pochybil pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania. Odvolací súd uvádza, že v prípade, ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia žaloby, musí sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania zaoberať otázkou zavinenia späťvzatia a následného zastavenia konania na oboch stranách sporu. Súd prvej inštancie sa však podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne a relevantne nevysporiadal s otázkou zavinenia zastavenia konania a ani s otázkou dôvodnosti podanej žaloby. Nárok na náhradu trov konania nie je nárokom hmotnoprávnym ale procesnoprávnym, a preto je povinnosťou súdu aj otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, posudzovať z procesného hľadiska, to znamená z hľadiska výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Súd nie je však povinný skúmať, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie. Odvolací súd konštatuje, že nakoľko žalobca preukázateľne nemal vedomosť o skutočnej obstarávacej cene ORL a vychádzal len z rozboru tejto položky v liste dodávateľa žalovaného, možno skonštatovať, že dôvodne uplatnil svoj nárok na súde, nakoľko nemal žiadny dôvod, resp. dôkaz domnievať sa, že cena ORL bola iná, resp. vyššia. Žalovaný teda svojím konaním zavinil, že žalobca nemal vedomosť o tejto rozhodujúcej skutočnosti, pretože mu ju oznámil až po podaní žaloby. Nemožno sa preto stotožniť s názorom žalovaného ani súdu, že k zavineniu zastavenia konania zo strany žalovaného by došlo v prípade plnenia po podaní žaloby, nakoľko ako už bolo uvedené vyššie, dôvodnosť žaloby je potrebné posudzovať z procesného hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Podanou žalobou sa žalobca voči žalovanému mohol domáhať jedine zaplatenia žalovanej sumy, resp. vydania bezdôvodného obohatenia a nie uloženia povinnosti žalovanému preukázať rozhodujúce skutočnosti zakladajúce nárok žalobcu. Takto navrhnutý petit by nebol vykonateľným petitom, a preto v tomto smere nie je správne odôvodnenie súdu o tom, že predmetné konanie žalovaného nemohol súd posudzovať ako plnenie po podaní žaloby, z ktorého by bolo možné jednoznačne ustáliť že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania, nakoľko predmetom žaloby bolo vydanie bezdôvodného obohatenia a nie prípadne dodatočné oznámenie skutočností, ktoré následne viedli žalobcu k späťvzatiu žaloby. Z uvedeného teda vyplýva, že v prípade ak by žalovaný oznámil žalobcovi predmetnú rozhodujúcu skutočnosť, žalobca by žalobu nepodal. 9. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. 10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C. Žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko bol v tomto konaní úspešný. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné.