Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/299/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216214453 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1216214453.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobcu: Y.. Š. Š. - H.Á., G.. Č. U. XXXX, U. U. Y. XX, X., L..C..X. XX, X., proti žalovanej: P. W., B.. XX.XX.XXXX, X. Na W. XX/B, X., o zaplatenie 650,08 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 21. marca 2017, č. k. 19C/160/2016- 72, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 650,08 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 01.08.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100 %, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 650,08 eur s prísl. titulom odmeny za právne zastupovanie žalovanej v exekučnom konaní (sp. zn. 37Er/3137/2013) pri vymáhaní povinnosti (peňažného plnenia vo výške 50.000,- eur) uloženej jej bývalému manželovi rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 19C/25/2012. Plnomocenstvo k uvedenému podpísali zmluvné strany dňa 26.06.2013. Žalobca so žalovanou dňa 28.06.2016 ukončil poskytovanie právnej pomoci, čo oznámil Okresnému súdu Bratislava II svojím podaním a žalovanej e-mail správou dňa 28.06.2016 a doporučeným listom dňa 29.06.2016. Zároveň si vyčíslil trovy právneho zastúpenia v súlade s Vyhl. č. 655/2004 Z. z.. Žalovaná nesúhlasila so žalobou, nakoľko jej pri poskytovaní právnej pomoci zo strany žalobcu pri realizácii exekúcie spôsobil škodu 1.400,- eur, lebo nakoniec sa exekúcia musela zastaviť a ona ešte bývalému manželovi musela doplatiť 1.400,- eur. Nesúhlasila ani s tým, že by mu mala zaplatiť 2 úkony právnej pomoci, ktoré sú predmetom tohto konania, a to prípravu a prevzatie zastúpenia a písomné podanie - návrh na začatie exekučného konania, lebo sa na neho ako právnika spoliehala a dúfala, že všetko dotiahne až do konca. Žalobca ju predtým, než prevzal zastúpenie neupozornil na to, koľko bude stáť jeho právna pomoc, povedal jej, že to bude výška, ktorá ju nezruinuje. 3. Súd prvej inštancie z plnomocenstva zo dňa 26.06.2013 zistil, že žalovaná splnomocnila žalobcu, aby ju obhajoval, resp. vo všetkých právnych veciach zastupoval, aby vykonával všetky úkony, prijímal doručované písomnosti, podával návrhy a žiadosti, uzatváral zmiery, uznával uplatnené nároky, vzdával sa nárokov, podával opravné prostriedky a vzdával sa ich, vymáhal nároky, plnenie nárokov prijímal, ich plnenie potvrdzoval, dedičstvo odmietal, alebo neodmietal, menoval rozhodcu a uzavieral rozhodcovské zmluvy, to všetko i vtedy, keď je podľa právnych predpisov potrebné osobitné splnomocnenie. Toto splnomocnenie dala žalobcovi i v rozsahu práv a povinností podľa Občianskeho súdneho poriadku a Trestného poriadku. Najmä ho splnomocnila na: spracovanie a podanie návrhu na vykonanie exekúcie na vynútenie splnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 19C/25/2012 voči povinnému U. W. a zastupovaním v celom konaní. Z písomného podania zo dňa 27.06.2016 súd zistil, že žalobca dňa 28.06.2016 doručil Okresnému súdu Bratislava II k spisovej značke 37Er/3137/2013, EX 1894/2013, vo veci P. W. /. U. W. oznámenie, že týmto listom prestal zastupovať žalovanú. Z mailovej komunikácie súd zistil, že dňa 28.06.2016 o 21:52:32 žalobca zaslal žalovanej oznámenie o tom, že s ňou ukončil právne zastupovanie v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II. Uznesenie OS BA II zo dňa 13.06.2016, sp. zn. 37Er/3137/2013-80, ktoré prevzal dňa 28.06.2016 zasiela v kópii na adresu žalovanej Na L. XX, X., aby mohla podať odvolanie. Originál vrátil OS Ba II späť. Faktúru za vykonané služby pripojil žalobca k uvedenému uzneseniu. Z vyúčtovania trov právneho zastúpenia zo dňa 29.06.2016 súd zistil, že žalobca po ukončení zmluvy o právnom zastúpení v konaní vedenom na OS BA II, sp. zn. 37Er/3137/2013, Ex 1894/2013 predkladá špecifikáciu trov právneho zastúpenia: Základ sporu ................................................................50.000,- eur, Hodnota jedného úkonu právnej služby ....................263,06 eur (§ 13a, ods. 2, písm. c/ Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), Režijný paušál za 1 úkon právnej služby rok 2012............. 7,81 eur, Úkony právnej služby: 1. Prevzatie, príprava ............................................................... 263,06 eur, 2. Písomne podanie návrhu na začatie exekučného konania.... 263,06 eur, spolu: 526,12 eur. Režijný paušál 2 x 7,81 eur ......................................................... 15,62 eur, Spolu s režijným paušálom 541,74 eur. Advokát je platcom DPH, 20 % zo sumy 541,74 eur predstavuje sumu 108,34 eur. Trovy právneho zastúpenia spolu s DPH vyčíslil sumou 650,08 eur, ktoré žiadal poukázať na jeho účet: SK XXXXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, v lehote 10 dní, od doručenia tohto listu. List bol daný na poštovú prepravu dňa 29.06.2016. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil, že žaloba je dôvodná. 4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 2 ods. 1, § 4, § 6, § 9 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca služby právnej pomoci žalovanej poskytol v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II č. k. 37Er/3137/2013 riadne, tak ako to vyplýva zo súdneho spisu. Žalovaná neuviedla v konaní žiadne dôvody, pre ktoré by súd o jej poskytnutí mal pochybovať. V spise sa nachádza písomná plná moc na zastupovanie v konaní, žalobca poskytol žalovanej dva úkony právnej pomoci tak, ako ich vyšpecifikoval a vyčíslil v písomnom vyúčtovaní doručenom žalovanej. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobe vyhovel. O príslušenstve žalovanej pohľadávky rozhodol podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, v spojení s § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. 5. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná a navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť. Uviedla, že dobrej viere v profesionalitu podpísala plnú moc žalobcovi, ktorý ju zastupoval v právnych záležitostiach voči U. W.. Následne mu dala k dispozícii všetky podklady a predpokladala, že konanie advokáta bude smerovať k tomu, aby riešil po právnej stránke jej požiadavky, a aby vykonal po odbornej stránke všetko potrebné. K uvedenému však nedošlo. Pri podpísaní plnej moci, ktorú jej dal podpísať za pochodu v chodbe pred pojednávacou miestnosťou, ju neupozornil na výšku sadzby právneho úkonu, neriešil s ňou zálohovú platbu za zastupovanie, ak by jej oznámil sadzbu za úkon právnej pomoci, ktorú uviedol na faktúre, určite by oslovila iného advokáta s nižšou sadzbou, nedoriešil s advokátkou pána W. mimosúdnu dohodu, pri ktorej bol prítomný a z dôvodu jeho omylu a ľahostajnosti jej p. W. nevyplatil plnú sumou, na ktorej sa mimosúdne dohodli, čím prišla o 5.000,- eur, nenapísal odvolanie voči neoprávnenej exekúcii, ale jej napísal, aby si odvolanie napísala sama, čím jej spôsobil škodu vo výške 1.400,- eur a napokon postup žalobcu pri zastupovaní jej osoby považuje za maximálne neprofesionálne. 6. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. 7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 191 ods. 1 C.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 192, § 193 C.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 220 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie rozsiahlym dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané žalovanou v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, tzn. aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami a ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. I právne závery súdu prvej inštancie zodpovedajú skutkovým zisteniam vyplývajúcim z vykonaného dokazovania. 10. K odvolacej argumentácii žalovanej odvolací súd uvádza, že advokát poskytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok. Advokát popri nároku na odmenu má nárok aj na náhradu hotových výdavkov a na náhradu za stratu času. Za hotové výdavky sa považujú výdavky účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä súdne a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady, odpisy alebo výpisy z verejných registrov. Odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena. Odmena advokátovi nepatrí iba za tie úkony, pri ktorých nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne. 11. V danej veci žalobca zastupoval žalovanú v exekučnom konaní (sp. zn. 37Er/3137/2013) pri vymáhaní povinnosti (peňažného plnenia vo výške 50.000,- eur) uloženej jej bývalému manželovi p. W. rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 19C/25/2012. Pre tento prípad bolo žalobcovi žalovanou udelené plnomocenstvo zo dňa 26.06.2013, ktoré žalobcu oprávňovalo o.i. najmä na spracovanie a podanie návrhu na vykonanie exekúcie na vynútenie splnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 19C/25/2012 voči povinnému U. W. ako i zastupovanie v celom konaní. Zároveň v obsahu plnomocenstva je uvedené, že žalovaná berie na vedomie, že žalobcovi patrí za toto zastupovanie odmena spolu s výdavkami a náhradou za stratu času, ktorú je povinná zaplatiť kedykoľvek jej bude vyúčtovaná. Žalobca po ukončení zastupovania vyúčtoval žalovanej odmenu za právne zastupovanie v rozsahu 2 úkonov právnej pomoci 2 x 263,06 eur + 2 x 7,81 eur režijný paušál + DPH (20 %), v celkovej výške 650,08 eur. Takto vypočítaná odmena za zastupovanie predstavuje tarifnú (zákonnú) odmenu advokáta vypočítanú podľa § 10 ods. 1, 2, v spojení s § 13a ods. 2 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Je tak zrejmé, že táto odmena pre žalobcu bola vyčíslená nielenže v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z. o tarifnej odmene, ale predstavuje (keďže nebolo dohodnuté inak) najnižšiu možnú zákonnú odmenu pre advokáta za zastupovanie v konaní pri vymáhaní sumy 50.000,- eur. Nemožno preto považovať za dôvodnú odvolaciu argumentáciu žalovanej, že ak by jej žalobca oznámil sadzbu za úkon právnej pomoci, ktorú uviedol na faktúre, určite by oslovila iného advokáta s nižšou sadzbou odmeny. Ako už bolo uvedené, v danej veci zákonná odmena advokáta byť nižšia už nemohla, keďže sa jednalo o tarifnú odmenu (nižšia by mohla byť iba v prípade jej individuálneho dojednania pod úroveň zákonnej tarifnej odmeny). Žalovaná však na preukázanie svojho tvrdenia nepredložila žiaden dôkaz, a teda v konaní nepreukázala, že by bol nejaký iný advokát ochotný ju pri vymáhaní predmetnej pohľadávky v exekučnom konaní zastupovať za odmenu nižšiu, než je zákonná tarifná odmena. Tvrdenie žalovanej, že by sa teda mohla nechať zastúpiť iným advokátom, ktorý by od nej požadoval nižšiu než zákonnú odmenu, preukázané v konaní nebolo. 12. V ďalšom odvolací súd poukazuje na to, že žalovaná nenamietala, že by žalobca pri spísaní úkonu právnej pomoci - návrhu na výkon exekúcie - nepostupoval s odbornou starostlivosťou a preto by mu z tohto dôvodu nemala patriť odmena za tento úkon právnej pomoci. Je potrebné si uvedomiť, že žalobca si odmenu uplatňoval iba za 2 úkony právnej služby, a to za prevzatie veci a spísanie návrhu na výkon exekúcie. Za tieto úkony právnej služby by žalobcovi neprislúchala odmena iba v prípade, ak by žalobca tieto úkony právnej pomoci neposkytol žalovanej s odbornou starostlivosťou. Žalovaná však v konaní netvrdila, že by žalobca pochybil (nekonal s odbornou starostlivosť) pri poskytovaní týchto dvoch úkonov právnej služby. 13. Ak potom žalobca neposkytol žalovanej právnu pomoc pri spisovaní odvolania proti uzneseniu OS BA II zo dňa 20.11.2013, č.k. 37Er/3137/2013-62 (resp. jej toto rozhodnutie odovzdal v posledné dni lehoty na podanie odvolania a odporučil jej, aby si odvolanie napísala sama, čím jej mala vzniknúť škoda vo výške 1.400,- eur) odvolací súd poukazuje jednak na to, že žalobca si za tento postup ani neuplatňoval nárok na odmenu (a teda pri tomto úkone nemožno posudzovať, či jeho konanie bolo/nebolo konaním s odbornou starostlivosťou, keďže za tento úkon si odmenu neuplatňoval a teda uvedené konanie/ nekonanie žalobcu nebolo predmetom posudzovania v tomto spore), a jednak žalovanej nič nebránilo uplatňovať svoj nárok na náhradu škody voči žalobcovi samostatnou žalobou, príp. vzájomným návrhom v tomto konaní. Nakoľko žalovaná doposiaľ k takémuto kroku nepristúpila (nepodala samostatnú žalobu na náhradu škody, resp. ju podala, ale ju zobrala späť a nepodala ani vzájomný návrh v tomto konaní), predmetom tohto sporu sa nestal jej prípadný nárok na náhradu škody voči advokátovi a preto o ňom nemohol rozhodovať ani odvolací súd. Uvedené závery rovnako platia aj ohľadne prípadného nároku žalovanej na náhradu škody voči žalobcovi vo výške 5.000,- eur, ktorú jej mal žalobca spôsobiť pri mimosúdnom rokovaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva s p. W.. 14. Napokon odvolací súd poukazuje na to, že žalobca bol síce povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať žalovanú, ktorá bola spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, avšak ako už bolo uvedené to, že žalovaná bude musieť žalobcovi za zastupovanie platiť nejakú odmenu bolo uvedené (a podpisom žalovanej potvrdené) aj v udelenom plnomocenstve a v kontexte toho, že žalobca si uplatnil výlučne iba zákonnú tarifnú odmenu, nie je možné mu ju nepriznať v uplatnenej výške. Iná by bola situácia, ak by si žalobca voči žalovanej za zastupovanie v exekučnom konaní uplatňoval napr. zmluvnú, podielovú, kombinovanú odmenu, ktorej výška by presahovala túto základnú tarifnú odmenu (inak povedané, ak by si žalobca uplatňoval odmenu vo vyššej výške, než je minimálna tarifná odmena). 15. Napokon neobstojí ani tvrdenie žalovanej, že jej žalobca dal plnomocenstvo podpísať za pochodu v chodbe pred pojednávacou miestnosťou (a teda si neuvedomila, čo podpisuje), nakoľko jednak plnomocenstvo je jednostranný právny úkon, ktorým zastúpený iba (navonok) preukazuje voči tretej osobe (súdu), že sa nechal zastúpiť inou osobou (advokátom) - a teda sa nejedná o samotnú dohodu o zastupovaní, resp. poskytovaní právnych služieb uzavretú medzi zmluvnými stranami a jednak žalobca žalovanú zastupoval aj v iných (nielen v predmetnom exekučnom) časovo skorších konaniach, napr. i v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a teda nešlo iba o náhodné zastupovanie žalovanej žalobcom. 16. Odvolací súd súčasne poukazuje na to, že rozhodnutie odvolacieho súdu nevyžadovalo potrebu doplnenia, príp. zopakovania dokazovania na pojednávaní, nakoľko súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu (t. j. potrebnom pre rozhodnutie) zistil skutkový stav veci. 17. Z týchto dôvodov nezostalo odvolaciemu súdu iné, než napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. 18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi úspešnom v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Podľa § 239 ods. 1 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie (§ 248 C.s.p.). 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).