Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/89/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217209714 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1217209714.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Silvie Walterovej a JUDr. Evy Mészárosovej v právnej veci žalobcu: IA. H. U. , narodený dňa XX.X.XXXX, bytom X. L., I. č. XX, zastúpený spoločnosťou GRMAN & PARTNERS, s. r. o., Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 36 861 553, za ktorú koná JUDr. Jozef Grman, proti žalovanému: Rezidence Machnáč, s. r. o., Bratislava, Mlynské Nivy č. 61/A, IČO: 44 336 047, zastúpený spoločnosťou VRBA & PARTNERS s.r.o., Bratislava, Sliezska č.9, IČO: 35 918 225, za ktorú koná JUDr. Pavol Urbanič, o zaplatenie sumy 40.950,- €, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 16. mája 2017, č.k. 21 C 24/2017-70, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 16. mája 2017, č.k. 21 C 24/2017-70 v časti, v ktorej návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. V konaní o zaplatenie sumy 40.950,- € sa žalobca domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil v jeho prospech záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného: označené ako parcela č. XXXX/XXX, vo výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastnícky podiel 1/1, parcela č. XXXX/XXX, vo výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastnícky podiel 1/1, parcela č. XXXX/XXX, vo výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastnícky podiel 1/1, parcela č. XXXX/XXX, vo výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastnícky podiel 1/1, vedené v LV č. XXXX, W. I, W. - mestská časť X. mesto; katastrálne územie X. mesto, parcela č. XXXX/XXX, vo výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastnícky podiel 1/1, parcela č. XXXX/XXX, vo výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastnícky podiel 1/1, parcela č. XXXX/XXX, vo výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastnícky podiel 1/1, vedené v LV č. XXXX pre okres W. I. obec W. - mestská časť X. mesto, katastrálne územie X. mesto; garážové státie, por. č. XX, spoluvlastnícky podiel 1/16, nachádzajúce sa v nebytovom priestore č. X - XX, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckom podiele k pozemku X/XX z XXXXX/XXXXXX, na 2. poschodí a skladu, por. č. XXX, spoluvlastnícky podiel 1/1, nachádzajúci sa v nebytovom priestore č. X - XX, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckom podiele k pozemku XXXX/XXXXXX, v suteréne bytového domu, vedené v LV č. XXXX pre okres W. I. obec W. - mestská časť X. mesto, katastrálne územie X. mesto, na zabezpečenie splatnej peňažnej pohľadávky, ktorú má voči žalovanému vo výške 40.950,- €. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 3.10.2014, č. 2.3.1., je vlastníkom bytu č. 9, garážového státia č. XX a XX a nebytového priestoru - skladu č. X - XX nachádzajúcich sa v bytovom dome „W.“ na T. ceste č. XX, súp. č. XXXX, katastrálne územie X. mesto, okres W. I, vedené v LV č. XXXX, ktoré prevzal od žalovaného na základe písomného protokolu o prevzatí predmetu prevodu dňa 27.11.2014. V súlade s čl. 5 bod 5.5 a čl. 10 bod 8.10 kúpnej zmluvy reklamoval u žalovaného dňa 22.6.2015 chýbajúcu poštovú schránku, keď zistil, že na jeho pridelenej schránke je nalepené iné meno a žalovaný pridelil z neznámeho dôvodu jednu schránku dvom bytom. Reklamáciu uznal a zaviazal sa, že mu zabezpečí novú schránku do 5.12.2016; reklamovaná vada však nie je odstránená a poštovú schránku doteraz nemá. Ďalej u žalovaného reklamoval dňa 27.7.2015 vypučané dvere v pivnici, čo žalovaný uznal, reklamovanú vadu odstránil dňa 15.2.2016. Dňa 22.2.2016 u žalovaného reklamoval opätovné zatečenie pivnice vodou a aj túto reklamáciu žalovaný uznal a jej príčinu a následky odstránil dňa 26.11.2016. Žalovaný neodstránil reklamované vady podľa kúpnej zmluvy v dohodnutej lehote (čl. 8 bod 8.10), a preto mu vyúčtoval zmluvnú pokutu v zmysle čl. 10 bod 10.7 v celkovej výške 47.025,- € za 4 neodstránené reklamácie. V konaní vo veci samej sa domáha zaplatenia zmluvnej pokuty za 3 reklamácie vo výške 40.950,- € za obdobie od 21.7.2016 do 17.4.2017. Žalovaný na vyúčtovanie nereagoval, sídli v prenajatých priestoroch v W., P. A. č. XX/A, nemá žiadnych zamestnancov, nevlastní žiadne výrobné a pracovné stroje, ktoré by používal v rámci prevádzkovania svojej podnikateľskej činnosti a nevlastní ani iné bonitné hnuteľné veci, žiadny dlhodobý nehmotný majetok, ktorý by mohol byť predmetom exekúcie voči nemu v prípade úspechu žaloby vo veci samej. Žalovaný vykazoval ku dňu 31.12.2016 zásoby vo forme tovaru - byty v celkovej výške 1.146.492,- € podľa poslednej zverejnenej účtovnej závierky za rok 2016. Ku dňu podania žaloby zostali žalovanému iba 3 byty s pivnicami, priľahlými pozemkami a garážovými státiami, ktoré sú posledné z celkového počtu 170 bytov, ktoré postavil na T. ceste a kolaudoval. Podľa listu vlastníctva č. XXXX žalovaný vlastní ešte 36/170 priľahlých pozemkov, ktoré ale sľúbil darovať kupujúcim z prvej etapy - bytové domy W. a W.. Doteraz tak neurobil a to aj napriek tomu, že sa tak písomne zaviazal v kúpnych zmluvách. Žalovaný nevlastní iný bonitný nehnuteľný hmotný majetok, ktorý by v prípade úspechu žaloby za účelom uspokojenia žalovanej pohľadávky mohol byť predmetom exekúcie. Majetkom žalovaného sú len tržby z podnikateľskej činnosti plynúce z predaja posledných nehnuteľností, t.j. peňažné prostriedky na jeho bankovom účte a z poslednej zverejnenej účtovnej závierky za rok 2016 vyplýva, že stav finančných účtov je k 31.12.2016 vo sume 415.644,- €. V prípade úspechu žaloby môžu byť predmetom exekúcie iba finančné prostriedky žalovaného na jeho bankových účtoch a vzhľadom na výšku pohľadávky a skutočnosť, že žalovaný nevlastní žiadny iný hmotný hnuteľný majetok, existuje dôvodná obava, že exekúcia jeho splatnej peňažnej pohľadávky bude ohrozená. Žalovaný už splatil všetky pôžičky a po odpredaní posledných troch bytov a k nim prislúchajúcich nebytových priestorov skončí s podnikateľskou činnosťou. Zároveň žiadal aj o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému nakladať s peňažnými prostriedkami na jeho bankovom účte do výšky splatnej peňažnej pohľadávky, ktorú má voči žalovanému vo výške 40.950,- €, ktorá vznikla nezaplatením zmluvnej pokuty za neodstránenie reklamovaných vád v zmluvných lehotách v zmysle kúpnej zmluvy čl. 2.3.1 zo dňa 3.10.2014 až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 2. Súd prvej inštancie uznesenie odôvodnil ustanovením § 324 ods. l, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. l veta prvá, § 343 ods. 1, ods. 2, § 344 C.s.p. a dôvodil tým, že žalobca nepreukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov, keď z predložených dôkazov nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti pre nariadenie neodkladného, zabezpečovacieho opatrenia. Uviedol, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by neskôr mohla byť judikovaná, a to s cieľom, aby sa zamedzilo, alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd musí, pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, zohľadniť aj zásadu primeranosti zásahu do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd toto opatrenie zriaďuje. Pri nariaďovaní zabezpečovacieho a v konečnom dôsledku aj neodkladného opatrenia je potrebné rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. Súd je pri obmedzovaní dispozičného oprávnenia povinný dbať aj na to, aby ujma osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú žalobca získa. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Taktiež musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca je zaťažený povinnosťou preukázať súdu dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Samotný dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Súd však nemá za preukázané, že by žalovaný takéto konanie uskutočňoval. Žalovaný podniká v oblasti stavebníctva a ako investor predmetného bytového domu predáva a prenajíma nehnuteľnosti v rámci svojej podnikateľskej činnosti, čo však nemožno považovať za konanie, ktorým by účelovo znižoval svoj majetok, resp. hodnotu svojho majetku. Z návrhu vyplýva, že žalovaný disponuje finančnými prostriedkami na bankovom účte/účtoch vo výške 415.644,- €. Žalobca je povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie dôvodnosti ním navrhovaného návrhu a osvedčenie hrozby zmarenia exekúcie, čo ale splnené nebolo. 3. Proti tomuto uzneseniu vo výroku, ktorým súd zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, podal včas odvolanie žalobca dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. f/, h/ C.s.p. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Namietol, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, keď pri ich hodnotení nepostupoval podľa ustanovenia § 191 C.s.p., nesprávne interpretoval obsah správnej právnej normy. Uviedol, že sú dané podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vzhľadom na výšku jeho pohľadávky a skutočnosť, že žalovaný nevlastní žiaden hmotný hnuteľný majetok (výrobné a pracovné stroje, vozidlá a podobne), takže existuje dôvodná obava, že exekúcia jeho splatnej pohľadávky bude ohrozená, resp. zmarená, pretože projekt žalovaného (výstavba a následný predaj bytov a nebytových priestorov v bytovom komplexe P. v W. na T. ceste) je skončený. Ako prílohu priložil k svojmu návrhu aj listy vlastníctva č. XXXX zo dňa 5.9.2016, 5.5.2017, č. XXXX zo dňa 7.6.2017, č. XXXX zo dňa 7.6.2017, pričom z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 7.6.2017 vyplýva, že žalovaný sa aktívne zbavuje svojho nehnuteľného majetku, keď za necelý mesiac sa jeho majetok zmenšil o jednu parcelu a sklad. Z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 5.9.2016 a dňa 5.5.2017 je zrejmé, že za obdobie osem mesiacov sa zbavil 20 nehnuteľností z celkových 24 nehnuteľností. Žalovaný taktiež deklaroval, že už splatil všetky pôžičky voči banke a spoločníkom a po odpredaní posledných nehnuteľností skončí svoju podnikateľskú činnosť, a preto je daný dôvod na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pre existenciu obavy, že exekúcia na majetok žalovaného bude ohrozená, resp. že už žiadny mať nebude. Zotrval na nariadení zabezpečovacieho opatrenia za účelom zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky vo výške 40.950,- € zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného zapísaných na LV č. XXXX, XXXX, XXXX. Cena pozemkov sa pohybuje od 35.000,- € do 50.000,- €, za ktorú žalovaný tieto nehnuteľnosti ponúkal svojim klientom a ktorá vyplýva z jeho cenníkov, ktoré sa viackrát odlišovali, čím je aj splnená podmienka rešpektovania zásady proporcionality. Preukázal jednoznačne obavu, že exekúcia jeho pohľadávky bude ohrozená vzhľadom na výšku tejto pohľadávky, ktorú má voči žalovanému, na neexistenciu žiadneho hmotného hnuteľného majetku, na posledné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného a ich plánovaný predaj, ako aj skončenie jeho podnikania. Odvolaciemu súdu navrhol uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu zmeniť a nariadiť zabezpečovacie opatrenie v zmysle jeho odvolacieho návrhu. 4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že podstata zabezpečovacieho opatrenia, podľa litery zákona, musí vychádzať z opodstatnenej obavy, že v prípade peňažného nároku veriteľa bude exekúcia ohrozená. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní postupoval správne a stotožnil sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k inštitútu zabezpečovacieho opatrenia, keď súd mal iba tie dôkazy, ktoré prezentoval žalobca a z ktorých je zjavné, že jeho nárok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa opiera iba o domnienky a hypotézy; takémuto návrhu nemôže byť poskytnutá ochrana. Je irelevantné, koľko nehnuteľností, majetku a prostriedkov na účte, vlastní ku dňu podania žaloby, keď vzhľadom na uplatňovanú pohľadávku zmluvnej pokuty a jej výšku (jej existenciu v celom rozsahu popiera) by v prípade nariadenia zabezpečovacieho opatrenia spočívajúceho v zriadení záložného práva išlo o neprimeraný zásah do jeho vlastníckeho práva, bola by výrazne porušená aj zásada proporcionality a na jeho strane by bola ujma zásadného významu, pretože by bol obmedzený disponovať s nehnuteľným majetkom, so šiestimi pozemkami, garážovým státím v bytovom dome. Cena uvedených nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú na území Starého mesta, a údajná pohľadávka žalobcu, ktorá nebola riadne preukázaná je v zjavnom nepomere. Žalobca vôbec nepredložil dôkazy, ktorými by osvedčil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, zabezpečovacieho opatrenia, predložil iba dôkazy vo vzťahu k jeho finančnej situácii k určitému dňu (stiahnuté z verejných portálov), ktoré ale vo vzťahu k potrebe nariadiť zabezpečovacie opatrenie nepreukazujú nič. Preukazujú možno iba to, že je v dobrej finančnej situácii. Žalobca bol povinný osvedčiť svoj nárok spôsobom, z ktorého by vyplývalo, že pohľadávka vznikla platne, predložil však len doklady týkajúce sa uplatnených reklamovaných vád bez ďalšej písomnej korešpondencie medzi zmluvnými stranami a nepredložil iné dôkazy, z ktorých by opodstatnenosť jeho nároku mohla vyplývať. Žalobca dôkazy prezentoval a použil účelovo, aby súd nadobudol dojem, že jeho nárok (veriteľa) je daný, tzn. pokúsil sa zaviesť a manipulovať súd, ktorý ale správne po riadnom preštudovaní dôkazného materiálu pristupoval k rozhodnutiu. K žalobnému návrhu o zaplatenie žalovanej sumy uviedol, že peňažná pohľadávka žalobcu vo výške 40.950,- € neexistuje, tento nárok žalobcu v plnom rozsahu popiera, pretože nikdy nevznikol a v konaní vo veci samej preukáže, že zo strany žalobcu dochádzalo a aj dochádza nielen k šikanóznemu výkonu práva, ale aj k celkovému zneužitiu jeho zmluvného postavenia, ktorý nemožno v žiadnom prípade považovať za spotrebiteľský vzťah. Za sporné skutočnosti považuje opodstatnenosť vád, pričom ak niektoré boli opodstatnené, boli riadne ku dňu podania žaloby odstránené. Strany sporu dňa 25.11.2016 uzavreli dohodu o urovnaní, v ktorej okrem iného urovnali aj práva a povinnosti z reklamovaných vád uplatnených k uvedenému dátumu, čo sa vzťahuje aj na kúpnu zmluvu a sporné práva a nároky z nej. Uvedenou dohodou boli zrušené, resp. nahradené, všetky záväzky vzniknuté ku dňu 25.11.2016 medzi stranami sporu. Jediným záväzkom k uplatneným vadám, ktoré ku dňu 25.11.2016 neboli ešte odstránené, boli nepridelená poštová schránka a poškodené dvere na pivnici, ktoré boli ale následne tiež odstránené. Z uvedeného dôvodu nie je možné zo strany žalobcu si uplatňovať nároky vzniknuté pred 25.11.2016 s výnimkou tých, ktoré sú v dohode výslovne uvedené. Samotné definovanie reklamovaných vád, ako ich žalobca uviedol vo svojom žalobnom návrhu, sú zmätočné, nepresné a klamlivé. Odvolaciemu súdu navrhol preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu potvrdiť; žiadal náhradu trov odvolacieho konania. 5. Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 324, § 325 ods. l, § 329 ods. l, ods. 2, § 343, § 344, § 378 ods. l, § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), ďalej len C.s.p.] a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. 6. Uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu (vo výroku, ktorým súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol) odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správne a keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ako správnym, uznesenie odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.). 7. Na zdôraznenie správnosti uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutej časti odvolací súd pripomína, že inštitút zabezpečovacieho opatrenia slúži len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá musí byť špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že peňažný nárok trvá a je dôvodný. Súd môže nariadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí mať súd aspoň osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená, a preto by žalobca na osvedčenie rozhodujúcich skutočností mal poskytnúť súdu tvrdenia a dôkazy, ktorými jednoznačne osvedčí potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Zároveň sa musí zohľadniť, pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, aj zásada primeranosti zásahu do majetkových pomerov dlžníka. 8. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia má obsahovať náležitosti uvedené v stanovení § 326 C.s.p. (opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana), spolu s pripojením listín, na ktoré sa odvoláva. 9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si podaním zo dňa 18.4.2017 uplatnil u žalovaného zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 47.025,- € v zmysle článku 10 bod 10.7. kúpnej zmluvy č. 2.3.1. zo dňa 3.10.2014 uzavretej medzi stranami sporu titulom neodstránenie reklamovaných vád žalovaným v zmluvne dohodnutej lehote podľa článku 5 bod 5.5. a článku 8 bod 8.10. kúpnej zmluvy. Žalovaný k svojmu vyjadreniu k odvolaniu žalobcu proti uzneseniu v napadnutej časti priložil dohodu o urovnaní, ktorú uzavreli strany sporu dňa 25.11.2016, ktorej predmetom bolo uznanie a potvrdenie platnosti, oprávnenosti a vymáhateľnosti zmluvnej pokuty žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim vo výške 2.580,- € a vo výške 23.300,- € s tým, že doteraz neodstránené reklamácie (nepridelená poštová schránka a poškodené dvere na pivnici prináležiace k bytu) sa žalovaný zaviazal odstrániť do 10 dní odo dňa popísania dohody. Podľa článku 2 bod 2.5. strany vyhlásili, že splnením záväzkov uvedených v článku 2 dohody sú urovnané všetky pohľadávky, nároky a práva, ktoré stranám vznikli ku dňu uzavretia uvedenej dohody v súvislosti so vzájomnými právami a že voči sebe nemajú v tejto súvislosti žiadne ďalšie majetkové nároky alebo nevysporiadané nároky. Žalovaný spolu s vyjadrením k odvolaniu žalobcu predložil aj podanie žalobcu, ktorým mu oznámil, že si uplatňuje zmluvnú pokutu v zmysle vyššie uvedenej kúpnej zmluvy vo výške 120.900,- €, ktorého súčasťou je aj súpis reklamácií, v ktorom je uvedený popis reklamácie, kedy bola uplatnená, vyriešená, počet dní omeškania a výška zmluvnej pokuty, pričom medzi nimi sú uvedené aj reklamácie popísané v súpise reklamácií zo dňa 18.4.2016 (duplicitne pridelená poštová schránka, vypučané dvere v pivnici, zatečenie v pivnici opäť a neprirodzený zvuk z výmenníkovej stanice opäť). 10. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade nie sú splnené podmienky, ktoré by odôvodňovali nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keďže žalobca neposkytol dôkazy, ktoré by jednoznačne osvedčovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Žalobca (v žalobe, v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia) neuviedol rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, keď neuviedol v čom vidí ohrozenie exekúcie, keď iba poukázal na to, že žalovaný nevlastní nehmotný majetok, hnuteľné veci, ktoré by mohli byť predmetom exekúcie, vlastní iba finančné prostriedky z predaja nehnuteľností s tým, že ak predá aj posledné nehnuteľnosti, svoju podnikateľskú činnosť ukončí. 11. Odvolací súd dodáva, že obava bez ďalšieho, nie je dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z výpisov listov vlastníctva č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, vyplýva, že žalovaný je zapísaný ako vlastník tam vedených nehnuteľností, ku ktorým žiadal žalobca zriadiť vo svoj prospech záložné právo podľa návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, od 11.12.2008, 7.4.2016 a 17.9.2015, pričom žalovaný od podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia už nevlastní pozemok označený ako parcela č. XXXX/XXX a sklad por. č. XXX. Predmetom činnosti žalovaného podľa výpisu z obchodného registra je okrem iného aj sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb spojených so správou a prevádzkou nehnuteľností, tzn. že predaj nehnuteľností nemožno považovať za zbavovanie sa majetku žalovaným, keďže táto činnosť patrí medzi jeho podnikateľské aktivity. Navyše strany sporu uzavreli dňa 25.11.2016 dohodu o urovnaní, v ktorej si vysporiadali svoje vzájomné nároky, práva a pohľadávky, ktoré im vznikli ku dňu uzavretia tejto dohody. Z uvedených dôvodov preto nie je daný dôvod na zmenu uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu (pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v znení požadovanom žalobcom v odvolacom návrhu). 12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).