Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/77/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217201290 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1217201290.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci navrhovateľa: Compotec hydraulics, s.r.o., Závodná 3/D, 821 06 Bratislava, IČO: 35 875 411, zast.: SODOMA VULGAN, spol. s r.o., Kominárska 2, 4, 832 03 Bratislava, IČO: 47 254 084, proti odporcovi: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 42 Cb/22/2017 - 49 zo dňa 09.02.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 42 Cb/22/2017 - 49 zo dňa 09.02.2017 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len súd) návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Súd tak rozhodol s poukazom na §§ 324 ods. 1, 3, 325 ods. 1, 2, 326 ods. 1, 2, 328 ods. 1, 2, 329 ods. 1 - 3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), §§ 151a, j, l zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Obč. zák.). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že navrhovateľ sa návrhom, podaným na súd dňa 26.01.2017, domáhal proti odporcovi nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží odporcovi, aby nenakladal s nehnuteľnosťami evidovanými na LV č. XXXX, nachádzajúcimi sa v Z. R., T. Z. - W.. Č.. B. Z., ďalej presne špecifikované v návrhu, a to najmä, aby tieto nescudzil, neprenajal, nezaťažil záložným právom, nepreviedol zámennou zmluvou, nezriadil vecné bremeno, či zabezpečovací prevod práva, nedaroval, nepredal. 3. Ďalej žiadal, aby súd uložil odporcovi, aby nenakladal s podielom na nehnuteľnostiach vo výške 1. evidovaným na LV č. XXXX nachádzajúci sa v T. Z. R., obec Z. - W.. Č.. B. Z., ďalej presne špecifikované v návrhu, a to najmä, aby tieto nescudzil, neprenajal, nezaťažil záložným právom, nepreviedol zámennou zmluvou, nezriadil vecné bremeno, či zabezpečovací prevod práva, nedaroval, nepredal. 4. Ďalej žiadal, aby súd uložil odporcovi nenakladať s podielom na nehnuteľnostiach vo výške X/ X evidovaným na LV č. XXXX nachádzajúci sa v okrese Z. R., T. Z. - W.. Č.. B. Z., ďalej presne špecifikované v návrhu, a to najmä, aby tieto nescudzil, neprenajal, nezaťažil záložným právom, nepreviedol zámennou zmluvou, nezriadil vecné bremeno, či zabezpečovací prevod práva, nedaroval, nepredal. 5. Žiadal, aby súd toto neodkladné opatrenie uložil do právoplatného skončenia konania o žalobe na určenie, že záložné právo neexistuje, ktorú navrhovateľ podá v lehote 30 dní od právoplatnosti neodkladného opatrenia. Svoj návrh odôvodnil skutočnosťami, že dňa 01.06.2006 veriteľ, ktorým je odporca uzavrel s pôvodným dlžníkom spoločnosťou navrhovateľa zmluvu o úvere (ďalej len zmluvu) č. 383/CC/16 (pôvodne č. 296/ AUOC/06). Medzi pôvodným dlžníkom (navrhovateľom) a odporcom ako veriteľom došlo k uzavretiu záložných zmlúv na majetok navrhovateľa, ktorými boli zriadené záložné práva na predmetných nehnuteľnostiach (presne špecifikovaných v návrhu). Jedná sa o zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátna zmluva 296/AUOC/06-ZZ/11 a zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátna zmluva 296/AUOC/06 - ZZ/14. Následne dňa 03.10.2007 pristúpil dlžník R.. V. F. na základe dohody o pristúpení k záväzku s odporcom k všetkým záväzkom, vyplývajúcim zo zmluvy o úvere. Ako pristupujúci dlžník sa zaviazal podľa § 533 OZ, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok a stal sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi. 6. Neodkladným opatrením je potrebné neodkladne upraviť pomery medzi navrhovateľom a odporcom, nakoľko bolo dňa 10.01.2017 doručené od odporcu navrhovateľovi oznámenie, v ktorom sa odporca vyjadril, že pristupuje k výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam navrhovateľa. K tomuto oznámeniu pristúpil napriek tomu, že daný vzťah trpí právnymi vadami uvedenými v bodoch 7 až 11 návrhu. 7. Navrhovateľ mal za to, že zmluva o úvere a zmluvy o zriadení záložného práva trpia absolútnou neplatnosťou, resp. došlo k zániku záložného práva splnením záväzku a z tohto dôvodu žiada navrhovateľ, aby súd neodkladným opatrením podľa § 325 ods. 2 písm. c/ CSP uložil odporcovi povinnosť nenakladať s vecami a právami, tak ako je uvedené v návrhu. Podľa navrhovateľa odporca postupuje v rozpore s poctivým obchodným stykom, resp. v rozpore s dobrými mravmi, keď pristupuje k výkonu dražby sídla a faktickej prevádzky navrhovateľa za situácie, kedy nevyzval ručiteľa na splnenie ručiteľského záväzku (hoci tento považuje navrhovateľ za neplatný, resp. zaniknutý). Je zjavne v rozpore s princípom starostlivého správcu pohľadávky, ak sa veriteľ namiesto snahy získať priamo peňažné plnenie od ručiteľa, snaží získať plnenie komplikovanejším spôsobom, a to dražbou zálohu. 8. Zároveň poukázal na to, že odporca počas trvania zmluvy v nesprávnych výškach vyplácal splátky úveru navrhovateľovi, čím sa dostal do omeškania a svojím konaním naplnil podstatné porušenie zmluvy podľa § 345 Obch. zák., nakoľko odporca ako strana porušujúca zmluvu mohla rozumne predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, že navrhovateľ nebude mať záujem na plnení povinnosti pri takom porušení zmluvy. 9. Navrhovateľ má za to, že odporcovi neprislúcha právo na výkon záložného práva, a to z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere a následných zmlúv o zriadení záložného práva, resp. z dôvodu zániku záložného práva splnením, z dôvodu rozporu konania odporcu pri výkone záložného práva so zásadami poctivého styku, z dôvodu neplatnosti právneho úkonu pristúpenia k záväzku podľa § 49a OZ, nakoľko ho navrhovateľ vykonal v omyle vychádzajúceho z rozhodujúcich skutočností. 10. Pozícia odporcu ako záložného veriteľa sa neodkladným opatrením nezmení, avšak pozícia navrhovateľa ako záložcu sa jeho nevydaním môže zmeniť nezvratným spôsobom, nakoľko mu môže zasiahnuť do obchodného styku a vedenia spoločnosti. Spoločnosť navrhovateľa je schopná vyprodukovať značný zisk a zároveň je zamestnancom cca 20 ľudí, predmetný prístup by ohrozil jej ďalšie fungovanie, a to bez možnosti ochrany svojich zamestnancov a splatenia svojich záväzkov čoho je schopná. Navrhovateľovi hrozí závažná ujma spočívajúca v totálnom paralyzovaní podnikateľskej výroby spoločnosti, v strate práce cca 20 zamestnancov, v strate schopnosti generovať zisk a splatiť ostatné záväzky spoločnosti, čím dôjde k poškodeniu veriteľov a iných tretích osôb. Odstránenie neistoty v otázke ochrany vlastníckeho práva navrhovateľa a zachovania právnej istoty v predmetných právnych vzťahoch je potrebné vydanie neodkladného opatrenia, nakoľko nemožno daný účel zabezpečiť zabezpečovacím opatrením. 11. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia preskúmal a po vyhodnotení skutočností a tvrdení obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v nadväznosti na obsah všetkých listín predložených navrhovateľom a s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. 12. V danom prípade súd skúmal dôvodnosť (skutkový a právny základ) predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z obsahu spisu mal za nesporné, že účelom návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia je zachovanie existujúceho faktického a právneho stavu vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré sú vo vlastníctve navrhovateľa a ktoré sú zároveň aj predmetom dražby. Tento účel vyplýva z jeho obavy, aby realizáciou výkonu záložného práva formou dražby zo strany odporcu nedošlo k zhoršeniu jeho faktického a právneho postavenia, k ohrozeniu fungovania spoločnosti bez možnosti ochrany zamestnancov navrhovateľa, k totálnemu paralyzovaniu podnikateľskej výroby navrhovateľa, prípadne aby nedošlo k nezvrátiteľnému následku. 13. Z listinných dokladov najmä z oznámenia o výkone záložného práva zo dňa 02.01.2017 oznámil odporca - banka, že začína výkon záložného práva predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe v zmysle zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v platnom znení. Ako dôvod výkonu záložného práva uviedol odporca, že jeho pohľadávka sa stala splatnou v celom rozsahu. 14. Navrhovateľ v bode 7/ návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o.i. uviedol, že došlo k zániku záložného práva splnením záväzku. Toto svoje tvrdenie však ničím nepreukázal, nedoložil žiaden listinný dôkaz, ktorý by preukazoval splnenie záväzku navrhovateľom vo vzťahu k odporcovi. 15. V bode 7/ návrhu navrhovateľ ďalej uviedol, že zmluva o úvere ako aj zmluvy o zriadení záložného práva trpia absolútnou neplatnosťou. V písomnom odstúpení od zmluvy a odvolaní splnomocnení udelených na základe zmlúv o zriadení záložného práva a mandátnej zmluvy zo dňa 17.01.2017 (č. l. 21 - 22), ktorým navrhovateľ odstúpil od zmluvy o úvere č. 383/CC/16 (pôvodne č. 296/AUOC/06) však neuviedol dôvod odstúpenia, z písomného podania nie je zrejmé, z akého dôvodu navrhovateľ od zmluvy odstúpil a z akého dôvodu trpia zmluvy absolútnou neplatnosťou. Na zdôraznenie súd uvádza, že či došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, bude predmetom dokazovania vo veci samej. 16. Navrhovateľ poukázal na tú skutočnosť, že odporca počas trvania zmluvy v nesprávnych výškach vyplácal splátky úveru navrhovateľovi, čím sa dostal do omeškania a svojím konaním naplnil podstatné porušenie zmluvy podľa § 345 Obch. zák.. Toto svoje tvrdenie taktiež ničím nepreukázal, nedoložil ani zmluvu o úvere uzatvorenú medzi sporovými stranami ani prehľad splátok, ktoré mu mal odporca vyplácať v nesprávnych výškach. 17. V závere súd uviedol, že odporca v súlade so zákonom č. 527/2002 Z.z. vykonal už všetky úkony, ktoré mu podľa tohto zákona k vyhláseniu dražby prináležia. Z uvedeného je tak zrejmé, že súd nemôže odporcovi uložiť, aby niečo nevykonal alebo aby sa niečoho zdržal. 18. S poukazom na uvedené skutočnosti súd po preskúmaní návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dôkazov, dospel k záveru, že tento nie je dôvodný, nakoľko podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade nie sú naplnené, keďže navrhovateľ v konaní neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania neodkladným opatrením. 19. Súd o trovách konania rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko však odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal. 20. Proti rozhodnutiu súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý rozhodnutie súdu považuje za nesprávne, a to z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a), d), f) a h) CSP, a teda neboli splnené procesné podmienky, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ uviedol v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nasledujúce dôvody: a) Zmluvy uzavreté medzi navrhovateľom a SLSP sú absolútne neplatné; b) Dovolanie neplatnosti nebolo preukázané zo strany manželky navrhovateľa; 21. Navrhovateľ podľa záverov súdov nepreukázal svoje tvrdenia o neplatnosti predmetných zmlúv. K tomuto názoru súdu odvolateľ uviedol, že nie je povinnosť strán preukázať neexistenciu akékoľvek skutočnosti. A je absolútne irelevantné tvrdenie súdu o preukázaní daného stavu, nakoľko absolútne neplatná zmluva pôsobí orga omnes a súd na ňu musí prihliadať z úradnej povinnosti tzv. ex offo. Platnosť alebo resp. neplatnosť zmluvy ani nie je možné, aby bola konštatovaná v rozhodnutí súdom cez napr. určovaciu žalobu. Preukázanie predmetnej neplatnosti nie je v možnostiach navrhovateľa, ale až v prípadnom súdnom konaní. K tvrdeniu súdu, že navrhovateľ neuviedol žiaden dôkaz preukazujúci jeho tvrdenie o dovolaní sa neplatnosti zo strany navrhovateľa, odvolateľ uviedol, že Obchodný zákonník v § 345 a nasl. uvádza len podmienku dovolania sa predmetnej neplatnosti, čo bolo zo strany navrhovateľa vykonané a neurčuje akou formou má táto neplatnosť byť napadnutá alebo iné náležitosti predmetnej neplatnosti. Predmetným výkonom záložného práva môže dôjsť k nezvratným zásahom do vlastníckeho práva navrhovateľa, ktorý má na predmetnej adrese aj zriadené obydlie, ktoré požíva ochranu podľa Ústavy SR podľa článku 21 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. a v medzinárodných zmluvách ako Všeobecná deklarácia ľudských práv a v Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach z roku 1966. Preto žiada, aby súd rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil a vydal nasledovné rozhodnutie: Súd ukladá odporcovi, aby nenakladal s nehnuteľnosťami evidovanými na liste vlastníctva č. XXXX nachádzajúcimi sa v Z. R., T. Z. - W.. Č.. B. Z., katastrálne územie B. Z., zapísanému na LV č. XXXX, ako: a) Stavba postavená na H.-N. Č.. XXXX/X, druh stavby: Dielňa, so súp. č. XXXXX, b) Stavba postavená na H.-N. Č.. XXXX/X, druh stavby: Vrátnica, so súp. č. XXXXX, H.) B. H.-N. Č.. XXXX/XX, Ostatné plochy vo výmere XXX W.X, X.) B. H.-N. Č.. XXXX/X, Zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXXXm X, S.) B. H.-N. Č.. XXXX/X, Zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX W.X, J.) B. H.-N. Č.. XXXX/XX, Zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX W.X, Q.) B. H.-N. Č.. XXXX/XX, Zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX W.X, K.) B. H.-N. Č.. XXXX/XX, Zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX W.X, R.) B. H.-N. Č.. XXXX/XX, Zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX W.X, a V.) B. H.-N. Č.. XXXX/XX, Zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX W.X, a to najmä, aby tieto nescudzil, neprenajal, nezaťažil záložným právom, nepreviedol zámennou zmluvou, nezriadil vecné bremeno, či zabezpečovací prevod práva, nedaroval, nepredal. Súd ukladá odporcovi, aby nenakladal s podielom na nehnuteľnostiach vo výške 1. evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX nachádzajúci sa v okrese: T. Z. R., T. Z. - W.. Č.. B. Z., katastrálne územie B. Z., zapísanému na Y. Č.. XXXX, ako F.) B. H.-N. Č.. XXXX/XX, Zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX W.X, a Z.) B. H.-N. Č.. XXXX/XX, Zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX W.X, a to najmä, aby tieto nescudzil, neprenajal, nezaťažil záložným právom, nepreviedol zámennou zmluvou, nezriadil vecné bremeno, či zabezpečovací prevod práva, nedaroval, nepredal. Súd ukladá odporcovi, aby nenakladal s podielom na nehnuteľnostiach vo výške X/X evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX nachádzajúci sa v okrese: Z. R., T. Z. - W..Č.. B. Z., katastrálne územie B. Z., zapísanému na LV č. XXXX, ako F.) B. H.-N. Č.. XXXX/ XX, Zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX W.X, a to najmä, aby tieto nescudzil, neprenajal, nezaťažil záložným právom, nepreviedol zámennou zmluvou, nezriadil vecné bremeno, či zabezpečovací prevod práva, nedaroval, nepredal. Súd ukladá toto neodkladné opatrenie do právoplatného skončenia konania o žalobe na určenie, že záložné neexistuje, ktorú navrhovateľ podá v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto neodkladného opatrenia. V prípade, že by odvolací súd nevyhovel návrhu, navrhuje súdu, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. 22. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca, ktorý uviedol, že uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie je - a to o.i. v časti rozhodujúcej, t.j. v časti výrokovej a v časti týkajúcej sa odôvodnenia rozhodnutia, resp. myšlienkových úvah súdu, ktoré mali byť podkladom pre rozhodnutie vo veci samej - vecne správne, v rozhodnutí neabsentuje relevantné odôvodnenie a uvedené rozhodnutie je tak podľa názoru odporcu rozhodnutím vydaným v súlade so zákonom. V podanom opravnom prostriedku úplne absentujú akékoľvek právne relevantné dôvody, uvádzajú sa tvrdenia, ktoré sa konania, resp. napádaného rozhodnutia alebo vôbec netýkajú alebo sa jedná o tvrdenia nesprávne, v podanom opravnom prostriedku, rovnako ako i v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia absentujú právne najvýznamnejšie skutkové a právne okolnosti, uvedením (a preukázaním, resp. osvedčením), ktorých by bolo podľa názoru žalovaného okamžite a bez ďalšieho nepochybné, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže byť dôvodný. Žalovaný je presvedčený, že ako samotný (tvrdený, budúci) návrh vo veci samej, tak i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, rovnako i opravný prostriedok voči uzneseniu o jeho nenariadení sledujú jediné - účelové vyvolanie a predlžovanie konania, kedy toto nesmeruje k ochrane ohrozených subjektívnych práv, ale zneužíva procesné právo na oddialenie plnenia zákonných a zmluvných povinností navrhovateľa (o.i. povinnosti plniť svoj splatný dlh a povinnosti strpieť výkon záložného práva). 23. Poukázal na to, že pravidlo zakotvené v ustanoveniach O. s. p. (§ 74 ods. 2 veta prvá O. s. p. - príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na konanie o veci) bolo zrušené a bolo nahradené ustanovením § 324 ods. 2 CSP, kde je riešená výlučne vecná príslušnosť (príslušný je okresný súd, „vypadlo“ pravidlo vo vzťahu k určeniu miestnej príslušnosti). S ohľadom na uvedené miestne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie veci je (resp. v prípade vznesenia námietky miestnej nepri slušnosti by bol) všeobecný súd odporcu, ktorým je Okresný súd Bratislava III. S ohľadom na skutočnosť, že vznesenie námietky miestnej príslušnosti by malo za následok zrušenie rozhodnutia odvolacím súdom a postúpenie veci na konanie súdu vecne a miestne príslušnému na opätovné konanie a rozhodnutie, čím by došlo k bezdôvodnému predlžovaniu konania na základe zjavne nespôsobilého návrhu navrhovateľa, odporca z uvedených dôvodov, resp. z dôvodu procesnej ekonómie námietku miestnej príslušnosti nevznáša. V uvedenom návrhu sa uvádza, že dňa 01.06.2006 veriteľ, ktorým je odporca, uzavrel s pôvodným dlžníkom spoločnosťou navrhovateľa Compotec hydraulics, s. r.o., Zmluvu o úvere č. 383/ CC/I6 (pôvodne č. 296/AUOC/06), resp., že medzi pôvodným dlžníkom a odporcom ako veriteľom došlo k uzavretiu záložných zmlúv na majetok navrhovateľa, ktorými boli zriadené záložné práva na predmetných nehnuteľnostiach, a to konkrétne: I. Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátna zmluva 296/AUOC/06-ZZ/11 (s v návrhu špecifikovaným predmetom záložného práva), II. Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátna zmluva 296/AUOC/O6-ZZ/11 (s v návrhu špecifikovaným predmetom záložného práva), III. Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátna zmluva 296/AUOC/OO-ZZ/14 (s v návrhu špecifikovaným predmetom záložného práva). 24. Navrhovateľ uvádza (bez zrejmej súvislosti s predmetom konania), že dňa 03.10.2007 pristúpil ako pristupujúci dlžník R.. V. F. na základe Dohody o pristúpení k záväzku s odporcom k všetkým záväzkom, vyplývajúcim zo Zmluvy o úvere. Ako pristupujúci dlžník sa zaviazal podľa § 533 Obč. zák., že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok a stal sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi, ktorým bol Compotec hydraulics, s.r.o.. 25. Ako dôkaz bola označená (avšak nepredložená) Úverová zmluva c. 383/CC/16 (pôvodne č. 296/ AUOC/06), Dohoda o pristúpení k záväzku zo dňa 03.10. 2007, Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátna zmluva 296/AUOC/D6-ZZ/11 Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátna zmluva 296/AUOC/Q6-ZZ/14. 26. Následne uvádza, že neodkladným opatrením je potrebné neodkladne upraviť pomery medzi navrhovateľom a odporcom, že o neodkladné opatrenie žiadame v súvislosti s oznámením, ktoré im bolo doručené dňa 10.01.2017 od odporcu, v ktorom sa odporca vyjadril, že pristupuje k výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam navrhovateľa (pričom však bolo zo strany navrhovateľa predložené výlučne oznámenie adresované nie navrhovateľovi, ale R.. V. F.). 27. Uvádza, že má za to, že predmetná Zmluva o úvere a Zmluvy o zriadení záložného práva trpia absolútnou neplatnosťou, resp. došlo k zániku záložného práva splnením záväzku a z tohto dôvodu žiadame súd, aby neodkladným opatrením uložil odporcovi povinnosť nenakladať s vecami a právami tak, ako je uvedené v návrhu na rozhodnutie v tomto podaní. 28. Odporca poukázal na skutočnosť, že podľa jeho názoru bol a je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neúplný a neurčitý, neobsahujúci nevyhnutné procesné náležitosti stanovené zákonom. 29. Zároveň poukázal na §§ 132 ods. 1 - 3, § 326 ods. 1, 2 CSP. Podľa odporcu predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje prevažnú väčšinu meritórne podstatných náležitostí, ktoré obsahovať musí (o.i. pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie, žalobný návrh atď.), následkom uvedeného by mal byť postup súdu v súlade s ustanovením § 327 CSP (V zmysle ustanovenia § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.), t.j. odmietnutie podania. Zároveň poukázal na čl. 5 Základných princípov CSP. K otázke osvedčenia dôvodnosti uplatňovaného nároku ako nevyhnutného predpokladu na nariadenie predbežného opatrenia (v súčasnosti neodkladného opatrenia, ale všetko uvedené platí i na tento inštitút) sa konštantne vyjadruje i Najvyšší súd SR, keď napr. v Uznesení z 28.11.2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012, resp. v Uznesení z 22.09.2010, sp. zn. 6 Cdo 171/2010 (na ktoré zavádzajúco, neúplnou citáciou obsahu poukazuje navrhovateľ“). 30. Ak navrhovateľ žiada, aby súd rozhodol: „..odporca nenakladal s nehnuteľnosťami ... a to najmä, aby tieto nescudzil, neprenajal, nezaťažil záložným právom, nepreviedol zámennou zmluvou, nezriadil vecné bremeno, či zabezpečovací prevod práva, nedaroval, nepredal“, je takýto návrh neurčitý - nakladanie s nehnuteľnosťami je pojem generický, nie individualizovaný a s ohľadom na princíp proporcionality (primeranosti) zakázaný - navrhovateľ musí presne (nie príkladmo, či „najmä“) uviesť presné spôsoby nakladania s nehnuteľnosťami a osvedčiť, že ten, voči komu návrh smeruje, takýmto konkrétnym spôsobom nakladá alebo sa preukázateľne pripravuje na nakladanie s nehnuteľnosťou. 31. Ak navrhovateľ uvádza, že odporca vykonáva výkon záložného práva, je potrebné uviesť, že výkon záložného práva je výkonom zákonného oprávnenia, rozhodne sa nejedná o „nakladanie“ s nehnuteľnosťami (a ustanovenie § 19 ods. 1 písm. h) ZDD sa uvedeného vôbec netýka). Uvedené oprávnenie záložnému veriteľovi vyplýva z ustanovenia § 151m ods. 6 OZ, podľa ktorého pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene záložcu. Záložný veriteľ tak koná v mene a na účet záložcu, a to na základe oprávnenia záložcom mu udeleného (a zákonom predpokladaného). V tejto súvislosti poukázal na plenárne rozhodnutie Ústavného súdu SR vo svojom PI. ÚS 23/14. 32. Ak navrhovateľ žiadnym spôsobom neosvedčil, že by žalovaný nejako nakladal s nehnuteľnosťami - odporca so žiadnymi nehnuteľnosťami nenakladá a ani nakladať nemieni, nechystá sa ich ani predávať, ani prenajímať, ani zaťažovať... - je nielen neurčitosť, ale i nedôvodnosť navrhovaného petitu viac ako zrejmá. 33. Rovnako nie je možné žiadať uloženie povinnosti do minulosti - ak vo vzťahu k výkonu záložného práva, došlo - podľa (neosvedčených) tvrdení navrhovateľa - k doručeniu oznámenia o začatí tohto výkonu, žiadne iné úkony už záložný veriteľ pri výkone záložného práva nevykonáva. 34. Podľa odporcu navrhovateľ však neosvedčil ani svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Súd je povinný - a to ex officio - preskúmať vecnú legitimáciu účastníkov konania, a to o.i. vo vzťahu k obsahu návrhu (výroku) požadovaného neodkladného opatrenia (rozsudok NS SR z 29.06.2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). 35. Ak chce navrhovateľ osvedčiť, že je vlastníkom a že sa ho môže výkon záložného práva nejako dotknúť, musí predložiť výpis z na to určeného verejného operátu, katastra nehnuteľností, ktorým osvedčí, že je vlastníkom (a to s ohľadom na skutočnosť, že vlastnícke právo, ale i záložné právo, musí vzniknúť a následne je vec potenciálne prevoditeľná, to o.i. znamená (vo vzťahu k záložnému právu), že záložca v čase vzniku záložného práva (t.j. po rozhodnutí o povolení vkladu záložného práva) záložca v čase výkonu záložného práva nemusí byť totožnou osobou. 36. Uvedené sa preukazuje listom vlastníctva, pretože platí právna domnienka, že údaje, resp. skutočnosti zapísané v katastri nehnuteľnosti sú hodnoverné a každý (vrátane súdu) je povinný sa nimi ako hodnovernými riadiť (o.i. § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. - „Údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.“). 37. Navrhovateľ žiaden výpis z listu vlastníctva nepredložil, uvedené vylučuje možnosť vyššie zmieňované skutočnosti, vrátane aktívnej vecnej legitimácie, osvedčiť. 38. Navrhovateľ síce neúplné tvrdí, že tu údajne dlh nie je, lebo údajne zanikol splnením, uvedené generické tvrdenie však nielenže žiadnym spôsobom nekonkretizuje a neindividualizuje (jedná sa tak o tvrdenie procesné nespôsobilé), avšak ani neosvedčuje, navrhovateľ nepredkladá žiadnu úverovú zmluvu (čím neosvedčuje ani základnú podmienku nariadenia neodkladného opatrenia - osvedčenie právneho vzťahu medzi stranami) a už vôbec nie listiny preukazujúce jeho údajné (s)plnenie dlhu. 39. Už uvedené skutočností efektívne vylučujú možnosť poskytnúť mu takú výnimočnú ochranu, akou je neodkladné opatrenie pred začatím konania - uvedené by muselo byť odôvodnené skutočne náhlymi, nepredvídateľnými okolnosťami a nevratnými následkami v prípade jeho nenariadenia. 40. Navrhovateľ tvrdí uzatvorenie troch záložných zmlúv - predložil však len záložnú zmluvu jednu, vo zvyšku sa tak jedná o neúplné podanie (obsahujúce neosvedčené skutočnosti). Navrhovateľ neuvádza, z akého dôvodu poukazuje na predmetné záložné zmluvy, keď tieto sú len titulom vo vzťahu k vzniku záložného práva. 41. Navrhovateľ uvádza, že má za to, že predmetná Zmluva o úvere a Zmluvy o zriadení záložného práva trpia absolútnou neplatnosťou, resp. došlo k zániku záložného práva splnením záväzku - uvedené však nijako nekonkretizuje a neosvedčuje, jedná sa o tvrdenia procesné nespôsobilé. 42. Navrhovateľ uvádza, že má za to, že žalobca (??) postupuje v rozpore s poctivým obchodným stykom, resp. v rozpore s dobrými mravmi, keď pristupuje k výkonu dražby sídla a faktickej prevádzky žalobcu za situácie, kedy nevyzval ručiteľa na splnenie ručiteľského záväzku (hoci tento považujeme za neplatný, resp. zaniknutý) - uvedené nielenže nijako nekonkretizuje a neosvedčuje a jedná sa o tvrdenia procesné nespôsobilé, uvádza však tvrdenia o akomsi ručiteľovi, a to bez akéhokoľvek vzťahu k veci, pristupujúci dlžník je zaviazaný popri dlžníkovi pôvodnom, nejedná sa o ručiteľa (uvedené sa vzťahuje i na ďalšie „tvrdenia“ o „ručiteľovi“). 43. Navrhovateľ uvádza, že speňaženie má byť údajne v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku - neuvádza však, s akými a o aký rozpor sa má jednať, uvádza, že konanie odporcu zakladá podmienky na odstúpenie od zmluvy (neuvádza aké konanie a o odstúpenie z akého dôvodu by sa malo jednať) uvádza, že odporca počas trvania zmluvy v nesprávnych výškach vyplácal splátky úveru navrhovateľovi (nepredložil však ani úverový úkon, ani neosvedčil, kedy a v akom rozsahu žalovaný plnil a prečo by takéto plnenie nemalo byť riadne - účelovosť uvedených tvrdení vo vzťahu k zmluve z r. 2006 je viac ako zrejmá) a mal tu byť údajne dôvod odstúpenia od zmluvy (nevedno od ktorej konkrétne). Je len priložený „úkon“, v ktorom je odstúpenie zmieňované, avšak nijako nekonkretizované - jedná sa tak o úkon neplatný, a to z dôvodu neurčitosti. 44. Uvádza, že odporcovi údajne neprislúcha právo na výkon predmetného záložného práva z dôvodu i údajnej neplatnosti právneho úkonu pristúpenia k záväzku (bod 5 tohto podania) podľa § 49a Občianskeho zákonníka (nič z uvedeného však nekonkretizuje, ani neosvedčuje, rovnako nie je zrejmý vzťah k predmetu konania). 45. Navrhovateľ uvádza, že podľa záveru súdu nepreukázal svoje tvrdenia o neplatnosti predmetných zmlúv (je nutné uviesť, že navrhovateľ ich určito ani len netvrdil), uvádza, že nie je povinnosť strán preukázať neexistenciu akékoľvek skutočnosti. A je absolútne irelevantné tvrdenie súdu o preukázaní daného stavu, nakoľko absolútne neplatná zmluva pôsobí orga ornnes a súd na ňu musí prihliadať z úradnej povinnosti tzv. ex offo (ani uvedený právny názor nie je správny, resp. v úplnosti je v rozpore s rozhodovacou praxou NS SR, nevedno na akú neplatnosť by mal súd prihliadať, keď nielenže navrhovateľ žiaden dôvod neplatnosti ani netvrdí, ale v prípade záložného práva pred jeho vznikom platnosť záložnej zmluvy posúdil na to určený orgán v súlade s ustanoveniami § 31 a nasl. zák. č. 162/1995 Z.z. a posúdil ju ako platnú), pričom poukazuje (z neznámeho dôvodu) na negatívnu dôkaznú teóriu, ktorú nielenže si interpretuje chybne (keďže negatívna skutočnosť, resp. (ne)existencia niečoho sa dá vyvodiť z (ne)existencie komplementárnej skutočnosti pozitívnej, (ne)existencia ktorej vylučuje/ nevylučuje neexistenciu skutočnosti negatívnej a dôkazným bremenom je zaťažený ten, kto si z uvedeného vyvodzuje priaznivejšie právne postavenie, ak je to objektívne možné - napr. ak niekto tvrdí, že dlžník nezaplatil, neexistencia uvedenej skutočnosti sa dá preukázať existenciou skutočnosti komplementárnej, že dlžník zaplatil, ale predovšetkým sa jedná o teóriu dôkaznú, vo vzťahu k tomu, či niekto uniesol svoje dôkazné bremeno vo vzťahu ku svojim skutkovým tvrdeniam, ktoré je povinný preukázať, nie o teóriu vo vzťahu k aplikácii práva súdom. 46. Navrhovateľ tak žiadnym spôsobom s vysokou mierou pravdepodobnosti neosvedčil svoj nárok, on ho procesné relevantne (úplne) ani len netvrdil. Rovnako podané odvolanie je procesné imperfektné - odvolacie dôvody nie sú odôvodnené, resp. sú uvádzané skutočnosti zjavne sa prejednávanej veci netýkajúce. 47. Ďalej odporca poukázal na ustanovenia § 21 ods. 2 ZDD, účinného od 01.06.2014, § 21 ods. 3 ZDD, § 151l ods. 4 OZ, § 21 ods. 5 ZDD, § 228 ods. 2 CSP. Z uvedených právnych ustanovení vyplýva, že tu existuje ucelený súbor prostriedkov právnej ochrany, vrátane osobitne konštruovanej žaloby, kedy sa ten, kto tvrdí, že bolo jeho právne postavenie napr. nezákonnou dražbou dotknuté, môže bez väčšej právnej zložitosti domôcť ochrany svojho právneho postavenia. Za situácie, kedy sa vlastnícke právo nepremlčuje a existuje tu žaloba na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby (§ 21 ZDD), uvedené vylučuje potrebu dočasnej úpravy, rovnako tak vylučuje i možnosť túto potrebu dočasnej úpravy osvedčiť. 48. Odporca taktiež uviedol, že pri svojom procesnom postupe (predovšetkým vo vzťahu k návrhom na doplnenie dokazovania) rešpektuje ustanovenie § 329 ods. 2 CSP, podľa ktorého pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, uvedené ustanovenie však aplikuje v spojitosti so Základnými princípmi CSP, o.i.: - čl. 3 ods. 1 ZP CSP: Každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené, - čl. 6 ods. 1 ZP CSP: Strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany..., - čl. 8 ZP CSP: Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu, kedy z uvedeného vyplýva, že rozhodným stavom má byť ten, ktorý je tu v čase uznesenia súdu prvej inštancie, čo však neznamená, že by odporca nemohol uvádzať tvrdenia a označiť dôkazy pri prvom úkone v rámci konania (uvedené o.i. vyplýva i z ustanovenia § 329 ods. 2 veta druhá CSP, kedy by za iného výkladu toto ustanovenie stratilo reálny zmysel), t.j. ekvivalentne k úkonu, ktorý mal k dispozícii navrhovateľ, kedy tento mal k dispozícii návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v rámci ktorého mal možnosť uvádzať ako relevantné tvrdenia, tak i označovať a predkladať dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. 49. V tejto súvislosti poukázal (za existencie fakticky zhodnej právnej úpravy i viazanosti rovnakými medzinárodnými Dohovormi) na Uznesenie ÚS ČR z 24.07.2012, sp.zn. II. ÚS 2485/11, citované podľa ASPI, JUD220137CZ). 50. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nebol úplný, riadny a určitý a ako taký mal byť odmietnutý. Navrhovateľ neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vo vzťahu k žiadnej skutočnosti, existencia ktorej je nevyhnutná, aby mohlo byť neodkladné opatrenie nariadené, t.j. o.i. netvrdili a neosvedčili právne vzťahy, že (právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu o.i. reálne hroziacou ujmou - ujma ako taká (či už materiálna/imateriálna) predstavuje ohrozenie subjektívnych občianskych práv a je jedným z predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti, je teda následkom protiprávneho úkonu. Výkon práva - konkrétneho zákonom aprobovaného subjektívneho oprávnenia záložného veriteľa vykonať záložné právo speňažením na verejnej dražbe - nemôže mať za následok vznik ujmy, pretože sa jedná o dôsledok konania lége artis (§15la OZ, § 151 j OZ), t.j. nie o konanie protiprávne. Návrh je neúplný i v časti, ktorou sa má odôvodniť bezprostrednosť vznik ujmy, ujmy reálnej, nie potenciálnej (práve o.i. s ohľadom na všetky uvedené právne prostriedky ochrany § 21 ZDD a ďalšie), ktoré má žalobca k dispozícii. 51. Navrhovateľ neosvedčil potrebu dočasnej úpravy - neosvedčil dôvodnosť nároku, ani to, že táto dočasná úprava je potrebná, on neosvedčil ani len svoju aktívnu vecnú legitimáciu, existuje tu extrémny nesúlad medzi návrhom rozhodnutia a jeho odôvodnením, je zjavné, že navrhovateľ sa snaží, aby sa neprimeraným spôsobom zasiahlo do právnych vzťahov medzi stranami (bez rešpektovania o.i. princípu proporcionality) - celkový dlh navrhovateľa (k 15.05.2017) bol vo výške 898.555,25 EUR. 52. Na základe uzatvorenej úverovej zmluvy má žalovaný ako veriteľ legitímne očakávanie, resp. legitímnu nádej na uspokojenie jeho splatnej úverovej pohľadávky a každý orgán, vrátane súdu je povinný majetok žalovaného chrániť. K uspokojeniu úverovej pohľadávky môže dôjsť i na základe realizácie zabezpečovacieho prostriedku - záložného práva, ktorého predmetom je záloh vo vlastníctve záložcu, pričom možnosť realizovať záložné právo v prípade nesplnenia zabezpečovanej povinnosti vyplýva priamo zo skutočnosti existencie záložného práva, pričom záložca je povinný výkon záložného práva strpieť a na jeho výkon poskytnúť potrebnú súčinnosť. Ak dlžník neplní dlh, je v omeškaní, vzniká protiprávny stav, ktorého dôsledkom je o.i. vždy vznik škody (preto existuje vždy minimálne nárok na paušalizovanú škodu v podobe nároku na úroky z omeškania), pričom majetkové poškodenie veriteľa - každým dňom omeškania - narastá. 53. Na rozdiel od pôvodcu podania tak majetkové poškodenie žalovaného každým dňom narastá a nie je zrejmé, či bude môcť byť reparovateľné. 54. Celý proces výkonu záložného práva smeruje k tomu, aby sa odstránil protiprávny stav spôsobený práve porušením povinnosti obligačného dlžníka uhradiť zabezpečovanú pohľadávku. Ako už bolo uvedené, Ústavný súd vo svojom plenárnom rozhodnutí PI. ÚS 23/14 uviedol, že Občiansky zákonník vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom na uvedené sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom (zákon o dobrovoľných dražbách). Ústavný súd ale osobitne vzhľadom na okolnosti danej veci doplna, že právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby .... 55. Tiež poukázal na to, že neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného ustanovením článku 1 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj princíp právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok (napr. II. ÚS 48/97, PL. ÚS 37/99, PL. ÚS 49/03, PL. ÚS 25/00, PL. ÚS 1/04, PL. ÚS 6/04). 56. S ohľadom na uvedené žalovaný (subjekt voči ktorému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje) navrhuje: odvolanie odmietnuť, alternatívne rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť, priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania. 57. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania navrhovateľa, ako aj s vyjadrením odporcu dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 58. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 59. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 60. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd jasne, zrozumiteľne a výstižne zhodnotil a vysvetlil, prečo navrhovateľ neosvedčil rozhodujúce skutočnosti pre nariadenie neodkladného opatrenia. 61. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. 62. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 63. Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. 64. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené. 65. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 66. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 67. Podľa § 471 ods. 1 CSP predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach. 68. Odvolací súd poukazuje na to, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a vyjadrenia protistrany, preto zásadným určovateľom je obsah návrhu. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či: - je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, - navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu z ohrozenia exekúcie, - uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, - navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, - právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah, - sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 69. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t. j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom právnom vzťahu. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). 70. K aktívnej legitimácii navrhovateľa odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že odporca začal voči navrhovateľovi výkon záložného práva podľa § 151 l ods. 1 Obč. zák. osvedčuje, že navrhovateľ je aktívne legitimovaný. 71. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu, že navrhovateľ neosvedčil: zánik záložného práva splnením záväzku, absolútnu neplatnosť zmlúv, vyplácanie splátok v nesprávnych výškach, rozpor konania odporcu pri výkone záložného práva so zásadami poctivého styku. Navrhovateľ ničím neosvedčil, že žalovaný nakladá s nehnuteľnosťami navrhovateľa. Odvolací súd sa v tejto súvislosti stotožnil s názorom odporcu, že celý proces výkonu záložného práva smeruje k tomu, aby sa odstránil protiprávny stav spôsobený porušením povinnosti obligačného dlžníka uhradiť zabezpečené pohľadávku. K uspokojeniu úverovej pohľadávky môže dôjsť i na základe realizácie zabezpečovacieho prostriedku - záložného práva, ktorého predmetom je záloh vo vlastníctve záložcu, pričom možnosť realizovať záložné právo v prípade nesplnenia zabezpečovanej povinnosti vyplýva priamo zo skutočnosti existencie záložného práva, pričom záložca je povinný výkon záložného práva strpieť a na jeho výkon poskytnúť potrebnú súčinnosť. Navrhovateľ mohol uplatniť žalobu na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby (§ 21 ZDD), čo samo o sebe vylučuje možnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov formou neodkladného opatrenia. 72. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností odvolací súd dospel k záveru zhodnému so súdom prvej inštancie, že navrhovateľ neosvedčil základné predpoklady na vydanie ním navrhovaného neodkladného opatrenia, hodnoverne neosvedčil dôvodnosť a trvanie hmotnoprávneho nároku, ktorému mala byť poskytnutá ochrana prostredníctvom neodkladného opatrenie ani, že prípadná exekúcia je bezprostredne ohrozená, a preto nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. 73. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, a preto napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 74. O náhrade trov konania súdom prvej inštancie a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 396 ods. 1, § 262 CSP). 75. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).