Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/308/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216207018 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1216207018.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov Košická č. 20-26, IČO: 30 791 723, so sídlom: Košická 24, Bratislava, v zast.: JUDr. Ivan Jánošík, advokát so sídlom: Klincová 35, Bratislava, proti žalovanému: X.. O. I., R.. XX.XX.XXXX, D.: H. XX, R., v zast.: Mgr. Kamil Suchodolský, advokát so sídlom: Kúpeľná 84, Revúca, o uloženie povinnosti vypratať rozostavaný byt, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k.: 9C/178/2016-82 zo dňa 27.04.2017 a na odvolanie žalobcu proti uzneseniu toho istého súdu č.k. 9C/178/2016-95 zo dňa 14.08.2017, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol. Žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 25.04.2016 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť vypratať rozostavaný byt č. XX-Z., X. K., C. J. Č.. XX, nachádzajúci sa v bytovom dome súpisné číslo XXXX, postavenom na parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, zapísanom na LV Okresného úradu D. Č.. XXXX, okres D. X., V. D., K.. Č.. W.X., J.. Ú.. R. a nahradiť žalobcovi trovy konania. 3. Súd prvej inštancie nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie na deň 27.04.2017 o 11:00 hod. Na pojednávanie boli riadne predvolaní právni zástupcovia sporových strán. 4. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a ani nepožiadal súd o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, hoci bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené do vlastných rúk dňa 06.02.2017 s tým, že v predvolaní bol poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie (§ 278 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“). 5. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 27.04.2017 pred súdom do zápisnice podal návrh na rozhodnutie veci rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. 6. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol v zmysle § 278 CSP rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. 7. Keďže žalovaný mal v konaní plný úspech, súd mu priznal plnú náhradu trov konania. 8. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorý žiada súd prvej inštancie, aby si svoj napadnutý rozsudok zrušil a nariadil v konaní pojednávanie, eventuálne aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie žalobca odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ C.s.p. Žalobca uvádza, že žalovaný býva v predmetnom rozostavanom dome bez existencie stavebného povolenia, rozhodnutia o povolení predčasného užívania rozostavaného bytu, kolaudačného rozhodnutia a pod. Žalobca uvádza, že v minulosti na základe rozhodnutia zapísaného pod C.-XXXX/XX zo dňa 25.08.2003, ktorým bývalá Správa katastra pre H. K. I. D. povolila vklad údajného vlastníckeho práva k fikcii 14 tich nových bytových jednotiek na bytovom dome J. XX-XX C. D.. K tomuto postupu podľa žalobcu malo dôjsť bez ohľadu na skutočnosť, že Katastrálny zákon, ani zákon č. 182/1993 Zb. vo vtedy platnom znení neumožňoval, aby správa katastra vydala niečo čo bolo označené, ako „rozhodnutie o zápise“, ktoré nemali žiaden právny ani skutkový základ. Zo strany bývalej Správy katastra pre H. K. I. D. došlo pri povolení vkladu vlastníckeho práva k vytvoreniu fikcie o údajnej existencii 14 tich nových bytových jednotiek na bytovom dome J.X. XX - XX C. D. v prospech spoločnosti PREŠPOROK DRUŽSTVO SLOVAKIA. Uvedený prístup bol podľa žalobcu svojvôľou realizovanou bez akejkoľvek zmluvnej či inej opory. Podľa žalobcu ide o skutočnosť, ktorá vychádza z obsahu zmluvy o nadstavbe bytov uzatvorenej medzi spoločnosťou PREŠPOROK DRUŽSTVO SLOVAKIA ako stavebníkom a vtedajšími vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome J. XX - XX. Podľa prijatých zmluvných dojednaní spoločnosť PREŠPOROK DRUŽSTVO SLOVAKIA ako stavebník sa v Zmluve o nadstavbe zaviazala vystavať 14 nových bytových jednotiek a vykonať vymedzené práce na spoločných častiach a zariadeniach domu. Za to bol vlastníkmi bytov a nebytových priestorov poskytnutý povalový priestor domu o výmere 1.038 m2. V predmetnej zmluve o nadstavbe bolo ďalej dojednané, vlastníkom novovystavaných bytov vrátane spoluvlastníckych podielov vo veľkosti určenej zmluvou sa stane spoločnosť PREŠPOROK DRUŽSTVO SLOVAKIA. K tomuto však podľa žalobcu malo dôjsť až na základe splnenia odkladacej podmienky, t.j. keď po právoplatnosti rozhodnutia príslušného stavebného úradu o kolaudácii nadstavby, dôjde k vkladu vlastníckeho práva k uvedených nehnuteľnostiam v prospech spoločnosť PREŠPOROK DRUŽSTVO SLOVAKIA. Žalobca ďalej uvádza, že spoločnosť PREŠPOROK DRUŽSTVO SLOVAKIA a vlastníci bytov a nebytových priestorov sa dohodli, že vlastníkom bytov a nebytových priestorov zanikne vlastníctvo k tej časti podielu priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu, v ktorej budú novovystavané byty zariadené a to okamihom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vklade vlastníckeho práva k novovystavaným bytom po ich riadnej kolaudácii. Žalobca poukazuje na to, že nadobudnutie vlastníckeho práva k jednotlivým bytom bolo v zmysle Zmluvy o nadstavbe bytov jednoznačne viazané na splnenie odkladacej podmienky v zmysle ktorej predpokladom nadobudnutia vlastníckeho práva v prospech spoločnosť PREŠPOROK DRUŽSTVO SLOVAKIA malo byť úplné vykonanie stavby zavŕšené jej kolaudáciou. Spoločnosť PREŠPOROK DRUŽSTVO SLOVAKIA však napriek tomu pred nadobudnutím vlastníckeho práva v rozpore so Zmluvou previedla jednotlivé rozostavané byty na tretie osoby. Týmto prevodom mal žalovaný porušiť vlastnícke právo všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov ako zmluvných strán 2-42, keďže na Q. Č.. XXXX J.. Ú. R. sú v súčasnosti zapísaní ako vlastníci príslušnej časti spoluvlastníckeho podielu k spoločným častiam a zariadeniam domu, vlastníci pôvodných bytov v bytovom dome J. XX - XX. Žalobca má za to, že tretia osoba ako nevlastník, bez právneho dôvodu užíva spoločné priestory a spoločné zariadenia domu. Svoju aktívnu právnu legitimáciu žalobca odvodzuje od § 6 ods. 2 písm. e/ zákona č. 182/1993 Z.z. Ku svojej absencii na pojednávaní právny zástupca žalobcu uvádza, že pravdepodobne došlo k administratívnej chybe kvôli ktorej právny zástupca tvrdí, že neevidoval termín pojednávania. Žalobca poukazuje na nález Ústavného súdu SR z 21.05.2003. sp. zn. I. ÚS 5/02. 9. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril. 10. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 11. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené. 12. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C.s.p.). 13. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 14. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie. 15. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. 16. Napadnutým uznesením č.k. 9C/178/2016-95 z 14.08.2017 súd prvej inštancie návrh žalobcu na zrušenie rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27.04.2017, č.k. 9C/178/2016-82, ktorým súd rozhodol podľa § 278 písm. a) a b) C.s.p., o žalobe zamietol. 17. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 25.04.2016 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť vypratať rozostavaný byt č. XX-Z., 4. mezanín, C. J. Č.. XX, nachádzajúci sa v bytovom dome súpisné číslo XXXX, postavenom na parc. Č.. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, zapísanom na LV Okresného úradu D. Č.. XXXX, V. D. X., V. D., K.. Č.. W., J.. Ú.. R. a nahradiť žalobcovi trovy konania. 17. Súd prvej inštancie rozhodol tak o žalobe žalobcu na základe § 278 písm. a) a b) C.s.p, t.j. rozsudkom pre zmeškanie, nakoľko mal za to, že boli splnené v rovnakom čase súčasne všetky podmienky uvedené v § 278 písm. a) a b) C.s.p. 18. Žalobca sa svojím podaním doručeným súdu dňa 20.06.2017 domáhal zrušenia rozsudku pre zmeškanie žalobcu zo dňa 27.04.2017, č.k. 9C/178/2016-82. Vo svojom podaní uviedol, že súd pochybil, keď žalovaného považoval za vlastníka predmetného rozostavaného bytu, pričom ten vlastníkom nie je, keďže predmetný byt nemohol nadobudnúť od nevlastníka, pričom žalovaný ako nevlastník užíva spoločné priestory a spoločné zariadenie domu bez právneho dôvodu. V dôsledku neznámej administratívnej chyby právny zástupca žalobcu neevidoval termín pojednávania, ktorý bol súdom nariadený na deň 27.04.2017, pričom ani s odstupom času v listinách ktorými disponuje neeviduje predmetné predvolanie na pojednávanie, a preto nemožno zistiť či toto bolo doručované priamo jemu, resp. ktorá osoba uvedenú zásielku do vlastných rúk prevzala a ako s ňou bolo ďalej naložené. Pravdepodobne ide aj o stav vyvolaný tým, že právny zástupca žalobcu sa ani nemohol zúčastniť pojednávania pre dlhodobo zlý zdravotný stav, pričom bol v čase od 16.01.2017 do 05.06.2017 dočasne pracovne neschopný. Ak by teda aj právny zástupca žalobcu mal vedomosť o termíne pojednávania objektívne by sa ho nemohol zúčastniť z dôvodu nemožnosti vykonávať úkony mimo svojho bydliska. 19. Súd v predmetnom prípade návrh žalobcu preskúmal a má za to, že tento návrh nie je dôvodný. Žalobca sa podaným návrhom domáhal v súlade s § 281 ods. 1 C.s.p. zrušenia rozsudku pre zmeškanie žalobcu. Svoj návrh na zrušenie rozsudku vydaného tunajším súdom dňa 27.04.2017, č.k. 9C/178/2016-82 žalobca odôvodňoval jeho nevedomosťou o nariadenom pojednávaní, nakoľko neevidoval termín pojednávania, ktorý bol súdom nariadený na deň 27.04.2017 a taktiež svojou dočasnou pracovnou neschopnosťou. 20. V nadväznosti na žalobcom uvádzané skutočnosti súd pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu skúmal predovšetkým existenciu ospravedlniteľných dôvodov na strane žalobcu, ktoré mu bránili zúčastniť sa pojednávania dňa 27.04.2017, kde došlo zo strany súdu k meritórnemu rozhodnutiu vo veci podanej žaloby. Z doručenky založenej v súdnom spise vyplýva, že právnemu zástupcovi žalobcu bolo predvolanie na pojednávanie vytýčené na deň 27.04.2017 o 11:00 hod. doručené do vlastných rúk dňa 06.02.2017 s tým, že v predvolaní bol poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Súd mal v danom prípade za to, že právny zástupca žalobcu súdu právne relevantným spôsobom nepreukázal, že došlo pri doručovaní zásielky (predvolanie na pojednávanie vytýčené na deň 27.04.2017) k pochybeniu. Hoci súd nespochybňuje tvrdenia právneho zástupcu žalobcu o jeho dočasnej pracovnej neschopnosti, zároveň však poukazuje na to, že právny zástupca žalobcu tieto tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázal. Odhliadnuc od uvedeného by však táto skutočnosť sama o sebe nemohla byť dôvodom, pre ktorý by súd predmetný rozsudok zrušil, nakoľko doručenie predvolania právnemu zástupcovi žalobcu má súd riadne vykázané a právny zástupca žalobcu bol podľa jeho tvrdení dočasne pracovne neschopný od 16.01.2017 do 05.06.2017, pričom predvolanie na pojednávanie mu bolo riadne doručené dňa 06.02.2017, t.j. viac ako 2 mesiace pred termínom pojednávania, a preto mal o svojej dočasnej pracovnej neschopnosti upovedomiť súd. 21. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil. Svoje odvolanie žalobca odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, h/ a f/ C.s.p. Žalobca uvádza, že v prejednávanej veci sa malo uskutočniť pojednávanie dňa 27.04.2017 o 11:00. Vo veci však podľa žalobcu došlo k administratívnej chybe pri evidencii pojednávaní u právneho zástupcu žalobcu. Podľa písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvej inštancie predvolanie na pojednávanie malo byť údajne doručené právnemu zástupcovi žalobcu do vlastných rúk dňa 06.02.2017. Podľa žalobcu v dôsledku neznámej zrejme administratívnej chyby právny zástupca žalobcu neevidoval termín pojednávania nariadený na deň 27.04.2017. Žalobca ďalej uvádza, že ani s odstupom času sa právnemu zástupcovi žalobcu nepodarilo zistiť, či uvedená listina bola doručovaná priamo jemu, resp. ktorá iná osoba prevzala zásielku do rúk a ako s ňou naložila. Žalobca poukazuje na nález Ústavného súdu SR z 21.05.2003. sp. zn. I. ÚS 5/02. 22. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené. 23. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 24. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s názorom a rozhodnutím súdu prvej inštancie. 25. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil. 26. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešnému žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%,. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 C.s.p.). 27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).