Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/140/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217203102 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1217203102.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Michaela Králová členovia senátu JUDr. Darina Kriváňová a JUDr. Ivana Jahnová, v právnej veci navrhovateľky: N.. I. R., narodená XX.XX.XXXX, trvalý pobyt R. X, H., zastúpená advokátom JUDr. Gabriel Szabó, AK so sídlom Kostolné námestie 32, Kolárovo, proti odporcovi: S. R., narodený XX.XX.XXXX, hlásený k trvalému pobytu H. - C. H., zastúpený advokátkou JUDr. Libušou Dočkalovou, AK so sídlom Lachova 2 , Bratislava o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 16.3.2017, č.k. 52C/17/2017-21 takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 16.3.2017, č.k. 52C/17/2017-21 m e n í tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a . Odporca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zriadil v prospech navrhovateľky na účel zabezpečenie jej pohľadávky voči odporcovi vo výške 5 205,70 eur záložné právo na nehnuteľnosti - nebytový priestor - garáž č. X - XXX, so súpisným č. XXXXX, postavenej na par. registra ". č. XXXX/XX na Y. ulici v H., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. C. H. a pozemok ku garáži, par. č. XXXX/XX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra ". v k. ú. C. H. (ďalej aj nehnuteľnosti), ktoré sú vo vlastníctve odporcu. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľka sa domáhala vydania zabezpečovacieho opatrenia, z dôvodu že Okresný súd Bratislava II v konaní sp.zn. 10C/82/2012 dňa 4.10.2016 vyhlásil rozsudok, ktorým zrušil podielové spoluvlastníctvo navrhovateľky a odporcu ku garáži č. X - XXX, so súpisným č. XXXXX, postavenej na par. registra ". č. XXXX/XX na Y. ul. v H., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, v k.ú. C. H. a k pozemku na par. č. XXXX/XX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra ". v k.ú. C. H.. Tieto nehnuteľnosti prikázal súd do výlučného vlastníctva odporcu, ktorému zároveň uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke vyrovnávací podiel v sume 5 205,70 eur do 1.4.2017. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 6.12.2016. Z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zistil súd prvej inštancie, že navrhovateľka má informácie, podľa ktorých odporca plánuje predmetné nehnuteľnosti scudziť aj napriek tomu, že jej nezaplatil ani časť vyrovnávacieho podielu, ktorý je povinný jej zaplatiť. Odporcu opakovane vyzývala, aby jej zaplatil aspoň časť vyrovnávacieho podielu, avšak odporca sa vyjadril, že jej nič nezaplatí. Súd prvej inštancie poukázal na to, že napriek tomu, že lehota na dobrovoľné splnenie peňažnej povinnosti voči navrhovateľke odporcovi ešte neuplynula, ale stal sa na základe označeného rozsudku výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností a je preto oprávnený nehnuteľnosti kedykoľvek scudziť respektíve nakladať s nimi podľa svojho uváženia. Naproti tomu, navrhovateľka sa môže uspokojenia svojho judikovaného nároku prostredníctvom exekučného konania domáhať až po márnom uplynutí patričnej lehoty. Tým bola preukázaná existencia dôvodnej obavy, že exekúcia bude ohrozená, nakoľko odporca ako výlučný vlastník nie je v dispozícii s nehnuteľnosťou nijako limitovaný a v prípade, že nehnuteľnosť pred začatím exekučného konania scudzí, bude prípadná exekúcia vážne ohrozená. Súd prvej inštancie uviedol, že z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to buď potreba neodkladnej úpravy pomerov alebo existencia reálnej obavy, že bude exekúcia ohrozená. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. 3. Súd prvej inštancie v zmysle návrhu navrhovateľky pripojil ku konaniu spis Okresného súdu Bratislava II, sp.zn. 10C/82/2012. Navrhovateľka k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia listinné dôkazy nepripojila. 4. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanovením § 353, § 344, § 324 odseky 1, 3, 325 odsek 1, 326 odsek 1, 329 odsek 1 a 332 odsek 1 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP) a dospel k názoru, že všetky zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia boli splnené, preto návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel a vydal uznesenie, ktorým zriadil záložné právo v prospech navrhovateľky na majetku odporcu. 5. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý uviedol, že súd prvej inštancie mu procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jeho práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ďalej súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia bol zo strany navrhovateľky odôvodnený nepravdivými skutočnosťami, ktoré nie je možné overiť. Navrhovateľka zavádza súd tvrdeniami, že opakovane vyzývala odporcu na zaplatenie vyrovnávacieho podielu, ktorý sa však vyjadril, že jej nič nezaplatí. Tvrdenie sa nezakladá na pravde a navrhovateľka ich nemôže vierohodne preukázať, nakoľko odporcu v tomto smere nekontaktovala, ani osobne, ani telefonicky. Toto jej tvrdenie je nelogické. Na vyplatenie jej vyrovnávacieho podielu bola stanovená lehota na plnenie do 1.4.2017. Navrhovateľka nemala dôvod ani právny titul na to, aby odporcu vyzývala na plnenie v kratšej lehote. Všetky jej tvrdenia sú vykonštruované, a teda jej obava, že exekúcia rozhodnutia v danej vecí bude ohrozená, nemá reálny základ. Navrhovateľka hodnoverným spôsobom, ktorý sa bežne vyžaduje pri zriadení záložného práva zabezpečovacím opatrením, nepreukázala ani úmysel odporcu predmetné nehnuteľnosti scudziť. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu navrhovateľky bez toho, aby navrhovateľka jej tvrdenia osvedčila zákonným spôsobom. Súdu prvej inštancie nebránilo zriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam bez akýchkoľvek relevantných dôkazov, bez toho, aby si overil, či obava navrhovateľky má reálny základ, a či to nie je iba zámer, ako zablokovať nehnuteľnosť, aby odporca nemohol realizovať svoje vlastnícke práva. Súd prvej inštancie dospel k záveru o existencii dôvodnej obavy, o ohrození exekúcie, len na základe jednostranných tvrdení navrhovateľky, bez akýchkoľvek dôkazov v tomto smere. Poukázal na to, že na nariadenie zabezpečovacie opatrenie sa vzťahujú ustanovenia Civilného sporového poriadku o neodkladnom opatrení zakotvené v §§ 324 - 342. Ak sa v ustanovení § 331 ods. 1 CSP výslovne uvádza, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené, znamená to, že spolu s uznesením o nariadení zabezpečovacieho opatrenia mal mu byť doručený aj návrh navrhovateľky na jeho nariadenie, čo sa však nestalo. Nedoručenie tohto návrhu má za následok porušenie procesných práv odporcu, pretože mu týmto spôsobom bolo znemožnené konfrontovať návrh s vydaným rozhodnutím pri podaní odvolania, v dôsledku čoho sa mu odňala možnosť konať pred súdom a právo na spravodlivý proces. Za tejto situácie môže vychádzať len z toho, čo je uvedené v rozhodnutí, pričom súd prvej inštancie nevyhodnocuje žiadne dôkazy, ktoré by navrhovateľka k návrhu pripojila. Povinnosť k návrhu pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, navrhovateľke vyplýva z ustanovenia § 326 ods. 2 CSP. Nepripojenie listinných dôkazov je nielen vadou návrhu, ku ktorej evidentne súd z úradnej povinnosti neprihliadal, ale aj dôkazom, že navrhovateľka svoje tvrdenia o postoji odporcu k výplate jej spoluvlastníckeho podielu žiadnym spôsobom neosvedčila. Preto žiada odvolací súd , aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh zamietne. 6. K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá uviedla, že nebola povinná za účelom splnenia povinnosti odporcom zaplatiť jej vyrovnávací podiel 5 205,70 eur, odporcu kontaktovať a upozorňovať ho na splnenie povinnosti. Prostredníctvom právneho zástupcu oznámila odporcovi doporučeným listom zo dňa 7. 2. 2017 číslo účtu, na ktorý jej môže vyrovnávací podiel splatný 1.4.2017 poukázať, preto ju odporca mal alebo mohol osloviť a dohodnúť sa na vyrovnaní pohľadávky, no neurobil tak. Je presvedčená, že jej obavy, že odporca vyrovnávací podiel nezaplatí sú dôvodné. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nijakým spôsobom odporcu nepoškodilo a predmetnú nehnuteľnosť môže užívať. Obavy, že odporca pohľadávku nesplatí a vykoná (môže vykonať) kroky, ktoré by mohli ovplyvniť vymožiteľnosť jej pohľadávky zvýraznila skutočnosť, že ihneď po nadobudnutí právoplatnosti súdneho rozhodnutia o zrušení ich podielového spoluvlastníctva podal návrh na zápis jeho vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Odporca poukazuje na jeho údajnú nemajetnosť, a preto jediným spôsobom, ako môže zabezpečiť svoj nárok je zabezpečovacie opatrenie. Poukázala na to, že ak by mal odporca zámer splniť povinnosť uloženú právoplatným a už aj vykonateľným rozsudkom, mal zaplatiť navrhovateľke vyrovnávací podiel, čím by opodstatnenosť zabezpečovacieho opatrenia zanikla a mohlo byť zrušené. Skutočnosť, že odporca podal voči nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia odvolanie nasvedčuje tomu, že mal alebo má zámer nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, čím by (vzhľadom na údajnú nemajetnosť) ohrozil vymožiteľnosť pohľadávky navrhovateľky. Uviedla, že už z konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bolo zrejmé, že cieľom odporcu bolo a je ublížiť jej a aj ich spoločnému synovi a je presvedčená o tom, že odporca nemal nikdy v úmysle vyrovnávací podiel jej zaplatiť. Skutočnosť, že tak dosiaľ napriek uplynutiu lehoty na plnenie neurobil, potvrdzuje jej obavy. 7. Odporca k vyjadreniu navrhovateľky uviedol, že návrh na zápis vlastníckeho práva do katastra nepodal a že sa mu nepodarilo zabezpečiť peňažné prostriedky na vyplatenie vyrovnávacieho podielu. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/>) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>) bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania odporcu a s vyjadrením navrhovateľky dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. 9. Podľa § 343 ods. 1, 2 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 10. Podľa § 344 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 11. Podľa § 324 ods. 1 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 12. Podľa § 325 ods. 2 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 13. Podľa § 326 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí žalobca pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 14. Podľa § 328 ods. 1 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 15. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže teda na návrh zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>. 16. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. 17. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344 zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči odporcovi a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená. To znamená, že základným predpokladom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je jednak existencia peňažnej (sumy) pohľadávky, ďalej existencia spôsobilého predmetu záložného práva a nakoniec existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Všetky tri podmienky musia byť splnené súčasne. Navrhovateľka v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia síce jednoznačne vymedzila predmet, vo vzťahu ktorému žiada zriadiť záložné právo a aj špecifikovala peňažný nárok vo vzťahu k odporcovi, ktorý je dôvodný a k času podania prejednávaného návrhu na súd preukázateľne trval, avšak obavu, že exekúcia bude ohrozená neosvedčila. Navrhovateľka vidí zmarenie exekúcie v tom, že ona disponuje informáciami, podľa ktorých odporca plánuje predmetnú nehnuteľnosť scudziť, opakovane ho vyzvala, aby jej zaplatil aspoň časť vyrovnávacieho podielu, avšak odporca sa vyjadril, že jej nič nezaplatí. Iné okolnosti k vysvetleniu ohrozenia exekúcie netvrdila. Pri preukazovaní úmyslu zmenšovať majetok za účelom zmarenia uspokojenia pohľadávky veriteľa súdna prax dospela k názoru, že nemožno od navrhovateľa spravodlivo požadovať preukázanie bezprostredného úmyslu dlžníka zmenšiť svoj majetok a tým ohroziť prípadnú exekúciu pohľadávky. Pretože až v prípade aktívneho konania dlžníka je zrejmé, že dochádza k znižovaniu majetku a efektívnosť ochrany pred takýmto konaním by bola zmarená. Preto je podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v spojení s § 326 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. Miera osvedčenia sa spravuje situáciou v konkrétnej veci, v každom prípade však osvedčenie akejkoľvek tvrdenej skutočnosti musí byť dostatočne presvedčivé. Navrhovateľka túto povinnosť v predmetnej veci nesplnila, pretože v návrhu nevysvetlila prečo by mala byť exekúcia ohrozená, neposkytla žiadne tvrdenie o nedostatku majetku odporcu. Navrhovateľkou len predpokladaný zámer odporcu v súvislosti s predajom predmetnej nehnuteľnosti, pri tom ako skutkovo vymedzila návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, v ktorom absentuje osvedčenie platobnej nespôsobilosti odporcu splniť voči nej jeho záväzok nemôže byť sám osebe dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v tejto veci. Pre vydanie súdneho rozhodnutia je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia rozhodnutia. 18. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, keďže v predmetnej veci nebolo osvedčené ohrozenie exekúcie, odvolací súd v zmysel § 388 CSP zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a návrh navrhovateľky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenie zamietol. 19. Odporca v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie , že mu spolu s uznesením o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nedoručil aj samotný návrh navrhovateľky na jeho nariadenie, čím mu znemožnil uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Poukázal na to, že bez návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia mu bolo znemožnené konfrontovať návrh s vydaným rozhodnutím pri podaní odvolania. 20. Podľa § 331 odsek 1, veta prvá CSP doručí súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. 21. Zo súdneho spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľka návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podala v dvoch vyhotoveniach. Uznesenie č.k. 52C/17/2017-21 z 16.3.2017 o nariadení zabezpečovacieho opatrenia bolo odporcovi doručované poštou, pričom v časti popisu obsahu poštovej zásielky, súd prvej inštancie zapísal, že sa mu doručuje len uznesenie z č. listu 21 spisu. Odporcovi skutočne návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručený nebol, pretože jeho druhé vyhotovenia sa nachádza v spise v časti označenej „rovnopisy, odpisy.“ Nedoručením návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vytvoril súd prvej inštancie odporcovi nevýhodnejšie podmienky na bránenie jeho práv v odvolacom konaní, pretože bolo porušené jeho právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a dôkazom v konaní. Závažnosť tohto porušenia práva odporcu vyhodnotil súd v kontexte ním označených ostatných odvolacích dôvodov, ktoré ako už bolo uvedené vyššie, mali za následok zmenu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie v zmysle odvolacieho návrhu odporcu, ktorému bolo v plnom rozsahu odvolacím súdom vyhovené. 22. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> Úspešnému odporcovi priznal odvolací súd nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľke v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 odsek 2 CSP). 23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).