Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/52/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217215964 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1217215964.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová, v právnej veci navrhovateľky: R. J., nar. XX.XX.XXXX, S. X, T., zastúpenej JUDr. Ľudmilou Lorencovou, advokátkou, Metodova 7, Bratislava, proti odporcom: X. C. D. J., nar. XX.XX.XXXX, G. X/E, T., X. O. R. E., F.. XX.XX.XXXX, S. C. XX, T., zastúpená advokátskou kanceláriou BAK & PARTNERS s.r.o., so sídlom Panská 14, Bratislava, IČO: 47 254 840, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcov 1. a 2. proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 12Pc 10/2017-40 zo dňa 26.7.2017 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 12Pc 10/2017-40 zo dňa 26.7.2017 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II uznesením č.k. 12Pc 10/2017-40 zo dňa 26.7.2017 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým odporcom v 1. a v 2. rade uložil povinnosť platiť navrhovateľke výživné každý v sume 210,- eur mesačne vždy do 5. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom doručenia uznesenia. 2. Navrhovateľka návrhom zo dňa 10.7.2017 žiadala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie a uložil odporcom v 1. a v 2. rade prispievať na jej výživu, každý v sume 210,- eur mesačne vždy do 5. dňa v mesiaci vopred. Navrhovateľka sa tiež domáhala návrhom vo veci samej tej istej povinnosti, aby súd uložil odporcom v 1. a v 2. rade povinnosť platiť výživné v sume 210,- eur mesačne vždy do 5. dňa v mesiaci vopred. Návrh odôvodnila tým, že je rozvedená a je matkou odporcov v 1. a v 2. rade. Návrh na určenie výživného navrhovateľka podala z dôvodu, že dňa 27.4.2017 spadla a zlomila si lumbálny stavec, následne bola hospitalizovaná na ortopedickom oddelení v Ružinovskej nemocnici a preložená na oddelenie dlhodobo chorých v tej istej nemocnici. Dňa 01.06.2017 prevezená sanitkou do Domova seniorov. V dôsledku vysokého veku a zdravotného stavu, ako imobilný človek, je odkázaná na pomoc dvoch osôb. Je poberateľkou sociálnych služieb v penzióne - Domov seniorov, čo vyplýva aj z rozhodnutia sp.zn. SOC/CS13700/2017/4/MSC Mestskej časti Bratislava Ružinov zo dňa 20.06.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.06.2017. Stupeň jej odkázanosti na pomoc inej osoby je V. Podľa Výpočtového listu č. 404 k Zmluve č. 404/ZPS/2017 zo dňa 12.05.2017 o poskytovaní sociálnej služby a o platení úhrady za poskytovanie sociálnej služby v Domove seniorov, je úhrada za sociálnu službu 1.005,- eur pri 30-dňovom pobyte a 1.038,50 eur pri 31-dňovom pobyte. Podľa rozhodnutia patrí Domovu seniorov príspevok na sociálne služby za jej osobu a došlo k zmene mesačnej úhrady za poskytovanie sociálnych služieb. Podľa výpočtového listu č. 413 Domova seniorov S. F.. Z.. zo dňa 29.06.2017, je mesačná úhrada za poskytovanie sociálnych služieb v sume 690,- eur za 30 dní a pri 31 dňoch 713,- eur. Navrhovateľka uviedla, že jej jediný príjem je dôchodok v sume 414,60 eur mesačne, ktorý nepostačuje na úhradu nákladov na pobyt v Domove seniorov a na pokrytie nevyhnutých mesačných životných potrieb, ktoré nie sú zahrnuté v poskytovanej sociálnej službe. V záujme zabezpečenia jej dôstojného života je nevyhnutné, aby jej deti prispievali na výživu, keď mesačné výdavky na lieky a plienky sú 200,- eur, hygienické potreby 55,- eur (rukavice pre ošetrovateľov, absorpčné podložky, menalind čistiaca pena, mydlo, šampón, krém), 30,- eur (manikúra, pedikúra, strihanie vlasov) a 25,- eur za jednu fyzioterapiu. Náklady v celkovej sume sú 1.023,- eur (713,- eur + 310,- eur). Navrhovateľka uviedla, že odporcovia v 1. a 2. rade majú slušné finančné pomery, a tak jej môžu ako svojej matke prispievať na výživu v nevyhnutnej miere. Okrem toho nemajú maloleté deti, žijú v manželstve, sú poberateľmi štátnych dôchodkov SR, USA ako aj privátnych dôchodkov v USA, odporkyňa v 2. rade ešte aj dôchodku v Kanade. Tiež majú vo vlastníctve nehnuteľnosti v Bratislave. 3. Súd prvej inštancie pri rozhodnutí vychádzal z ustanovenia § 2 ods. 1, § 366 Civilného mimosporového poriadku a § 324 ods. 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 a § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku. 4. Z obsahu spisu súd zistil, že navrhovateľka je matkou odporcov v 1. a v 2. rade a je poberateľkou sociálnych služieb v Domove Seniorov S. F.. Z.. podľa zmluvy č. 404/ZPS/2017 o poskytovaní sociálnej služby a o platení úhrady za poskytovanie sociálnej služby zo dňa 12.05.2017 a v dôsledku vysokého veku a zdravotného stavu je odkázaná podľa rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Ružinov sp.zn. SOC/CS 13700/2017/3/MSC zo dňa 20.06.2017, posudok č. 329/2017 o odkázanosti na sociálnu službu na pomoc iných fyzických osôb. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia poukázal na ustanovenie § 66 Zákona o rodine, podľa ktorého deti, ktoré sú schopné samé sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. Z tohto ustanovenia, ako aj z § 67 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že deti pokiaľ sú samé schopné sa živiť, majú povinnosť prispievať na výživu svojim rodičom vtedy, ak to rodičia na primeranú výživu potrebujú. Podľa názoru súdu navrhovateľka v súčasnosti potrebuje, aby jej deti prispievali na výživu, keď podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.12.2016 poberá starobný dôchodok 414,60 eur mesačne a podľa Výpočtového listu č. 413 zo dňa 29.06.2017 je mesačná úhrada za poskytovanie sociálnych služieb v sume 690,- eur za 30 dní a 713,- eur za 31 dní. S prihliadnutím na to navrhovateľka potrebuje, aby jej deti prispievali na výživu, pretože osvedčila, že je výživou odkázaná na svoje deti. Súd tiež prihliadol na to, že je potrebné uhrádzať aj iné náklady na strane navrhovateľky, a to na ošatenie, stravu, hygienu a podobne s prihliadnutím na sumu, ktorú navrhovateľka poberá, ako starobný dôchodok, súd dospel k záveru, že výživné v určenej sume možno považovať za primerané s prihliadnutím na schopnosti a možnosti odporcov prispievať na výživu navrhovateľky. Okresný súd na doplnenie uviedol, že plnenie vyživovacej povinnosti detí voči rodičom, by malo byť prirodzené, ale keď odporcovia v 1. a v 2. rade si neplnia svoju vyživovaciu povinnosť, ako deti k svojmu rodičovi, k matke, súd dospel k záveru, že je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov konania, a preto uložil odporcom 1. a 2. platiť výživné v nevyhnutnej miere k rukám navrhovateľky počnúc dňom doručenia uznesenia. 5. Proti uzneseniu podal odvolanie odporca v 1. rade, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu a žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia uložením povinnosti odporcom v 1. a v 2. rade prispievať na výživu navrhovateľky zamietol. Odporca v 1. rade namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. h/ Civilného sporového poriadku, že súd nesprávne právne posúdil vec a rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia napriek tomu, že vzťah medzi účastníkmi si nevyžadoval bezodkladnú úpravu podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku. V odvolaní odporca v 1. rade tvrdil, že neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že potreba bezodkladnej úpravy pomerov zo strany navrhovateľky nebola preukázaná. Právny vzťah medzi navrhovateľkou a odporcami si nevyžaduje naliehavú a bezodkladnú úpravu pomerov. Podľa názoru odporcu súd musí o výživnom rozhodnúť v konaní pod sp.zn. 16Pc 10/2017 na základe vykonaného dokazovania. Odporca v 1. rade uviedol, že je dôchodca vo veku 72 rokov a má sám veľké zdravotné problémy, v minulosti prekonal rakovinu hrubého čreva a infarkt myocardu a jeho náklady na lieky sú mesačne v sume cca 400,- eur. Dňa 10.8.2017 uzatvoril s navrhovateľkou dohodu o výživnom, v ktorej sa zaviazal na plnenie mesačných splátok vo výške 50,- eur k rukám navrhovateľky a táto suma predstavuje jeho dobrovoľný príspevok na výživu nad rámec toho, že jeho brat E. J. sa zaviazal v plnom rozsahu zabezpečovať výživu navrhovateľky ako ich matky. Odporca v 1. rade poukázal na to, že rozdiel medzi príjmami navrhovateľky a sumou úhrady za sociálnu služby podľa výpočtového listu č. 413 vo výške 324,92 € sa zaviazal uhrádzať syn navrhovateľky E. J., tak, že všetky náklady jej pobytu v domove seniorov v celom rozsahu uhrádza a bude uhrádzať práve E. J., na ktorého v minulosti v roku 1999 darovaním previedla vlastníctvo svojho bytu na S. ul. X v T., vedený na LV č. XXXX s tým, že za darovanie bytu ju syn E. J. doopatruje až do jej smrti. Odporca 1 v podanom odvolaní vychádzal z toho, že tvrdenia navrhovateľky o výške výdavkov, boli preukázané len výpočtovým listom č. 413 zo dňa 29.9.2017, z ktorého vyplýva výška mesačných nákladov 690,- eur a resp. 713,- eur, ale ostatné náklady uvedené navrhovateľkou v návrhu, a to plienky, hygienické potreby, pedikúra, fyzioterapia a pod. preukázané neboli vôbec. Pokiaľ príjem navrhovateľky predstavuje dôchodok v sume 414,60 eur rozdiel medzi príjmami navrhovateľky a sumou úhrady za sociálnu službu podľa výpočtového listu č. 413 predstavujú sumu vo výške 324,92 eur, ktorú sumu sa zaviazal uhrádzať syn navrhovateľky E. J. v zmysle zmluvy zo dňa 12.5.2017. Podľa vyjadrenia navrhovateľky, ktoré uviedla odporcovi v 1. rade pri jeho návšteve je s tretím súrodencom E. J. dohodnutá na tom, že všetky náklady jej pobytu v Domove seniorov v celom rozsahu uhrádza a bude uhrádzať práve E. J., na ktorého v minulosti v roku 1999 darom previedla vlastníctvo bytu na S. ul. X v T., ktorý podľa jej vyjadrenia ju doopatruje. Vzhľadom k tomu, že na úhradu potrieb navrhovateľky a jej nákladov sa v zmluve zaviazal jej syn E. J., ktorý sa stará o výživu navrhovateľky od doby jej pobytu v Domove seniorov S. F.. Z.. nie je, a ani v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o nariadenie neodkladného opatrenia, nebolo nevyhnutné bezodkladne upravovať pomery medzi účastníkmi konania. Navrhovateľka má zabezpečenú potrebnú výživu, a preto nie je nevyhnutné okamžite a bez vykonaného potrebného dokazovania, ktoré sa týka preukázania schopností a možností a majetkových pomerov detí a ďalšieho skúmania skutočného stavu zaviazať ostatné deti neodkladným opatrením na plnenie vyživovacej povinnosti. Podľa názoru odporcu v 1. rade navrhovateľke nehrozí vznik škody ani inej ujmy, a ani nie je ohrozená jej výživa. Odporca v 1. rade zároveň predložil súdu dohodu zo dňa 10.8.2017 o tom, že sa zaväzuje prispievať na výživu matky sumou 50,- eur mesačne a tiež výpis z katastra nehnuteľností, z ktorého vyplýva, darovanie predmetného bytu zo strany navrhovateľky v prospech E. H. J. na základe darovacej zmluvy zo dňa 18.4.2000. 6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie aj odporkyňa v 2. rade, ktorá navrhla odvolaciemu súdu uznesenie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Namietala, že neboli dané dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia, neexistuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov, navrhovateľke nehrozí žiadna ujma a domáhať sa výživného od odporkyne v 2. rade je v rozpore s dobrými mravmi. V danom prípade súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nedostatočne zistil skutočný stav veci, resp. tento vôbec nezistil, zistený skutočný stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie prípustné tvrdenia a dôkazy, ktoré doposiaľ neboli uplatnené, konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávnosť uznesenia a súd nesprávne právne vec posúdil. 7. Odvolateľka poukázala na skutočnosti uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a tvrdila, že návrh je neúplný a skresľujúci a neobsahuje rozhodujúce skutočnosti, dôležité pre posúdenie otázky dôvodnosti uplatneného práva. Uviedla, že všetky tri deti navrhovateľky v minulosti emigrovali do zahraničia, kde aj žili. Odporcovia v 1. a 2. rade nadobudli byty do vlastníctva v Bratislave, okrem syna navrhovateľky E. J., ktorému navrhovateľka darovala svoj byt s tým, že ju doopatruje a má právo v byte dožiť, čo vyplývalo z vecného bremena zriadeného k bytu, ale z neznámych dôvodov došlo k výmazu vecného bremena v katastri nehnuteľností. Starostlivosť navrhovateľke poskytovala suseda a rodinná priateľka p. D. C., ktorej však E. J. zobral kľúče od bytu a zakázal jej starať sa o navrhovateľku, ktorá zostala sama, bez starostlivosti. E. J. odcestoval, nechal navrhovateľku samu, bez starostlivosti, v tom čase spadla, utrpela zranenia tak, ako bolo uvedené aj v uznesení. V súčasnej dobe byt, ktorý navrhovateľka darovala E. J., svojmu synovi, v súčasnosti predáva za 130 000 eur, vysťahoval z bytu veci navrhovateľky a oznámil odporkyni v 2. rade, že sám nezvláda starostlivosť o matku. 8. Odporkyňa v 2. rade v podanom odvolaní v súvislosti s námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci poukázala na článok 1 Civilného mimosporového poriadku, na § 67 ods. 1 a § 75 ods. 2 Zákona o rodine a tvrdila, že navrhovateľka nemá nárok na výživné od odporkyne v 2. rade, ale má nárok na výživné od E. J., ktorý sa obohatil na úkor ostatných súrodencov ako odporcov v 1. a 2. rade, pričom navrhovateľka sa nedomáha vyživovacej povinnosti od E. J.. Navrhovateľka z dôvodu antipatie voči manželovi odporkyne v 2. rade, po spoločnej kúpe bytu odporkyňou v 2. rade a jej manželom na Slovensku, zanevrela na odporkyňu v 2. rade a došlo k odmlčaniu ich vzájomného kontaktu. Na strane odporkyne v 2. rade neexistuje povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky, pretože navrhovateľka potrebu neodkladnej úpravy pomerov nepreukázala. Okrem toho pán E. J. je v zmysle uzavretej zmluvy povinný prispievať na sociálne služby poskytované navrhovateľke. Súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil, pri posúdení podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. 9. K odvolaniu odporcov v 1. a 2. rade sa vyjadrila podaním zo dňa 30.8.2017 navrhovateľka, ktorá navrhla uznesenie potvrdiť. Uviedla, že má 93 rokov, vychovala tri deti a v živote by nepredpokladala, že sa bude musieť obrátiť na súd so žiadosťou o určenie výživného voči deťom (okrem E.), ktoré jej odmietajú prispievať na nevyhnutnú výživu a na príspevok úhrady nákladov spojených s umiestnením v Domove seniorov S. F..Z.. Do domu seniorov musela ísť na odporúčanie lekárov, toto zariadenie jej zaobstaral syn E. a aj podľa zmluvy na jej pobyt prispieva. Okrem nákladov vyplývajúcich zo zmluvy, zabezpečuje finančne aj ďalšie potreby. K darovacej zmluve uviedla, že v skutočnosti o dar nešlo, pretože za byt dostala finančné prostriedky. Všetko okolo daru organizovala dcéra O., ktorá potrebovala finančné prostriedky na kúpu X-izbového bytu na Ď. ulici v T., ktoré si kúpila aj z finančných prostriedkov, ktoré jej na byt poskytla. Medzi ňou a deťmi k žiadnej dohode, kto sa o ňu postará a prípadne jej poskytne príspevok na výživu nikdy nedošlo. Vyživovaciu povinnosť si dobrovoľne plní syn E. a dôvody pre priznanie nároku sú dané aj voči jej dvom deťom, ako odporcom v 1. a 2. rade, v prípade ktorých neexistuje žiadna relevantná prekážka, ktorá by im bránila plniť si vyživovaciu povinnosť, keď finančné prostriedky na zabezpečenie primeranej výživy si nemôže obstarať sama. 10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 324 ods. l, § 329 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcov nie je dôvodné. 11. Neodkladné opatrenie možno podľa § 324 ods. 1 C.s.p. nariadiť pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení. 12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 13. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 14. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania v danej veci je určenie výživného na rodiča, na matku ako navrhovateľku v tomto konaní, proti odporcom v 1. a 2. rade ako jej deťom. 15. Podľa § 366 C.m.p. neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 16. V zmysle tohto ustanovenia výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie základných, osobných a životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného. Výživné priznané neodkladným opatrením má nevyhnutnú mieru jeho plnenia aj pre oprávnenú osobu a má postačovať na uhrádzanie základných životných potrieb. 17. Neodkladné opatrenie, ktorým súd ukladá platenie výživného v nevyhnutnej miere možno nariadiť bez zreteľa na to, o aké výživné ide. Dôležité je len to, že sa uplatňuje nárok na výživné, ktorého právny dôvod spočíva v ustanoveniach Zákona o rodine, to znamená, že výživné poskytované na inom než zákonnom podklade nemožno chrániť neodkladným opatrením. 18. V tejto veci je aktívne legitimovaný ten, komu patrí zákonom ustanovený nárok na výživné a osvedčí ho spôsobom, ktorý predpisuje Zákon o rodine, teda uvedie a osvedčí rodinný vzťah, ktorý opodstatňuje platenie výživného. Osvedčenie nariadenia neodkladného opatrenia vyžaduje aj schopnosti a možnosti povinného platiť výživné v zmysle Zákona o rodine. 19. Pri určení výživného v nevyhnutej miere sa rozsah výživného v neodkladnom opatrení zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne aj limitom schopností a možností povinného. Výrok neodkladného opatrenia nepredurčuje obsah meritórneho rozhodnutia, pritom výživné v nevyhnutej miere je určené len na uspokojovanie základných osobných životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného. Výživné priznané neodkladným opatrením má nevyhnutnú mieru jeho plnenia aj pre oprávnenú osobu. Výživné bez ohľadu na oprávnené potreby navrhovateľa má postačovať na uhrádzanie základných životných potrieb a tento limit sa vzťahuje na všetky druhy vyživovacích povinností. Začiatkom plnenia vyživovacej povinnosti je deň rozhodnutia o neodkladnom opatrení, pričom týmto opatrením o platní výživného v nevyhnutnej miere sa nerozhodlo o tom, že je daný základ pre určenie vyživovacej povinnosti v konaní vo veci samej. 20. V danej veci navrhovateľka tvrdila, že nie je schopná zabezpečiť si príjem zárobkovou činnosťou a jej jediný príjem je dôchodok v sume 414,60 eur. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka je matkou odporcov v 1. a v 2. rade a je poberateľkou sociálnych služieb v Domove seniorov S. F.. Z.. podľa zmluvy č. 404/ZPS/2017 o poskytovaní sociálnej služby a o platení úhrady za poskytovanie sociálnej služby zo dňa 12.05.2017 a v dôsledku vysokého veku a zdravotného stavu je odkázaná podľa rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Ružinov sp.zn. SOC/CS 13700/2017/3/MSC zo dňa 20.06.2017, posudok č. 329/2017 o odkázanosti na sociálnu službu na pomoc iných fyzických osôb. 21. Súd prvej inštancie pri skúmaní dôvodnosti podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, správne vychádzal z ustanovenia § 66 Zákona o rodine, podľa ktorého deti, ktoré sú schopné samé sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú, ako aj z § 67 ods. 1 Zákona o rodine, že deti pokiaľ sú samé schopné sa živiť, majú povinnosť prispievať na výživu svojim rodičom vtedy, ak to rodičia na primeranú výživu potrebujú. 22. Súd vychádza z návrhu navrhovateľky a predložených dôkazov a rovnako správne dospel k záveru, že navrhovateľka v súčasnosti potrebuje, aby jej deti prispievali na výživu, keď podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.12.2016 poberá starobný dôchodok 414,60 eur mesačne a podľa Výpočtového listu č. XXX zo dňa 29.06.2017 je mesačná úhrada za poskytovanie sociálnych služieb v sume 690,- eur za 30 dní a 713,- eur za 31 dní. Pokiaľ navrhovateľka v uvedenom Domove seniorov má povinnosť uhrádzať sumu 713 eur mesačne za poskytovanie sociálnych služieb a je potrebné uhrádzať aj iné náklady na strane navrhovateľky, a to na ošatenie, stravu, hygienu, lieky a podobne, navrhovateľka potrebuje, aby jej deti prispievali na výživu, pretože osvedčila, že je výživou odkázaná na svoje deti. Zo sumy dôchodku 414,60 eur navrhovateľka nie je schopná uhrádzať poplatky za poskytovanie sociálnych služieb a medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľka žije v súčasnej dobe v Domove dôchodcov S., F..Z.. a nebola namietaná ani výška poplatkov. Rovnako odporcovia ako deti navrhovateľky nenamietali, že nesúhlasia s umiestnením navrhovateľky v tomto zariadení a nevyjadrili sa, že by mali záujem zabezpečiť jej starostlivosť iným spôsobom, či už osobne alebo v inom zariadení. Preto ak je preukázané, že navrhovateľka žije v domove dôchodcov, preukázaná je výška jej dôchodku a výška poplatkov, ktoré musí uhrádzať, sú splnené podmienky pre postup podľa § 66 a § 67 Zákona o rodine, že odporcovia ako deti navrhovateľky, majú povinnosť prispievať na primeranú výživu navrhovateľky ako ich matky, ktorá to potrebuje. 23. Podľa § 66 Zákona o rodine deti, ktoré sú schopné sami sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. 24. V zmysle uvedeného ustanovenia schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť nesúvisí s vekom dieťaťa. Kvalitatívnym znakom schopností samostatne sa živiť je jej trvalosť. Ojedinelý príjem takýto charakter nemá a preto nenapĺňa základnú podmienku vzniku tohto druhu vyživovacej povinnosti. Schopnosť samostatne sa živiť a teda uhrádzať z vlastných prostriedkov svoje potreby môže vyplývať nielen z príjmových pomerov dieťaťa, ale aj z jeho majetkových pomerov. Obligatórnou zákonnou podmienkou vyživovacej povinnosti detí voči rodičom je potreba na strane rodičov. Ide o určitý kvalifikovaný osobný stav odkázanosti dotknutých osôb, ktoré si na základe svojich príjmov, či už dávok sociálnej pomoci, alebo zárobku, nie sú schopné zabezpečiť úhradu životných potrieb a tento stav si zároveň nevyhnutne a naliehavo vyžaduje riešenie v podobe výživného zo strany detí. Životné náklady rodičov treba individualizovať so zreteľom na pomery žiadateľa. Predmetom skúmania sú aj celkové majetkové pomery navrhovateľa, ktorý žiada výživné. Skutočnosť existencie potreby na strane navrhovateľa musí byť v konaní preukázaná. Dôkazné bremeno zaťažuje navrhovateľa. V zmysle terajšej právnej úpravy nemožno vyhovieť návrhu rodičov, za situácie, že rodičia majú zabezpečené životné potreby, ani v prípade, keď životná úroveň a možnosti na strane dieťaťa výrazne prevyšujú životnú úroveň rodičov. Rovnako nemožno považovať za dôvodný návrh na určenie výživného voči deťom, keď príjem z dôchodkov rodičov nestačí na krytie nákladov zaužívaného spôsobu života, presahujúceho mieru primeraných životných potrieb. Posúdenie závisí od konkrétnych okolností prípadu. Rodičom zákon nepriznáva právo podieľať sa na životnej úrovni detí, neplatí preto záver, že čím sú príjmové, resp. celkové majetkové pomery dieťaťa lepšie, tým na vyššie výživné má rodič nárok. Obsah primeranosti treba vyvodzovať z konkrétnych okolností a pomerov rodiča a z ďalších kritérií vyživovacej povinnosti uvedených v § 75 Zákona o rodine. 25. Podľa § 67 ods. 1 Zákona o rodine každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí. 26. V zmysle uvedeného ustanovenia vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k rodičom si majú plniť všetky deti. Pritom je vecou rodiča, či bude žalovať všetky deti, alebo niektoré z nich. Súd však môže rozhodnúť len vo vzťahu k žalovanému dieťaťu. Uvedená požiadavka sa v praxi prejaví tak, že súd si ako predbežnú otázku vyrieši rozsah vyživovacej povinnosti všetkých detí, teda určí vyživovaciu povinnosť žalovaných detí aj so zreteľom na tie deti, ktoré prípadne nie sú účastníkmi konania. Uvedené platí bez ohľadu na to, či deti, ktoré neboli označené v žalobe ako odporcovia, si plnia alebo neplnia svoju vyživovaciu povinnosť. Súd prihliadne aj na rozsah, v akom by mali plniť vyživovaciu povinnosť a tak určí výšku výživného vo vzťahu k žalovanému dieťaťu v predmetnom konaní. Rozsahom výživného u nežalovaných detí, ktoré je vhodné v konaní vypočuť ako svedkov sa vysporiada súd v odôvodnení rozhodnutia a u žalovaných detí sa rozsah vyživovacej povinnosti prejaví vo výroku rozsudku. V súlade s judikatúrou R 38/1967 pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti dieťaťa voči rodičovi podľa § 66 Zákona o rodine, nebude v rozsudku výslovne vyjadrená výška vyživovacej povinnosti dieťaťa, voči ktorému rodič nárok neuplatňuje, ale súd musí vyriešiť otázku vyživovacej povinnosti a jej výšku, pokiaľ ide o všetkých povinných v zmysle ustanovenia § 67 Zákona o rodine. Zároveň pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti dieťaťa voči rodičovi nemôže súd obísť hľadiská uvedené v ustanovení § 75 ods. 2 Zákona o rodine, najmä, že výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi, na ktorú skutočnosť poukázali odporcovia tiež v podanom odvolaní. 27. Ak sú naplnené zákonné podmienky, dieťa je aj bez rozhodnutia súdu povinné zabezpečiť rodičom primeranú výživu. 28. Aj v tomto prípade má rozpor s dobrými mravmi normatívny následok v podobe nemožnosti priznať výživné. Je to dané charakterom vzťahov, ktoré sú predmetom úpravy rodinného práva. Posúdenie závisí od konkrétnych okolností prípadu. Za súladný s týmto kritériom nemožno vo všeobecnosti považovať napríklad stav, keď rodič nie z objektívnych dôvodov sám porušoval svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, od ktorého žiada výživné, fyzické násilie voči dieťaťu, trestný čin spáchaný v minulosti voči dieťaťu, vedomé konanie spôsobujúce významné a dlhodobé poškodzovanie záujmov (hospodárskych) rodiny a dieťaťa (opustením rodiny, recidívou a výkonom trestu odňatia slobody, alkoholizmom, gamblerizmom, spôsobením škôd, iných finančných záväzkov, ktoré boli uhrádzané na úkor výživného pre dieťa, resp. z obmedzených prostriedkov rodiny, a pod.). 29. Takéto skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozpor s dobrými mravmi v danom prípade preukázané neboli. To, že navrhovateľka darovala synovi E. J. byt a ako sama tvrdila, dostala protihodnotu finančných prostriedkov, ktoré ako tvrdila odovzdala dcére, ako odporkyni v 2. rade a prispela jej tak na kúpu bytu na Ď. ulici v T., nemajú vplyv na uloženie vyživovacej povinnosti voči odporcom v 1. a 2. rade. Navrhovateľka ako matka odporcov sa počas svojho života nedopustila konania (takéto tvrdenia nevyplývajú z vyjadrení odporcov), ktoré by odôvodňovalo rozpor s dobrými mravmi. Deťom vyplýva vyživovacia povinnosť zo zákona, z § 66 Zákona o rodine, podľa ktorého deti, ktoré sú schopné sami sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. Preto odvolacia námietka, týkajúca sa rozporu s dobrými mravmi, v konaní preukázaná nebola. 30. Odporca 1 v podanom odvolaní vychádzal z toho, že tvrdenia navrhovateľky o výške výdavkov, boli preukázané len výpočtovým listom č. 413 zo dňa 29.9.2017, z ktorého vyplýva výška mesačných nákladov 690,- eur a resp. 713,- eur, ale ostatné náklady uvedené navrhovateľkou v návrhu, a to plienky, hygienické potreby, pedikúra, fyzioterapia a pod. preukázané neboli vôbec. 31. Námietky odporcu v 1. rade v podanom odvolaní neodôvodňujú zmenu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, pokiaľ odporca v 1. rade vytýkal súdu, že pri preukázaní potreby dočasnej úpravy pomerov strán nedostatočne skúmal, či jeho matka potrebuje plienky, hygienické potreby, pedikúru, fyzioterapiu a pod., tiež namietal, že tieto náklady preukázané neboli. Takéto skutočnosti, týkajúce sa osobných, zdravotných, sociálnych, hygienických a iných potrieb rodiča, by mali byť dieťaťu známe, a preto ich v konaní netreba skúmať a hygienu potrebuje zabezpečovať každý človek, bez ohľadu na to, či je v sociálnom zariadení, alebo v domácom prostredí a pod. 32. Odvolací súd k námietke odporcu v podanom odvolaní, v ktorom vytýkal okresnému súdu, že vo veci rozhodol bez dostatočne zisteného skutočného stavu, poukazuje na ustanovenie § 329 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pri prijímaní takéhoto opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a neodkladným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Aj v konaní o neodkladnom opatrení musí súd hodnotiť vykonané dôkazy, pritom (pri súčasnom preukázaní potreby dočasnej úpravy pomerov strán) rozhodné skutočnosti, (predovšetkým nárok sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia. 33. Zákon preto nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vykonávať dokazovanie a naopak, vo vedomí, že výsluchom strany, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, by mohol byť zmarený účel uvedeného opatrenia; v ustanovení § 329 ods. 1 C.s.p. výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na neodkladné opatrenie vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku (na základe predložených listín) potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení k obsahu listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadriť. Takýto postup v konaní umožňuje súdu vychádzať z predpokladov, ktoré osvedčujú dôvodnosť takéhoto návrhu, bez toho, aby nariadil pojednávanie, alebo vypočul strany. 34. Napriek tomu, že sa osvedčujú schopnosti a možnosti povinného rodiča, obsahom neodkladného opatrenia podľa § 366 C.m.p., bez zreteľa na to, ktorý druh vyživovacej povinnosti sa má plniť, je výživné v nevyhnutnej miere. Pri určení výživného v nevyhnutej miere sa rozsah výživného v neodkladnom opatrení zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne aj limitom schopností a možností povinného. Výrok neodkladného opatrenia nepredurčuje obsah meritórneho rozhodnutia, pritom výživné v nevyhnutej miere je určené len na uspokojovanie základných osobných životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného. Výživné priznané neodkladným opatrením má nevyhnutnú mieru jeho plnenia aj pre oprávnenú osobu. Výživné bez ohľadu na oprávnené potreby navrhovateľa má postačovať na uhrádzanie základných životných potrieb a tento limit sa vzťahuje na všetky druhy vyživovacích povinností. 35. Odvolací súd s prihliadnutím na uvedené, zastáva názor, že neboli splnené podmienky pre zmenu uznesenia okresného súdu, ktoré je vecne správne. Námietky odporcov v podanom odvolaní nemali za následok zmenu rozhodnutia súdu. Na strane navrhovateľky boli preukázané dôvody pre určenie výživného, ktoré potrebuje a deti sú preto povinné plniť si zákonnú vyživovaciu povinnosť, a keďže si túto povinnosť neplnia dobrovoľne voči svojej matke, je potrebné im túto povinnosť uložiť rozhodnutím súdu. Nemožno prihliadnuť na námietky vznesené v tomto konaní, že výživné by mal platiť iba E. J., pretože vyživovacia povinnosť vyplýva zo zákona všetkým deťom a pokiaľ matka darovala svoj majetok, teda svoj byt synovi, ktorá skutočnosť tvorí podstatnú odvolaciu námietku oboch odporcov, nemôže to mať za následok výnimku zo zákonnej vyživovacej povinnosti detí voči rodičom. Na túto skutočnosť je možné iba prihliadnuť pri určení výšky výživného, pri porovnaní jeho výšky u všetkých detí. V danom prípade súd prvej inštancie tak postupoval. Je potrebné v tej súvislosti prihliadnuť aj na vyjadrenie navrhovateľky, ktorá uviedla, že v súvislosti s darovaním bytu synovi E., jej bola poskytnutá finančná náhrada, ktorú darovala odporkyni v 2. rade, ktorá si kúpila byt v Bratislave a tiež navrhovateľka uviedla, že rovnako pomáhala finančne všetkým deťom a nepredpokladala, že bude musieť žiadať od svojich detí pomoc prostredníctvom súdu. Podľa odvolacieho súdu, výšku výživného v sume 210 eur vzhľadom k tomu, že ide o výživné voči rodičovi, teda matke, nemožno považovať za neprimerane vysokú. Pokiaľ má navrhovateľka jediný príjem starobný dôchodok v sume 414,60 eur a aj zo strany tretieho jej dieťaťa bude poskytovaná rovnaká suma 210 eur, ako u odporcov v 1. a 2. rade, bude mať navrhovateľka ako ich matka zabezpečenú primeranú výživu v sume 414,60 eur a 630 eur spolu vo výške 1 044,60 eur. Ak navrhovateľka z tejto sumy uhradí 713 eur za poskytovanie sociálnych služieb, zostane jej suma 331,60 eur na ostatné základné životné potreby. 36. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku ako vecne správne potvrdil. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).