Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/186/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217209065 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1217209065.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcov: 1. K. G., L.. XX. XX. XXXX, J. C. XXXX/X, B., 2. B. G., L.. XX. X. XXXX J. C. XXXX/X, B., 3. V. O., L.. X. X. XXXX, J. Na T. XX, J., 4. G.. W. D. O., L.. XX. X. XXXX, J. Na T. XX, J., 5. C.. D. F., L.. X. XX. XXXX, J. Na T. XX, J., 6. Patientia s.r.o., so sídlom Krčméryho 19, Bratislava, IČO : 45 471 029, 7. G.. G. T., L.. XX. XX. XXXX, J. K. Q. XXXX/XA, J., 8. W.. I. T., L.. XX. X. XXXX, J. Ž. L.. X, L., 9. G.. X. T., L.. XX. X. XXXX, J. L., Ž. L.. X, 10. O. S., L.. XX. XX. XXXX, J. D. XXXX/XX, J., XX. X. D., L.. XX. X. XXXX, J. E. XXXX/X, J., 12. JK Koučing, s.r.o., so sídlom Cesta na Klanec 42/B, Bratislava, IČO : 47 175 648, 13. MEDIAGREM, a.s., so sídlom Kvačalova 11, Bratislava, IČO : 35 835 842, 14. INFOAGE, a.s., so sídlom Royova 22, Bratislava, IČO : 35 871 512, 15. ROH Telecom, s.r.o., so sídlom Pribišova 19/A, Bratislava, IČO : 35 873 400, 16. NANOTEC, s.r.o., so sídlom Semenárska 1760, Vrbové, IČO : 36 783 579, 17. K. T., L.. XX. X. XXXX, J. O. X, J., 18. W.. I. I., L.. XX. XX. XXXX, J. T. XX, J., 19. I. Š., L.. X. X. XXXX, J. O. XXXXX/XXB, J., 20. G.. Ľ. T., L.. X. X. XXXX, J. K. Q. XX, J., 21. G.. O. T., L.. XX. X. XXXX, J. K. Q. XX, J., 22. J. G., L.. XX. X. XXXX, J. Ú. XX, J., 23. S. G., L.. XX. X. XXXX, J. Ú. XX, J., 24. B. K. P., L.. XX. X. XXXX, J. Ď. XX, L., 25. X. T., L.. XX. X. XXXX, J. D. XXXX/XX, J., 26. C.. C. G., L.. X. X. XXXX, J. D. XXXX/X, J., 27. P. Š., L.. XX. X. XXXX, J. X.Á. XXXX/X, J., 28. W.. J. B., L.. XX. X. XXXX, J. P. XX, P.W. P., 29. W.. S. B., L.. XX. X. XXXX, J. Č. X, J., 30. R. J., L.. X. XX. XXXX, J. K. Q. XX, J., 31. W.. N. P., L.. XX. X. XXXX, J. L. XXX/XX, J., 32. K.. I.. H. P., Q.., L.. XX. XX. XXXX, J. L. XXXX/XX, J., 33. O. I., L.. XX. X. XXXX, J. Q. XXX/XX, D. N., XX. Doc. Ing. Peter Černík, PhD., nar. 16. 6. 1955, bytom Jana Raka 7871/7A, Bratislava K.. W.. I. B., L.. XX. X. XXXX, J. O. XXXXX/XX, J., XX., 36. W.. S. Č., L.. XX. X. XXXX, J. I. O. XXXX/XA, J., 37. E. V., L.. XX. X. XXXX, J. M. T. XX, L. S. D., O., 38. W.. W. L., Q.., L.. XX. X. XXXX, J. O. XXXX/XX, J., XX. C.. X. L., L.. XX. X. XXXX, J. O. XXXX/XX, J., zastúpení Advokátskou kanceláriou Nagyová Tenkač, s.r.o., Ružinovská 42, Bratislava, 40. HomePro Správcovská, s.r.o., so sídlom Hálkova 1/A, Bratislava, zastúpený Advokátskou kanceláriou Nagyová Tenkač, s.r.o., so sídlom Ružinovská 42, Bratislava, proti žalovanému: Rezidencie Machnáč s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 61/A, Bratislava, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12. 6. 2017 č.k. 52C/27/2017 - 161, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil v prospech žalobcov záložné právo na spoluvlastníckych podieloch na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky voči žalobcom vo výške 17.436,12 €. Vo veci samej sa žalobcovia domáhajú voči žalovanému zaplatenia sumy 17.436,12 € s príslušenstvom, titulom nezaplatených nákladov na údržbu a starostlivosť o pozemky v obytnom komplexe Rezidencia Machnáč na základe Zmluvy o výkone správy vo výške svojho spoluvlastníckeho podielu, nakoľko tento je vlastníkom nebytových priestorov v predmetnom bytovom komplexe. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnili tým, že majú dôvodnú obavu, že žalovaný bude aj naďalej s týmito spoluvlastníckymi podielmi na nehnuteľnostiach ( päť parkovacích miest v bytových domoch súpisné čísla XXXX S. XXXX ) nakladať, a to tým spôsobom, že ich ďalej zaťaží alebo scudzí, a tým sťaží resp. úplne znemožní vymožiteľnosť pohľadávky žalobcov uplatňovanej v tomto konaní. Žalobcovia prostredníctvom žalobcu 40 - správcu dotknutých bytových domov - mimosúdne rokovali so žalovaným viac ako jeden rok, kedy bolo uskutočnených niekoľko mimosúdnych rokovaní, na ktorých žalovaný prisľúbil úhradu dlžnej sumy. Žalovaný z celkovej dlžnej sumy 23.376,09 € uhradil čiastku 5.939,99 €. Takéto konanie žalovaného nasvedčuje tomu, že sa vyhýba plneniu svojich záväzkov, pričom mimosúdne rokovania zlyhali. Žalovaný nie je ochotný zaplatiť zvyšok dlžnej sumy. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia v podobe zriadenia záložného práva na zvyšných 5 parkovacích miest v bytových domoch súpisné číslo XXXX a XXXX, kat. územie D. C., ktoré zostali vo vlastníctve žalovaného ako developera, dôjde k zásahu do vlastníckych práv žalovaného v čo najnižšej miere. Zriadením záložného práva nedôjde k obmedzeniu dispozície s uvedenými parkovacími miestami, ale len k vyváženému poskytnutiu zabezpečenia pre prípad, že žalobcovia budú v konaní úspešní. Výkon záložného práva bude možný až po právoplatnom skončení súdneho konania a v prípade úspechu žalobcov v konaní. 2/ Súd prvej inštancie oprel svoje rozhodnutie po právnej stránke o ust. § 343 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 344, § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1, § 332 ods.1 CSP. Uviedol, že sa žalobcovia zabezpečovacím zariadením domáhajú zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky, t.j. potenciálneho oprávnenia v exekučnom konaní, nakoľko majú za to, že existuje dôvodná obava, že exekúcia rozhodnutia v danej veci bude ohrozená. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobcovia ničím neosvedčili predpoklady na vydanie nimi navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, keď nepreukázali existenciu žiadnych relevantných skutočností, ktoré by jednoznačne osvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Žalobcovia v návrhu len všeobecne uviedli, že existuje dôvodná obava, že žalovaný bude so spoluvlastníckymi podielmi na nehnuteľnostiach ( parkovacie miesta ) nakladať, a to tým, že ich ďalej zaťaží alebo scudzí, čím znemožní vymoženie pohľadávky, ktorej sa vo veci samej domáhajú. Žalobcovia žiadnymi skutočnosťami - okrem tvrdení - nepreukázali existenciu dôvodnej obavy o tom, že exekúcia bude ohrozená. Nedôvodili takým konaním žalovaného, ktoré by mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, že sa pokúša akokoľvek zbaviť sa svojho podielu na nebytových priestoroch vyplývajúcich mu z listu vlastníctva. Súd prvej inštancie označil dôvodnú obavu, že výkon exekúcie bude ohrozený, ktorou argumentujú žalobcovia, za hypotetickú. Z predložených skutočností nemal súd prvej inštancie nijako osvedčené, že existuje dôvodná obava, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Z uvedených dôvodov návrh žalobcov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodný zamietol. Dodal, že pokiaľ ide o záväzky vyplývajúce vlastníkom bytov a nebytových priestorov, v prípade prevodu vlastníckeho práva je prílohou zmluvy o prevode vyhlásenie správcu o tom, že vlastník nemá nedoplatky spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru. 3/ Uvedené uznesenie napadli v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobcovia, v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd návrhu žalobcov na zriadenie záložného práva na spoluvlastníckych podieloch na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného, v prospech žalobcov vyhovie. Žalobcovia v odvolaní vytýkajú súdu prvej inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Trvali na tom, že na strane žalobcov je daná dôvodná obava, že žalovaný bude aj naďalej so spoluvlastníckymi podielmi na nehnuteľnostiach ( 5 parkovacích miest v bytových domoch súpisné čísla XXXX a XXXX, označených v návrhu na zabezpečovacie opatrenie ) nakladať, a to tým spôsobom, že ich ďalej zaťaží alebo scudzí, a tým sťaží, resp. úplne znemožní vymožiteľnosť pohľadávky žalobcov uplatňovanej v tomto konaní. Žalobcovia prostredníctvom žalobcu 40 - správcu dotknutých bytových domov - mimosúdne rokovali so žalovaným viac ako jeden rok; bolo uskutočnených niekoľko mimosúdnych rokovaní, na ktorých žalovaný prisľúbil úhradu dlžnej sumy; napokon však z celkovej dlžnej sumy 23.376,09 € uhradil čiastku vo výške 5.939,99 €. Takéto konanie žalovaného podľa názoru žalobcov nasvedčuje tomu, že sa žalovaný vyhýba plneniu svojich záväzkov, pričom mimosúdne rokovania s ním zlyhali. Žalovaný nie je ochotný zaplatiť zvyšok dlžnej sumy. Vyhovením návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ( na 5 parkovacích miest v bytových domoch súp. č. XXXX S. XXXX, ktoré zostali vo vlastníctve žalovaného ako developera ) dôjde k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu v čo najnižšej miere; zriadením záložného práva nedôjde k obmedzeniu dispozície s uvedenými parkovacími miestami, ale len k vyváženému poskytnutiu zabezpečenia pre prípad, že žalobcovia budú v konaní úspešní. Samotný výkon záložného práva bude možný až po právoplatnom skončení súdneho konania a v prípade úspechu žalobcov v konaní. Pokiaľ ide o preukázanie dôvodnosti a trvania nároku, z doterajších podaní žalobcov jednoznačne vyplýva, argumentovali žalobcovia. Je to práve žalovaný, kto sa snaží vyhnúť povinnosti zaplatiť a čo môže mať za následok ohrozenie exekúcie. Záver prvoinštančného súdu o tom, že z doposiaľ predložených skutočností nemá ani v minimálnom rozsahu nijako osvedčené, že existuje dôvodná obava, že prípadná exekúcia bude ohrozená, je podľa žalobcov v priamom rozpore s účelom, zmyslom a funkciou zabezpečovacieho opatrenia, najmä preventívnym charakterom navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Žalobcovia poukazovali v odvolaní na to, že „úmysel, ako bezprostredný vnútorný vzťah osoby k určitému právnemu následku, je za daných okolností osvedčiteľný iba vo výnimočných prípadoch a s nepomernými ťažkosťami. Takáto požiadavka by mohla mať ad absurdum za následok, že neodkladné opatrenie s preventívnym účinkom nemožno dosiahnuť.“ Tiež, že „vyčkávaním na prejavenie úmyslu zo strany žalovaných by mohlo dôjsť k ďalšiemu prevodu nehnuteľností, pri ktorom už by ochrana vo vzťahu k žalobcovi bola znížená...“ Žalobcovia poukazovali na to, že aby zabezpečovacie opatrenie skutočne a efektívne splnilo svoju preventívnu a neodkladnú funkciu, musí byť vydané včas. Súd prvej inštancie neprihliadol na princíp proporcionality, a teda primeranosť navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, ktoré v prípade zriadenia záložného práva na nehnuteľnostiach neobmedzuje žalovaného v dispozícii s dotknutými nehnuteľnosťami, ale len zriaďuje zabezpečenie pre prípad, že žalobcovia budú v konaní úspešní. Ochrana žalovaného spočíva ďalej aj v tom, že výkon záložného práva je možný až po právoplatnom skončení súdneho konania, v ktorom je žalobcom pohľadávka priznaná. Žalobcovia zdôrazňovali, že skutkové okolnosti daného prípadu a správanie sa žalovaného ( ktorý po viac ako ročných mimosúdnych rokovaniach z celkovej dlžnej sumy 23.376,09 € uhradil len čiastku vo výške 5.939,99 € ) osvedčujú, že k ohrozeniu výkonu exekúcie môže reálne dôjsť v dôsledku dispozície žalovaného s dotknutými nehnuteľnosťami, a že tento dôsledok je vysoko pravdepodobný; žalobcovia pritom tento dôsledok nemôžu nijakým spôsobom ovplyvniť. Dodali, že predmetom nároku, uplatneného žalobou o zaplatenie 17.436,12 € s príslušenstvom, nie je pohľadávkou z vyúčtovania úhrady za plnenia spojených s užívaním bytu či nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv. Preto vyhlásenie správcu bytového domu o tom, že žalovaný nemá nedoplatky na službách spojených s užívaním bytu/nebytového priestoru či na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv, nemá súvislosť s predmetom sporu. Podľa žalobcov sú splnené všetky predpoklady na to, aby súd v zmysle § 343 CSP zriadil na uvedených spoluvlastníckych podieloch na nehnuteľnostiach záložné právo v prospech žalobcov na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcov uplatňovanej v tomto konaní. Žalobcovia si zároveň uplatnili nárok na náhradu trov aj v odvolacom konaní. 4/ Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom, t.j. v celom rozsahu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 379, § 380 CSP ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov nemožno priznať úspech. 5/ Podľa § 343 ods. 1, 2 a 3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 6/ Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 7/ Cieľom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť, aby neprišlo k prípadnému zmareniu vynútiteľnosti rozhodnutia. Nariadiť ho možno len v konaniach, ktorých predmetom je zaplatenie peňažnej sumy ( pohľadávky ) za účelom zabezpečenia majetku pred hrozbou možného zmarenia exekúcie, ktorej predmetom by bolo vymoženie peňažnej pohľadávky. Má posilniť postavenie veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, zamedziť alebo zredukovať možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť po splnení nasledovných predpokladov : a) zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, b) predmetom záložného práva musí byť spôsobilý predmet - veci, práva a iné majetkové hodnoty, c) možno ním zabezpečiť len peňažnú pohľadávku, c) musí byť daná existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. 8/ Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru zhodnému so záverom súdu prvej inštancie o nesplnení všetkých zákonom požadovaných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, vo vzťahu k existencii obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, avšak súd, ktorý o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhoduje, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by tak mal navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia poskytnúť súdu dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Nutno skonštatovať, že žalobcovia v tomto konaní neosvedčili nijako, že tu existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Existenciu takejto obavy, ktorú žalobcovia označujú ako vysoko pravdepodobnú, totiž osvedčujú len tvrdením, že žalovaný napriek mimosúdnym rokovaniam, ktoré trvali viac než rok, uhradil z dlžnej sumy 23.376,09 € iba sumu 5.939,99 €. Žalobcovia v konaní neosvedčili také konanie alebo správanie žalovaného, z ktorého by bolo možné usudzovať, že vyvíja snahu o možné zmarenie prípadnej budúcej exekúcie žalobcami tvrdenej ( nejudikovanej ) pohľadávky. 9/ Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil ( § 387 ods. 1, 2 CSP ). 10/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 CSP ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP ).