Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/25/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216216357 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1216216357.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Michaela Králová, v právnej veci žalobcov: X. N. E. E. N. O. Q. X., a.s., J. Jonáša 1, Bratislava, IČO: 30779201, X. Ľ. Š., nar. XX.XX.XXXX, S. X, W., X. P. P., nar. XX.XX.XXXX, Y.. L. XX, W., X. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, N. XXX/X, W., X. H. M., nar. XX.XX.XXXX, F. Š. XXX, F. Š., X. P. E., nar. XX.XX.XXXX, L. XX, S., X. A. O., nar. XX.XX.XXXX, W. XX/A, W., X. N. X., nar. XX.XX.XXXX, T. A. Q. XXXX, W., X. X. M., nar. XX.XX.XXXX, O. X, N. Q., XX. E. W., nar. XX.XX.XXXX, I. G. XX/XX, T. A. Q., XX. U. U., nar. XX.XX.XXXX, Q. X, W., XX. C. X., nar. XX.XX.XXXX, U. U. XX, W., XX. N. D., nar. XX.XX.XXXX, W. XX, Š., XX. G. M., nar. XX.XX.XXXX, A. XX, X. - Q., XX. D. K., nar. XX.XX.XXXX, P. XXX, W., XX. T. H., nar. XX.XX.XXXX, X. XX, Q.V. F. P., všetci zastúpení advokátska kancelária Okenica Šula & Co. s.r.o., Zámocká 30, Bratislava, proti žalovanému: E. N. O., Miletičova 24, Bratislava, IČO: 30804078, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov v 1. až 16. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 50C 166/2016-66 zo dňa 10.11.2016 r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 50C 166/2016-66 zo dňa 10.11.2016 p o t v r d z u j e . Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II uznesením č.k. 50C 166/2016-66 zo dňa 10.11.2016 zamietol návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia , ktorým sa domáhali, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým pozastavuje účinnosť rozhodnutia Rady žalovaného č. 124/2016 zo dňa 11.10.2016 a likvidátori žalobcu v 1. rade sú povinní zdržať sa rozhodovania o vylúčení člena žalobcu v 1. rade, ako aj výkonu akýchkoľvek iných práv a povinností vyplývajúcich im z postavenia likvidátora. Predsedníctvo Rady žalovaného je povinné zdržať sa rozhodovania o vylúčení člena žalobcu v 1. rade podľa článku 9, bod 5 Stanov účinných ku dňu 12.10.2016, ako aj akýchkoľvek iných konaní, ku ktorým je oprávnený v procese likvidácie žalobcu v 1. rade. Pôsobnosť štatutárneho orgánu žalobcu v 1. rade výbor žalobcu v 1. rade vykonáva výbor žalobcu v 1. rade v zložení členov, ktorí boli členmi výboru ku dňu 11.10.2016. 2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia odôvodnili tým, že dňa 11.10.2016 Rada žalovaného schválila uznesenie č. 124/2016, ktorým rozhodla o zániku žalobcu v 1. rade s cieľom konsolidácie, o vymenovaní likvidátorov podľa článku 26, bod 6 Stanov v spojení s článkom 28, bod 11 Stanov, poverení likvidátorov dosiahnuť konsolidáciu žalobcu v 1. rade. Žalovaný odôvodnil prijatie tohto uznesenia tým, že žalobca v 1. rade závažným spôsobom porušil Stanovy žalovaného, konkrétne článok 28, bod 7, článok 20, bod 7, a to tak, že nerešpektoval a neriadil sa uzneseniami predsedníctva Rady žalovaného č. 370/2016 zo dňa 23.03.2016 a č. 414/2016 zo dňa 14.09.2016 a uznesením rady č. 121/2016 zo dňa 23.09.2016 a tým, že žalobca v 1. rade vydal uznesenie zo dňa 08.09.2016 o vylúčení člena žalobcu v 1. rade, čím mal porušiť ustanovenia Stanov čl. 9 bod 4, čl. 22 bod 1 v spojitosti s čl. 20 bod 7, čl. 20 bod 8, čl. 24 bod 1 v spojení s čl. 7 bod 1 písm. l) a d) čl. bod 2 písm. f), čl. 11 bod 2 písm. b) a c). Uzneseniu č. 124/2016 predchádzali uznesenia žalovaného, a to uznesenie č. 370/2016 zo dňa 23.03.2016 o uložení povinnosti zverejniť na svojej intranetovej sieti list žalovaného. Ďalej uznesenie č. 414/2016 zo dňa 14.09.2016 o zrušení uznesenia žalobcu v 1. rade č. 1 zo dňa 08.09.2016, z dôvodu, že zrušené uznesenie je v rozpore so Stanovami žalovaného aj s rozpore s dobrými mravmi a uznesenie č. 121/2016 zo dňa 23.09.2016 o opätovnom zrušení uznesenia žalobcu v 1. rade zo dňa 08.09.2016 a o tom, že pánovi O. O. zostávajú zachované všetky práva člena. Žalobca v 1. rade reagoval na uznesenie predsedníctva rady žalovaného zo dňa 14.09.2016 tak, že má za to, že uvedené rozhodnutie je neplatné, nakoľko bolo vydané v rozpore so stanovami žalovaného, keďže predsedníctvo rady žalovaného nemá stanovami zverenú právomoc rozhodovať o vzniku členstva alebo zániku členstva žalobcu v 1. rade. Podľa Stanov žalovaného právomoc rozhodovať o vylúčení člena má v zmysle čl. 9, bod 4 Stanov základná organizácia žalovaného, teda žalobca v 1. rade. Žalobca v 1. rade však z uvedených dôvodov nerešpektoval uznesenia č. 414/2016 zo dňa 14.09.2016 a č.121/2016 zo dňa 23.09.2016. Žalovaný však rozhodol o údajnom porušení Stanov a dospel k záveru, že uznesenie č.1 žalobcu v 1. rade je v rozpore so Stanovami. Pritom Rada žalovaného nemá Stanovami založenú kompetenciu posudzovať porušovanie Stanov. Bez ohľadu na zákonnosť postupu žalobcu v 1. rade vo veci vylúčenia člena, žalovaný nemá právomoc v tejto veci rušiť rozhodnutia žalobcu v 1. rade a ukladať mu akékoľvek povinnosti. V uvedenom prípade sa jedná o výlučne o vzťah žalobcu v 1. rade a člena dotknutého jeho uznesením. Podľa článku 24, bod 3, písm. e) Stanov sa k zániku základnej odborovej organizácie vyjadruje Revízna komisia základnej organizácie. V uvedenom prípade žalovaný žiadnym spôsobom neumožnil Revíznej komisii zriadenej žalobcom v 1. rade, vyjadriť sa k zániku žalobcu v 1. rade, čo sa dá považovať za závažné porušenie Stanov zo strany žalovaného. Podľa žalobcu v 1. rade je uznesenie žalovaného č. 124/2016 v rozpore so Stanovami. Nerešpektovaním uznesení žalovaného zo dňa 14.09.2016 a 23.09.2016 nedošlo zo strany žalobcu v 1. rade k závažnému neplneniu a porušeniu Stanov, a preto je uznesenie č. 124/2016 v rozpore so Stanovami a je nezákonné. Uznesenie č. 124/2016 je nezákonné aj z dôvodu, že ním bolo rozhodnuté o likvidácii žalobcu v 1. rade s cieľom jeho konsolidácie a to na základe čl. 14, bod 2, písm. r) a čl. 20, bod 12, písm. b) Stanov. Uvedené ustanovenia Stanov takéto rozhodnutie neumožňujú. Uznesením č. 124/2016 žalovaný rozhodol aj o zámere zlikvidovať žalobcu v 1. rade za účelom jeho konsolidácie. Inštitút konsolidácie je pritom podľa čl. 12 vnútrozväzového predpisu možné aplikovať výlučne na základe rozhodnutia likvidátora až v priebehu likvidácie. Konsolidácia je proces využiteľný v prípadoch, keď základná organizácia nevyvíja činnosť, ktorá smeruje k plneniu cieľov a programu odborového zväzu alebo je nefunkčná, čo však nie je prípad žalobcu v 1. rade. Žalovaný však sleduje mocenské ovládnutie žalobcu v 1. rade a jeho majetku. Žalovaný na rozhodnutie o tom, že likvidáciou má byť dosiahnutá konsolidácia nemá žiadnu právomoc. Žalobca v 1. rade riadne plní úlohy základnej odborovej organizácie. Podľa čl. 23, bod 6 Stanov v základných organizáciách, ktoré zanikajú likvidáciou, plní funkciu štatutárneho orgánu s právomocami v rozsahu danom vnútrozväzovým predpisom likvidátor. V dôsledku prijatia uznesení zo dňa 14.09.2016 a 23.09.2016 vzniká dňom ich prijatia riziko vzniku dispozície s majetkom žalobcu v 1. rade zo strany žalovaného, ktorý prostredníctvom vymenovaného likvidátora môže disponovať s majetkom žalobcu v 1. rade. Uznesenie č. 124/2016 nebolo žalobcovi v 1. rade doručené a snahy o reálne fyzické ovládnutie priestorov a majetku užívaných žalobcom v 1. rade pokračujú. Žalobca v 1. rade má za to, že mu na základe uznesení žalovaného zo dňa 14.09.2016 a 23.09.2016 nevznikla žiadna právna povinnosť, a nerešpektovanie nezákonných uznesení žalovaného nemôže byť považované za porušovanie Stanov a teda ani dôvodom pre sankcionovanie žalobcu v 1. rade v podobe rozhodnutia o jeho zániku. 3. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 324 ods. 1 a 3, podľa § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. c/ a d/ a § 326 ods. 1, § 328 ods. 1 a § 329 ods. 1 prvá vetá C.s.p. a poukázal na to, že neodkladné opatrenie je mimoriadny inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že žalobcovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Žalobca musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca tak musí osvedčiť také konkrétne správanie sa žalovaného, ktorým spôsobuje žalobcovi nenahraditeľnú ujmu. Nárok uplatnený vo veci samej pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 C.s.p.), sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby. Neodkladné opatrenie je totiž inštitútom, ktorý nachádza uplatnenie v situáciách, kedy nemožno čakať na skončenie veci samej, pretože je tu hrozba, že konečné rozhodnutie nebude mať už pre hmotnoprávny vzťah medzi stranami sporu materiálny význam. Neodkladné opatrenie tak predstavuje procesný zabezpečovací prostriedok dočasného a provizórneho charakteru, ktorého účelom je zabezpečiť podmienky na poskytnutie reálnej, účinnej a efektívnej súdnej ochrany stranám sporu, najmä z hľadiska zaručenia nerušeného rozhodovania vo veci samej, avšak za predpokladu aspoň osvedčenia nároku. 4. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb a posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania má len žalobca. Okrem toho neodkladné opatrenie zásadne neprejudikuje právo, nárok žalobcu, má dočasný charakter, ktorého hranice sú dané ustanovením § 333 a nasl. C.s.p. V prípade vyhovenia návrhu musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu úpravu pomerov a naliehavosť situácie i po právnej stránke a tiež o osvedčenie ohrozenia nároku, ktoré musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami. 5. Okresný súd vychádzal z toho, že v danom prípade neodkladným opatrením žalobcovia žiadajú pozastaviť účinnosť uznesenia Rady žalovaného č. 124/2016 zo dňa 11.10.2016, ktorým žalovaný schválil zánik žalobcu v 1. rade, avšak tomuto návrhu nie je možné vyhovieť z dôvodu, že predmetné uznesenie žalovaný vydal v súlade s článkom 20 bod. 12 písm. b) Stanov žalovaného. Nejde o situáciu, v ktorej by sa žalobcovia domáhali zrušenia uznesenia č. 121/2016, podľa ktorého o vylúčení člena O. O. v Odborovom zväze O. rozhoduje N. E. O.. Rada žalovaného môže rozhodnúť a aj rozhodla o zániku žalobcu v 1. rade pre porušenie stanov, ktoré porušil, a to okrem iného tým, že pána O. O. nepozval na zasadnutie Revíznej komisie žalobcu v 1. rade, čím došlo k porušeniu práv O. O., ktoré mu vyplývajú zo Stanov žalovaného, v dôsledku čoho aj stanovisko revíznej komisie žalobcu v 1. rade bolo prijaté v rozpore so Stanovami žalovaného. Žalobca síce má právomoc podľa článku 9 bod 4 Stanov rozhodnúť o vylúčení člena z odborového zväzu, avšak podľa článku 20 bod 12 písm. b) Stanov žalovaný má právomoc rozhodnúť o zániku žalobcu v 1. rade pre závažné neplnenie a porušovanie Stanov. Neobstojí preto tvrdenie žalobcu v 1. rade, že predsedníctvo Rady žalovaného ako ani Rada samotná, nemajú kompetenciu rozhodovať o vylúčení členov základných organizácií odborového zväzu. Súd dospel k záveru, že žalobcovia nepreukázali žiadnym spôsobom, z akého dôvodu došlo k zrušeniu uznesenia č. 121/2016, nepredložili štatút, ani listiny spojené s dôvodmi, pre ktoré Rada predmetné uznesenie zrušila a nedoložili listiny, na ktoré sa odvolávajú. Preto pre nedostatočné preukázanie skutkového stavu súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemohol vyhovieť, keď žalobcovia neosvedčili dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a tak nie sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia a súd tak návrh zamietol. 6. Proti uzneseniu podali odvolanie žalobcovia, ktorí žiadali, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrhu vyhovel v celom rozsahu. V odolaní namietali odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ C.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v podanom odvolaní poukázal na to, že skutočnosť, že žalovanému Stanovy priznávajú právomoc rozhodnúť o zániku základnej odborovej organizácie vyplýva z čl. 20 bod 12 písm. b) Stanov žalovaného, ktorá však sama o sebe neznamená, že v uvedenom prípade boli splnené podmienky aplikácie uvedenej kompetencie a práve v tom spočíva jadro sporu. Podľa žalobcu je nepochybné, že rozhodnutie o zániku základnej odborovej organizácie nemôže byť ponechané na vôľu žalovaného a je preto zásadnou otázkou či žalovaným vymedzené závažné porušenie Stanov zo strany žalobcu v 1. rade je alebo nie je závažným porušením stanov. Preto zdôraznil, že žalovaný odôvodnil prijatie uznesenia č. 124/2016 zo dňa 11.10.2016 s tým, že žalobca v 1. rade závažným spôsobom porušil Stanovy žalovaného čl. 28 bod. 7, čl. 20 bod. 7, čoho sa mal dopustiť tým konaním, že nerešpektoval a neriadil sa uzneseniami predsedníctva rady žalovaného č. 370/2016 zo dňa 23.3.2016 a č. 414/2016 zo dňa 14.9.2016 a uznesením rady č. 121/2016 zo dňa 23.9.2016. Žalobca v 1. rade vydal uznesenie č. 1 zo dňa 8.9.2016 o vylúčení člena žalobcu v 1. rade, čím mal porušiť ustanovenia Stanov čl. 9 bod 4, čl. 22 bod 1 v spojitosti s čl. 20 bod 7, čl. 20 bod 8, čl. 24 bod 1 v spojení s čl. 7 bod 1 písm. l) a d), čl. 7 bod 2 písm. f), čl. 11 bod 2 písm. b) a c). Žalobcovia tvrdili, že ani jedno konanie žalobcu v 1. rade označené žalovaným nemožno kvalifikovať ako závažné porušenie stanov. Namietali, že súd sa otázkou či nerešpektovanie a neriadenie sa uzneseniami žalovaného a vydanie uznesenia č. 1 zo dňa 8.9.2016 predstavuje alebo nepredstavuje závažné porušenie Stanov vôbec nezaoberal a tiež ani tým či žalobca v 1. rade mal alebo nemal rešpektovať a riadiť sa uzneseniami žalovaného. Nie je zrejmé na základe akého ustanovenia alebo akej normy mala vzniknúť žalobcovi v 1. rade povinnosť rešpektovať a plniť uznesenia žalovaného a tiež čím bola založená právomoc žalovaného ukladať žalobcovi v 1. rade povinnosti vykonávať činnosti podľa vôle žalovaného a tiež kde a čím je podľa súdu stanovená hranica povinnosti, ktoré vo svetle extenzívneho vnímania subordinácie zo strany žalovaného, že je žalobca v 1. rade povinný na základe uznesenia žalovaného ešte vykonávať. Preto ako v prípade rozhodovania o zrušení základnej organizácie ani v prípade ukladania povinností zo strany žalovaného základným organizáciám, nemožno rozsah ukladaných povinností ponechať na vôľu žalovaného, práve naopak žalovaný môže ukladať základným organizáciám povinnosti výlučne v rozsahu v akom ho na to oprávňujú interné predpisy. Žalobcovia preto tvrdili, že žalovaný nemal kompetenciu ukladať žalobcovi v 1. rade povinnosť čokoľvek uverejňovať, rušiť jeho uznesenie a ukladať mu povinnosť rešpektovať paradoxne nezákonné uznesenia žalovaného. Podstata sporu medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným spočíva v tom, či žalovaný má alebo nemá právo posudzovať vylúčenie člena žalobcu v 1. rade a v tejto veci rušiť rozhodnutia žalobcu v 1. rade. Podľa názoru žalobcov je uznesenie výboru žalobcu v 1. rade č. 1 o vylúčení svojho člena vydané v súlade so Stanovami, avšak bez ohľadu na názor strán sporu vo veci vylúčenia člena, žalovaný nemá právomoc v tejto veci zrušiť rozhodnutia žalobcu v 1. rade a ukladať žalobcovi v 1. rade akékoľvek povinnosti. V tomto prípade ide výlučne o vzťah žalobcu v 1. rade a člena dotknutého jeho uznesením. Preto pokiaľ bol žalovaný toho názoru, že žalobca v 1. rade porušil Stanovy, mohol postupovať výlučne v intenciách Stanov. Žalobcovia preto zastávali názor, že žalobcovi v 1. rade nevznikla povinnosť rešpektovať uznesenia žalovaného a plniť v tejto veci jeho pokyny v dôsledku čoho nebola naplnená podmienka zrušenia žalobcu v 1. rade v podobe závažného porušenia Stanov. Súd prvej inštancie sa týmto nezaoberal pričom celkom mylne označil za konanie závažným spôsobom porušujúce Stanovy, také konanie, ktoré nebolo v uznesení žalovaného č. 124/2016 ani uvedené ako dôvod závažného porušenia Stanov. V súvislosti so záverom súdu, že žalobcovia v danej veci nedostatočne preukázali skutkový stav v dôsledku čoho nemožno návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Z odôvodnenia uznesenia žalobcom opäť nie je zrejmé, akými úvahami sa súd prvej inštancie, pri vyššie uvedenom odôvodnení spravoval. Pokiaľ podľa názoru súdu žalobcovia mali preukázať dôvody, ktoré viedli žalovaného k porušeniu uznesenia žalobcu v 1. rade zo dňa 8.9.2016, nebolo potrebné takéto dôvody preukazovať, ktoré viedli žalovaného k zrušeniu tohto uznesenia. Význam preukazovania týchto skutočností nie je žalobcom jasný a tieto žalovaného sú obsiahnuté v predloženom uznesení žalovaného č. 121/2016 zo dňa 23.9.2016. Žalobcovia tiež nesúhlasili so záverom súdu, že nepredložili ani listiny spojené s dôvodmi, pre ktoré rada uznesenie zrušila. Dôvody, pre ktoré mali podľa súdu žalobcovia preukazovať prečo rada predmetné uznesenie zrušila, sú pre žalobcov nepochopiteľné. Žalobcovia v tomto konaní nepreukazujú zákonnosť alebo nezákonnosť uznesenia žalobcu v 1. rade zo dňa 8.9.2016 a iba tvrdia, že žalovaní nemal právomoc uznesenie žalobcu v 1. rade zrušiť a pokiaľ nerešpektovanie zrušenia považoval žalovaný za závažné porušenie stanov, tak na tomto závažnom porušení postavené zrušenie žalobcu v 1. rade je neplatné. Žalobcom tiež nie je jasné, aké nepredložené dôkazy mal súd na mysli a čím odôvodnil potrebu ich predloženia ako štatút, pretože vymedzenie nepredložených dôkazov, teda nedostatočné preukázanie skutkového stavu je flagrantným porušením práva žalobcov na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Žalobcovia preto namietali nesprávne právne posúdenie veci a aj nesprávne skutkové zistenia a tiež samotné odôvodnenie uznesenia, ktoré je nepreskúmateľné, zmätočné a arbitrárne a neposkytuje žalobcom presvedčivé zdôvodnenie prečo nebolo vyhovené nároku, ktoré si návrhom na vydanie neodkladného opatrenia uplatnili. Poukázali na konštantnú rozhodovaciu prax Ústavného súdu a Najvyššieho súdu Slovenskej Republiky a na základe podaného odvolania žiadali, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v celom rozsahu. 7. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 27.1.2017, ktoré bolo doručené súdu dňa 31.1.2017 a v ktorom žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne tak z vecného, ako aj právneho hľadiska potvrdil. Vo vyjadrení uviedol, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, zákonné a riadne odôvodnené a vychádza zo správne vyhodnoteného a posúdeného skutkového stavu a správneho právneho posúdenia. Vo vyjadrení žalovaný uviedol, že nároky uplatňované žalobcami absolútne nezodpovedajú realite, nezakladajú sa na reálnom skutkovom ani právnom základe a považuje ich za celkom nedôvodné. V danom prípade ide o vec, ktorej predmetom je posúdenie potreby nariadenia neodkladného opatrenia a nie posúdenie veci samej. Pri skúmaní predpokladov na vydanie rozhodnutia, nie je potrebné vykonať dokazovanie ani detailné odôvodnenie rozhodnutia o neodkladnom opatrení, a preto sú námietky žalobcov nenáležité. Okrem toho žalovaný tvrdil, že žalobca v 1. rade ani nemá aktívnu vecnú legitimáciu a ako organizačná zložka žalovaného ani nie je oprávnený vystupovať samostatne v súdnom spore. Zo stanov vyplýva, že základná organizácia je iba organizačnou zložkou zväzu žalovaného, a preto je nemysliteľné, aby organizačná zložka požadovala v súdnom konaní voči svojej materskej spoločnosti nariadenie neodkladného opatrenia, a preto nie je spôsobilá byť sporovou stranou v súdnom konaní voči svojej materskej organizácii. Žalovaný považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne. 8. Odvolací súd preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), ktorú prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov nie je možné vyhovieť. 9. Neodkladné opatrenie možno vydať pred začatím konania, alebo po začatí konania. V oboch prípadoch je možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný a dočasný charakter. 10. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 11. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch. 12. V danom prípade neodkladným opatrením žalobcovia žiadali okrem iného pozastaviť účinnosť uznesenia Rady žalovaného č. 124/2016 zo dňa 11.10.2016, ktorým žalovaný schválil zánik žalobcu v 1. rade. 13. Žalobca v podanom odvolaní poukázal na to, že skutočnosť, že žalovanému Stanovy priznávajú právomoc rozhodnúť o zániku základnej odborovej organizácie, vyplýva z čl. 20 bod 12 písm. b) Stanov žalovaného, ktorá však sama o sebe neznamená, že v uvedenom prípade boli splnené podmienky aplikácie uvedenej kompetencie a práve v tom spočíva jadro sporu. Podľa žalobcu je nepochybné, že rozhodnutie o zániku základnej odborovej organizácie nemôže byť ponechané na vôľu žalovaného. 14. So zreteľom na tvrdenú námietku v podanom odvolaní zo strany žalobcov, odvolací súd sa zaoberal dôvodnosťou tohto tvrdenia. 15. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, občania majú právo slobodne sa združovať. 16. Podľa § 2 ods. 1 tohto zákona občania môžu zakladať spolky, spoločnosti, zväzy, hnutia, kluby a iné občianske združenia, ako aj odborové organizácie (ďalej len "združenia") a združovať sa v nich. 17. Podľa § 2 ods. 3 zákona o združovaní občanov, Združenia sú právnickými osobami. Do ich postavenia a činnosti môžu štátne orgány zasahovať len v medziach zákona. 18. Podľa § 3 ods. 3 zákona o združovaní občanov, práva a povinnosti člena združenia upravujú stanovy združenia. 19. Ustanovenie § 15 Zákona o združovaní občanov do 30.6.2016 upravovalo súdnu ochranu v súvislosti so združovaním občanov v zmysle zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. 20. Ak člen združenia považuje rozhodnutie niektorého z jeho orgánov, proti ktorému už nemožno podľa stanov podať opravný prostriedok, za nezákonné alebo odporujúce stanovám, môže do 30 dní odo dňa, keď sa o ňom dozvedel, najneskôr však do 6 mesiacov od rozhodnutia požiadať okresný súd o jeho preskúmanie. Návrh na preskúmanie nemá odkladný účinok; súd však môže v odôvodnených prípadoch výkon napadnutého rozhodnutia pozastaviť (§ 15 ods. 1 a 2 zákona o združovaní občanov). 21. Pokiaľ by v predmetnom spore v správnom súdnictve rozhodoval súd do 30.6.2016, treba pripomenúť, že ustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. výslovne uvádzalo, že na preskúmanie rozhodnutí orgánov združenia, proti ktorému nie je možné podať odvolanie je príslušný okresný súd. Ustanovenie § 246 ods. 1 O.s.p. všeobecne určovalo, že na preskúmanie rozhodnutí správnych orgánov sú príslušné krajské súdy, avšak len v prípade, ak zákon neustanovuje inak. V prejednávanej veci osobitný zákon stanovuje, že na preskúmanie rozhodnutia orgánu združenia je vecne príslušný okresný súd, v ktorého obvode má sídlo správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava. 22. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade neodkladným opatrením žalobcovia žiadali okrem iného pozastaviť účinnosť uznesenia Rady žalovaného č. 124/2016 zo dňa 11.10.2016, ktorým žalovaný schválil zánik žalobcu v 1. rade. 23. Ide o prípad charakterizovaný ustanovením §15 zákona o združovaní občanov, kedy žalobca ako člen združenia považuje rozhodnutie niektorého z jeho orgánov (uznesenie), proti ktorému už nemožno podľa stanov podať opravný prostriedok, za nezákonné alebo odporujúce stanovám; preto sa môže obrátiť na okresný súd. V čase účinnosti uvedeného ustanovenia by preto mal súd vec uznesením postúpiť príslušnému okresnému súdu, ale to iba do 30.6.2016. 24. Uvedené ustanovenie upravovalo súdnu ochranu v súvislosti so združovaním občanov len do 30.6.2016, keď ustanovenie § 15 zákona o združovaní občanov č. 83/1990 Zb. v znení neskorších predpisov bolo od 1.7.2016 zrušené. 25. Odvolací súd uvádza, že do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku SR alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. 26. Odvolací súd zastáva názor, že nebolo v konaní preukázané a nevyplýva to ani z dôkazov založených v spise, že žalovaný hrubým spôsobom zasahuje do základných práv žalobcov a to konkrétne práva na združovanie podľa čl. 29 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého má každý právo spolu s inými sa združovať v spolkoch, spoločnostiach, alebo iných združeniach. V súčasnej dobe, pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia, nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcov, že je potrebné zdržať sa akýchkoľvek úkonov, špecifikovaných v petite neodkladného opatrenia, pretože bez dostatočného preukázania zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia v danej veci, by Stanovy občianskeho združenia a interné predpisy, prestali mať zmysel. 27. Okresný súd správne vychádzal z toho, že v danom prípade neodkladným opatrením žalobcovia žiadajú pozastaviť účinnosť uznesenia Rady žalovaného č. 124/2016 zo dňa 11.10.2016, ktorým žalovaný schválil zánik žalobcu v 1. rade, avšak tomuto návrhu nie je možné vyhovieť z dôvodu, že predmetné uznesenie žalovaný vydal v súlade s článkom 20 bod. 12 písm. b) Stanov žalovaného. 28. Tak ako žalovaný, aj žalobca sú povinní rešpektovať tieto záväzné predpisy a dojednania a konanie jedného subjektu v rozpore s nimi, nemožno napraviť alebo ovplyvňovať súdnym rozhodnutím v občianskoprávnom konaní (v čase, keď ustanovenie § 15 zákona o združovaní občanov, ktoré upravovalo súdnu ochranu v súvislosti so združovaním občanov v zmysle zákona č. 83/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, bolo od 1.7.2016 zrušené), ktoré by umožňovalo jednému z nich konať inak, ako určujú pravidlá. Je opodstatnené tiež tvrdenie žalovaného vo vyjadrení k podanému odvolaniu, že zo Stanov vyplýva, že základná organizácia je iba organizačnou zložkou zväzu žalovaného, a preto je nemysliteľné, aby organizačná zložka požadovala v súdnom konaní voči svojej materskej spoločnosti nariadenie neodkladného opatrenia, a preto nie je spôsobilá byť sporovou stranou v súdnom konaní voči svojej materskej organizácii. V danom prípade účel neodkladného opatrenia neumožňuje súdu vykonať dokazovanie za účelom zistenia skutočností, ktoré tvrdia strany sporu a rozhodnúť požadovaným spôsobom, ako žiadajú žalobcovia, aby pravidlá dohodnuté medzi stranami bolo umožnené odmietnuť. Pokiaľ je základná organizácia organizačnou zložkou zväzu žalovaného, nie je vecou súdu v občianskoprávnom konaní dokazovaním zistiť, či koná v súlade s dohodnutými pravidlami a pokiaľ žalovaný zasahuje neprimerane do jeho práv, odstránenie tohto porušovania nariadením neodkladného opatrenia tak, ako žiadajú žalobcovia. Za danej situácie odvolací súd (rovnako ako súd prvej inštancie) nezistil dôvod, pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako to žiadajú žalobcovia v neodkladnom opatrení a preto dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správe. 29. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).