Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/236/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216209840 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1216209840.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci určenia otcovstva k maloletému dieťaťu: B. C., L.. XX. X. XXXX, J. J., C. XX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Bratislava, Vazovova ul. č. 7/A, na návrh navrhovateľky: D. C., L.. XX. X. XXXX, J. J., C. XX, proti otcovi: O. K.T., L.. XX. X. XXXX, J. J., L.. Y. X/A, o určenie otcovstva a výkon rodičovských práv a povinností, na odvolanie otca maloletej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14. 12. 2016 č.k. 52C/105/2016 - 178, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa dlžného výživného z m e ň u j e nasledovne : Dlžné výživné za obdobie od 13. 3. 2016 do 14. 12. 2016 vo výške 1.200 € je p o v i n n ý otec uhrádzať v mesačných splátkach vo výške 50 € spolu s bežným výživným až do úplného splatenia, s tým, že omeškanie so splnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o návrhu navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia otcovstva k maloletej B. C., L.. XX. X. XXXX a úpravy rodičovských práv a povinností voči nej tak, že konanie v časti o určenie otcovstva k maloletej zastavil, podľa § 109 CMP, keďže v priebehu konania došlo k určeniu otcovstva voči maloletej Laure súhlasným vyhlásením rodičov. Zároveň maloletú Lauru zveril do osobnej starostlivosti matky, s tým, že maloletú budú zastupovať a spravovať jej majetok obaja rodičia ( § 110 CMP ). Povinnosť otca maloletej prispievať na jej výživu stanovil sumou 150 € mesačne; vychádzal pritom zo zistenia, že otec maloletej ukončil svoj pracovný pomer u zamestnávateľa Volkswagen, kde za obdobie od 3/2016 do 7/2016 dosahoval priemerný netto mesačný zárobok cca 1.670 €, kde už otec nepracuje a rozhodnutím Sociálnej poisťovne mu bola priznaná dňa 16. 10. 2016 na obdobie 6 mesiacov dávka v nezamestnanosti. Príjem otca od 10/2016 dosahuje sumu viac než 870 € netto za mesiac, čo zodpovedá úrovni príjmu matky ( poberá nemocenskú dávku - materskú ), ktorá sa podieľa ako na výžive maloletej, tak aj zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú. Súd prvej inštancie v rozsudku skonštatoval, že otec dieťaťa sa vzdal zamestnania, v ktorom dosahoval nadštandardný príjem, pričom súdu neposkytol relevantné dôvody pre ktoré pracovný pomer ukončil ( napr. zdravotné ), pre ktoré by nemohol pracovať a dosahovať oveľa vyšší príjem. Avšak aj z nižšieho príjmu je otec schopný prispievať na výživu maloletej určeným výživným 150 € mesačne, ktorá suma je tiež primeraná potrebám maloletej. Súd prvej inštancie ďalej rozhodol o povinnosti otca splácať zročné výživné za obdobie od 13. 3. 2016 ( t.j. odo dňa narodenia mal. dieťaťa ) do rozhodnutia súdu prvej inštancie ( t.j. do 14. 12. 2016, ktoré vyčíslil sumou 1.400 €, ktorú uložil otcovi maloletej splácať v mesačných splátkach po 50 €, spolu s bežným výživným, pod následkom zročnosti celého dlhu v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky. V konaní nebolo preukázané, že by si za uvedené obdobie otec plnil voči maloletej vyživovaciu povinnosť, čím mu od narodenia dieťaťa do rozhodnutia súdu o výživnom vznikol dlh za 9 mesiacov x 150 € + 18 dní za mesiac marec 2016, celkom v sume 1.400 €. Po právnej stránke svoje rozhodnutie v tejto časti oprel o ust. § 62 ods. 1 až ods. 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 76 ods. 1 Zák. o rod. 2/ Napokon súd prvej inštancie upravil aj rozsah styku otca s maloletým dieťaťom, a to na každý utorok a štvrtok v čase od 14.00 hod. do 17. 00 hod. a každý druhý víkend od 14.00 hod. do 16.30 hod., a to tak, že si otec dieťa vyzdvihne od matky v bydlisku maloletej a tam ho matke tiež odovzdá. S predmetnou úpravou súhlasil aj kolízny opatrovník maloletej; pri určení rozsahu styku súd rešpektoval vek maloletej, ako aj skutočnosť, že ide o dieťa stále matkou dojčené. 3/ O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, s poukazom na ust. § 52 CMP, § 57 CMP. 4/ Uvedený rozsudok napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním otec maloletej; jeho odvolanie smerovalo proti výroku jemu uloženej povinnosti zaplatiť zročné výživné, vyčíslené vo výške 1.400 €. Otec maloletej v odvolaní poukazoval na to, že počnúc mesiacom august 2016 prispieval na výživu dieťaťa dobrovoľne výživným vo výške 50 € mesačne, na účet matky maloletej Laury, čo do rozhodnutia súdu predstavovalo spolu 200 €, o čom pripojil k odvolaniu výpis z bankového účtu. Predmetná suma však nebola zohľadnená pri výpočte dlžného výživného. Otec maloletej preto navrhol napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie zmeniť tak, že celková suma dlžného výživného ku dňu 14. 12. 2016 činí nie 1.400 €, ale po správnosti 1.200 €. Na výzvu prvoinštančného súdu ( č.l. 187 spisu ) otec maloletej svoje odvolanie doplnil tak, že navrhuje, aby dlžné výživné za obdobie od 13. 3. 2016 do 14. 12. 2016 vo výške 1.200 € bol povinný uhrádzať v mesačných splátkach vo výške 50 €, spolu s bežným výživným až do úplného splatenia, s tým, že omeškaním so splnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. 5/ Na odvolanie otca maloletej sa písomne vyjadrila navrhovateľka tak, že potvrdila skutočnosť, že otec prispieval dobrovoľným výživným v sume 50 € mesačne na maloletú Lauru od mesiaca 8/2016. Súhlasila so znížením vyčíslenia dlžného výživného zo sumy 1.400 € na sumu 1.200 € k dátumu 14. 12. 2016, kedy vo veci rozhodol súd prvej inštancie. Dodala, že otec maloletej si svoju súdom stanovenú povinnosť prispievať výživným 150 € mesačne k 15. dňu v mesiaci neplnil, a že túto povinnosť si začal plniť až dňom 15. 3. 2017. Na účet matky posielal mesačne sumu 50 €, t.j. súdom určenú vyživovaciu povinnosť si neplní. Navrhovateľka si preto uplatňuje okrem výživného aj úhradu úrokov z omeškania. Uviedla tiež, že otec napriek súdom upravenému styku maloletú doposiaľ nenavštívil. K vyjadreniu pripojila navrhovateľka výpis o platbách otca na výživnom pre maloletú Lauru od 30/8/2016 do 15/5/2017. 6/ Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa na odvolanie otca a vyjadrenie matky uviedol, že sa pridržiava svojho predošlého vyjadrenia zo dňa 10. 5. 2017, z ktorého plynie, že keďže otec maloletej na pojednávaní dňa 14. 12. 2016 nepreukázal riadne poskytnutie určitých prostriedkov na výživu maloletej, navrhol kolízny opatrovník rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. 7/ Na vyjadrenie navrhovateľky otec maloletej uviedol ( podanie č.l. 197 spisu ), že si ňou tvrdené skutočnosti preveril a zistil, že chyba bola spôsobená na bežnom účte nesprávnym zadaním trvalého platobného príkazu, čo viedlo k tomu, že platba výživného v mesiaci február 2017 nebola odoslaná na účet navrhovateľky. Za chybu sa ospravedlňuje, nevedel o nej a preto navrhuje, aby sa dlžná suma na výživnom znížila nie o 200 € ale len o sumu 50 €. Ohľadom styku s maloletým dieťaťom s vyjadrením navrhovateľky nesúhlasil, namietol, že sa s maloletou stretáva pravidelne so svojou mamou R. P. v jej trvalom bydlisku. Predchádzajúce konanie na neho pôsobilo traumatizujúco, lieči sa ambulantnou formou a nechce u maloletej vyvolávať traumu stretávaním sa s navrhovateľkou, ako to bolo napr. dňa 4. 12. 2016 ( kedy si naposledy vyzdvihol maloletú osobne ). Pristúpil preto k tejto náhradnej variante kontaktu s maloletou. 8/ Na vyjadrenie otca maloletej sa opätovne vyjadrila navrhovateľka ( č.l. 201 spisu ) tak, že z ňou predloženého prehľadu o úhradách otca vyplýva, že chyba nastala opakovane, nie len v mesiaci február ale aj január 2017. Žiada preto o započítanie dlhu na výživnom za tieto dva mesiace vo výške 300 € a súhlasí so znížením o sumu 200 €. Zároveň uviedla, že súhlasí s otcom maloletej v tom, že bude vhodné, aby sa s dieťaťom stretával v prítomnosti jeho matky R. P., s ktorou má stretnutia s vnučkou dohodnuté vždy dopredu, otca maloletej aj jeho mamu informuje o zdravotnom stave a vývoji dcérky. Maloletá trávi časť skoro každého víkendu v prítomnosti R. P. - babky maloletej - spolu s otcom, v trvaní 10 - 12 hodín; dieťa je vždy pripravené a nachystané, vždy sa teší na čas strávený so svojou babkou. 9/ Podľa § 394 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CMP“) ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10/ Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 11/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 12/ Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP ( t.j. vo výroku o zročnom výživnom a o trovách konania ako tzv. závislom výroku ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP ) a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletej je dôvodné. 13/ Ako vyplynulo z odvolania otca maloletej Laury a ako následne vo svojom vyjadrení potvrdila navrhovateľka - matka maloletého dieťaťa, súd prvej inštancie vychádzal z nepresných informácií samotných rodičov maloletej, keď pri vyčísľovaní výšky zročného výživného - t.j. dlžného výživného za obdobie od narodenia maloletej ( XX. X. XXXX ) do rozhodnutia súdu prvej inštancie ( 14. 12. 2016 ), čo predstavuje obdobie celkom 9 mesiacov a 18 dní mesiaca marca 2016, nebola zohľadnená skutočnosť, že otec na výživu maloletej uhradil za mesiace august, september, október a november 2016 sumu po 50 € za každý mesiac, spolu teda čiastku 200 €. Uvedená suma mala byť započítaná na výživné za rozhodné obdobie, a potom zročné výživné malo po správnosti činiť sumu nie 1.400 €, ale sumu 1.200 €. Keďže námietku otca v odvolaní o úhrade sumy 200 € za obdobie od 13. 3. 2016 do 14. 12. 2016 matka dieťaťa potvrdila, odvolací súd odvolaniu otca vyhovel a predmetnú čiastku odpočítal od sumy zročného výživného za uvedené obdobie. Samotná výška súdom určeného výživného, či splátky zročného výživného odvolaním napadnutá nebola. 14/ Podľa § 581 ods. 4 Obč. zák., započítanie proti pohľadávkam na výživné upravuje Zákon o rodine. 15/ Podľa § 76 ods. 2 Zák. o rod., proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. 16/ Ako vyplýva z vyjadrenia otca maloletej ( č.l. 197 spisu ), tento po zistení o chybnom zadaní trvalého platobného príkazu navrhoval, aby bola ním uhradenú suma 200 € započítaná na platbu výživného za mesiac február 2017 a aby sa do zročného výživného za obdobie od 13. 3. 2016 do 14. 12. 2016 započítala nie suma 200 €, ale len suma 50 €. Uvedený postup - započítanie výživného na maloleté dieťa tak, ako to navrhoval otec dieťaťa vo svojom vyjadrení č.l. 197 spisu ) - však Zákon o rodine nedovoľuje. Právna úprava o započítaní úhrad v prípade výživného je veľmi striktná v tom, že zákon ( cit. ust. § 76 ods. 2 Zákona o rodine ) pripúšťa v prípadoch výživného započítanie vzájomných pohľadávok len na základe dohody, avšak nie výživného pre maloleté deti, kde započítanie výslovne vylučuje. Otcom poukázanú sumu 200 € titulom výživného pre maloletú v období od 13. 3. 2016 do 14. 12. 2016 tak bolo možné zohľadniť len odpočítaním tejto sumy od dlžného výživného za uvedené obdobie. 17/ Podľa § 76 ods. 3 Zák. o rod., v prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. 18/ Navrhovateľka - matka maloletej Laury - vo vyjadrení k odvolaniu otca poukázala na to, že tento sa s plnením výživného, určeným súdom, dostal do omeškania, nakoľko výživné neuhradil za príslušný mesiac do 15. dňa v mesiaci, z ktorého dôvodu si uplatňuje aj zaplatenie úrokov z omeškania. V zmysle cit. ust. § 76 ods. 3 Zák. o rod. je matka maloletej oprávnená v prípade omeškania otca s platením výživného požadovať aj úroky z omeškania, tento nárok však musí uplatniť samostatným návrhom v občianskom súdnom konaní; úroky z omeškania nemôže súd priznať navrhovateľke v tomto konaní v rámci rozhodovania odvolacieho súdu o odvolaní otca proti rozsudku súdu prvej inštancie. 19/ Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, týkajúcej sa zročného výživného zmenil tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku odvolacieho súdu ( § 388 CSP ). 20/ O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, ods. 2 CSP v spojení s § 52, § 57 CMP. 21/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 CSP ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP ).