Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/57/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217203004 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1217203004.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: STAVIZOL, s.r.o., D. Dlabača 775/33, 010 01 Žilina, IČO: 36 397 768, zast.: JUDr. Martin Olos, advokát, Karola Kašjaka 1, 013 13 Rajecké Teplice, proti žalovanému: PUNTA VII s.r.o., Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, IČO: 46 131 574, zast.: Bobák, Bollová a spol., s. r. o., Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, o nariadení zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, o odvolaniach žalobcu a žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 24 Cb/24/2017 - 58 zo dňa 22.02.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 24 Cb/24/2017 - 58 zo dňa 22.02.2017 v I. a III. výroku m e n í tak, že návrh žalobcu doručený súdu dňa 16.02.2017 na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a . Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 24 Cb/24/2017 - 58 zo dňa 22.02.2017 v IV. výroku m e n í tak, že žalovaný má právo na plnú náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného, evidovaných Okresným Ú. F., katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie V.Á., okres F., a to: - k rozostavanému štvorpodlažnému bytovému domu postavenému na pozemku par. č. M.-N. XXXX/X, - pozemku parc. č. M.- N. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX U.X, - pozemku parc. č. M.-N. XXXX/X, orná pôda o výmere X.XXX U.X, vrátane jednotlivých bytov v bytovom dome postavenom na pozemku parc. č. M.-N. XXXX/X, v prospech žalobcu STAVIZOL, s.r.o., IČO: 36 397 768, so sídlom D. Dlabača 775/33, Žilina, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu z titulu Zmluvy o dielo č. 1/2016 zo dňa 14.01.2016 v znení jej Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo zo dňa 22.03.2016 a Dodatku č. 2 k Zmluve o dielo zo dňa 23.06.2016 uzavretej so žalovaným. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia II. výrokom zamietol. III. výrokom uložil žalobcovi povinnosť v lehote 60 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia podať žalobu na tunajší súd vo veci žalobcu STAVIZOL, s.r.o., IČO: 36 397 768, D. Dlabača 775/33, Žilina proti žalovanému PUNTA VII s.r.o., IČO: 46 131 574, Klincová 37/B, Bratislava, o zaplatenie ceny diela a príslušenstva z titulu Zmluvy o dielo č. 1/2016 zo dňa 14.01.2016 v znení jej Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo zo dňa 22.03.2016 a Dodatku č. 2 k Zmluve o dielo zo dňa 23.06.2016. O trovách konania rozhodol IV. výrokom tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobca návrhom podaným dňa 16.02.2017 navrhol, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by zakázal žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami v jeho vlastníctve, nachádzajúcimi sa v katastrálnom území V., okres F., zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX, a aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým by zriadil záložné právo na predmetných nehnuteľnostiach v prospech žalobcu, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu z titulu Zmluvy o dielo č. 1/2016 zo dňa 14.01.2016 v znení jej Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo zo dňa 22.03.2016 a Dodatku č. 2 k Zmluve o dielo zo dňa 23.06.2016 uzavretej so žalovaným. 3. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že dňa 14.01.2016 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o dielo č. 1/2016, ktorej predmetom bolo vykonanie diela spočívajúceho v zhotovení stavby „V. Y. F., V.. Žalovaný v rozpore so svojimi povinnosťami a napriek ubezpečovaniam nezabezpečil vydanie právoplatného povolenia o zmene predmetnej stavby pred dokončením a súčasne dlhodobo nedochádzalo k riadnemu poskytovaniu súčinnosti objednávateľa diela a k riadnemu plneniu platobnej disciplíny v zmysle zmluvne dohodnutých podmienok. Žalovanému bola vyfakturovaná pohľadávka z titulu ceny diela vo výške 116.641,36 eura bez DPH faktúrou č. 16/00114 zo dňa 02.06.2016, splatnou dňa 01.07.2016, ktorú žalovaný neuhradil a z uvedených dôvodov žalobca odstúpil od zmluvy o dielo. Žalovaný odstúpenie od zmluvy o dielo akceptoval a dňa 04.08.2016 protokolárne prevzal nedokončené dielo. Žalobca eviduje voči žalovanému neuhradené pohľadávky z titulu ceny diela vo výške 189.616,06 eura. Žalobca mal za to, že žalovaný po odovzdaní diela začal produkovať rozličné protipohľadávky z titulu údajných vád diela, nákladov na ich odstránenie alebo zmluvných pokút, pričom žalobca tieto pohľadávky nepovažoval za dôvodné, nakoľko reálne nevznikli a plne ich odmieta, čo žalovanému aj oznámil. 4. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a listinami k nemu pripojenými, súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné vyhovieť. Bol toho názoru, že žalobca listinnými dôkazmi osvedčil, že z titulu zmluvy o dielo vyfakturoval žalovanému jednotlivými faktúrami (č. 16/0060, 16/00091, 16/00114, 16/00134, 16/00142) cenu stavebných prác na akcii „V. Y. F. V.“. Rovnako mal súd osvedčené, že žalovaný tieto faktúry neuhradil a na základe uvedeného mal hodnoverne osvedčenú existenciu a dôvodnosť nároku žalobcu voči žalovanému, ktorému sa má na základe zabezpečovacieho opatrenia poskytnúť ochrana. Z dôkazov predložených žalobcom a z jeho tvrdení mal taktiež za preukázané, že existuje dôvodná obava, že exekúcia bude zmarená. K tomuto záveru súd prvej inštancie viedla skutočnosť, že žalovaný ako developer založil predmetné nehnuteľnosti v prospech Privatbanky, a.s. a predaj jednotlivých bytov aktuálne inzeruje, napr. na webstránke S..C..sk. Nakoľko žalovaný nemá žiaden iný majetok, v prípade predaja všetkých bytov v projekte „V. Y. F. V.“ by už po skončení konania vo veci samej, mohla byť pohľadávka žalobcu reálne nevymožiteľná. Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 324 ods. 1, 3, § 326 ods. 1, 2, § 343 a § 344 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“) 5. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie zamietol, nakoľko dospel k záveru, že sledovaný účel návrhu žalobcu zabezpečiť, aby budúca pohľadávka žalobcu bola reálne vymožiteľná, sa docielil zabezpečovacím opatrením a v súlade so znením § 324 ods. 3 CSP, tak už nebolo potrebné zároveň nariadiť neodkladné opatrenie. 6. Podľa § 336 ods. 1 CSP súd uložil žalobcovi povinnosť v lehote 60 dní odo dňa doručenia uznesenia podať žalobu vo veci samej na Okresný súd Bratislava II. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP s odôvodnením, že žalobca bol úspešný v časti návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, žalovaný v časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a nakoľko úspech každej zo sporových strán bol rovnaký, žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal. 7. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti III. výroku, ktorý považoval za vecne nesprávny. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie nebol oprávnený ukladať mu povinnosť podať žalobu proti žalovanému výlučne na tunajší súd - t.j. na Okresný súd Bratislava II. Konajúci súd opomenul, že od 01.02.2017 je účinný zákon č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, kde nárok na zaplatenie pohľadávky je možné efektívne a rýchlo uplatniť v elektronickom skrátenom konaní, kde je jediným kauzálne príslušným súdom pre celú SR Okresný súd Banská Bystrica. Poukázal na to, že v upomínacom konaní sú súdne poplatky za podanie návrhu iba polovičné, čo v ich prípade predstavuje značnú úsporu takmer 6.000 eur iba na súdnom poplatku. S poukazom na uvedené mal súd prvej inštancie uložiť povinnosť podať žalobu o zaplatenie všeobecne (t.j. neurčovať konkrétny súd). Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok č. III. zrušil. 8. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že so závermi prvoinštančného súdu sa v žiadnom prípade nemôže stotožniť. Bol toho názoru, že súd dostatočne neskúmal, či sú splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom mal za to, že tieto podmienky v danom prípade neboli naplnené vôbec. Žalobca neosvedčil potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Vyslovil názor, že zabezpečovacie opatrenie bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia, nesprávne a nedostatočne zisteného skutkového stavu a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo 20/2009 z 30.05.2011. Uviedol, že dňa 14.01.2016 uzavrel so žalobcom Zmluvu o dielo č. 01/2016, predmetom ktorej bolo zhotovenie bytového domu v Bernolákove v znení Dodatkov č. 1 zo dňa 22.03.2016 a č. 2 zo dňa 23.06.2016. Dňa 01.08.2016 žalobca od zmluvy odstúpil a následne počas dní 04.08.2016 a 05.08.2016 bolo nedokončené dielo a stavenisko odovzdané žalovanému, pričom v zápise o odovzdaní a prevzatí nedokončeného diela v časti bodu 9. sa strany dohodli, že súpis vád a nedorobkov bude spracovaný položkovite za účasti stavebného dozoru a stavbyvedúceho v termíne do 10.08.2016 s vyjadrením o spôsobe prípadného odstránenia. Spoločnosť TDI - Komleting, s.r.o., so sídlom Trnavská cesta 13, 831 04 Bratislava, ktorá bola v zmysle zmluvy o dielo technickým manažérom žalovaného, zaslala žalobcovi prostredníctvom niekoľkých mailov popis vád na odovzdanom nedokončenom diele. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca neprejavil žiadny záujem tieto vady odstrániť, odstránil ich žalovaný na vlastné náklady prostredníctvom tretej osoby, pričom celková suma vynaložených nákladov bola vo výške 92.400 eur, tieto boli žalobcovi vyúčtované faktúrou č. 132016. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobcovi uhradil faktúru č. 16/00060 vo výške 11.339,88 eur, faktúru č. 16/00091 vo výške 56.539,39 eur a faktúru č. 16/00114 čiastočne vo výške 62.000 eur (vo forme zálohových predfaktúr č. 16/00002 vo výške 20.000 eur a č. 16/00003 vo výške 42.000 eur). Z dôvodu porušenia viacerých ustanovení zmluvy o dielo žalobcom ako napr. nevykonanie diela riadne a včas, nezabezpečenie staveniska, neodovzdanie dokumentácie k dielu vznikol žalovanému nárok na zmluvnú pokutu v celkovej výške 27.085,67 eur, ktorú si u žalobcu uplatnil faktúrou č. 122016 a v súlade s ust. § 358 a nasl. zákona č. 513/1911 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení (ďalej len „OBZ“) započítal svoje pohľadávky vyplývajúce z faktúr č. 122016 a 132016 s pohľadávkou žalobcu. 9. S poukazom na ust. § 580 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) žalovaný uviedol, že započítaním vzájomných pohľadávok medzi žalobcom a žalovaným zostala žalobcovi neuhradená pohľadávka vo výške 11.825,77 eur, ktorú dňa 17.01.2017 uhradil v prospech účtu žalobcu, t. j. ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho nariadenia tak žiadna splatná pohľadávka žalobcu voči žalovanému neexistovala. 10. Žalovaný ďalej v odvolaní poukázal na tú skutočnosť, že žalobca v návrhu za dňa 14.02.2017 zabudol uviesť pri popísaní všetkých rozhodujúcich skutočností, že dňa 26.08.2016 žalobca spolu so spoločnosťou MAXXI, s.r.o., so sídlom Hviezdna 8013/33, 917 01 Trnava, IČO: 48 149 357, podali na Okresnom súde Bratislava I návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného (sp. zn. 2K/45/2016). Žalovaný vo svojom vyjadrení k návrhu na vyhlásenie konkurzu zo dňa 18.10.2016 okrem iného uviedol, že za účelom zabezpečenia financovania realizácie bytového domu v V. má uzavretú s Privatbankou, a.s., úverovú zmluvu, predmetom ktorej je poskytnutie finančných prostriedkov žalovanému v objeme 800.000 eur. Ako vyplýva z predložených dokladov ku dňu podania vyjadrenia žalovaný vyčerpal finančné prostriedky v objeme 399.660,84 eur, takže na dokončenie diela môže dočerpať ešte viac ako 400.000 eur, pričom bytový dom je momentálne realizovaný asi na 85 %, t.j. prebiehajú dokončovacie práce. Podmienkou financujúcej banky na poskytnutie vyššie uvedeného úveru bolo preinvestovanie vlastných finančných prostriedkov žalovaného (asi v objeme 900.000 eur). Na základe uvedeného považoval za zrejmé, že nerealizuje žiadne kroky vzbudzujúce obavy, že exekúcia by mohla byť ohrozená. Zdôraznil, že záložné právo na pozemok v V. v prospech Privatbanky, a.s. vzniklo ešte pred odstúpením žalobcu od zmluvy o dielo, pričom následne po zapísaní rozostavaného štvorpodlažného bytového domu bol aj tento založený v prospech financujúcej banky, čo je úplne bežný a štandardný spôsob realizácie výstavby bytových domov. Uviedol, že uznesením zo dňa 28.11.2016, sp. zn. 2K/45/2016-428 súd návrh na vyhlásenie konkurzu zamietol. Voči predmetnému uzneseniu sa žalobca odvolal. Žalovaný do dnešného dňa nedisponuje rozhodnutím krajského súdu v predmetnej veci. 11. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný nemá žiaden iný majetok a že bude použitý iba na konkrétny jediný projekt - bytový dom F., V. žalovaný uviedol, že sa absolútne nezakladá na pravde a ide iba o ďalšie ničím nepodložené vyjadrenie žalobcu, nakoľko v marci 2015 nadobudlo právoplatnosť kolaudačné rozhodnutie na užívanie bytového domu na Y.O. H. X. V. pre žalovaného ako stavebníka a žalovaný realizuje v súčasnosti aj výstavbu obytného domu v U. na K. H.. 12. Citujúc rozhodnutia zverejnené v Civilnej zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk R 20/1998, R 49/1995 a R 72/1996 žalovaný vyslovil názor, že hodnota nehnuteľností, na ktoré Okresný súd Bratislava II zriadil záložné právo v prospech žalobcu je niekoľkonásobne vyššia ako žalobcom tvrdená výška jeho pohľadávky, ktorá zanikla započítaním. 13. Záverom navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a konanie zastavil, nakoľko žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal konanie žalovaného, ktoré by malo za následok znižovanie hodnoty jeho majetku, pohľadávka vo výške deklarovanej žalobcom zanikla, žalovaný disponuje aj iným majetkom ako tým, ktorý je predmetom záložného práva v zabezpečovacom opatrení a medzi výškou pohľadávky tvrdenej žalobcom a založenými nehnuteľnosťami je výrazný nepomer. 14. Žalovaný písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 28.03.2017 zaslal rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3Cob/174/2016, ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava II vo veci zamietnutia návrhu o nariadenie predbežného opatrenia v obdobnej právnej veci. 15. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že odvolanie žalovaného je plne nedôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je (s výnimkou výroku napadnutého odvolaním žalobcu) vecne správne, netrpí žiadnymi vadami a plne sa s ním stotožnil. Zdôraznil, že žalovaný nariadením zabezpečovacieho opatrenia nemôže byť reálne dotknutý, nakoľko výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Uviedol, že v danom prípade ide o objektívnu obavu ohrozenia budúcej exekúcie, nakoľko je zrejmé, že žalovaný chce byty v stavebnom projekte C. V. čoskoro predať a nemá žiaden iný majetok, z ktorého by mohla byť uspokojená pohľadávka žalobcu. Poukázal na to, že žalovaný existenciu žiadneho ďalšieho majetku nepreukázal, v katastri nehnuteľností nemá evidovaný iný majetok. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku č. I. o nariadení zabezpečovacieho opatrenia potvrdil. 16. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý opätovne poukázal na základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia a uviedol, že voči žalobcovi evidoval pohľadávky, ktoré si v súlade s ustanovením § 358 OBZ započítal s pohľadávkami žalobcu uvedenými v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ďalej uviedol, že k tvrdeniu žalobcu, že žalovaný nemá žiaden iný majetok, sa už vyjadril v odvolaní s tým, že predložil aj výpisy z katastra nehnuteľností, preukazujúce vlastnícke právo žalovaného aj k iným nehnuteľnostiam, ako tých, ktoré žalobca uviedol vo svojom návrhu. Opätovne navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil, konanie zastavil a žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. 17. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že tvrdenia žalovaného sú plne nedôvodné. Mal za to, že žalovaný sa po odovzdaní diela následne snažil účelovo vyprodukovať rozličné protipohľadávky z titulu údajných vád diela, nákladov na odstránenie vád diela alebo zmluvných pokút, ktoré sa špekulatívne snažil započítať voči pohľadávkam žalobcu fakturovaným z titulu ceny diela. Zdôraznil, že žalovaný snahou o (neplatný) zápočet logicky uznal pohľadávky žalobcu z titulu ceny diela. Poukázal na článok 20. 3. zmluvy o dielo, podľa ktorého žalovaný - objednávateľ nie je oprávnený jednostranne si započítať akékoľvek pohľadávky voči zhotoviteľovi. Zabezpečovacieho opatrenia bolo tak dôvodne nariadené. 18. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na to, že dňa 01.08.2016 žalobca od zmluvy o dielo odstúpil. V zmysle ust. § 351 OBZ odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. Základným právnym dôsledkom odstúpenia od zmluvy je zánik všetkých práv a povinností zo zmluvy. Nakoľko jednostranný zápočet zo strany žalovaného bol zrealizovaný až po odstúpení od zmluvy (dňa 14.10.2016), odvolávanie sa žalobcu na skutočnosť, že žalovaný nie je oprávnený si jednostranne započítať akékoľvek pohľadávky voči žalobcovi ako zhotoviteľovi, teda nemá žiadne zákonné, ani zmluvné opodstatnenie. V ostatnom žalovaný zotrval na všetkých svojich predošlých podaniach. 19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu aj žalovaného a ich písomnými vyjadreniami dospel k nasledovnému záveru: 20. Podľa § 343 ods. 1, 2, CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 21. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 22. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 23. Podľa § 325 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 24. Podľa § 326 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa žalobca domáha. K návrhu musí žalobca pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 25. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 26. Zabezpečovacie opatrenie je novým inštitútom civilného sporového procesu, ktorý má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva, teda až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344 zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže teda na návrh zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva. Zo zákonnej formulácie možno substancovať základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia: - zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, - spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, - zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, - existencia obavy z budúceho marenia exekúcie. 27. Popri všeobecných náležitostiach podania musí návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spĺňať aj osobitné náležitosti, ktoré vyplývajú predovšetkým z § 343 ods. 1 CSP v spojení s § 344 a § 326 ods. 1 CSP. 28. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998). 29. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu, hoci len zriadením záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 30. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. 31. Žalobca v danom prípade vidí ohrozenie exekúcie v tom, že žalovaný nemá žiaden iný majetok, jeho jediný majetok bytový dom v V. je založený v prospech banky a ide o developerskú firmu existujúcu iba na konkrétny jediný projekt - „V. Y. F., V. a v prípade predaja bytov by žalobca reálne nevymohol pohľadávku z titulu ceny diela. Praxou spoločníka žalovaného je v prípade vyhlásenia konkurzu prihlásenie rôznych pohľadávok dovtedy neznámych zahraničných veriteľov z off shore destinácií a žalovaný sa netají, že mieni v skorom čase disponovať nehnuteľnosťami, t.j. tieto mieni obratom predať so ziskom, čím by došlo nielen k značnému sťaženiu, ale k absolútnemu zmareniu výkonu rozsudku. Žalovaný zároveň dlží svojím viacerým dodávateľom, pri ktorých podľa názoru žalobcu taktiež vyprodukoval rôzne špekulatívne pohľadávky. 32. V danom prípade žalobca podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. 33. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca listinnými dôkazmi hodnoverne osvedčil existenciu a dôvodnosť nároku uplatneného voči žalovanému, ktorému má na základe zabezpečovacieho opatrenia poskytnúť ochrana. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca na základe Zmluvy o dielo č. 1/2016 zo dňa 14.01.2016 v znení jej Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo zo dňa 22.03.2016 a Dodatku č. 2 k Zmluve o dielo zo dňa 23.06.2016 vykonal pre žalovaného stavebné práce na akcii „V. Y. F.Á. V.“, ktorých cenu fakturoval faktúrami č. 16/0060, 16/00091, 16/00114, 16/00134, 16/00142, ktoré žalovaný neuhradil. Medzi stranami bolo sporné, či došlo v súlade s ust. § 358 a nasl. OBZ a § 580 OZ k platnému započítaniu vzájomných pohľadávok sporových strán. Žalovaný namietol existenciu pohľadávky žalobcu z dôvodu, že svoje pohľadávky uplatnené z titulu vynaložených nákladov vo výške 92.400 eur na odstránenie vád prostredníctvom tretej osoby vyúčtovaných faktúrou č. 132016 a z titulu zmluvnej pokuty za porušenie viacerých ustanovení zmluvy o dielo žalobcom vo výške 27.085,67 eur, vyúčtovanú faktúrou č. 122016 započítal s pohľadávkou žalobcu. Započítaním vzájomných pohľadávok medzi žalobcom a žalovaným zostala podľa názoru žalovaného žalobcovi neuhradená pohľadávka vo výške 11.825,77 eur, ktorú mu dňa 17.01.2017 uhradil, t. j. ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho nariadenia žiadna splatná pohľadávka žalobcu voči žalovanému neexistovala. Aj napriek skutočnosti, že žalobca so započítaním pohľadávok nesúhlasil z dôvodu, že žalovaný sa po odovzdaní diela následne snažil účelovo vyprodukovať rozličné protipohľadávky z titulu údajných vád diela, nákladov na odstránenie vád diela alebo zmluvných pokút a považoval ho za špekulatívne, odvolací súd má za to, že výška pohľadávky žalobcu bola spochybnená žalovaným z dôvodu započítania pohľadávok, čo bude v prípade podanie žaloby žalobcom, predmetom konania vo veci samej, čo samo o sebe spochybňuje osvedčenie existencie pohľadávky ako jednej z predpokladov vydania zabezpečovacieho opatrenia. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že žalovaný podľa článku 20. 3. zmluvy o dielo, nie je oprávnený ako objednávateľ jednostranne si započítať akékoľvek pohľadávky voči zhotoviteľovi sa odvolací súd stotožnil s názorom žalovaného, že nakoľko dňa 01.08.2016 žalobca od zmluvy o dielo odstúpil, v zmysle ust. § 351 OBZ odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy, pričom odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. Základným právnym dôsledkom odstúpenia od zmluvy je zánik všetkých práv a povinností zo zmluvy. Nakoľko jednostranný zápočet zo strany žalovaného bol zrealizovaný dňa 14.10.2016, teda až po odstúpení od zmluvy, tvrdenie žalobcu, že žalovaný nie je oprávnený si jednostranne započítať akékoľvek pohľadávky voči žalobcovi ako zhotoviteľovi, nemá v danom prípade opodstatnenie. 34. K ďalšej zákonnej podmienke pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia odvolací súd uvádza, že návrh žalobcu nebol osvedčený takými dôkazmi, z ktorých by vyplývalo úmyselné konanie žalovaného, zbavovanie sa jeho majetku na úkor žalobcu ako jeho veriteľa. Vzhľadom na daný druh developerského projektu nie je možné za takéto konanie považovať ani rozpredaj jednotlivých bytov, ktorých predaj žalovaný aktuálne inzeruje, napr. na webstránke S..C..sk, keďže v danom segmente podnikania, ide o štandardný postup, ktorým dochádza k transformácii majetku. Taktiež záver súdu prvej inštancie, že existuje dôvodná obava, že exekúcia bude zmarená, keďže žalovaný ako developer založil predmetné nehnuteľnosti v prospech Privatbanky, a.s. a nakoľko žalovaný nemá žiaden iný majetok, v prípade predaja všetkých bytov v projekte „V. Y. F. V.“ by už po skončení konania vo veci samej mohla byť pohľadávka žalobcu reálne nevymožiteľná, nemá svoje opodstatnenie. Záložné právo na pozemok v V. v prospech Privatbanky, a.s. vzniklo ešte pred odstúpením žalobcu od zmluvy o dielo, pričom následne po zapísaní rozostavaného štvorpodlažného bytového domu, bol aj tento založený v prospech financujúcej banky, čo aj odvolací súd v súlade s názorom žalovaného považoval za úplne bežný a štandardný spôsob realizácie výstavby bytových domov. Žalobca svoje tvrdenie, že žalovaný nemá žiaden iný majetok nepreukázal, žalovaný toto tvrdenie vyvrátil predložením listinných dôkazov, preukazujúcich, že má vo vlastníctve aj iné nehnuteľnosti a v súčasnosti realizuje výstavbu obytného domu v U.. 35. Žalobca ďalej nepreukázal, že by žalovaný odpredával nehnuteľnosti pod ich skutočnú trhovú hodnotu, že by sa zbavoval svojho majetku za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty, prípadne iným spôsobom negatívne ovplyvňoval svoje majetkové pomery. Predaj jednotlivých bytov sám osebe nemožno považovať za zbavovanie sa majetku, keď za jednotlivé byty žalovaný získa finančnú protihodnotu. Odvolací súd sa stotožnil sa s názorom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Cob/174/2016 v obdobnej veci, vysloveným v rozhodnutí, ktoré predložil žalovaný, keď Krajský súd v Bratislave považoval navrhnuté predbežné opatrenie za majúce neprimeraný negatívny dopad na podnikateľskú činnosť žalovaného, pretože práve predajom stavby, teda jednotlivých bytových jednotiek získaval finančné prostriedky jednak pre potreby spoločnosti, ako aj na splácanie svojich záväzkov. 36. Keďže neboli splnené základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, odvolací súd sa v danom prípade nezaoberal otázkou splnenia podmienky zásady primeranosti. 37. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností, odvolací súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil základné predpoklady na vydanie ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, hodnoverne neosvedčil dôvodnosť a trvanie hmotnoprávneho nároku, ktorému mala byť poskytnutá ochrana prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia, ani, že prípadná exekúcia je bezprostredne ohrozená. Preto nie sú splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 38. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v zmysle § 388 CSP zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a návrh žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. 39. Odvolací súd sa nezaoberal opodstatnenosťou argumentácie žalobcu v odvolaní, ktoré žalobca podal proti III. výroku, ktorým žalobcovi uložil povinnosť v lehote 60 dní od doručenia podať žalobu na Okresný súd Bratislava II, nakoľko III. výrok súvisí s I. výrokom, ktorý odvolací súd zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Súd v zmysle § 336 ods. 1 CSP v spojení s § 344 CSP môže vo výroku uložiť navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, len ak zabezpečovacie opatrenie nariadi. 40. O náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie, ako aj o náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 396 ods. 1, § 262 CSP). 41. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).