Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/68/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217202397 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1217202397.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a sudkýň JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Oľgy Baníkovej v právnej veci žalobcu: L. W., A.. XX.XX.XXXX, S. W. P. XX, XXX XX W., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/36/2017-53 zo dňa 21.02.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/36/2017-53 zo dňa 21.02.2017 potvrdzuje. Žalovanému sa priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II napadnutým uznesením návrh žalobkyne na vydanie neodkladného opatrenia zamietol. 2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa návrhom podaným na súd dňa 10.02.2017 domáhala proti žalovanému nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku, ktorý vydal Slovenský arbitrážny súd, zriadený Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 744 939, zo dňa 27.12.2016, sp. zn. 96/12/16, a to až do doby právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II o žalobe žalobkyne proti žalovanému zo dňa 29.12.2016, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neplatnosti právneho úkonu, vedenej pod sp. zn. 24Cb/1/2017. 3. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 29.04.2015 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni úver. Žalobkyňa sa dostala do omeškania so splácaním dlhov podľa zmluvy, preto žalovaný dlh zosplatnil a požiadal žalobkyňu, aby celý dlh zaplatila jednorazovo. K splateniu dlhu žalobkyňou nedošlo. Žalovaný následne svoje práva uplatnil v súlade s uzatvorenou rozhodcovskou zmluvou na rozhodcovskom súde. V rozhodcovskom konaní si žalovaný uplatnil sumu 11.870,- EUR, ktorú mu rozhodcovský súd priznal. Žalobkyňa poukázala vo vyjadrení na hrubý nepomer, nakoľko žalobkyňa na základe zmluvy dosiahla úver 4.000,- EUR, v lehote 15 mesiacov uhradila 5.160,- EUR, teda o takmer 30 % viac, čo predstavuje úrokovú sadzbu 23 % p.a., pričom táto suma bola uhradená v zásade v súlade so splátkovým kalendárom, len s miernym, nezávažným porušením zmluvy. Napriek tomu od nej žalovaný požaduje zaplatiť ešte sumu 11.870,- EUR, teda nárokuje si zaplatenie celkom 17.030,00 EUR, a to v lehote ani nie dva roky od poskytnutia úveru vo výške reálne 4.000,- EUR. Žalobkyňa má za to, že právny vzťah strán sporu je spotrebiteľský, a i keby nebol, je konanie žalovaného tak hrubo v rozpore s právnym poriadkom. V každom prípade však je úverová zmluva pre rozpor s dobrými mravmi neplatná a rovnaká neplatnosť postihuje aj rozhodcovskú zmluvu. 4. Žalobkyňa dňa 02.01.2017 podala na Okresný súd Bratislava II žalobu, ktorou sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia a určenia neplatnosti úverovej zmluvy. Konanie je vedené pod sp. zn. 24Cb/1/2017. Žalobkyňa má za preukázané, že nakoľko bol vo veci vydaný rozhodcovský rozsudok s účinkami právoplatného rozhodnutia, na základe ktorého je možné viesť nútený výkon rozhodnutia, a žalobkyňa sa s ohľadom na ustálenú judikatúru v obdobných veciach domnieva, že je reálna šanca na jej úspech vo veci určenia neplatnosti úverovej zmluvy, rozhodcovskej zmluvy a tým pádom i nulitnosti rozhodcovského rozsudku, je nevyhnutné pomery medzi stranami upraviť' až do času, kým v merite nerozhodne súd. V prípade, ak by k takejto úprave nedošlo, existuje riziko, že na základe rozhodcovského rozsudku, ktorý môže a pravdepodobne i je pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy nulitný, pristúpi žalovaný k výkonu práv týmto rozsudkom priznaným a na úkor žalobkyne môže byť vedená nezákonná exekúcia. Z uvedeného dôvodu žiadala žalobkyňa, aby súd jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. 5. Súd v uznesení poukázal na ust. § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, ods. 2, § 329 ods. 1, ods. 2 C.s.p.. 6. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia preskúmal a po vyhodnotení skutočností a tvrdení obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v nadväznosti na obsah všetkých listín predložených žalobkyňou a s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd uviedol, že zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je v prípade potreby bezodkladne upraviť pomery, pričom nárok nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, len ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje bezodkladnú súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok žalobcu osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné, pričom existenciu uvedených skutočností je povinný osvedčiť žalobca. V danom prípade mal súd za to, že žalobkyňa neosvedčila predpoklady na vydanie ňou navrhovaného neodkladného opatrenia, keď nepreukázala existenciu žiadnych okolností, ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Žalobkyňa vo svojom návrhu uviedla, že existuje riziko, že na základe rozhodcovského rozsudku pristúpi žalovaný k výkonu práv týmto rozsudkom priznaným. Súd mal zato, že v danej veci žalobkyňa jednak netvrdila a jednak nepreukázala, že podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na základe príslušných ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení. 7. Súd poukázal na ust. § 44 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní. 8. Podľa názoru súdu nariadenie neodkladného opatrenia v znení tak, ako žiadala žalobkyňa je neprijateľné, nakoľko by také neodkladné opatrenie neprimerane zasahovalo do právneho vzťahu strán sporu. Ak by súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, nešlo by o adekvátnu a žiaducu úpravu pomerov strán sporu, pretože by bola žalovanému neprimerane odopretá možnosť výkonu svojho práva priznaného rozhodcovským rozsudkom, napriek účinku, ktorý rozhodcovskému rozsudku zákon priznáva. Z odôvodnenia žalobkyne nevyplývajú podľa súdu žiadne skutočnosti potrebné pre osvedčenie pravdepodobnosti nároku, ktorému by sa mala neodkladná ochrana poskytnúť. 9. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie. Žalobkyňa uviedla, že predmetný rozhodcovský rozsudok vznikol v súvislosti s právnym vzťahom, založeným zmluvou o úvere č. XXXXXX- XXXXX, na základe ktorej žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni ako dlžníkovi úver, pričom v zmluve uvedený účel poskytnutia úveru je výkon podnikateľskej činnosti žalobkyne. Ani zo skutočnosti, že v zmluve je uvedený účel úveru - podnikanie, nemožno vyvodiť záver, že takýto úver je podnikateľský a že sa naň nevzťahujú ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa žalobkyne spotrebiteľská zmluva neobsahuje všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje a ak by i šlo o podnikateľský úver ako tvrdí žalovaný, konanie veriteľa je v hrubom rozpore s právnym poriadkom. Žalobkyňa sa domáha žalobou podanou na Okresný súd Bratislava II určenia neplatnosti právneho úkonu - rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej spolu s úverovou zmluvou, bezúročnosti úveru a vydania bezdôvodného obohatenia - rozdielu medzi sumou zaplatenou žalobkyňou a sumou, ktorú žalobkyňa reálne obdržala. V rámci rozhodcovského konania, ktoré inicioval žalovaný ako veriteľ sa domáhal zaplatenia podľa neho dlžnej sumy, pričom žalobkyňa opätovne poukázala na skutočnosť, že reálne čerpaný úver bol v danom prípade 4.000,00 EUR, žalobkyňa zaplatila 5.158,00 EUR a žalovaný napriek tomu požaduje zaplatiť ešte 11.870,00 EUR. 10. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok jej bol doručený a aj keď právny poriadok umožňuje podať žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, takúto žalobu nepodala a to z dôvodu, že v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II č.k. 24Cb/1/2017 sa žalobkyňa okrem iného domáha určenia neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, a to z dôvodu, že podľa jej názoru je predmetný právny vzťah (z titulu úverovej zmluvy č. XXXXXX-XXXXX) spotrebiteľským právnym vzťahom a sama rozhodcovská zmluva je neplatná, a teda nikdy nebola založená príslušnosť a právomoc rozhodcovského súdu predmetný spor prejednávať, a teda že rozsudok rozhodcovského súdu je nulitným právnym aktom. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že ratio legis právnej úpravy inštitútu žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku je umožniť subjektu domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku, ktorý vydal rozhodcovský súd, ktorého právomoc a príslušnosť bola založená rozhodcovskou zmluvou. V prípade, o ktorý ide i v tomto spore však žalobkyňa zastáva názor, že rozhodcovský rozsudok vydal súd, ktorý nikdy nemal právo takýto rozsudok vydať, a teda že de facto nie je aký rozsudok zrušiť, keďže zrušiť možno platne existujúci právny akt, ktorý je nulitný. Žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa možno domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku i v prípade, ak by rozhodcovská zmluva bola inak platná a nebola v rozpore s právnym poriadkom. Naproti tomu, žalobou o zrušenie rozhodcovskej zmluvy sa účastník konania domáha určenia neplatnosti samotnej rozhodcovskej zmluvy, ktorá ak by bola platná, zakladala by rozhodcovskému súdu možnosť konať. Určenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a jej samotnú neplatnosť tak treba podľa názoru žalobkyne chápať ako širší pojem. Vzhľadom na skutočnosť, že už samotná rozhodcovská zmluva trpí zásadnými vadami, a teda ako taká je neplatná, potom na základe takejto zmluvy nikdy nemohol rozhodcovský súd platne konať a vydať rozhodnutie, ktoré je pre strany záväzné. Žalobkyňa sa okrem určenia neplatnosti právneho úkonu rozhodcovskej zmluvy vo svojej žalobe zo dňa 27.12.2016 (konanie vedené na Okresnom súde Bratislava II, sp. zn. 24Cb/1/2017) domáha aj určenia neplatnosti samotnej úverovej zmluvy (a de facto aj určenia jej spotrebiteľského charakteru) a vydania bezdôvodného obohatenia. 11. Ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bola zo strany žalobkyne podaná žaloba na Okresný súd Bratislava II, sp. zn. 24Cb/1/2017 a bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý priznával žalovanému na ťarchu žalobkyne plnenie. Legitímnosť daného rozhodcovského rozsudku ako i vzájomné práva a povinnosti strán sú v žalobe spochybňované, avšak je irelevantné na vôli a konaní žalobkyne, kedy bude toto konanie ukončené a spor rozhodnutý. Naproti tomu žalovaný disponuje rozsudkom rozhodcovského súdu, ktorého legitimitu žalobkyňa spochybňuje, avšak žalovaný môže na základe takéhoto rozhodnutia pristúpiť k jeho výkonu a to spôsobom, ktorý by bol schopný privodiť značnú ujmu na právach žalobkyne. V prípade, ak žalovaný pristúpi k exekúcii a žalobkyňa neskôr uspeje v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II, a teda príde k určeniu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy (a i nulitnosti rozhodcovského rozsudku), nebude možné vzniknuté škody na majetku a statuse žalobkyne dodatočne napraviť. Z daného dôvodu sa žalobkyňa domáha vydania opatrenia, ktorým sa žalovanému zakázal výkon rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku, a to až do doby, kým o žalobe nerozhodne konajúci okresný súd. 12. V otázke primeranosti zásahu, ktorý vyvolá prípadne vydané neodkladné opatrenie žalobkyňa poukazuje na skutočnosť, že žalovaný je veriteľský subjekt, ktorý vykonáva svoju činnosť v značnom rozsahu, zákaz výkonu rozhodnutia v jednej veci nemôže byť zásahom do jeho práv v takom rozsahu, ktorý by žalovanému bol spôsobilý privodiť reálnu ujmu, tým viac, že žalobca už žalovanému zaplatil viac ako mu žalovaný reálne poskytol. Okrem toho je pri posudzovaní miery zásahu do práv subjektu pri vydávaní neodkladného opatrenia nutné skúmať i mieru zásahu, ktorá hrozí druhému subjektu. Žalobkyňa sa domnieva, že výkon rozhodcovského rozsudku, zvlášť ak tento považuje za nelegitímny, žalobkyňa žalovanému zaplatila istinu i cca 30 % navyše, a žalovaný požaduje za 4.000,00 EUR zaplatiť ešte ďalších 11.870,00 EUR, je značne neprimeranejší, minimálne do právoplatného rozhodnutia všeobecného súdu o veci, ako je zásah spôsobený zákazom výkonu rozhodnutia po tento čas. 13. Žalobkyňa navrhla Krajskému súdu v Bratislave ako súdu odvolaciemu, aby uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/36/2014-53 zo dňa 21.02.2017 zmenil tak, že nariadi neodkladné opatrenie, ktorým sa žalovanému zakáže zdržať sa výkonu rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku, ktorý vydal Slovenský arbitrážny súd, zriadený Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 744 939, sp. zn. 96/12/16, a to až do doby právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II o žalobe zo dňa 29.12.2016 o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neplatnosti právneho úkonu vedenej pod č.k. 24Cb/1/2017. 14. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný. Žalovaný sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Rozhodcovská zmluva k zmluve o revolvingovom úvere je samostatným právnym úkonom, ktorého existencia nebola podmienkou uzavretia úverovej zmluvy. Jedná sa o samostatnú zmluvu a listinu, ktorá nie je súčasťou inej štandardnej zmluvy. Bez zdôvodnenia pritom žalobkyňa v argumentácii opomína, že z bodu 2) rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne, že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy. Z právnych dôsledkov bodu 7) rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Uplatnením tohto práva môže dlžník bez ohľadu na postoj veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy, bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou, ale nie povinnosťou. Pri odstúpení od rozhodcovskej zmluvy by bez ohľadu na (ne)súhlas veriteľa došlo k jej zániku, a to bez vplyvu na ďalšie trvanie samotnej Zmluvy o úvere. Žalobca teda mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie, resp. existenciu Zmluvy. Z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že obsahuje poučenie vo vyššie uvedenom zmysle, teda o možnosti, no v žiadnom prípade nie povinnosti zmluvu uzavrieť bez následkov ohľadne vzniku úverovej zmluvy, dôsledkoch a význame rozhodcovského konania a o možnosti jednostranne rozhodcovskú zmluvu ukončiť. Žalovaný poukázal na čl. 2 rozhodcovskej zmluvy. 15. Dlžník mal teda reálnu možnosť rozhodcovskú zmluvu jednostranným právnym úkonom ukončiť po obdržaní peňažných prostriedkov. Z toho tiež možno prezumovať, že dlžníkovi by boli poskytnuté peňažné prostriedky aj v prípade, že odmietne uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu. Rozhodcovská zmluva obsahuje podpis žalobkyne. Žalovanému nie je zrejmé, v čom mala spočívať neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, keď táto predstavovala slobodne uzatvorený právny úkon, ktorého existencia navyše mohla byť jednostranne ukončená dodatočným prejavom vôle žalobcu. 16. Žalovaný zastáva názor, že z podstaty tohto procesného inštitútu ako ultima ratio je možné ustáliť, že podmienkou je tiež primeranosť zásahu neodkladným opatrením do práv a oprávnených záujmov účastníka konania, voči ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Z uvedeného vyplýva, že neodkladné opatrenie musí byť primerané, a teda nesmie vyvolávať právne účinky, ktoré idú nad rámec nevyhnutnosti. Uvedené kritériá v tomto prípade splnené neboli a nariadené neodkladné opatrenie považuje žalovaný za nezákonné. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné objektívne zistiť, z čoho konkrétne žalobca vychádzal pri posudzovaní otázky osvedčenia rozhodujúcich skutočností a bezodkladnej potreby úpravy vzťahov medzi účastníkmi. 17. Žalovaný mal na základe uvedených dôvodov zato, že súd prvej inštancie správne vec posúdil, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol v celom rozsahu. 18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia pojednávania. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobkyne dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 19. Podľa názoru odvolacieho súdu je napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. vecne správne a v celom rozsahu na uznesenie odvoláva. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné: 20. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 21. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 22. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 23. Žalobkyňa sa v návrhu domáhala proti žalovanému nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku, ktorý vydal Slovenský arbitrážny súd, zriadený Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 744 939, zo dňa 27.12.2016, sp. zn. 96/12/16, a to až do doby právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II o žalobe žalobkyne proti žalovanému zo dňa 29.12.2016, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neplatnosti právneho úkonu, vedenej pod sp. zn. 24Cb/1/2017. Ak by k takejto úprave nedošlo, existuje podľa žalobkyne riziko, že na základe rozhodcovského rozsudku, ktorý môže a pravdepodobne i je pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy nulitný, pristúpi žalovaný k výkonu práv týmto rozsudkom priznaným a na úkor žalobkyne môže byť vedená nezákonná exekúcia. 24. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona je to taký stav právnych vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu úpravu alebo existencia nároku, ktorého realizácia aj prostredníctvom výkonu súdneho rozhodnutia je ohrozená. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva. 25. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery, je otázkou voľnej úvahy súdu. Súd nariadi neodkladné opatrenie, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany žalobcu, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. 26. Podľa odvolacieho súdu žalobkyňa v konaní neosvedčila nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana a ani naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov. Nepreukázala, že došlo k zásahu do jej práv nad nevyhnutnú mieru, a to s poukazom hlavne na tú skutočnosť, že žalovaný vo veci nepodal návrh na vykonanie exekúcie predmetného rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ by tomu tak bolo, žalobkyňa by mala právo požiadať už v samotnom exekučnom konaní o odklad exekúcie do právoplatného rozhodnutia vo veci zrušenia sporného rozhodcovského rozsudku. Žalobkyňa poukazuje len na to, že jej hrozí bezprostredná ujma na jej právach, pokiaľ by došlo k exekúcii, titulom ktorej by bol rozhodcovský rozsudok, čo však nie je preukázané, žiadna exekúcia vo veci zatiaľ podaná zo strany žalovaného nebola, naviac aj v rámci exekučného konania sa skúmajú podmienky pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie a v prípade, ak sa zistí, že exekučný titul, v danom prípade rozhodcovský rozsudok je v rozpore so zákonom t.j. platnými právnymi predpismi, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa zamietne a v exekučnom konaní sa nepokračuje. Z toho usudzujúc nie je preukázané, že bez okamžitej úpravy by bolo právo účastníka ohrozené, naopak, takýto návrh na vydanie neodkladného opatrenia je v danom prípade podaný predčasne. 27. Z uvedených dôvodov má odvolací súd zato, že žalobkyňa neosvedčila predpoklady na vydanie ňou navrhovaného neodkladného opatrenia, keďže nepreukázala existenciu žiadnych skutočností, ktoré by odôvodňovali obavu, že je potrebné dočasne upraviť pomery strán sporu. Žalobkyňa musí preukázať konkrétny dôvod spočívajúci v správaní toho, proti ktorému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. 28. Odvolací súd je toho názoru, že nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia a na záver poukazuje na to, že opatrenia, ktoré žalobkyňa uviedla v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia sa môže domáhať v konaní vo veci samej. 29. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 30. Odvolací súd rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 1 v spojení s 396 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania. 31. Uvedené uznesenie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).