Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/321/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217217105 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1217217105.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: J. P., Z.. XX.XX.XXXX, B. C. R.. Č.. XXX/XX, Q. U., zast. advokátskou kanceláriou GRMAN & PARTNERS, s.r.o., Pribinova ul. č. 25, Bratislava, proti žalovanému: Rezidencie Machnáč, s.r.o., Mlynské Nivy č. 61/A, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou VRBA & PARTNERS s.r.o., Sliezska ul. č. 9, Bratislava, o náhradu škody a o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II z 11. septembra 2017, č. k. 50C/53/2017- 145, takto r o z h o d o l : Napadnuté uznesenie sa m e n í tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým v prospech žalobcu zriadil záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného a to k : a/ nebytovému priestoru č. X - XX - sklad - pivnica spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo výške XXXX/ XXXXXX v suteréne bytového domu, nachádzajúceho sa v bytovom dome „Q.-XX B. P., na L. C. XX, Q.. Č.. XXXX, postaveného na parc. č. XXXX/XXX vo výmere 987 m2 - zastavané plochy a nádvoria, kat. úz. Q. F., H.: B. - F. Č. Q. F., H. B. D., I.apísané na LV č. XXXX, b/ nebytovému priestoru č. X - XX - garážové státie č. XXX spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo výške X/XX I. XXXXX/XXXXXX, V. Q. bytového domu, nachádzajúceho sa v bytovom dome „Q. - XX T. - U., na L. C. XX, Q.. Č.. XXXX, postaveného na parc. č. XXXX/XXX vo výmere 8674 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/ XXX vo výmere 61 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/XXX vo výmere 17 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/XXX vo výmere 87 m2 - zastavané plochy a nádvoria, kat. úz. Q. F., H.: B. - F. Č. Q. F., H. B. D., zapísané na LV č. XXXX, c/ nebytovému priestoru č. X - XX - garážové státie č. XX spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo výške X/XX I. XXXXX/XXXXXX, v suteréne bytového domu nachádzajúceho sa v bytovom dome „Q. - XX B. - P., na L. C. Č.. XX, Q.. Č..XXXX, postaveného na parc. č. XXXX/XXX vo výmere 1005 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/XX, A.. Ú.. Q. F., H.: B. - F. Č. Q. F., H. B. D., zapísané na LV č. XXXX, za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu proti žalovanému vo výške 18.193,- eur vzniknutej z titulu náhrady škody, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že opodstatnenosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ako aj s tým súvisiaceho nároku vo veci samej žalobca zdôvodnil tým, že dňa 25.11.2016 uzavrel so žalovaným kúpnu zmluvu č. X.X.X, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva v nej uvedených nehnuteľností. Žalobca ako kupujúci sa na základe kúpnej zmluvy stal vlastníkom predmetu prevodu, pričom kúpnu cenu za predmet prevodu uhradil dňa 16.01.2017. Následne po uzavretí tejto kúpnej zmluvy žalobca dňa 30.12.2016 uzavrel zmluvu o budúcej nájomnej zmluve, v ktorej sa zaviazal, že s budúcim nájomcom uzavrie nájomnú zmluvu na prenájom predmetu prevodu. Žalobca sa s budúcim nájomcom dohodol, že do 31.03.2017 mu zašle výzvu na uzavretie nájomnej zmluvy, ktorej prílohou bude už ním podpísaná nájomná zmluva a do 01.05.2017 mu fyzicky odovzdá na základe preberacieho protokolu predmet nájmu do užívania. Nájomná zmluva mala byť uzavretá na dobu určitú a to od 01.05.2017 do 30.04.2019. Pre prípad nesplnenia záväzkov si zmluvné strany dohodli zmluvné sankcie. Žalobca dňa 16.01.2017 zaplatil žalovanému kúpnu cenu a v zmysle kúpnej zmluvy žalovanému vznikla povinnosť odovzdať žalobcovi do užívania predmet prevodu v lehote do 7 kalendárnych dní od zaplatenia kúpnej ceny. Z podnetu žalovaného sa dňa 20.01.2017 uskutočnilo odovzdávacie a preberacie konanie. Z priebehu odovzdania predmetu prevodu zmluvné strany spísali zápis, z ktorého vyplýva, že predmet prevodu má rovnaké zjavné vady a nedorobky, ktoré už boli spísané a špecifikované ako výsledok obhliadky predmetu prevodu zo dňa 23.03.2016. Keďže tieto vady neboli ku dňu odovzdávania a preberania predmetu prevodu stále odstránené, žalobca predmet prevodu odmietol prevziať. Žalovaný na výzvy žalobcu z 30.01.2017, 22.03.2017 a 07.04.2017 vady a nedorobky na predmete prevodu neodstránil a predmet prevodu žalobcovi neodovzdal, pričom vady neboli odstránené ani na preberacom konaní dňa 17.02.2017. Žalovaný tak porušil ustanovenia kúpnej zmluvy. Vzhľadom na uvedené a z dôvodu, že žalobca nevyzval budúceho nájomcu na uzavretie nájomnej zmluvy najneskôr do 31.03.2017, budúci nájomca od zmluvy o budúcej nájomnej zmluvy odstúpil a zároveň si uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 4.300,- eur v zmysle čl. IX bod 1 zmluvy o budúcej nájomnej zmluvy. Žalobca dňa 06.07.2017 dobrovoľne zaplatil budúcemu nájomcovi túto zmluvnú pokutu. Škodovou udalosťou, na základe ktorej vznikla žalobcovi škoda, je porušenie čl. 5, bod 5.1 kúpnej zmluvy žalovaným. Požadovaná náhrada škody pozostáva zo skutočnej škody vo výške 4.300,- eur (zaplatená zmluvná pokuta) a ušlého zisku vo výške 13.893,- eur (ušlý príjem z nepodpísanej nájomnej zmluvy za stratu na nájomnom a to za 24 mesiacov vo výške 16.800,- eur, teda 24 x 700,- eur a po odpočítaní nezdaniteľnej časti za roky 2017 až 2019 vo výške 1.500,- eur, teda 3 x 500,- eur a dane z príjmu vo výške 19 %, teda 2.907,- eur). 3. Z dokladov predložených žalobcom súd prvej inštancie zistil, že žalovaný sídli v prenajatých priestoroch na F. Z. Č.. XX/A V. B. a podľa verejne dostupných informácií zo štatistického úradu nemá žiadnych zamestnancov a nevlastní žiadne výrobné a pracovné stroje, ktoré by používal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaný nevlastní ani iné bonitné hnuteľné veci, ani žiadny dlhodobý nehmotný majetok, ktorý by mohol byť predmetom exekúcie voči žalovanému. Z poslednej zverejnenej účtovnej závierky žalovaného a jej prílohy za rok 2016 vyplýva, že stav finančných prostriedkov na jeho účtoch bol k 31.12.2016; 415.644,- eur. Tento stav však už neplatí, pretože z týchto zdrojov bola zaplatená k 31.03.2017 daň z príjmu právnických osôb, každý mesiac sú platené aj preddavky na daň z príjmu právnických osôb a okrem toho došlo aj k rozdeleniu zisku medzi spoločníkov spoločnosti. Žalovaný k 31.12.2016 vykazoval zásoby vo forme tovaru (byty), ktorých výška je však už neaktuálna. Žalovaný má už len peňažné prostriedky na bankovom účte z tržieb plynúcich z dopredaja posledných nehnuteľností, ktorých výšku vie už len on. Ku dňu podania žaloby a návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalovanému zostali len posledné dva byty s pivnicami, priľahlými pozemkami a garážovými státiami. Vzhľadom na výšku pohľadávky žalobcu a skutočnosť, že žalovaný nevlastní žiadny hmotný hnuteľný majetok existuje dôvodná obava žalobcu, že exekúcia jeho peňažnej pohľadávky bude ohrozená, resp. zmarená. Žalovaný vyvíja snahu o odpredaj a speňažovanie nehnuteľností za účelom ukončenia svojej činnosti smerujúcej k výmazu z obchodného registra, aktívne sa zbavuje svojho nehnuteľného majetku. Tempo zmenšovania sa majetku žalovaného je zrejmé z výpisu LV č. XXXX z 05.09.2016 a z 18.08.2017. Počas 11 - tich mesiacov sa žalovaný zbavil z celkového počtu 24 vonkajších parkovacích státí 22 státí. Ukončenie dopredávania posledných nehnuteľností preukazujú aj propagačné materiály, ktoré vhadzuje do poštových schránok obyvateľom priľahlých obytných domov. Je zrejmé, že žalovanému záleží na urýchlenom ukončení predaja nehnuteľností, a preto znížil ich cenu o viac ako 40 %. Aktivity žalovaného tak smerujú k ukončeniu jeho podnikateľskej činnosti, a tým aj k zániku zdrojov, z ktorých by bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu. Žalovaný verejne deklaroval, že už splatil všetky pôžičky, či už voči banke alebo svojím spoločníkom. Po odpredaní posledných bytov a k nim prislúchajúcich nebytových priestorov, žalovaný skončí s podnikateľskou činnosťou a vstúpi do likvidácie, resp. v horšom prípade do konkurzu. Vzhľadom na neexistenciu zamestnancov, vlastného hmotného hnuteľného majetku, na posledné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného a ich prebiehajúci predaj a ukončenie jeho podnikania, je preukázaná obava, že exekúcia pohľadávky žalobcu bude ohrozená, ak nie nemožná. Žalobca preto navrhuje za účelom zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky vo výške 18.193,- eur zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného zapísaných na LV č. XXXX, Č.. XXXX T. Č.. XXXX, ktorých celková hodnota sa pohybuje v rozsahu 23.000,- eur až 25.000,- eur. Táto hodnota vyplýva z cien, za ktoré žalovaný ponúkal tieto nehnuteľnosti na trhu a z jeho cenníkov. 4. Z týchto skutočností súd prvej inštancie vyvodil záver, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je dôvodný a preto s poukazom na ust. § 343, § 344 C.s.p. nariadil navrhované zabezpečovacie opatrenie. O trovách konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd prvej inštancie nerozhodol s tým, že o nich rozhodne v rozhodnutí o veci samej. 5. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietne. Poukázal na to, že žalobca sa stal vlastníkom predmetu prevodu - bytu dňa 27.12.2016 na základe právoplatného rozhodnutia katastrálneho úradu a tým na neho prešli nielen oprávnenia ale aj povinnosti vlastníka vo vzťahu k predmetu prevodu. Dňa 20.01.2017 prebehlo preberacie konanie a bol podpísaný preberací protokol. Žalobca však odmietol predmetný byt prevziať z dôvodu neodstránenia vád a nedorobkov uvedených v preberacom protokole. Tieto vady a nedorobky však nebránia riadnemu užívaniu predmetného bytu a preto mohol začať predmetný byt užívať a v súvislosti s tým mohol plniť povinnosti z nájomnej zmluvy. Žalovaný informoval o namietaných vadách zhotoviteľa stavby spoločnosť Strabag Pozemné a inžinierske staviteľstvo, spol. s r. o. Táto spoločnosť v písomnom vyjadrení namietané vady buď neuznala alebo ich označila za estetické nedorobky, ktoré nebránia v riadnom užívaní predmetného bytu. Ide o drobné škrabance a drobné fľaky. Uznané vady a nedorobky žalovaný prostredníctvom spoločnosti Strabag, spol. s r. o. odstránil. Po odstránení vád a nedorobkov vyzval žalovaný žalobcu na kontrolu odstránenia vád a nedorobkov. Za tým účelom sa dňa 17.02.2017 uskutočnilo v predmetnom byte stretnutie, z ktorého bol vyhotovený záznam o kontrole. Žalovaný považoval vady a nedorobky za odstránené. Žalobca však naďalej tvrdil, že byt trpí stále vadami a nedorobkami. Strabag, spol. s r. o. sa následne v odbornom vyjadrení zaoberal každou žalobcom tvrdenou vadou a vysvetlil, prečo tieto vady a nedorobky nemožno uznať. Žalobca napriek tomu svoj postoj nezmenil. 6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie nie je vecne správne. 7. Zabezpečovacím opatrením zriaďuje súd záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa v prípade obavy z ohrozenia exekúcie (§ 343 C.s.p.). Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je teda posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá už bola judikovaná, resp. mohla by neskôr byť judikovaná. Podmienkou nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie, že sú splnené podmienky na tento postup. Ide o osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku a existencia nebezpečenstva, že exekúcia bude ohrozená. 8. Odvolací súd je toho názoru, že žalobca dôvodnosť svojho nároku neosvedčil. Ak sa totiž žalobca stal dňom 27.12.2016 vlastníkom predmetného bytu na základe vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a pristúpil ku zmluve o správe domu, ako vlastník bytu ho mal a mohol v januári 2017 prevziať a prípadne následne reklamovať vady a nedorobky diela, najmä keď sa žalovaný v čl. 5 bod 5.5 kúpnej zmluvy zaviazal odstrániť prípadné zistené vady a nedorobky diela. Okrem toho, z odvolacej argumentácie žalovaného vyplýva, že žalobcom tvrdené vady a nedorobky nemali taký charakter, že by bránili riadnemu užívaniu predmetného bytu. Je zrejmé, že medzi sporovými stranami je sporné, či dielo - predmetný byt vôbec trpí vadami a nedorobkami, keď žalovaný uvádza, že vady a nedorobky, ktoré uznal, odstránil ku dňu 17.02.2017. Zo žaloby pritom nevyplýva, že by žalobca proti žalovanému uplatnil na súde svoje práva zo zodpovednosti za vady veci (čl. 8, 9 kúpnej zmluvy). Ak bol žalobca toho názoru, že žalovaný neodstránil ním reklamované vady bytu, mohol podať žalobu na súd, ktorou by sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému konkrétne vady bytu odstrániť. Odvolací súd je na základe týchto skutočností toho názoru, že na podklade takto rozporných tvrdení sporových strán nie je možné nariadiť zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva na veciach vo vlastníctve žalovaného. 9. Z uvedeného vyplýva, že neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. 10. O trovách konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí o veci samej. 11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).