KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava27. 12. 2017plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/280/2017 z 27. 12. 2017

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 27. decembra 2017, sp. zn. 3Co/280/2017, ECLI:SK:KSBA:2017:1217204797.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/280/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217204797
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1217204797.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov
JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik
Bratislava, akciová spoločnosť, Olejkárska 1, Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom
Kánom, Námestie Martina Benku 9, Bratislava, proti žalovanej: V. S., G.M. XX, H., o zaplatenie 70,70
eura, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 21Csp/42/2017-13, zo dňa
28.4.2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 70,70 eura.
Žalobcovi priznal náhradu trov konania 16,50 eura; náhradu trov právneho zastúpenia mu nepriznal.
V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu 7.3.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal
žalovanú zaplatiť mu dlžnú sumu 70,70 eura a náhradu trov konania z dôvodu, že X.X.XXXX cestovala
vo verejnom hromadnom dopravnom prostriedku v Bratislave na linke MHD č. X a nepreukázala sa
platným cestovným lístkom.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie mal vo
vzťahu k skutkovému stavu za preukázané, že žalovaná sa platným cestovným lístkom nepreukázala,
na základe čoho jej vznikla povinnosť zaplatiť cestovné 0,70 eura a úhradu pri nepreukázaní sa
platným cestovným lístkom 70 eur, t.j. spolu 70,70 eura. Na uvedenom základe s poukazom na §
760 Občianskeho zákonníka, § 8 ods. 5, ods. 6 zákona č. 514/2009 mal za to, že nárok žalobcu je
dôvodný. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu priznal voči
neúspešnému žalovanému náhradu trov konania. S poukazom na skutočnosť, že uvedená právna vec
bola drobným sporom, v zmysle § 257 C.s.p. náhradu trov konania primerane znížil tak, že žalobcovi
priznal náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za žalobu 16,50 eura. Žalobca si
uplatnil okrem uvedených trov konania aj trovy právneho zastúpenia 90,66 eura, čo predstavovalo spolu
trovy konania 108,09 eura (viac ako dvojnásobok dlžnej sumy); takéto trovy konania však považoval za
neprimerané voči pohľadávke 70,70 eura, a mal za dôvodné náhradu trov konania v uvedenom rozsahu
znížiť. V tejto súvislosti zdôraznil, že žalobca obdobné nároky uplatňuje vzorovou žalobou, v ktorej sú
menené len identifikačné údaje žalovaného, dátum jazdy bez platného cestovného lístku a variabilný
symbol. Príprava týchto žalôb je rutinná činnosť, nevyžadujúca žiadne odborné znalosti. Pokiaľ aj napriek
tomu žalobca splnomocnil na prípravu žaloby advokáta, takýto postup bol nanajvýš neúčelný a teda
neúčelne boli vynaložené aj tým vzniknuté trovy.

3. Proti rozsudku v časti náhrady trov konania podal odvolanie žalobca a žiadal rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti zmeniť tak, že má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uviedol,
že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o primeranom znížení trov konania a neodôvodnene priznal



trovy konania vo výške odlišnej od trov konania uplatňovaných žalobcom v návrhu na začatie konania.
S poukazom na § 257 C.s.p. dôvodil, že záver súdu o tom, že ide o výnimočný prípad, a že sú vo
veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností a zo
starostlivého posúdenia všetkých rozhodných hľadísk; treba posúdiť predovšetkým majetkové, sociálne,
osobné a ďalšie pomery strán sporu, teda nie len pomery toho, kto by mal nahradiť trovy konania,
ale je nevyhnutné zvážiť, ako by sa také rozhodnutie dotklo najmä majetkových pomerov oprávnenej
strany. Neprimeranosť trov konania v takýchto sporoch voči pohľadávke je potrebné v jednotlivých
prípadoch posudzovať individuálne. Zároveň poukázal na ustálenú súdnu prax v obdobných prípadoch
s totožným skutkovým stavom, v zmysle ktorej aj v konaní, predmetom ktorého je drobný spor, musí
súd vždy postupovať dôsledne podľa vyššie uvedených zásad, pretože ani v takýchto konaniach sa
nezmenila rovnosť strán sporu a ústavné právo každého domáhať sa ochrany na súde a právo strany
na spravodlivý súdny proces, a preto nemožno nepriznať, resp. znížiť trovy konania len preto, že ide
o drobný spor a len s poukazom na § 150 ods. 2 O.s.p. Postupom, ktorým súd náležite neodôvodní
svoje rozhodnutie, resp. absentujú také argumenty, ktoré by mali pre rozhodnutie relevantný význam,
nepochybne odníma stranám možnosť konať pred súdom. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia je potom porušením práva na spravodlivé súdne konanie (II. ÚS
6/2003, III. ÚS 119/2003, III. ÚS 74/2008). Ďalej bol názoru, že pri rozhodovacej činnosti súdu pri
aplikácii § 257 C.s.p. je pre odôvodnenie o neprimeranosti trov konania a trov právneho zastúpenia
primeraná len situácia, keď suma trov konania viacnásobne prekročí sumu istiny, ktorá je predmetom
konania. Uvedené však nie je prípad súdenej veci, nakoľko uplatňované trovy konania neprekračujú
niekoľkonásobne výšku istiny a okrem súdneho poplatku predstavujú odmenu za právnu službu za
minimálny počet úkonov, za ktoré je stanovená minimálna sadzba. Súd prvej inštancie mal rozhodnúť
podľa § 255 ods. 1 C.s.p., ktorý vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok konania a priznať žalobcovi
ako úspešnej strane náhradu všetkých účelne uplatnených trov konania. Ďalej argumentoval tým, že
zaplatenie súdneho poplatku je obligatórnou povinnosťou žalobcu, a preto nemožno znižovať trovy
právneho zastúpenia bez prihliadnutia na výšku súdneho poplatku; zdôraznil tiež, že právo strany sporu
na zastupovanie advokátom nie je obmedzené ani v tzv. drobných sporoch a žalobca, ktorý bol v
drobnom spore zastúpený advokátom, má ako úspešná strana sporu právo aj na náhradu trov právneho
zastúpenia. Rozsah zníženia náhrady trov konania z tohto hľadiska odporuje dobrým mravom a účelu
zákona.

4. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov konania, prejednal odvolanie bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
v napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.

5. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

6. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

7. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

8. Súd prvej inštancie sa dôsledne neriadil novou právnou úpravou rozhodovania o trovách konania
zavedenou zákonom č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok „C.s.p.“) účinného od 1.7.2016, keď
v napadnutom rozsudku nerozhodoval iba o nároku na náhradu trov, ale aj o ich výške. Súd prvej
inštancie podľa novej právnej úpravy v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí rozhoduje iba o nároku
na náhradu trov konania, t.j. jedným výrokom v rozsudku vo veci samej buď prizná alebo neprizná
(úspešnej) strane sporu nárok na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 C.s.p.). Takéto rozhodnutie
môže byť potom predmetom odvolacieho prieskumu podľa § 357 písm. m) C.s.p. a až po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania (za predpokladu, že takýto nárok na
náhradu trov konania bol sporovej strane priznaný) v ďalšom rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením, o výške tejto náhrady trov konania (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Takéto rozhodnutie vydáva súdny
úradník ako samostatné uznesenie, proti ktorému nie je prípustné odvolanie, ale iba sťažnosť, o ktorej
rozhodne súd prvej inštancie (§ 239 ods. 1 C.s.p.). Samostatné uznesenie o výške náhrady trov konania



v prípade podania sťažnosti sa potom nepredkladá odvolaciemu súdu, ale o nej rozhoduje súd prvej
inštancie.

9. Je nesporné, že súd prvej inštancie napadnutým výrokom fakticky rozhodoval o trovách konania ako
za účinnosti predchádzajúcej procesnoprávnej úpravy (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
„O.s.p.“); rozhodoval nielen o nároku, ale aj o výške náhrady trov. Rozhodnutie o trovách právneho
zastúpenia oddelil od ostatných trov konania a tieto nepriznal s poukazom na § 257 C.s.p. s tým, že
v danej veci sa jedná o drobný spor. Na margo uvedeného odvolací súd konštatuje, že § 257 C.s.p.
umožňuje súdu výnimočne nepriznať náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa
(nie ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke). Ak súd prvej inštancie
považoval za potrebné na danú vec aplikovať § 257 C.s.p. nemal opomenúť, že ustanovenie § 150 ods.
2 O.s.p. (ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať
alebo znížiť) nemá v Civilnom sporovom poriadku ekvivalent, a teda ani v ustanovení § 257 C.s.p. Pokiaľ
chcel žalobcovi priznať trovy konania iba vo výške zaplateného súdneho poplatku, nemohol postupovať
podľa § 257 C.s.p., ale iba podľa § 255 ods. 1 C.s.p. s tým, že nepriznanie trov právneho zastúpenia by
musel odôvodňovať neúčelnosťou ich vynaloženia pri rozhodovaní o ich výške podľa § 262 ods. 2 C.s.p.
V tejto súvislosti však odvolací súd poznamenáva, že úkony právnej služby spočívajúce v príprave a
prevzatia veci a v podaní žaloby sú úkonmi preukázanými, odôvodnenými a účelne vynaloženými na
uplatnenie práva, keďže každá strana sporu má právo nechať sa právne zastúpiť advokátom.

10. Na uvedenom základe odvolací súd zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. napadnutý rozsudok v
jeho výrokoch o trovách konania a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec v tomto rozsahu súdu prvej inštancie
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ňom bude musieť rozhodnúť najprv samostatne o nároku
na náhradu trov konania žalobcu, proti rozhodnutiu ktorému bude prípustné odvolanie (§ 357 písm.
m/ C.s.p.) a to tak, že tento nárok na náhradu trov konania žalobcovi podľa pomeru jeho úspechu vo
veci buď prizná (§ 255 ods. 1 C.s.p.) alebo neprizná. Až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým súd prvej inštancie žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania, bude následne samostatným
rozhodnutím súdny úradník rozhodovať o ich výške (kde môže zohľadňovať ich účelnosť vynaloženia),
proti rozhodnutiu ktorému je prípustná sťažnosť, o ktorej bude opätovne rozhodovať súd prvej inštancie;
v prípade, že súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania žalobcovi vôbec neprizná a žalobca sa
proti takému rozhodnutiu odvolá, vec predloží na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Vzhľadom na celkovú
zmätočnosť rozhodnutia o trovách konania, odvolací súd zrušil aj výrok napadnutého rozsudku, ktorým
súd prvej inštancie priznal žalobcovi trovy konania 16,50 eura titulom zaplateného súdneho poplatku, aj
keď tento výrok bol inak v prospech odvolateľa.

11. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§
396 ods. 3 C.s.p.).

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1217204797)

  1. 28. 4. 2017Rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 21Csp/42/2017 z 28. 4. 2017zrušené
  2. 27. 12. 2017Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/280/2017 z 27. 12. 2017 (toto rozhodnutie)

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)