Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/198/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217210281 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1217210281.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej vo veci navrhovateľov: X. V. W., I.. XX.XX.XXXX, Z.: H. X, Z., X. F. W., I.. X.X.XXXX, Z.: Q. XX, Z., obaja v zast.: Ivan Syrový, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: Kadnárova 83, Bratislava, proti strane voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje: BAUKRAFT s.r.o., IČO: 50 740 989, so sídlom: Zámocká 22, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľov 1. a 2. proti uznesenie Okresného súdu Bratislava II., č.k. 67C/34/2017-68 zo dňa 09.06.2017, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Strane voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Žalovanému náhradu trov neodkladného opatrenia nepriznal. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 325 ods. 1, § 325 ods.2 písm. d/ C.s.p. a vecne tým, že podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.5.2017 sa navrhovatelia domáhali vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil protistrane povinnosť zdržať sa realizácie nadstavby, akýchkoľvek prípravných prác, stavebných úprav, búracích prác a iných úprav a zásahov k nehnuteľnosti, bytovému domu H. X, M. M. Č.. XXX, B.K. na B. L. "., B.. Č.. XXXXX/X, H. X, M. M. Č.. XXX, B. na B. L. "., B.. Č.. XXXXX/X, H. X, M. M. Č.. XXX, B. na B. L. "., B.. Č.. XXXXX/X, H. X, M.B. Č.. XXX, B. na B. L. ".. B.. Č.. XXXXX/X, E. na Y. O. Č.. XXXX pre T.: Z. R., T.: Z. - W..Č.. L., N..Ú.. I. a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. 3. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že návrhom vo veci samej sa navrhovatelia mienia domáhať uloženia povinnosti odporcovi zdržať sa vykonania nadstavby a vykonávania iných zásahov do ich vlastníckeho práva, pričom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedli, že súd môže zabezpečiť nápravu v zmysle § 127 Občianskeho zákonníka s odôvodnením, že odporca bude ako vlastník rozostavaných bytov nadstavbou ohrozovať stavbu aj obťažovať susedov hlukom, prachom a poukázali na to, že nadstavba nebola nikdy schválená platným uznesením schôdze vlastníkov, a v prípade realizácie budú vlastníci nad prípustnú mieru obťažovaní postupom, s ktorými nikdy nesúhlasili. Odporca je však aj podľa tvrdenia navrhovateľov v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia oprávnený vykonať nadstavbu predmetného bytového domu v zmysle vydaného stavebného povolenia, a preto aj navrhovatelia sú povinní strpieť výkon stavebných prác súvisiacich s nadstavbou bytového domu v zmysle vydaného stavebného povolenia, a sú povinní strpieť obťažovanie hlukom prachom a podobne v miere primerane zodpovedajúcej stavebnej činnosti, ktorá bola odporcovi vydaným stavebným povolením povolená. Navrhovatelia žiadnym spôsobom neosvedčili, že by v danom prípade reálne hrozilo obťažovanie vlastníkov bytov výkonom týchto stavebných prác nad mieru primeranú pomerom a taktiež žiadnym spôsobom neosvedčili existenciu objektívnej obavy z ohrozovania stavby odporcom ako vlastníkom rozostavaných bytov touto nadstavbou, keď takúto obavu nemožno vyvodiť len zo samotnej realizácie nadstavby. Navrhovatelia neosvedčili žiadne také skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že by začatím realizácie nadstavby bytového domu navrhovateľom hrozila reálne a bezprostredne nenapraviteľná ujma. 4. Bez ohľadu na vyššie uvedené závery, je však potrebné konštatovať, že navrhovanému neodkladnému opatreniu nie je možné vyhovieť predovšetkým z dôvodu, že smeruje k úprave pomerov účastníkov konania mimo rámca občianskoprávnych vzťahov čím absentuje právny záujem navrhovateľov na vydaní navrhovaného neodkladného opatrenia v civilnom sporovom konaní. Z rozhodujúcich skutočností uvádzaných navrhovateľmi v návrhu možno dôvodiť, že navrhovatelia namietajú postup stavebného úradu, ktorý v stavebnom konaní vydal v prospech právneho predchodcu odporcu dňa 18.8.2015 stavebné povolenie napriek tomu, že v tom čase existovalo právoplatné súdne rozhodnutia o neplatnosti hlasovania vlastníkov v bytovom dome o schválení zmluvy o nadstavbe v dôsledku, ktorej sa neplatnou stala aj samotná zmluva o nadstavbe pôvodne uzatvorená s INTERSET Bratislava, s.r.o. a rovnako neplatným sa stal aj právny úkon postúpenia práv zo zmluvy o nadstavbe na odporcu. Ďalej namieta postup stavebného úradu pri doručovaní stavebného povolenia, čím došlo k zmareniu práv účastníkov konania brániť sa proti nezákonnému stavebnému povoleniu. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovatelia sa neodkladným opatrením domáhajú zvrátenia právnych účinkov podľa nich nezákonne vydaného stavebného povolenia, a teda sa takto domáhajú úpravy právnych vzťahov založených týmto stavebným povolením a upravených normami správneho práva - stavebným poriadkom (zákon č. 50/1976 Zb.), ktorý v ustanovení § 94 ods. 1 umožňuje stavebnému úradu, ak stavba svojim stavom ohrozuje život alebo zdravie osôb, prípadne značné majetkové alebo kultúrne hodnoty, a ak nie je nevyhnutné stavbu ihneď odstrániť, nariadiť vykonať neodkladné zabezpečovacie práce vlastníkovi stavby, ktorých nevykonanie môže byť dokonca sankcionované ako správny delikt (§ 106 ods. 3 písm. e/), pričom rovnako v právomoci stavebného úradu je, na uskutočnenie nevyhnutných zabezpečovacích prác uložiť tým, ktorí majú vlastnícke alebo iné práva k susedným pozemkom alebo stavbám, aby trpeli vykonanie prác zo svojich pozemkov alebo stavieb, pričom ten, v koho prospech uložil stavebný úrad toto opatrenie, je povinný dbať, aby čo najmenej rušil užívanie susedných pozemkov alebo stavieb a aby vykonávanými prácami nevznikli škody, ktorým možno zabrániť; po skončení je povinný uviesť susedný pozemok alebo stavbu do pôvodného stavu a ak to nie možné alebo hospodársky účelné, poskytnúť vlastníkovi náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody (§ 135 ods. 1, ods. 2). Pokiaľ navrhovatelia, v súvislosti s návrhom vo veci samej, s odkazom na § 127 Občianskeho zákonníka, argumentujú ohrozovaním stavby, obťažovaním hlukom a prachom, poukazuje súd na tú skutočnosť, že v zmysle stavebného povolenia je odporca - stavebník, povinný v rámci podmienok realizácie stavby zabezpečiť počas realizácie stavby vytvorenie takých opatrení, s ktorými bude minimalizovaný negatívny vplyv stavby na okolie a životné prostredie ( bod 8 je), je povinný dbať na to, aby pri uskutočňovaní stavebných prác nedošlo k spôsobeniu škôd na cudzích nehnuteľnostiach a majetku (bod 10), obmedziť pri realizácii stavby maximálne znečisťovanie ovzdušia sekundárnou prašnosťou vznikajúcou pri stavebných prácach a preprave materiálu (bod 13, písm. a/, bod 2). Pokiaľ by súd v civilnom sporovom konaní uložil odporcovi zákaz realizácie stavby za stavu, keď sa navrhovatelia dovolávajú ochrany ich vlastníckeho práva v podobe nerušeného a pokojného užívania bytu vykonávaním nadstavby, takéto neodkladné opatrenie by vybočilo z rámca občianskoprávneho vzťahu, nakoľko sa ním prioritne sleduje dosiahnutie zastavenia stavebných prác mimo rámca správneho konania a kompetencií orgánu štátneho stavebného dohľadu v zmysle § 102 ods. 2 stavebného poriadku, a preto nemožno dôvodiť ani naliehavosť potreby dočasnej úpravy takýchto vzťahov medzi účastníkmi konania v civilnom sporovom konaní. Pokiaľ ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré navrhovatelia poukázali v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, toto nemožno aplikovať na daný prípad, nakoľko v ňom uvedený právny záver bol aplikovaný v prípade, v ktorom sa jednalo o predbežné opatrenie, ktorým bol odporcovi uložený zákaz disponovať s nehnuteľnosťou, keď mu bol uložený aj zákaz previesť predmetné nehnuteľnosti na tretie osoby alebo zaťažiť právom tretích osôb a v rámci zákazu dispozície mu bol uložený aj zákaz vykonávať stavebné zmeny a úpravy na nehnuteľnostiach; v prejednávanej veci sa však navrhovatelia nedomáhali uloženia zákazu dispozície s nehnuteľnosťou, ale domáhali sa výlučne uloženia povinnosti odporcovi zdržať sa realizácie nadstavby ako činnosti, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie, ktoré odporcu ako stavebníka na výkon tejto činnosti oprávňuje. 5. O trovách konania o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhodol podľa § 255 ods.1 C.s.p., podľa ktorého v konaní úspešnej protistrane patrí náhrada trov konania v celom rozsahu. Nakoľko protistrane žiadne trovy konania o nariadení neodkladného opatrenia nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal. 6. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali odvolanie navrhovatelia 1. a 2., ktorí žiadajú odvolací súd, aby uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že nariadi neodkladné opatrenie a zaviaže protistranu náhradou trov konania. Svoje odvolanie navrhovatelia odôvodnili podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. Nesprávne posúdenie súdu vidia v jeho právnom názore, že neosvedčili reálnu hrozbu obťažovania vlastníkov bytov výkonom stavebných prác nad mieru primeranú pomerom a taktiež, že žiadnym spôsobom neosvedčili existenciu stavebných prác nad mieru primeranú pomerom a taktiež žiadnym spôsobom neosvedčili existenciu objektívnej obavy z ohrozenia stavby protistranou. Za nesprávne taktiež vidia navrhovatelia posúdenie súdu ohľadom nemožnosti aplikácie uznesenia NS SR sp. zn. 1Cdo/104/2007 z 19.03.2008. Navrhovatelia poukazujú na to, že vlastník rozostavaných bytov, resp. jeho právny predchodcovia už v minulosti nad mieru primeranú pomerom do práv a oprávnených záujmov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome H. X,X,X,X zasahovali. V máji 2006 právny predchodcovia protistrany odstavili v bytovom dome H. X,X,X,X elektrinu bez vedomia vlastníkov bytov a bez povolenia Západoslovenskej distribučnej a.s. Stavebník si podľa navrhovateľov vytvára rôzne pripojenia na elektrinu i vodu, ktoré doteraz nie sú hradené a neexistuje s ním žiadna dohoda. Ďalší problém vidia odvolatelia v rozoberaní 4 ks výťahov a zariadení pre jednotlivé výťahy. Navrhovatelia sú toho názoru, že na osvedčenie hrozby obťažovania vlastníkov nad mieru primeranú pomerom stačia iné nekvalitné nadstavby protistrany a jeho právneho predchodcu dokončované s vadami a v omeškaní. Navrhovatelia máju za to, že prevod vlastníckeho práva na prostistranu bol účelový a domnievajú sa, že zákazom dispozície s budúcou vecou sa situácia nevyrieši, keďže problémom je samotná nadstavba a ohrozenie práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov. 7. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov 1. a 2. nie je opodstatnené. 8. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 9. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že účelom neodkladného opatrenia je okamžitá úprava pomerov strán. Predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorom môže súd v civilnom sporovom konaní rozhodovať len na návrh, sú osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo osvedčenie, že je tu dôvodná obava, že výkon exekúcie bude ohrozený, Rovnako musí byť aspoň osvedčená danosť (dôvodnosť a trvanie) práva, resp. nároku žalobcu. Musí byť tiež zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha, pričom uloženie požadovanej povinnosti alebo obmedzenia musí objektívne umožňovať dosiahnutie ochrany, ktorú navrhovateľ požaduje. Navrhovateľ musí osvedčiť, že bez okamžitej (hoci i len dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo jeho právo ohrozené. Pokiaľ má mať navrhované neodkladné opatrenie len dočasnú povahu, jeho nariadením nemôže byť navodený nezvratný stav. Neodkladným opatrením nemožno s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt neprimeraným spôsobom alebo nad nevyhnutný rozsah. Neodkladné opatrenie má subsidiárne postavenie vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, preto je jeho nariadenie prípustné iba vtedy, ak jeho účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 10. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, konštatuje, že navrhovatelia 1. a 2. neosvedčili naliehavú potrebu úpravy právnych vzťahov nariadením neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie obšírne a jednoznačne v rámci svojho odôvodnenia vysvetľuje dôvody, prečo nie je v tomto konaní potrebné nariadiť neodkladné opatrenie, pričom navrhovatelia v rámci svojho odvolania neprezentujú žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli zmeniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. 11. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil. 12. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní súd napriek tomu, že potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie, úspešnej strane voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeroval, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej žiadne nevznikli. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).