Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/223/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216219082 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1216219082.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, a. s., so sídlom v Bratislave, Olejkárska 1, IČO: 00 492 736, zast. JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom v Bratislave, Námestie Martina Benku 9-C1, proti žalovanej: V. Č., N.. XX. XX. XXXX, A. M. A., C. E. Č.. XX F., o zaplatenie 70,70 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 6. marca 2017 č. k. 21Csp/99/2016-14 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1/ Rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 70,70 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 16,50 eur, ktorú uložil žalovanej zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal. 2/ V dôvodoch svojho rozsudku uviedol, že mal za preukázané, že žalovaná ako cestujúca dňa 04. 01. 2016 cestovala vo verejnom hromadnom dopravnom prostriedku v A. na linke MHD č. X a nepreukázala sa platným cestovným lístkom. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 11 ods. 2 písm. b/, § 14 ods. 2 a § 17 ods. 2 zák. č. 56/2012 Z. z. Žalovaná bola povinná zaplatiť cestovné a na vyzvanie sa preukázať platným cestovným lístkom. Žalovaná sa platným cestovným lístkom nepreukázala, na základe čoho jej vznikla povinnosť zaplatiť cestovné 0,70 € a úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom 70,00 €, t. j. spolu sumu vo výške 70,70 €. 3/ O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 257 CSP. Uviedol, že žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal voči neúspešnej žalovanej náhradu trov konania. Nakoľko je však predmetná právna vec drobným sporom, súd prvej inštancie v zmysle § 257 CSP náhradu trov konania primerane znížil a to tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 16,50 €. Hoci si žalobca uplatnil okrem náhrady trov konania predstavujúcej zaplatený súdny poplatok aj trovy právneho zastúpenia vo výške 91,59 eur, čo predstavuje spolu trovy konania vo výške 108,09 eur (viac ako dvojnásobok dlžnej sumy), takéto trovy konania sú neprimerané voči pohľadávke 70,70 eur, a teda je dôvodné náhradu trov konania v uvedenom rozsahu znížiť. Žalobca obdobné nároky uplatňuje vzorovou žalobou, v ktorej sú menené len identifikačné údaje žalovaného, dátum jazdy bez platného cestovného lístku a variabilný symbol. Príprava týchto žalôb je rutinná činnosť, nevyžadujúca žiadne odborné znalosti. Pokiaľ aj napriek tomu žalobca splnomocnil na prípravu žaloby advokáta, takýto postup je nanajvýš neúčelný a teda neúčelne sú vynaložené aj tým vzniknuté trovy. 4/ Proti výroku o trovách konania tohto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobcovi prizná právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vytkol súdu prvej inštancie, že jeho rozhodnutie o trovách konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil s postupom súdu podľa § 257 CSP, nakoľko aplikácia tohto ustanovenia je primeraná iba vtedy, keď suma trov konania niekoľkonásobne prekročí sumu istiny, ktorá je predmetom konania. Mal za to, že súd mal o náhrade trov konania rozhodnúť podľa § 255 ods. 1 CSP. Poukázal na skutočnosť, že zaplatenie súdneho poplatku je obligatórnou povinnosťou žalobcu. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené v minimálnej výške v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. Žiaden právny predpis neobmedzuje právo strany sporu dať sa zastupovať v súdnom procese advokátom a to ani v tzv. drobných sporoch a žalobca má ako úspešná strana právo na náhradu trov právneho zastúpenia. Rozsah zníženia náhrady trov konania bol v danom prípade podľa žalobcu v rozpore s dobrými mravmi a považoval za nespravodlivé, neodôvodnené a neprimerané, aby žalovaná neznášala trovy procesne plne úspešného žalobcu. 5/ Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu v stanovenej lehote nevyjadrila. 6/ Odvolací súd prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP, teda v časti týkajúcej sa náhrady trov konania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, dospel pritom k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. c/ CSP v napadnutej časti zrušiť, a vec mu v zrušenom rozsahu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 7/ Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 8/ Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 9/ Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 10/ Civilný sporový poriadok zavádza (na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy podľa O.s.p.) rozhodovanie o trovách konania v dvoch etapách. Ako vyplýva z § 262 ods. 1 a 2 CSP, súd najskôr v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne o nároku na náhradu trov konania, t. j. o tom, ktorej strane sporu náhrada trov konania patrí a v akom rozsahu. Až po právoplatnosti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania súd (výhradne súd prvej inštancie) rozhodne o výške náhrady trov konania, t. j. o jej konkrétnom peňažnom vyjadrení a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd prvej inštancie uvedený postup nedodržal, keď priamo v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a ktoré vydal sudca (nie súdny úradník) rozhodol nielen o nároku na náhradu trov konania, ale aj o výške náhrady trov konania. 11/ Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol so svojou žalobou vo veci samej v celom rozsahu úspešný. V takom prípade mu v zásade v zmysle § 255 ods. 1 CSP patrí plná náhrada trov konania. Ustanovenie § 257 CSP však dáva možnosť súdu nepriznať náhradu trov konania strane, ktorej by inak patrila, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré súd prvej inštancie v posudzovanej veci podľa jeho vyjadrenia aplikoval. 12/ Nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalobcovi súd prvej inštancie odôvodnil charakterom predmetného sporu, ktorý považoval za tzv. drobný spor, pričom trovy konania považoval za neprimerané pohľadávke. Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016, ktoré umožňovalo aj bez prítomnosti dôvodov hodných osobitného zreteľa znížiť alebo nepriznať náhradu trov konania v drobných sporoch, však v Civilnom sporovom poriadku nemá ekvivalent. Možnosť nepriznať úspešnej strane náhradu trov konania zostala v Civilnom sporovom poriadku zachovaná iba v prípadoch predpokladaných § 257 CSP, teda ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Danosť týchto dôvodov treba skúmať v každej veci individuálne, na základe všetkých jej osobitostí a nie je možné paušálne aplikovať § 257 CSP na všetky tzv. drobné spory, v ktorých výška náhrady trov konania prevyšuje žalovanú pohľadávku. 13/ Odvolací súd tiež upozorňuje na to, že ustanovenie § 257 CSP umožňuje súdu rozhodnúť iba tak, že náhradu trov konania strane neprizná vôbec, v čom sa líši od § 150 ods.1 O.s.p. v znení účinnom do 30.6. 2016, ktorý umožňoval nepriznať náhradu trov konania buď celkom alebo v časti. Pokiaľ teda súd prvej inštancie priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP v časti zodpovedajúcej zaplatenému súdnemu poplatku a súčasne v zmysle § 257 CSP nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia, takýto postup je vzájomne rozporný a nie je v súlade s § 257 CSP. 14/ Z vyššie uvedených záverov vyplýva, že spôsob akým súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania nebol vecne správny. Nebola predovšetkým dodržaná vzájomná následnosť dvoch etáp rozhodovania o náhrade trov konania v zmysle § 262 ods. 1 a 2 CSP a súd prvej inštancie tiež nesprávne, v rozpore so znením § 257 CSP, pristúpil k čiastočnému nepriznaniu náhrady trov konania. Odvolací súd preto musel rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania zrušiť v zmysle § 389 ods. 1 písm. c/ CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 15/ V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný. Bude úlohou súdu prvej inštancie rozhodnúť v zmysle § 262 ods. 1 CSP najskôr o nároku na náhradu trov konania buď podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, alebo podľa § 257 CSP tak, že v prípade existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu neprizná. Proti novému rozhodnutiu o trovách konania (o nároku na náhradu trov) bude prípustné odvolanie (§ 357 písm. m/ CSP). Až po právoplatnosti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 1 CSP rozhodne o výške ich náhrady uznesením, ktoré vydá súdny úradník a voči ktorému bude prípustná sťažnosť (§ 239 ods. 1 CSP). 16/ V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 17/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).