Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/261/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216216561 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1216216561.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: DOPRASTAV EXPORT s. r. o., Staviteľská 5, 831 04 Bratislava, IČO: 35 723 696, zast.: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711 proti žalovanému: Stavinvest s.r.o., Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 798 351, zast.: JUDr. Štefan Detvai, advokát, Cukrová 14, 813 39 Bratislava o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb 361/2016-95 zo dňa 20.10.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb 361/2016-95 zo dňa 20.10.2016 p o t v r d z u j e . Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania o nariadenie neodkladného opatrenia voči žalobcovi vo výške 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 18.10.2016 domáhal voči žalovanému nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akýchkoľvek stavebných prác, ktoré vykonáva žalovaný osobne alebo prostredníctvom akejkoľvek tretej osoby na stavbe „Obytný súbor B. F. K.“ v zmysle stavebného povolenia č. SÚ-7448/1446/2008/PR vydaného mestskou časťou L. - K. dňa 14.7.2008 a zároveň aby mu zakázal nakladať s nehnuteľnosťami špecifikovanými v návrhu, ako i s rozostavanou stavbou „Obytný súbor B. F. K.“ a tiež aby mu uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek právneho úkonu, ktorý by mal za následok postúpenie alebo prevod práv a povinností alebo častí práv a povinností zo stavebného povolenia č. SÚ-7448/1446/2008/PR vydaného mestskou časťou L. - K. dňa 14.7.2008 zo žalovaného na akúkoľvek tretiu osobu, a to do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Žalobou vo veci samej sa žalobca bude domáhať uloženia povinnosti strpieť výkon stavebných prác žalobcom na predmetnej stavbe a zdržať sa osobného výkonu stavebných prác na stavbe alebo výkonu stavebných prác akoukoľvek treťou osobou s výnimkou žalobcu, náhrady škody titulom ušlého zisku, úroku z omeškania a zmluvnej pokuty. 2. V danom prípade súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným a ani dôvodnosť obavy, že exekúcia bude ohrozená. Z návrhu vyplýva, že výstavba zo strany žalobcu bola ku dňu 1.6.2009 dočasne prerušená na písomnú žiadosť žalovaného. V novembri 2015 začal žalovaný na stavbe vykonávať práce prostredníctvom spoločnosti Skanska SK, a.s. Následne žalobca a žalovaný medzi sebou komunikovali okrem iného aj ohľadom zaplatenia zádržného, upustenia od porušovania diela, na čo žalovaný reagoval tým, že mu vznikla škoda v súvislosti s vadami diela na predmetnej stavbe, ktoré spôsobil žalobca. V zmysle uvedených skutočností podľa názoru súdu prvej inštancie nebol splnený základný zákonný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to že potreba upraviť pomery medzi žalobcom a žalovaným je bezodkladná. Konajúci súd ďalej uviedol, že žalovaný vykonáva na predmetnej stavbe práce prostredníctvom tretej osoby už viac ako 11 mesiacov, pričom až v konaní vo veci samej súd bude skúmať, či bol žalovaný na uvedený postup oprávnený. Prvoinštančný súd mal za to, že nariadením neodkladného opatrenia by mohla vzniknúť škoda v značnom rozsahu na strane žalovaného, keďže by sa na stavbe nepokračovalo s vykonávaním ďalších plánovaných stavebných prác. V tejto súvislosti súd prvej inštancie tiež uviedol, že žalobca zatiaľ relevantným spôsobom ani neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana prostredníctvom neodkladného opatrenia. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný v posledných rokoch svojej činnosti negeneruje žiaden zisk, mal súd prvej inštancie za to, že toto neosvedčuje dôvodnosť obavy, že exekúcia na majetok žalovaného bude ohrozená. Konštatoval, že žalobca nijak neosvedčil, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Ďalej uviedol, že ak žalovaný realizuje svoje práva vlastniť a scudzovať majetok, neznamená to nevyhnutne, že to robí s cieľom ohroziť budúcu exekúciu na majetok spoločnosti. Nariadením neodkladného opatrenia v navrhovanom znení by bolo podľa názoru prvoinštančného súdu výrazným spôsobom zasiahnuté do vlastníckeho práva žalovaného, keďže by mu bolo zakázané disponovať s majetkom v značnom rozsahu, čím by mohlo dôjsť aj k ohrozeniu jeho podnikateľskej činnosti. S poukazom na skutočnosť, že žalobca neosvedčil, že existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu a že existuje dôvodná obava, že exekúcia na majetok žalovaného bude ohrozená, dospel súd prvej inštancie k záveru, že v danom prípade neboli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, preto návrh na jeho nariadenie zamietol. 3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a navrhoval napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie sa obmedzil v napadnutom rozhodnutí iba na konštatovanie, že rozvrátenie pomerov medzi žalobcom a žalovaným nedosahuje takú mieru, ktorá by odôvodňovala potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, avšak neposudzoval dôsledne charakter komunikácie medzi žalobcom a žalovaným pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a tiež neprihliadol na výsledok tejto komunikácie. Z uvedeného dôvodu považuje žalobca vyššie uvedený záver provinštančného súdu za nesprávny a tiež nepreskúmateľný a arbitrárny. V tejto súvislosti dodal, že vzhľadom na to, že žalovaný dlhodobo odmieta spolupracovať pri hľadaní riešenia vo vzťahu k sporným nárokom zo zmluvy o dielo a je v trvalom porušovaní zmluvy, ktoré má za následok neustále narastajúcu škodu na strane žalobcu, súčasné pomery považuje žalobca za rozvrátené do takej miery, že nariadenie neodkladného opatrenia je jediným spôsobom, akým je nevyhnutné tieto pomery upraviť. Žalobca ďalej uviedol, že pokiaľ nedôjde k nariadeniu neodkladného opatrenia, bude mu neustále narastať škoda a pri súčasnej škode, ktorá predstavuje sumu 4.517.628,10 eur bez DPH je mimoriadne dôležité, aby sa ďalšiemu narastaniu škody čo najrýchlejšie zabránilo. Ďalej poukázal na čl. II ods. 4 zmluvy a uviedol, že stav, kedy žalovaný bráni žalobcovi v plnení si svojich povinností, pričom zároveň by mohol zodpovedať za škodu, ktorá môže nastať bez toho, aby mal žalobca akúkoľvek možnosť vzniku takejto škody zabrániť, je pre neho neprijateľný. Súčasne uviedol, že zmluva o dielo nebola zákonom alebo zmluvou predvídaným spôsobom ukončená a rovnako neboli zhodným prejavom vôle vo forme dodatku k zmluve upravené práva a povinnosti zmluvných strán. Žalobca sa tiež nestotožňuje s argumentáciou prvoinštančného súdu, že žalobca neosvedčil predpoklad, že exekúcia bude ohrozená. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný vykazuje stratu, ktorej výška každým rokom narastá. Žalobca má za to, že kombinácia neschopnosti žalovaného plniť si svoje záväzky načas a narastajúca strata žalovaného pri každoročne klesajúcich tržbách sú rozhodujúcimi pri posudzovaní potreby nariadenia neodkladného opatrenia. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil danú situáciu, keďže výška majetku žalovaného v jednom konkrétnom roku nemôže byť indikátorom schopnosti žalovaného plniť si svoje záväzky voči žalobcovi. Za súčasného stavu je postavenie žalobcu vo vzťahu k možnosti uspokojiť svoje pohľadávky neisté a tento stav je možné odstrániť nariadením neodkladného opatrenia. Žalobca ďalej uviedol, že v predmetnej veci koliduje vlastnícke právo žalovaného s majetkovými právami žalobcu, ktorého majetok je negatívne ovplyvnený konaním žalovaného. Žalobca má za to, že pokiaľ by prvoinštančný súd aplikoval princíp proporcionality, dospel by k záveru, že neustále narastajúca škoda na strane žalobcu je nepomerne závažnejšia, než prípadné dočasné obmedzenie dispozičného práva žalovaného k jeho majetku. V tejto súvislosti žalobca namietal, že súd prvej inštancie neprihliadol ani na skutočnosť, že nariadením neodkladného opatrenia by došlo len k dočasnej úprave pomerov medzi zmluvnými stranami, a teda aj prípadný zásah do vlastníckeho práva žalovaného by bol len dočasný. Na záver odvolania žalobca poukázal na skutočnosť, že zmluvné strany sú si povinné navzájom plniť na základe stále platnej zmluvy o dielo, pričom jedinou možnosťou ako dosiahnuť plnenie týchto povinností na strane žalovaného je nariadenie neodkladného opatrenia. 4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 13.12.2016 uviedol, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého žalobca neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery, ani dôvodnosť obavy, že prípadná exekúcia bude ohrozená a tiež nepreukázal dôvodnosť a trvanie samotného nároku. Ku skutkovému stavu uviedol, že je pravdou, že so žalobcom uzavrel dňa 12.11.2008 zmluvu o dielo, pričom dňa 29.5.2009 požiadal žalobcu o prerušenie prác z dôvodu krízy v stavebníctve a na trhu s realitami. Pred opätovným začatím prác v roku 2015 žalovaný zistil, že dovtedy realizovaná hrubá stavba vykazuje vady a nedostatky. Vzhľadom na zistené vady sa žalovaný rozhodol vypísať výberové konanie na nového dodávateľa hrubej stavby, pričom bol názoru, že aj žalobca považuje zmluvu o dielo za ukončenú, čo nepriamo potvrdzoval aj postoj žalobcu, ktorý sa zúčastnil nového výberového konania, avšak nebol úspešný. Následne prebiehali medzi stranami sporu rokovania ohľadom náhradných zákaziek pre žalobcu za stavebné práce nerealizované podľa zmluvy o dielo, avšak k dohode nakoniec nedošlo. Žalovaný ďalej uviedol, že dňa 21.3.2016 písomne od zmluvy o dielo odstúpil v zmysle čl. XVI ods. 1 a 3. V súvislosti s predpokladmi potrebnými na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaný uviedol, že vyčíslenie údajnej hrozby maximálnej škody, ktorá má hroziť žalobcovi, nemá oporu v žiadnom reálnom podklade, či už právnom alebo skutkovom. Žalovaný nesúhlasí s názorom žalobcu, že ušlý zisk sa rovná hodnote stavebných prác, ktoré nemohol realizovať žalobca. Ziskom teda nemôže byť cena diela vrátane nákladov vynaložených na zhotovenie diela, keď tieto neboli vynaložené, teda keď ich zhotoviteľ nevynaložil, pretože dielo nerealizoval. Žalovaný má za to, že v danom prípade neexistuje žiadny nesplnený záväzok z jeho strany voči žalobcovi ani voči iným, splnenie ktorého by bolo ohrozené, a preto nie je potrebné chrániť a zabezpečiť práva žalobcu neodkladným opatrením. Žalovaný súčasne poukázal na to, že žalobcovi zaplatil cenu za vykonané dielo v plnej výške bez akéhokoľvek krátenia. Žalovaný nekoná a nemá ani dôvod konať spôsobom, ktorý by mal za následok zníženie jeho majetku alebo aktív v úmysle poškodiť svojich veriteľov. Podľa mienky žalovaného by nariadenie neodkladného opatrenia malo za následok zastavenie všetkých stavebných prác, čím by došlo k vzniku škody, ktorá by niekoľkonásobne prevýšila hypotetickú škodu na strane žalobcu. V danom prípade by boli poškodení najmä zákazníci, ktorým majú byť byty odovzdané a ktorí majú v súčasnosti zaplatené zálohy kúpnych cien. Na základe dôvodov, ktoré uviedol súd prvej inštancie v napadnutom uznesení, ako aj dôvodov, ktoré uviedol žalovaný v podanom vyjadrení, žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. 5. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keď napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. 6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP. 7. Odvolací súd na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, že súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami uvedenými žalobcom v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie vyhodnotil návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný, nakoľko neboli splnené základné zákonné predpoklady pre jeho nariadenie, a to správne. V zmysle platnej právnej úpravy (§ 324 a nasl. CSP) môže súd nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu. Žalobca je povinný okrem opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísať tiež skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia. 8. Odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku vo veci samej. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdil, že so žalovaným uzavrel zmluvu o dielo a v konaní vo veci samej bude domáhať plnenia z tejto zmluvy. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu tvrdil, že od predmetnej zmluvy o dielo odstúpil podľa čl. XVI ods. 1 a 3 zmluvy o dielo. Žalobca sa k predmetnému odstúpeniu od zmluvy o dielo nevyjadril. Za danej situácie nie je možné konštatovať, že žalobca osvedčil dôvodnosť hmotnoprávneho nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. 9. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, ani dôvodnosť obavy, že exekúcia bude ohrozená. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov založených v súdnom spise nemožno vyvodiť riadne osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená a naliehavosti procesnej prevencie. Je nutné zdôrazniť, že aj vlastnícke a užívacie právo požíva ústavnú a zákonnú ochranu a je ho pritom možné obmedziť dočasnou úpravou pomerov, t.j. dočasným zákazom dispozície a jeho užívania, ale to len vtedy, ak by výkon vlastníckeho práva bol v rozpore s inými, rovnako chránenými hodnotami (právami). 10. Navrhovaným neodkladným opatrením žalobca žiadal dočasnú úpravu pomerov, a to tým, aby bolo zasiahnuté do výkonu vlastníckych práv žalovaného. Navrhovaným predbežným opatrením žalobca sledoval zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia, nakoľko mal za to, že bez takejto úpravy by v prípade úspechu žalobcu v konaní vo veci samej, bol výkon jeho prípadného práva ohrozený. V takomto prípade je však nevyhnutné uviesť, že okrem existencie nároku musí žalobca osvedčiť i to, že bez neodkladného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne. Samotná existencia dlhu sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia (totožne rozhodnutie publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998). Takýmto dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. Odvolací súd uvádza, že žalobca nepreukázal, že by sa žalovaný zbavoval svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty, a preto nemožno konštatovať osvedčenie obavy, že exekúcia žalovaného bude ohrozená. 11. Súd prvej inštancie v danom prípade rozhodol správne, pokiaľ zamietol návrh na neodkladné opatrenie, nakoľko v konaní neboli osvedčené zo strany žalobcu základné predpoklady pre jeho nariadenie, a to dôvodnosť hmotnoprávneho nároku, ako aj dôvodnosť potreby úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcie bude ohrozená. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania o nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 13. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).