Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/16/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216215560 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1216215560.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: SIGNATURES s. r. o., Sklenárova 40, 821 09 Bratislava, IČO: 46 636 587, proti žalovanému: MA ADVISORS, s. r. o., Moyzesova 50, 040 01 Košice, IČO: 47 467 304 (predtým jobjob s. r. o., Vinohradnícka 3, 821 06 Bratislava, IČO: 43 867 472), o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 22 Cb/340/2016 - 8 zo dňa 04.10.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 22 Cb/340/2016 - 8 zo dňa 04.10.2016 o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len súd) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Rozhodol tak s poukazom na §§ 324 ods. 1, 325 ods. 1, 2, 326 ods. 1 a 2 CSP. 2. V odôvodnení uviedol, že podaním doručeným súdu dňa 30.09.2016 žalobca žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by súd až do rozhodnutia vo veci samej zakázal žalovanému nakladať so špecifikovanou nehnuteľnosťou a jej príslušenstvom, ako aj každému, kto by mal inak nárok na zabezpečenie neuhradeného záväzku žalovaného nakladať s touto nehnuteľnosťou a tiež Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky zapísať vklad týkajúci sa špecifikovanej nehnuteľnosti (bytu). V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca uviedol, že predmetný byt užíva od 30.07.2010, pričom má záujem byt odkúpiť od vlastníka bytového domu. Pre nedostatok finančných prostriedkov sa dohodol so spoločnosťou GM FIN, s r.o., že táto byt odkúpi a bude ho žalobcovi prenajímať, kým si ho nebude schopný odkúpiť. V septembri 2015 uzavrel žalobca so žalovaným ústnu komisionársku zmluvu, podľa ktorej komitent (žalobca) vybavil úver pre komisionára (odporcu) na kúpu predmetného bytu vo svojom mene na účet komitenta. Komisionár dňa 30.11.2015 začal čerpať úver na predmetnú nehnuteľnosť, ktorá je zároveň predmetom záložného práva (vo výške 180.000 eur). Neskôr sa komisionár dostal do finančných ťažkostí. Okrem záložného práva banky za poskytnutý úver pribudla v katastri na byt ťarcha z exekučného konania a ďalšie dve plomby, ktoré nesúvisia s komisionárskou zmluvou. Komisionár ústnu zmluvu popiera, odmieta vydať predmetnú nehnuteľnosť komitentovi a snaží sa predať nehnuteľnosť tretej osobe za vyššiu cenu (260.000 eur). Žalobca navrhol žalovanému ukončenie komisionárskej zmluvy s tým, že uhradí všetky náklady banke do vyrovnania celkového dlhu za byt a odmenu, ktorú mal navrhnúť žalovaný. Žalovaný popiera ústnu zmluvu účelovo, aby mohol nehnuteľnosť výhodne predať a peniaze uložiť na iný účet ako účet žalobcu či žalovaného. Žalobca odmieta za daných okolností sprístupniť byt, pričom hrozí, že žalovaný do neho vstúpi bez jeho vedomia, rovnako ako hrozí, že byt bude predaný tretej osobe, čím by rodina konateľky žalobcu zostala bez obydlia. Tiež hrozí, že by úhradou kúpnej ceny žalovanému treťou osobou na iný účet bol zmarený aj účel exekúcie či iných konaní, pre ktoré sú dve plomby na predmetnom byte v katastri nehnuteľností, čím by došlo aj k zmareniu budúceho konania vo veci samej, uhradenia odmeny a vydania nehnuteľnosti žalobcovi. Žalobou vo veci samej sa bude žalobca domáhať určenia platnosti komisionárskej zmluvy, určenia výšky odmeny v prospech žalovaného, ako aj výšky spôsobenej škody žalovaným. Dodal, že akútne hrozí, že by žalovaný ohrozil samotný účel pripravovanej žaloby a byt by predal tak, aby obišiel konania, pre ktoré sú na nehnuteľnosti nesúvisiace bremená alebo plomby. Hrozí vysťahovanie osôb, z ktorých dve sú chránené zákonom a hrozí, že by vlastnícke práva k nehnuteľnosti prešli do rúk tretej osoby. 3. Súd dospel k záveru, že v danom prípade žalobca podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že výkon rozhodnutia vo veci samej bude ohrozený. Žalobca neosvedčil, že žalovaný skutočne vyvíja činnosť, ktorá by odôvodňovala potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným. Neosvedčil, že sa žalovaný snaží predať nehnuteľnosť tretej osobe na iný účet ako účet žalobcu či žalovaného, alebo že plánuje vstúpiť do bytu bez vedomia žalobcu. Z návrhu ani nevyplýva, že by sa žalovaný zbavoval svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty s úmyslom vyhnúť sa plneniu svojich zmluvných záväzkov, či ohroziť výkon budúceho rozhodnutia vo veci samej. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný popiera uzavretie ústnej komisionárskej zmluvy so žalobcom v snahe výhodne predať nehnuteľnosť tretej osobe, samo osebe nepostačuje ako relevantný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal dňa 15.11.2016 odvolanie žalobca elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu. V odvolaní uviedol, že podáva odvolanie voči uzneseniu zo dňa 04.10.2016 doručenému dňa 31.10.2016, ktorým súd zamietol návrh na vydanie neodkladného opatrenia. Odvolanie doplnil o odôvodnenie, ktoré podal osobne na Okresný súd Bratislava II dňa 28.11.2016. V odôvodnení uviedol, že na vydanie neodkladného opatrenia sú splnené všetky podmienky. Týmto sa sleduje najmä to, aby sa dočasne upravili vzťahy tak, aby nebolo zmarené konanie vo veci samej, ktorou preukáže existenciu komisionárskej zmluvy uzavretej ústne. Ak by rovno podali žalobu bez tohto návrhu, žalovaný by sa o tom dozvedel a mal by dostatok času na urobenie krokov, ktorými sa vyhráža. Preto žiada, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil. Ponecháva na odvolacom súde, či vec vráti súdu prvej inštancie na opätovne rozhodnutie alebo o pôvodnom návrhu rozhodne sám. 5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že odvolanie je potrebné odmietnuť. 6. Podľa § 123 ods. 2 CSP podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia. 7. Podľa § 125 ods. 1 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. 8. Podľa ods. 2 podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. 9. Z citovaných ustanovení vyplýva, že ustanovenie § 125 ods. 2 rozlišuje podanie v elektronickej podobe, ktoré je urobené vo veci samej a ktoré nie je urobené vo veci samej. Pri elektronickom podaní vo veci samej je potrebné overiť autentickosť podania, lebo takéto podanie môže mať podstatné procesné následky. Autorizácia takéhoto podania sa vykoná zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou podľa § 4 a 4a zák. č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise. Za podanie vo veci sa výslovne označuje žaloba, zmena žaloby, vzájomná žaloba, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to vyplýva z povahy veci, tiež návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia. Inštitút neodkladných, zabezpečovacích a iných opatrení súdu opúšťa doterajší charakter predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Návrh na nariadenie neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia môže byť podaný pred začatím konania, ale aj po jeho skončení, pričom pokiaľ na neodkladné alebo zabezpečovacie opatrenie nebude nadväzovať konanie vo veci samej (v uznesení nebude uložená povinnosť žalobcovi neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia podať žalobu), považuje sa za podanie vo veci samej. Podanie vo veci samej v elektronickej podobe bez autorizácie je v zmysle § 125 ods. 2 CSP potrebné dodatočne doručiť buď v listinnej podobe alebo elektronickej podobe s autorizáciou. Obsahovo musí ísť o totožné podanie. Lehota na doplnenie je 10 dní a ide o hmotnoprávnu lehotu, ktorú nie je možné predĺžiť. Pre zachovanie lehoty na podanie odvolania nie je rozhodujúci okamih odoslania e-mailu, ale okamih doručenia e-mailovej správy súdu. Ak v tejto lehote nie je podanie vo veci samej doplnené, neprihliada sa naň. Súd k dodatočnému doručeniu podania nevyzýva. V prípade, ak strana podá odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie včas elektronickým podaním bez autorizácie, ale dodatočne ho doručí buď v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe s autorizáciou až po uplynutí 10 - dňovej lehoty, nie je možné prihliadať na elektronické podanie bez autorizácie. Odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie by bolo aj napriek tomu podané včas vtedy, ak odvolanie, buď v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe s autorizáciou, bude podané včas, keď ešte neuplynula lehota na podanie odvolania. 10. Z obsahu spisu je zrejmé, že napadnuté uznesenie súdu bolo žalobcovi doručené dňa 31.10.2016. Odvolanie proti uzneseniu bolo doručené Okresnému súdu Bratislava II elektronicky bez autorizácie podľa osobitného predpisu dňa 15.11.2016. Nakoľko išlo o podanie vo veci samej, odvolateľ bol v zmysle § 125 ods. 2 CSP povinný odvolanie doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu do 10 dní, t.j. do 25.11.2016 - piatok. Odvolateľ odvolanie doplnil v listinnej podobe dňa 28.11.2016 osobne na Okresnom súde Bratislava II, t.j. po zákonnej lehote. 11. Odvolací súd skonštatoval, že za odvolanie je možné považovať doplnenie odvolania doručeného súdu 28.11.2016, a nie jeho elektronické odvolanie bez autorizácie podané dňa 15.11.2016. Doplnenie odvolania doručené súdu dňa 28.11.2016 bolo podané po uplynutí odvolacej lehoty. Hoci bolo odvolanie doručené elektronicky dňa 15.11.2016 (posledný deň lehoty), nemožno na neho prihliadnuť, pretože toto podanie nebolo v 10 - dňovej lehote doplnené jeho originálom. 12. Z vyššie uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie žalobcu v zmysle § 386 a) CSP odmietol ako oneskorené podané. 13. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). O dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).