Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/207/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216213624 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1216213624.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobcu: F. N., R.. XX.XX.XXXX, D. I. X, R. K. R. C., zastúpený Advokátskou kanceláriou Bugala - Ďurček, s.r.o., IČO: 36 731 544, Miletičova 5B, Bratislava proti žalovanému: spine clinic, s.r.o., IČO: 46 243 968, Nevädzová 6, Bratislava, zastúpený JUDr. Jurajom Anettom, advokátom, Kutlíkova 17, Bratislava, o zaplatenie 89,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II z 15. februára 2017, č. k. 13C/156/2016- 78, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie, žalobcovi vrátil súdny poplatok vo výške 16,50 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. a rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči spoločnosti Clinica Orthopedica, s.r.o., IČO: 46 243 968 zaplatenia sumy 89,- eur s príslušenstvom s odôvodnením, že v zdravotnom zariadení žalovaného (ktoré prevádzkuje spoločnosť sport&endo clinic, s.r.o., IČO: 35 876 272) mu bola poskytnutá lekárska pomoc. Napriek tomu, že jej poskytnutie malo byť plne hradené zdravotnou poisťovňou, žalovaný si od neho vypýtal zaplatenie peňazí za poskytnutie zdravotnej starostlivosti, čím došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu. Žalovaný namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie v spore, keďže nevykonáva žiadnu činnosť medicínskeho charakteru ani nikdy nebol držiteľom licencie na výkon akýchkoľvek zdravotníckych činností, či poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. V priebehu súdneho konania súd zistil, že žalovaný si zmenil obchodné meno od 20.10.2016 z pôvodného clinica orthopedica, s.r.o. na spine clinic, s.r.o.. Na pojednávaní dňa 15.02.2017 žalobca, pred otvorením pojednávania vo veci samej, zobral žalobu v celom rozsahu späť. Žiadal, aby o trovách súd rozhodol v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu. V dokumentoch poskytnutých žalobcovi bol uvedený názov spoločnosti sport & endo clinic, s.r.o. ako aj clinica orthopedica. Táto skutočnosť vyvolala u žalobcu omyl v tom, kto mu službu poskytol a komu on poskytol odmenu za poskytnutú službu. Taktiež uviedol, že žalovaný je zastúpený advokátom, ktorý sa podieľa na podnikaní procesnej strany. Preto žalovanému nevznikol nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v tomto konaní. Tento argument sa týka aj výšky vynaložených trov právneho zastúpenia, ktoré nie sú účelne vynaložené. Žalovaný žiadal, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania. Mal za to, že žaloba bola od počiatku zbytočná, nesúhlasil s argumentom žalobcu, že bol uvedený do omylu. Žalobca od počiatku vedel, kto je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a kto od neho poplatky vyberal. Poukázal na mail zo dňa 25.05.2016, adresovaný žalobcovi. 3. Súd prvej inštancie konanie zastavil podľa § 144, § 145, § 146 C.s.p., nakoľko žalobca vzal žalobu späť pred prvým pojednávaním. 4. O vrátení súdneho poplatku súd prvej inštancie rozhodol podľa § 4 ods. 1 písm. c/, § 11 ods. 1 veta prvá, v spojení s § 11 ods. 4 veta prvá, zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch. 5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256 ods. 1, v spojení s § 262 ods. 1, 2 C.s.p.. Súd prvej inštancie v tomto smere poukázal na to, že stranou, ktorá v tomto konaní procesne zavinila zastavenie konania, bol jednoznačne žalobca, nakoľko žalobu zobral späť bez uvedenia konkrétneho dôvodu. Zavinenie zastavenia konania sa skúma výlučne z procesného hľadiska, teda jeho úlohou je ustálenie zavinenia u tej sporovej strany, ktorá svojim konaním bezprostredne spôsobila zastavenie konania. Nemožno prihliadnuť na hmotnoprávnu dôvodnosť, či nedôvodnosť nároku uplatňovaného v konaní. Z obsahu listinných dôkazov, založených do spisu, súd prvej inštancie ustálil, že poskytovateľom zdravotnej starostlivosti žalobcovi bola spoločnosť sport & endo clinic, s.r.o., ktorá zároveň prijala namietané sporné plnenie od žalobcu. Toto je zrejmé z predložených príjmových pokladničných dokladov, kde je táto spoločnosť nezameniteľne identifikovaná prostredníctvom IČO: 35 873 272, ktoré je jednoznačne odlišné od IČO, ktorým disponuje žalovaný, označený v tomto konaní. Je zrejmé, že na strane žalobcu došlo v žalobe k nesprávnemu označeniu subjektu žalovaného, resp. označil ako žalovaného subjekt, ktorému nesvedčí povinnosť uplatňovaná v tomto konaní. V civilnom sporovom konaní, ovládanom princípom kontradiktórnosti, je to vždy žalobca, ktorý nesie zodpovednosť za obsah svojej žaloby, ako aj za to, či nárok bude po procesnej ako aj hmotnoprávnej dôvodne uplatniteľný. Aby bol v konaní úspešný, musí označiť subjekt, ktorý je vo veci pasívne vecne legitimovaný. Ak v konaní následne vezme žalobu späť (či už bez uvedenia dôvodu, alebo z dôvodu neexistencie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v spore) je jednoznačne subjektom, ktorý musí niesť procesnú zodpovednosť za zastavenie konania. V tomto prípade súd nemôže prihliadnuť na omyl v označení žalovaného ako na dôvod hodný osobitného zreteľa. Tento omyl totiž nebol na strane žalobcu úmyselne vyvolaný iným subjektom, z príjmových pokladničných dokladov bolo dostatočne zreteľné, komu poskytol peňažné plnenie a teda kto sa, podľa názoru žalobcu, bezdôvodne obohatil. Skutočnosť, že žalobca podal žalobu voči žalovanému, v tomto prípade v dôsledku vlastného omylu, je nutné pripísať na jeho ťarchu. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania. Súčasne poukázal na to, že otázka účelnosti trov právneho zastúpenia bude riešená až v ďalšom rozhodnutí o výške náhrady trov konania. 6. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým súd priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Poukázal na to, že sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 89,- eur s príslušenstvom na tom základe, že dňa 10.02.2015 vyhľadal na adrese Nevädzova 6 v Bratislave lekársku pomoc ortopedickej ambulancie a za poskytnutie zdravotnej starostlivosti zaplatil požadovanú odplatu 89,- eur. Neskôr však zistil, že zdravotná starostlivosť, ktorá mu bola poskytnutá je plne uhrádzaná z prostriedkov verejného zdravotného poistenia, preto úhrada 89,- eur predstavuje bezdôvodné obohatenie. Ako žalovaného v žalobe a neskôr aj vo svojom vyjadrení označil spoločnosť clinica orthopedica, s.r.o., Nevädzová 6, Bratislava, IČO: 46 243 968 - táto spoločnosť bola neskôr premenovaná na spine clinic, s.r.o.. V čase podania žaloby a vyjadrenia zo dňa 31.10.2016 žalobca nebol zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom. Poukázal na existenciu spoločnosti clinica orthopedica, s.r.o., Nevädzová 6, Bratislava, IČO: 35 873 272 - v čase podania žaloby bol obchodný názov tejto spoločnosti sport & endo clinic, s.r.o. a jej sídlo sa nachádzalo na adrese Pri starej prachárni 14, Bratislava. V prejednávanom prípade teda vystupujú dve spoločnosti: 1/ žalovaný - spoločnosť spine clinic, s.r.o. (v minulosti clinica orthopedica, s.r.o.), IČO: 46 243 968 a 2/ spoločnosť clinica orthopedica, s.r.o. (v minulosti sport & endo clinic, s.r.o.), IČO: 35 873 272, ktoré sú majetkovo a personálne prepojené. Žalobca poukázal na lekársku správu zo dňa 10.02.2015 a na pečiatky na príjmových pokladničných dokladoch zo dňa 10.02.2015 a 17.02.2015, v ktorých dominuje veľké označenie „clinica orthopedica“. Len menším písmom bolo na dotknutých dokumentoch uvedené označenie spoločnosti „sport & endo clinic, s.r.o., Pri starej prachárni 14, Bratislava“. Táto spoločnosť bola neskôr (s účinnosťou od 29.10.2016) premenovaná na clinica orthopedica, s.r.o. a jej sídlo bolo zmenené na Nevädzová 6, Bratislava. V ďalšom poukázal na skutočnosť, že v čase, keď mu bola poskytnutá zdravotná starostlivosť, bolo na adrese Nevädzová 6 (kde mu bola zdravotná starostlivosť poskytnutá) vedené iba sídlo žalovaného; sídlo ďalšej spoločnosti - clinica orthopedica, s.r.o. (v minulosti sport & endo clinic, s.r.o.), IČO: 35 873 272 bolo na adrese Pri starej prachárni 14. Vzhľadom na uvedené žalobca označil ako žalovaného spoločnosť (v tom čase) clinica orthopedica, s.r.o.. Pritom vychádzal jednak z dokumentov, na ktorých dominovalo označenie „CLINICA ORTHOPEDICA“ a zo skutočnosti, že sídlo tejto spoločnosti bolo na adrese Nevädzová 6 v Bratislave. V tom čase nebol žalobca v konaní právne zastúpený. Pred otvorením pojednávania veci samej žalobca po rozhovore so svojím právnym zástupcom a s právnym zástupcom protistrany a súdom vzal žalobu späť z dôvodu, že usúdil, že ako žalovaného označil osobu, ktorá nebola pasívne legitimovaná. Zároveň navrhol, aby súd žiadnej procesnej strane nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v tom, že na dokumentoch, ktoré boli predložené žalobcovi je dominantným označením „CLINICA ORTHOPEDICA“, ktorá skutočnosť bola spôsobilá žalobcovi ako spotrebiteľovi vyvolať omyl v tom, ktorá spoločnosť mu službu - zdravotnú starostlivosť poskytla. Vzhľadom na skutočnosti že: 1/ na dokumentoch, ktoré boli poskytnuté sa nachádzal dominantný nápis „CLINICA ORTHOPEDICA“, 2/ že spoločnosti spine clinic, s.r.o. a clinica orthopedica, s.r.o. sú majetkovo a personálne previazaním spoločnosťami a 3/ že v čase, keď bola žalobcovi poskytnutá zdravotná starostlivosť na mieste výkonu zdravotnej starostlivosti sídlil iba žalovaný, sú spôsobilé uviesť priemerného spotrebiteľa do omylu v tom, ktorý poskytovateľ mu službu poskytol a zároveň sú dostatočným dôvodom hodným osobitného zreteľa na to, aby súd nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania. Súčasne vzhľadom na majetkovú a personálnu previazanosť týchto spoločností, omyl žalobcu v označení žalovanej strany nemal vplyv na nezúčastnenú tretiu osobu. Zároveň jediným príjmom žalobcu je invalidný dôchodok vo výške 189,70 eur. 7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku potvrdiť. Uviedol, že ani jeden z argumentov žalobcu nie je pravdivý, keďže žalobca od počiatku vedel, koho má správne žalovať a ktorá právnická osoba mu skutočnosti poskytla zdravotnú starostlivosť. Žalobca od počiatku vedel, že jeho partnerom pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti bola spoločnosť sport & endo clinic, s.r.o. (v súčasnosti clinica orthopedica, s.r.o.) a nie spoločnosť clinica orthopedica, s.r.o. (v súčasnosti spine clinic, s.r.o.), voči ktorej žalobu podal. Je síce pravdou, že na lekárskych správach a nálezoch, ako aj na pokladničnom doklade sa nachádza označenie „CLINICA ORTHOPEDICA“ (bez akéhokoľvek dodatku), ktoré je však iba reklamným označením zdravotníckeho zariadenia. Pod týmto označením bola viac ako jasne uvedená spoločnosť sport & endo clinic, s.r.o. so všetkými svojimi údajmi - kompletným obchodným menom, sídlom, IČO. Naviac už od mája 2016 (žaloba bola podaná dňa 18.08.2016) žalobca so žalovaným komunikoval o vrátení údajného bezdôvodného obohatenia, ktorého sa žalobou domáhal. Za stranu žalovaného vystupovala vždy spoločnosť sport & endo clinic, s.r.o., čo bolo žalobcovi niekoľkokrát uvedené. O názve a identifikačných údajoch spoločnosti poskytujúcej zdravotnú starostlivosť preto žalobca vedel a bol informovaný. Uvedené vyplýva rovnako aj z jeho podnetu na bratislavský vyšší územný celok, ktorý voči spoločnosti sport & endo clinic, s.r.o. podal žalobca dňa 26.05.2016, teda takmer 3 mesiace pred podaním žaloby. Ako je teda možné že v máji 2016 vedel žalobca presne, že poplatky od neho vybrala spoločnosť sport & endo clinic, s.r.o. a 18.08.2016 v žalobe označil ako žalovaného úplne inú spoločnosť a síce pod vtedajším názvom clinica orthopedica, s.r.o.? V máji 2016 teda nebol v omyle a do tohto sa dostal až o 3 mesiace neskôr pri podávaní žaloby? Žalobca preto od počiatku vedel, že jeho partnerom na druhej strane bola spoločnosť sport & endo clinic, s.r.o.. Na uvedené bol nakoniec upozornený znovu aj v odpore podanom žalovaným dňa 22.09.2016. Minimálne od tohto dátumu žalobca vedel nesporne o tom, že žaluje nesprávnu spoločnosť a mal možnosť svoju žalobu prispôsobiť tejto skutočnosti. V žiadnom prípade nebol nútený viesť nezmyselný a vopred prehraný spor. Ešte aj na pojednávaní dňa 15.02.2017 bolo potrebné žalobcu presviedčať, že žalobu treba zobrať späť, lebo je podaná proti evidentne inej osobe. Napriek týmto skutočnostiam žalobca naďalej trval na svojom a v jednom momente to dokonca vyzeralo, že tento zle zažalovaný spor sa naozaj bude pojednávať. Toto v žiadnom prípade nemožno nazvať uvedením do omylu. Žalobca cúvol až na výslovné a opakované upozornenie súdu, ktorý mu v rámci vyslovenia predbežného právneho názoru niekoľkokrát zdôraznil, že pokiaľ žalobu sám nevezme späť, súd túto pre nedostatok pasívnej legitimácie i tak zamietne. Navyše žalobca vo svojom e - maili zo dňa 16.05.2016, adresovanom riaditeľovi zdravotníckeho zariadenia CLINICA ORTHOPEDICA uviedol, že sa zaoberá štúdiom práva a môže s určitosťou tvrdiť, že tieto poplatky sú nezákonné. Žalobca navyše dlhodobo a systematicky bojuje proti žalovanému - podal podnety na bratislavský vyšší územný celok pre vyberanie poplatkov, na zdravotnú poisťovňu Dôvera, a.s. so žiadosťou o odzmluvnenie zdravotníckeho zariadenia, na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, dokonca svoju kauzu sa snažil medializovať, nehovoriac o súdnom spore, ktorý viedol a o druhom, ktorý ešte stále vedie. Žalovaný je toho názoru, že takto rozsiahlu „ofenzívu“ by nebol žalobca schopný zvládnuť aspoň bez minimálneho právneho povedomia. Navyše žalobca píše na stránkach denníka SME blogy, v ktorých sa snaží z dojmom dostatočnej právnej erudície prezentovať svoje názory na postupy spoločnosti PRO-CARE a poisťovne UNIQUA. Z týchto potom jasne vyplýva, že žalobca nie je bežným spotrebiteľom, resp. klientom, ktorý by sa mohol dostať nejakým záhadným spôsobom do omylu pri určení žalovaného. Žalobca pracuje vo svojich blogoch bežne s citáciami zákonov a dostupnou judikatúrou. V ďalšom žalovaný poukázal na to, že žalobca je mladý človek vo veku 20 rokov, ktorý o 2, 3 alebo aj 5 rokov môže byť so svojím zdravotným stavom úplne inak. Žalovaný nespochybňuje jeho invaliditu (ktorá zrejme súvisí s poraneným kolenom), ale na súd sa žalobca dostavil bez akýchkoľvek viditeľných problémov, jeho chôdza nevykazovala žiadne známky invalidity. Na druhej strane, žalovaný mal reálne výdavky a náklady súvisiace s tým, že sa musel a stále musí brániť proti útokom žalobcu, z ktorých ešte ani jeden nebol vyhodnotený ako oprávnený. Žalobca teda v momente podania žaloby veľmi dobre vedel, ktorá spoločnosť mu poskytla zdravotnú starostlivosť a mal aj k dispozícii všetky jej identifikačné údaje. Naviac žalobca mal dostatočné právne povedomie, takže nemusel spôsobiť tento zbytočný spor. Žalobcova momentálna invalidita a z toho vyplývajúca výška aktuálneho príjmu nie sú dôvodom pre oslobodenie od súdnych poplatkov. 8. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého uznesenia (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 10. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že ak súd zastavuje konanie (napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, pre nedostatok podmienky konania a pod.) musí sa pri rozhodovaní o trovách konania zaoberať najprv tým, či niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené (§ 256 C.s.p.). Zavinenie môže spočívať napr. v tom, že strana sporu podala žalobu vo veci, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté alebo o ktorej už prebieha iné konanie, že žalobu podala proti niekomu, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, že vzala žalobu späť a pod. Zavinenie treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (podľa procesného výsledku). Ak zastavenie konania bolo stranou sporu zavinené, súd prizná protistrane náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 C.s.p.. Ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie žaloby, žalobca nezavinil zastavenie konania, ak vzal späť žalobu, ktorá bola podaná dôvodne, pre správanie sa žalovaného. Ide najmä o prípady, keď žalovaný po začatí konania žalobcu uspokojil (zaplatil vymáhanú pohľadávku, uzavrel so žalobcom navrhovanú dohodu a pod.). Dôvodnosť podania žaloby treba posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania sa žalovaného k požiadavkám žalobcu. Z tohto hľadiska je teda žaloba podaná dôvodne aj vtedy, ak žalovaný uspokojil žalobcu, hoci k tomu nemal právnu povinnosť. 11. V danej veci súd prvej inštancie konanie zastavil, nakoľko žalobca zobral (z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného) žalobu späť. Možno teda uzavrieť, že k späťvzatiu žaloby voči žalovanému nedošlo pre správanie sa žalovaného, a teda zastavenie konania procesne zavinil žalobca späťvzatím žaloby. Súd prvej inštancie preto správne vychádzal z toho, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca a preto je povinný žalovanému nahradiť trovy konania (§ 256 ods. 1 C.s.p.). 12. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Len výnimočne teda nemusí súd úspešnej sporovej strane priznať náhradu trov konania, resp. neuložiť povinnosť neúspešnej sporovej strane nahradiť trovy konania úspešnej sporovej strane (§ 257 C.s.p.). Ide však o ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na tú sporovú stranu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnej sporovej strane. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať preto z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci a rozhodnutie musí byť aj náležite odôvodnené. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie § 257 C.s.p.. nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj sporových strán v konaní (súd v tomto smere prihliadne najmä na okolnosti, či sporová strana, ktorej sa priznáva náhrada trov konania, uviedla skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý jej patril; to neplatí, ak nemohla tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť), pričom je potrebné prihliadať k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých sporových strán. Významným z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia teda môže byť tiež to, za akých okolností bol nárok uplatnený na súde, aký bol postoj sporových strán k veci, ako pristupovali v priebehu konania k plneniu svojich procesných povinností a pod. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávnenej sporovej strany. Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane sporových strán, a to nielen tej, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane tej, ktorej inak patriaci nárok nie je priznaný, či totiž možno od nej spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášala bez nároku na ich náhradu, keď mala v konaní úspech. Súd síce môže postupovať podľa § 257 C.s.p. a náhradu trov konania celkom alebo sčasti nepriznať len sporovej strane, ktorej by sa inak náhrada trov konania priznávala, avšak záver o úspešnosti sporovej strany v konaní musí byť náležite odôvodnený. Z rozhodnutia preto musí byť zrejmé, ktorej sporovej strane a z akých dôvodov patrí náhrada trov konania a následne z akých dôvodov podľa § 257 C.s.p. jej ich súd celkom alebo sčasti nepriznáva. 13. Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci dôvody na postup podľa § 257 C.s.p. (t.j. nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému) splnené neboli. Žalobca ako dôvod pre aplikáciu cit. ustanovenia uviedol, že sa dostal do omylu pri označení žalovanej strany, z dôvodu, že na dokumentoch, ktoré mu boli poskytnuté sa nachádzal dominantný nápis „CLINICA ORTHOPEDICA“, ďalej, že spoločnosti spine clinic, s.r.o. a clinica orthopedica, s.r.o. sú majetkovo a personálne previazaním spoločnosťami a napokon z dôvodu, že v čase, keď bola žalobcovi poskytnutá zdravotná starostlivosť na mieste výkonu zdravotnej starostlivosti sídlil iba žalovaný. Tieto skutočnosti boli podľa neho spôsobilé uviesť priemerného spotrebiteľa (žalobcu) do omylu v tom, ktorý poskytovateľ mu zdravotnú službu poskytol. Ďalším dôvodom pre aplikáciu cit. ustanovenia žalobca označil skutočnosť, že jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok vo výške 189,70 eur. K tomuto odvolací súd uvádza, že právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené (§ 133 ods. 2 C.s.p.). Z podaní žalobcu, založených v súdnom spise, nepochybne vyplýva, že hoci sám nemá právnické vzdelanie, sú mu dostatočne známe ustanovenia Civilného sporového poriadku, resp. aj ustanovenia iných zákonných predpisov vzťahujúcich sa k problematike poskytovania zdravotnej starostlivosti, na ktoré vo svojich podaniach odkazuje a interpretuje ich obsah (k tomu pozri napr. návrh na vydanie platobného rozkazu, vyjadrenie k odporu žalovaného a pod.). Okolnosť, že žalobca nebol do nariadeného pojednávania (teda i v čase spísania žaloby) zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom ako dôvod na aplikáciu ust. § 257 C.s.p. neobstojí. Navyše znenie ust. § 133 ods. 2 C.s.p. ponímajúce o označení strany sporu v žalobe, ktorou je právnická osoba, je dostatočne zrejmé a zrozumiteľné i pre osobu bez právnického vzdelania a je teda dostatočne zrejmé, že právnická osoba sa identifikuje jej obchodným menom, adresou jej sídla a IČO-m, ak je toto pridelené. Napokon žalobca v podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu osobu žalovaného i takto riadne označil (jej obchodným menom, sídlom, i IČO). Žalobcovi teda nemohlo ujsť pozornosti, že pod IČO: 46243968 je označená iná právnická osoba, než právnická osoba sport & endo clinic, s.r.o., ktorej IČO je 35 873 272. Žalobcovi tak muselo byť zrejmé, že ide o dve rozdielne právnické osoby, každá s iným IČO (uvedené bolo možné bez problémov zistiť na stránke obchodného registra). Žalobca v žalobe tvrdil, že si svoj nárok uplatňuje titulom vydania bezdôvodného obohatenia za zaplatenú zdravotnú starostlivosť zdravotníckemu zariadeniu, ktorá však bola krytá jeho zdravotným poistením. Ako dôkaz zaplatenia žalovanej sumy predložil príjmové pokladničné doklady na sumy 40,- eur a 49,- eur. Z týchto dokladov však jednoznačne vyplýva IČO právnickej osoby, ktorá sa bezdôvodne obohatila o žalovanú sumu, teda IČO právnickej osoby, ktorá peniaze reálne od žalobcu prevzala. Keďže každej právnickej osobe môže byť pridelené iba jedno IČO, zámena s inou právnickou osobou (iba s odkazom na označenie obchodného mena, prípadne sídlo) tu neprichádzala do úvahy. Žalobca si teda mohol z údaja IČO na príjmovom pokladničnom doklade ľahko preveriť (na stránke obchodného registra) o akú právnickú osobu sa jedná a ktorú právnickú osobu má žalovať. Takže samotná možná zámena v obchodnom mene nepostačuje, keďže z pokladničného dokladu jednoznačne vyplývala nielen adresa sídla právnickej osoby (rovnako nepostačuje ani argument o mieste (sídle), kde mu bola zdravotná starostlivosť reálne poskytnutá - keďže toto sa nemusí vždy stotožňovať so sídlom samotnej právnickej osoby - právnická osoba môže mať sídlo na úplne inej adrese, než je sídlo jej prevádzky, kde sa zdravotné výkony poskytujú a pod.), ktorá platby od žalobcu prijala, ale aj jej IČO. Z príjmového pokladničného dokladu (ako jediného relevantného dôkazu preukazujúceho skutočnosť, kto peniaze od žalobcu prevzal bez právneho dôvodu) teda vyplývali minimálne až dva (keď odhliadneme od názvu právnickej osoby) identifikačné znaky právnickej osoby, ktorá sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila. Týmito sú jednak sídlo takejto právnickej osoby a jednak jej IČO (a to nielen údajom tlačeným na tlačiarni v záhlaví pokladničného dokladu, ale i údajmi, ktoré obsahovala samotná pečiatka tejto právnickej osoby na príjmovom pokladničnom doklade). Pokiaľ ide o údajný omyl žalobcu pri označovaní žalovaného, tento nielenže nemohol byť vyvolaný žalovaným, ale sám žalobca vo svojich podaniach (viď napr. vyjadrenie k odporu žalovaného - č.l. 33, 34, 35 spisu) trval na tom, že žalovaného označil správne. Žalobca sa teda nedopustil omylu pri označovaní žalovaného v žalobe, ale za žalovaného označil práve tú právnickú osobu, o ktorej mal názor, že je v spore pasívne vecne legitimovaná (pri označovaní žalovaného žalobca teda nebol ovplyvnený označením jej obchodného mena zameniteľným s obchodným menom pasívne legitimovaného žalovaného). Sám žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného doslovne uvádza, napr. že: „........To, že platbu kartou sprostredkovali zamestnanci personálne a kapitálovo previazanej firmy sport & endo clinic, s.r.o. predsa nemôže zmeniť právne skutkové okolnosti na tom, že priamy príjemca bezdôvodného obohatenia je clinica orthopedica, s.r.o......; .....pre vylúčenie akýchkoľvek hypotetických pochybností o správnosti určenia žalovaného sa okrem iného odvolávam na vizitku žalovaného, kde clinica orthopedica, s.r.o. sa profiluje ako prvá špecializovaná nemocnica a taktiež aj na webové sídlo žalovaného.....; žalovaný clinica orthopedica, s.r.o. je podľa webového sídla prevádzkovaný personálne a kapitálovo previazanou firmou sport & endo clinic, s.r.o., avšak táto skutočnosť predsa nemôže zmeniť právne skutkové okolnosti na tom, že priamy príjemca bezdôvodného obohatenia je clinica orthopedica, s.r.o......; ja som správne označil, určil žalovaného, ktorým je clinica orthopedica, s.r.o., IČO: 46 243 968.....“ a pod.. Žalobca teda sám rozlišuje tieto dve právnické osoby, hoci ich označuje ako kapitálovo a personálne prepojené (teda mu bolo zrejmé, že išlo o dve samostatné právnické osoby, hoci kapitálovo a personálne prepojené). Označenie žalovaného v návrhu na vydanie platobného rozkazu, nebolo zo strany žalobcu vyvolané omylom, ale išlo o výslovný prejav vôle žalobcu označiť za žalovaného práve spoločnosť clinica orthopedica, s.r.o. (a nie spoločnosť sport&endo clinic, s.r.o.). Údajný omyl v označení žalovaného v návrhu na vydanie platobného rozkazu teda vylučuje samotná argumentácia žalobcu v jeho vyjadrení k odporu žalovaného. Pokiaľ ide o skutočnosť, že jediným príjmom žalobcu je invalidný dôchodok vo výške 189,70 eur, táto je síce jednou z okolností pre možný postup podľa § 257 C.s.p., avšak sama o sebe nie je dôvodom pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému. Ako už bolo uvedené, je potrebné skúmať všetky okolnosti prípadu, nielen iba majetkové pomery jednej z procesných strán (ale napr. i prístup strán k sporu). V danej veci by bol žalobca zrejme v spore úspešný, ak by v osobe žalovaného označil pasívne vecne legitimovaný subjekt. Žalobca (napriek viacerým podaniam a upozorneniam žalovaného) zotrvával na tom, že správne žaluje pasívne vecne legitimovaný subjekt. Žalobca už prinajmenšom po oboznámení sa s odporom žalovaného, mohol zaujať iný procesný postup a prinajmenšom minimalizovať výšku trov, ktoré vznikli žalovanému. Navyše, ak by bol žalobca (pri správnom zažalovaní pasívne vecne legitimovaného subjektu) v konaní úspešný, súd by mu priznal i náhradu trov konania. Neúspech v spore (resp. zavinenie zastavenia konania), ako i prípadnú výšku trov, ktoré v konaní stranám sporu vznikli, teda zapríčinil samotný žalobca i svojim prístupom v konaní. Zrejme iná by bola potom situácia za stavu, kedy by žalobca po oboznámení sa s odporom žalovaného, postupoval procesne inak. Rovnako by odvolací súd túto skutočnosť mohol pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania zohľadniť, ak by žalobca skutočne za žalovaného označil spoločnosť clinica orthopedica, s.r.o. iba v omyle, ktorý by bol vyvolaný samotným žalovaným. Táto skutočnosť však preukázaná nebola. Iba samotná skutočnosť, že žalobca poberá invalidný dôchodok v uvedenej výške, tak, bez zohľadnenia ďalších okolností prejednávanej veci, nemôže byť dôvodom pre postup súdu podľa § 257 C.s.p.. Navyše žalobca sa dal v konaní zastupovať advokátskou kanceláriou, kde sa v udelenom plnomocenstve doslovne uvádza, že žalobca sa zaväzuje hradiť trovy zastupovania kedykoľvek budú vyúčtované, a to v zmluvne dohodnutej výške. Žalobca si tak musel byť vedomý vzniku trov, ako i možnej povinnosti, že v prípade prehry v spore bude musieť uhradiť trovy konania v spore úspešnej strane. Na druhej strane samotná skutočnosť, že žalobca je poberateľom invalidného dôchodku ešte nepreukazuje jeho skutočné majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery. Žalobca tak v konaní (okrem svojho príjmu) žiadnymi inými dôkazmi nepreukázal, že jeho celkové majetkové (a iné) pomery sú také, že odôvodňujú potrebu postupovať podľa § 257 C.s.p.. Okrem príjmu žalobcu tak súdu nie sú známe iné skutočnosti, ktoré by preukazovali, že majetkové (a iné) pomery žalobcu sú takého charakteru, že by potom prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania mohla v tomto prípade viesť k nežiaducim tvrdostiam. Odvolací súd tak bol názoru, že v danej veci nebola naplnená existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov žalovanému, ako procesnej strane, ktorá nezavinila zastavenie konania. 14. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p.. 15. Výroky, ktorými súd konanie zastavil a ktorými vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 16,50 eur neboli napadnuté odvolaním a nadobudli právoplatnosť. 16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému úspešnému v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Podľa § 239 ods. 1 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie (§ 248 C.s.p.). 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).