Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/56/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217216673 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1217216673.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: L. R.Á., W. H. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov matky - K.. Y. R.V., W. H. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, F., zastúpenej advokátkou JUDr. Tijanou Ćećezovou, Drieňová 17, Bratislava a otca - K.. R. R., W. H. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, F., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 17. augusta 2017, č. k. 49P/62/2017-16, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 17. augusta 2017, č. k. XXP/XX/XXXX- XX, vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh matky vzťahujúci sa k vyživovacej povinnosti otca na maloletú L. m e n í t a k , že otec je povinný predbežne platiť výživné na maloletú L. R., narodenú dňa 23.07.2010 vo výške 120,-€ mesačne vždy do 15. dňa v každom mesiaci k rukám matky maloletej, počnúc právoplatnosťou tohto uznesenia, až do právoplatného skončenia konania o rozvode manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, vedenom na Okresnom súde Bratislava II. pod sp.zn. XXP/XXX/XXXX. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 17. augusta 2017, č. k. XXP/XX/XXXX- XX, vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh matky na zverenie maloletej L. do osobnej starostlivosti matky, vo výroku, ktorým súd zamietol návrh matky na zastupovanie a správu majetku maloletej L. a vo výroku, ktorým súd zamietol návrh matky na úpravu styku otca s maloletou L., p o t v r d z u j e. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 17. augusta 2017, č. k. XXP/XX/XXXX- XX, vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II. uznesením zo dňa 17.08.2017, č. k. XXP/XX/XXXX-XX, zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že matka sa návrhom podaným na súd prvej inštancie dňa 08.08.2017 domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletú L. R., narodenú XX.XX.XXXX do jej osobnej starostlivosti a určil, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Súčasne žiadala, aby súd určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej vo výške 420,-€ mesačne a upravil styk otca s maloletou každý nepárny kalendárny týždeň v roku od piatka od 18,00 hod. do nedele do 18,00 hod. bez prítomnosti matky s tým, že odovzdanie a prevzatie maloletej sa uskutoční prostredníctvom zamestnanca Linky detskej istoty. 3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zdôvodnila matka tým, že v ich manželstve nastali v roku 2015 prvé problémy, ktoré postupne eskalovali a vyústili dňa 18.07.2017 do psychického a fyzického násilia. V uvedený deň v čase po 21:30 hod. ju manžel fyzicky napadol, potom, čo našla nahrávacie zariadenie v spoločnej domácnosti. Otec maloletej sa jej najprv slovne vyhrážal, následne ju chytil za pravú ruku a ťahal z detskej izby von, v dôsledku čoho jej vznikla podliatina na pravej ruke v oblasti zápästia a odreniny na ľavom lakti. V súčasnosti je vedené trestné konanie na Obvodnom oddelení PZ Bratislava II., pod ČVS: I.-XXXX/VK-F.-XXXX pre podozrenie zo spáchania prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a), písm. e), ods. 2 písm. a) Trestného zákona, v ktorom bolo dňa 19.07.2017 začaté trestné stíhanie a v rámci tohto konania bolo v čase o 20:30 hod. realizované aj vykázanie otca z bytu na T. ulici. Na návrh matky Okresný súd Bratislava II. dňa 25.07.2017 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi, aby nevstupoval do bytu Č.. X na T. XX, Bratislava, aby matku telefonicky, elektronicky ani písomne nekontaktoval a aby sa k nej nepribližoval na vzdialenosť menšiu ako 150 metrov s výnimkou súdnych a iných konaní. Po tom, čo bol otec vykázaný z bytu má matka za to, že je potreba neodkladne upraviť pomery rodičov k maloletému dieťaťu. Matka uviedla, že o maloletú sa príkladne stará, maloletá je na ňu naviazaná a v súčasnosti bývajú spolu v jednej domácnosti na T. XX, F.. Vo vzťahu k výživnému na maloletú L. vyčíslila výdavky na maloletú vo výške 373,30 € mesačne a výdavky na domácnosť prepočítané na jednu osobu vo výške 117,74 €. Príjem otca uviedla približne vo výške 1.200,-€, svoj priemerný mesačný príjem vyčíslila za obdobie od 01/2017-07/2017 približne na 1.418,-€. 4. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia matka nepodala návrh vo veci samej. Lustráciou v súdnom registri súd zistil, že pod sp. zn. 27P/167/2017 je vedené konanie o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Návrh, ktorý podal manžel (otec maloletej) bol súdu prvej inštancie doručený dňa 20.07.2017. Po pripojení súdneho spisu bolo súdom zistené, že manžel podal návrh na rozvod manželstva z dôvodu nevery manželky, pričom žiadal zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Matka ako jediný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia uvádza tú skutočnosť, že tým, že otcovi bola uznesením Okresného súdu Bratislava II uložená povinnosť nevstupovať do bytu na T. XX, kde rodičia s maloletou doposiaľ žili a nekontaktovať a nepribližovať sa k matke, vznikla potreba neodkladne upraviť pomery rodičov k maloletému dieťaťu. Iné dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia matka neuviedla. 5. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia poukázal na to, že vyššie uvedenú skutočnosť samu o sebe nepovažoval za dostatočnú na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Zverenie dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov (v tomto prípade do starostlivosti matky) len z dôvodu, že otec má rozhodnutím súdu zakázaný vstup do spoločného obydlia, by predstavovalo neadekvátny zásah súdu do výkonu rodičovských práv otca a poskytnutie neprimeranej výhody matke. Hoci z návrhu matky a dôkazov predložených matkou (upovedomenie o začatí trestného stíhania, potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia, uznesenia Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 25.07.2017, č.k. 10C/45/2017-35) vyplýva, že medzi rodičmi sú nezhody a voči otcovi je vedené trestné konanie pre podozrenie zo spáchania prečinu nebezpečného prenasledovania, matka uvádza, že maloleté dieťa v súčasnosti býva spolu s ňou v jednej domácnosti na T. XX, kde má zabezpečenú starostlivosť a toho času teda neexistuje dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré by duplikovalo existujúci stav. Rovnako súd zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti určenia, že obidvaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, majúc za to, že v tomto smere nevznikla naliehavá potreba dočasne upraviť pomery účastníkov. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý podala matka ( ani z návrhu na rozvod manželstva podaného manželom) nevyplýva, že otec sa domáha stretávania sa s dcérou, resp. že by v tomto smere vznikali medzi rodičmi konfliktné situácie, ktorým je vystavené maloleté dieťa a mal za to, že pokiaľ sám otec netvrdí, že mu matka bráni v stretávaní sa s dcérou a nedomáha sa stretávania s dcérou (v návrhu na rozvod manželstva tieto skutočnosti neuvádza) nie je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia a určiť stretávanie sa otca s dcérou tak, ako to požaduje matka. Rovnako pokiaľ ide o plnenie vyživovacej povinnosti súd prvej inštancie mal za to, že matka neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy. Z návrhu nevyplýva, že by si otec neplnil vyživovaciu povinnosť a je potrebná jej úprava neodkladným opatrením. Z návrhu je zrejmé, že rodičia žili v spoločnej domácnosti až do 18.07.2017 dokedy si zrejme otec svoju vyživovaciu povinnosť plnil (resp. v návrhu matka neuvádza, že by tomu tak nebolo) a ani po tomto dátume matka v návrhu neuviedla, že si otec svoju vyživovaciu povinnosť neplní. 6. V zmysle vyššie uvedeného, nakoľko súd prvej inštancie nemal za preukázané (osvedčené) žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že záujem maloletého dieťaťa vyžaduje nariadenie neodkladného opatrenia, návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 7. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 8. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie matka, ktorá v rámci podaného odvolania uviedla, že svoj návrh odôvodnila nepriaznivou situáciou v rodine, konfliktami, ktoré vplývajú aj na maloleté dieťa a ktoré vyústili k trestnému stíhaniu žalovaného vrátane uloženia mu neodkladného opatrenia zo dňa 25.07.2017 uznesením Okresného súdu Bratislava II, pod sp.zn. XXC/XX/XXXX - XX, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňuje aj inými okolnosťami. Žalobkyňa nesúhlasí s uznesením Okresného súdu Bratislava II. a zastáva názor, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne vzhľadom na skutočnosť, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo napĺňa odvolací dôvod § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku, a súčasne súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam , čo napĺňa odvolací dôvod § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku. Je nepochybné, že situácia v rodine je vyhrotená, a preto matka zastáva názor, že je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby súd vykonal okamžitý zásah na zabezpečenie nerušeného a zdravého vývoju maloletej. Matka si uvedomuje, že otec maloletej má právo s maloletou sa stretávať, ale v dôsledku vydaného neodkladného opatrenia ktorým súd žalovaného z užívania nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ako aj uložil žalovanému, aby telefonicky, elektronicky, ani písomne, žalobkyňu nekontaktoval až do právoplatného rozhodnutia v konaní vo veci samej, je realizovanie a hlavne komunikácia medzi rodičmi maloletej absolútne znemožnená. Z toho dôvodu rodičia maloletej nie sú schopní bez intervencie súdu, ktorá by bola dočasná zabezpečiť, aby právo maloletej na styk s otcom bolo realizované v jej najlepšom záujme. Matka maloletej komunikuje s rodičmi žalovaného, pričom táto komunikácia je neorganizovaná a chaotická. Rodičia žalovaného sa domáhajú v mene žalovaného styku s maloletou, pričom matka sa snaží im vyhovieť, dieťa im odovzdať za údajným účelom stretnutia sa maloletej s otcom, pričom nevie, či vôbec tieto stretnutia prebiehajú, v akom rozsahu. Celková situácia nepôsobí tak na matku priaznivo nakoľko častokrát je nútená v snahe aby nebránila v styku s príbuznými maloletej vyhovieť ich požiadavkám a maloletú odovzdať neplánovane napr. hneď na druhé ráno po ich požiadavke, čo spôsobuje, že maloletú nedokáže dostatočne pripraviť na styk a zároveň maloletej to spôsobuje chaotické a ničím nespravované sa striedanie miesta pobytu, nestabilitu, nepravidelný režim, ktorý nie je v jej záujme, nakoľko maloletá už navštevuje aj školu a je potrebné aby sa do školy pripravovala a mala vytvorený presný a pevný režim, stabilné návyky a taktiež stabilitu prostredia v ktorom sa vyskytuje a v ktorom sa realizujú jej sociálne interakcie. Takáto situácia môže viesť k následkom, ktoré bude ťažko odčiniť, môže viesť k zhoršeniu psychického vývoja dieťaťa, zhoršeniu jej prospechu v škole. Dôvodnosť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vidí matka tak v nemožnosti rodičov v dôsledku správania sa otca a s tým súvisiaceho rozhodnutia súdu týkajúceho zákazov a obmedzení mu uložených komunikovať, taktiež v potrebe zabezpečiť v záujme maloletej stabilitu prostredia v ktorom sa nachádza a pravidelnosť režimu styku s druhým rodičom. K argumentácii súdu prvej inštancie, že matka spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nepodala návrh vo veci samej matka uviedla, že inštitút neodkladných opatrení nahradil doterajšie predbežné opatrenia podľa úpravy platnej do 30.06.2016, zavedením inštitútu neodkladných opatrení sa zmenila koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016, ktorých cieľom bolo dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. K tvrdeniam súdu prvej inštancie vo vzťahu k vyživovacej povinnosti otca je nesprávny záver, že matka neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy v tejto oblasti. Obaja rodičia prispievajú na výživu maloletého dieťaťa, je to ich zákonná povinnosť. Otec maloletej na výživu maloletej neprispieva vôbec. Matka maloletej vzhľadom na začiatok školského roka mala zvýšené výdavky na školské potreby maloletej, stravu, poplatky v škole, otec vôbec nemal záujem prispieť na tieto náklady maloletej a svoju vyživovaciu povinnosť si dobrovoľné neplní, preto zastáva názor, že je potrebný zásah súdu aj v tejto oblasti. Je neprípustné, všetky tieto náklady ponechať na pleciach matky. Na základe vyššie uvedeného preto navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vyhovel v záujme maloletého dieťaťa matke, dočasne upravil pomery tak, že zveruje maloletú L. R., narodenú dňa XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX F. štátne občianstvo SR do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Styk otca s maloletou sa upravuje nasledovne: Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý neparný kalendárny týždeň v roku od piatka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod, bez prítomnosti matky s tým, že odovzdanie a prevzatie maloletej sa uskutočni prostredníctvom zamestnanca Linky detskej istoty, Fialkovo údolie S, Bratislava alebo týmto spôsobom v inom vhodnom zariadení určenom súdom. Matka je povinná v stanovenom čase riadne pripraviť maloletú na styk s otcom a odovzdať ju zamestnancovi Linky detskej istoty resp. iného zariadenia určeného súdom. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej mesačne vo výške 420,- Eur vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky počnúc dňom nariadenia tohto rozhodnutia. Neodkladné opatrenie sa nariaďuje až do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva a o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania. 9. Otec a kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili. 10. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné, a uznesenie súdu prvej inštancie bolo potrebné čiastočne zmeniť (§ 388 Civilného sporového poriadku) a čiastočne ako vecne a právne správne potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). 11. Podľa § 65 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. 12. Podľa § 66 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. 13. Podľa § 67 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 14. Podľa § 366 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 15. Podľa § 367 ods. 1 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. 16. Podľa § 367 ods. 3 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. 17. Podľa § 367 ods. 4 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad, že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený. Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia, doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne. 18. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že maloletá L. Y. X C., pričom z opisu skutočného stavu je zrejmé, že na Okresnom súde Bratislava II. prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktoré nie je právoplatne skončené. Súd prvej inštancie z návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia zistil, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, otec má prostredníctvom nariadeného neodkladného opatrenia zo dňa 25.07.2017, č.k. XXC/XX/XXXX-XX, obmedzený kontakt s matkou maloletej. Priemerný príjem matky za obdobie od 01/2017 do 07/2017 matka vyčíslila na sumu cca 1.419,- €, pričom súčasne uviedla, že priemerné mesačné výdavky na maloletú Sáru sú vo výške 373,30 € mesačne a výdavky na domácnosť sú vo výške 117,74 € mesačne na jednu osobu. Matka súčasne uviedla, že príjem otca jej nie je známy, ale v návrhu na rozvod manželstva otec uviedol priemerný mesačný príjem vo výške 1.200,- €. 19. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. 20. Odvolací súd zmenil neodkladné opatrenie v časti uloženia vyživovacej povinnosti otcovi. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že takéto rozhodnutie za žiadnych okolností neprejudikuje právo, nenahrádza rozhodnutie vo veci samej. Až v konečnom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie uvedie výšku vyživovacej povinnosti otca k maloletej L., po vykonanom dokazovaní. Pri určovaní výživného a to aj v rámci nariadeného neodkladného opatrenia t.j. v nevyhnutnej miere je potrebné brať na zreteľ skutočnosť nielen to, že sa určuje výživné v nevyhnutnej miere, a teda posudzujú sa iba nevyhnutné náklady a výdavky na dieťa, ale je potrebné pri stanovení nevyhnutnej výšky vyživovacej povinnosti prihliadnuť aj na vek maloletej, jej potreby, potrebu naliehavosti a dočasnej úpravy pomerov. V tejto súvislosti musí odvolací súd uviesť, že zamietnutie návrhu matky v časti požadovanej vyživovacej povinnosti s prihliadnutím na skutočnosť, že otec neprispieva na maloletú finančne žiadnou čiastkou sa javí byť odvolaciemu súdu ako nesprávne. Vzhľadom na to, že maloletá L. navštevuje už prvý ročník základnej školy výdavky sa jej v súvislosti s nástupom do školy zvýšili, a preto bolo potrebné stanoviť výživné aspoň v nevyhnutnej miere. Z opisu skutočného stavu odvolací súd zistil, že otec sa síce stretáva občasne s maloletou L., ale neposkytuje dieťaťu žiadnu osobnú starostlivosť, pričom dieťa má aj ďalšie výdavky v súvislosti so stravou, oblečením, bývaním a iné. V tejto súvislosti odvolací súd určil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej L. a to sumou 120,- € mesačne, ktorá bude aspoň čiastočne pokrývať nevyhnutné výdavky maloletej L.. Predbežne určené výživné vo výške 120,- € mesačne na maloletú L. je priznaním výživného iba v nevyhnutnej miere a to aj s prihliadnutím na osobnú starostlivosť matky o maloletú, bez ohľadu na príjem otca. V tomto prípade dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia je aj skutočnosť, že matka zabezpečuje a stará sa o maloletú nielen svojou osobnou starostlivosťou, ale aj finančne, nakoľko otec neprispieva ani finančne, ani osobnou starostlivosťou o maloletú. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie zamietol návrh matky na uloženie vyživovacej povinnosti otcovi voči maloletej L. zmenil (§ 388 Civilného sporového poriadku) a uložil otcovi platiť výživné vo výške 120,- € mesačne vždy do 15. dňa v každom mesiaci k rukám matky maloletej, počnúc právoplatnosťou tohto uznesenia, až do právoplatného skončenia konania o rozvode manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, vedenom na Okresnom súde Bratislava II. pod sp.zn. 27P/167/2017. 21. Pokiaľ ide o výrok uznesenia súdu prvej inštancie vzťahujúci sa k zvereniu maloletej L. do osobnej starostlivosti matky a výrok ohľadom zastupovania a správy majetku maloletej L. v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v danom prípade tu nie je potreba neodkladným opatrením rozhodnúť o zverení, zastupovaní, ako aj správe majetku maloletej, nakoľko odôvodnenosť týchto výrokov nebola v rámci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ani v rámci odvolania ničím preukázaná a zdôvodnená. Zo spisu vyplýva, že maloletá L. sa nachádza u matky, pričom medzi rodičmi nenastal spor ohľadom zastupovania a správy majetku maloletej, a preto tieto výroky budú predmetom konania vo veci samej a nie je potrebné ich riešiť v rámci návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletou L. v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že otcovi bolo odvolacím súdom riadne doručené uznesenie súdu prvej inštancie, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolanie matky, ku ktorým mal možnosť sa v lehote 10 dní vyjadriť. Vzhľadom na to, že otec sa žiadnym spôsobom nevyjadril ohľadom toho, že styk otca s maloletou neprebieha pravidelne, že otec má respektíve nemá problém s maloletou sa stretnúť, prípadne matka v styku otcovi s maloletou bráni, čo však otec svojím písomným vyjadrením nepotvrdil, odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie ustálil, že nebolo potrebné neodkladným opatrením upraviť styk otca s maloletou L.. Odvolací súd v predmetnej veci poukazuje na čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Treba zdôrazniť, že rodič má právo sa s dieťaťom stýkať, nie je to však jeho povinnosť a nemožno ho k tomu nútiť. V Dohovore o právach dieťaťa v čl. 18 ods. 1 je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Pri rozhodovaní o úprave styku by súd preto nemal ignorovať ani záujmy dieťaťa, ale ani opodstatnené pracovné, či iné povinnosti rodičov. Rodičia maloletého dieťaťa by sa v záujme dieťaťa mali predovšetkým na úprave styku rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, dohodnúť. Až následne, ak takáto dohoda nie je možná, upraví styk rodiča s maloletým dieťaťom súd, pričom je povinný prihliadnuť predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia. 22. V časti úpravy styku odvolací súd uvádza, že neboli dané podmienky a predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, pričom aj samotná matka v odvolaní uviedla, že otec sa sporadicky s maloletou L. stretáva, pričom styk sa dohaduje prostredníctvom rodičov otca. Preto odvolací súd (v zhode so súdom prvej inštancie) uvádza, že nariadenie neodkladného opatrenia, ohľadom úpravy styku otca s maloletou L. nebolo potrebné nariadiť, a preto odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh matky na zverenie maloletej L. do osobnej starostlivosti matky, vo výroku, ktorým súd zamietol návrh matky na zastupovanie a správu majetku maloletej L. a vo výroku, ktorým súd zamietol návrh matky na úpravu styku otca s maloletou L., ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP). 23. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že je nepochybné že rozchod rodičov a z toho vyplývajúce následky t.j. rozdelenie domácností rodičov, sťažená komunikácia medzi rodičmi, negatívne vplývajú na maloletú L.Á., a preto aj odvolací súd apeluje na rodičov, aby uprednostnili rodičovskú dohodu ohľadom starostlivosti o maloletú L.. Zákon preferuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletými deťmi. O styku rodičov s maloletými deťmi rozhodne súd vtedy, ak sa rodičia o tejto otázke nedohodnú. Zákon nepredpisuje rodičom obsah dohody o úprave ich styku s maloletými deťmi a nepredpisuje pre túto dohodu žiadne náležitosti a neukladá ani žiadne obmedzenia, ako ani nepredpisuje obsah výroku rozhodnutia súdu, ktorým tento rozhodne o úprave styku rodičov s maloletou, a ani ho iným spôsobom v jeho rozhodovaní o tejto otázke nijako neobmedzuje. 24. Vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal, odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Na základe uvedeného odvolací súd aj tento výrok uznesenia súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdil ( § 387 ods. 1, 2 CSP). 25. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).