Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/114/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216217634 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1216217634.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej vo veci žalobcu: E. J., L..: XX.XX.XXXX, J.: Š. G. XX, P. E., v zast.: JUDr. Peter Belica, advokát so sídlom: Konventná 9, Bratislava, proti žalovaným: HOCHTIEF SK s.r.o., IČO: 44 298 170, so sídlom: Miletičova 23, Bratislava, o zaplatenie 3.448,20 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k.: 7C/171/2016-33 zo dňa 06.02.2017, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil. Súd prvej inštancie žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 2, § 3, § 4, § 9, § 10 ods. 1, § 161 ods. 1 C.s.p., § 1, § 172 ods. 1, 2, 3, 4, § 177, § 179 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a vecne tým, že žalobou doručenou súdu dňa 08.11.2016 sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia 3 448,20 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania, a to z titulu úrazovej renty. 3. Žalobou doručenou súdu dňa 08.11.2016 sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia 3 448,20 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania, a to z titulu úrazovej renty. 4. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že ako zamestnanec pre žalovaného vykonával prácu na pozícii tunelár na základe pracovnej zmluvy zo dňa 18.1.2008. Dňa 01.11.2010 došlo k pracovnému úrazu, keď pri razení tunela došlo k náhlemu pádu horniny zo stropu a následnému zasiahnutiu kusom horniny pravého predlaktia žalobcu. Pri tomto pracovnom úraze utrpel žalobca otvorenú trieštivú zlomeninu oboch kostí pravého predlaktia, čoho dôsledkom musel byť 4 krát operovaný. Podľa odborného posudku o invalidite zo dňa 10.09.2012 vypracovaného C.. X. K., bol žalobca uznaný invalidným ku dňu 10.09.2012 s mierou poklesu schopnosti samostatne vykonávať zárobkovú činnosť 45 %. Žalovaný ako zamestnávateľ a žalobca ako zamestnanec sa dohodli na ukončení pracovného pomeru k 31.12.2011 z dôvodu, že žalobca ako zamestnanec nemôže vykonávať doterajšiu prácu pre pracovný úraz. Žalovaný sa na základe dohody o vyporiadaní zo dňa 29.04.2013 a dodatku k dohode o vyporiadaní zo dňa 14.06.2013 zaviazal, že žalobcovi vyplatí sumu 4.794,60 eur ako náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. 5. Dňa 16.07.2013 uzavrel žalobca so žalovaným dohodu o čiastočnom urovnaní úrazovej renty. Na základe tejto dohody sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 3.652,32 eur ako kompenzáciu za úrazovú rentu od 10.09.2012 do 08.09.2014. Žalovaný uhradil túto sumu dňa 15.08.2013. Súčasťou tejto dohody bol aj záväzok žalovaného, že na základe ďalších lekárskych vyšetrení v budúcnosti zaplatí aj ďalšiu časť úrazovej renty. Na základe lekárskej správy zo dňa 08.12.2014, ktorá uznáva žalobcovi pokles vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, žalobca dňa 18.02.2016 písomne požiadal žalovaného o uzavretie dodatku k dohode o čiastočnom urovnaní úrazovej renty, a to za obdobie od 10.09.2014 do 09.09.2016, podľa ktorého má žalovaný uhradiť žalobcovi sumu 3 448,20 eur ako alikvotnú časť úrazovej renty. Žalobca dňa 28.04.2016 opätovne písomne vyzval žalovaného na úhradu alikvotnej časti úrazovej renty vo výške 3 448,20 €. Žalovaný napriek tejto výzve sumu 3 448,20 žalovanému neuhradil. 6. Splnenie procesných podmienok, vrátane existencie právomoci súdov na konanie a rozhodovanie vo veci, sú súdy povinné skúmať v každom štádiu konania (§ 161 ods. 1 C.s.p.). Rozhodnutie vo veci, v ktorej súd nemal právomoc konať, pretože právny poriadok určil na poskytnutie ochrany žalovaného práva iný orgán, by malo za následok tzv. zmätočnosť rozhodnutia a v konečnom dôsledku jeho nulitu. Preto v prípade absencie právomoci súdov, musí súd konanie zastaviť a vec postúpiť príslušnému orgánu na konanie a rozhodnutie (§ 10 ods. 1 C.s.p.). 7. Žalobca sa podanou žalobou domáha vyplatenia alikvotnej časti úrazovej renty za obdobie 10.09.2014 do 09.09.2016. Súd nemá právomoc rozhodovať o dávkach vyplývajúcich zo sociálneho (úrazového) poistenia v zmysle Zákona o sociálnom poistení, t.j. o priznaní, resp. nepriznaní úrazovej renty žalobcovi. Táto právomoc bola osobitným zákonom zverená ústrediu Sociálnej poisťovne (§ 172 ods. 2 v spojení s § 179 ods. 1 písm. a) bod 1. Zákona o sociálnom poistení), preto v danom prípade nie je daná právomoc súdu vo veci konať a rozhodnúť. 8. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, súd konanie zastavil a po právoplatnosti tohto uznesenia postúpi vec Ústrediu Sociálnej poisťovne. 9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 251 a § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobca procesne zavinil zastavenie konania, preto by bol povinný žalovanému zaplatiť náhradu trov konania. Nakoľko však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal. 10. Proti predmetnému uzneseniu podal odvolanie žalobca, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že ho zruší a uloží súdu prvej inštancie konať vo veci. Svoje odvolanie žalobca odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/, g/ a h/ C.s.p. Žalobca namieta, že súd prvej inštancie nedostatočne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie. Nevysvetlil, z ktorých dôkazov súd vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, nevysvetlil prečo súd nevykonal ďalšie dôkazy a nevysvetlil dostatočne ako vec právne posúdil. Žalobca namieta, že sa nedomáha zaplatenia dávky od Sociálnej poisťovne, ale nárok vyplývajúceho z ust. § 447 OZ. Odvolateľ ďalej namieta, že Sociálna poisťovňa nemá v žiadnom prípade právomoc rozhodovať o uložení povinnosti žalovanému, ako bývalému zamestnancovi, aby poskytol akékoľvek plnenie. 11. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril. 12. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené. 13. Podľa § 195 ods. 1 zákonníka práce, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. 14. Podľa § 447 Občianskeho zákonníka, náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako suma úrazovej renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. 15. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 16. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s názorom súdu prvej inštancie. 17. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil. 18. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní súd úspešnému žalovanému náhradu trov konania priznáva v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 C.s.p.). 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).