Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/60/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217218067 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1217218067.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Michaela Králová a Mgr. Alena Čakváriová vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: J. N., J.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov, S.: Z. Š., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. J.. N.. P.H. X, G., Y..Č.. Na G. XXX, K. Č. V., zastúpenej: JUDr. Milanom Ficekom, advokát s.r.o., so sídlom Žilinská 14, Bratislava, IČO: 47 232 757 a Q.: S.. Z. N., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. T. X, G., Y..Č.. I. XX, G., zastúpený: JUDr. Anna Niku, konateľ-advokát, NIKU & partners, s.r.o. Prokopa Veľkého 51, Bratislava, IČO: 36 866 008, na návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 28P/189/2017-11 zo dňa 19. októbra 2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 28P/189/2017-11 zo dňa 19. októbra 2017 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II uznesením č.k. 28P/189/2017-11 zo dňa 19.10.2017 zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa matka domáhala súhlasu súdu s vycestovaním maloletého dieťaťa do zahraničia a s výberom základnej školy. 2. Uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. 27P/184/2017-21 zo dňa 02.10.2017 súd návrh matky zo dňa 18.09.2017 na nariadenie neodkladného opatrenia vylúčil na samostatné konanie. 3. Matka odôvodnila návrh na nariadenia neodkladného opatrenia tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 28P/237/2012-125 zo dňa 11.03.2014 bola právoplatne schválená dohoda rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. V čase rozvodového konania sa matka spolu s maloletou, jej partnerom a jeho dcérami presťahovala O. K. so súhlasom otca maloletej, kde maloletá navštevovala materskú školu a socializovala sa. Vplyvom zmeny pracovnej náplne partnera matky sa dočasne presťahovali O. G., pričom často dochádzali O. K.. Styk otca s maloletou sa uskutočňoval aj počas ich pobytu I. K. na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k 28P/237/2012-125 zo dňa 11.03.2014. Koncom roku 2016 po skončení pracovného pobytu priateľa matky I. G. oznámila matka otcovi, že s maloletou sa budú sťahovať O. K.. Matka predpokladala, že s tým nebude žiaden problém, nakoľko aj starostlivosť o maloletú bola upravená s prihliadnutím na pobyt I. K., pričom otec maloletej chodil tiež na služobné cesty O. K. a stretával sa s dcérou v určené dva dni I. K.. V súčasnej dobe otec maloletej matke bráni právnymi prostriedkami aby vycestovala O. K.. Od 23.6.2017 matka nemá zabezpečené žiadne bývanie s maloletou I. G., pričom v Prahe bývajú v rodinnom dome s veľkou záhradou. Maloletá navštevuje dve základné školy, keď od 03.07.2017 V. D. - A., N. Q. Š. M. L. Š. K., N..V..Q.., bola prijatá do druhého ročníku základnej školy. Matka ju bez súhlasu otca nemôže prehlásiť do druhej školy. Matka sa snažila dohodnúť s otcom o výbere základnej školy, o alternatíve striedania škôl I. G. M. K., prípadne aj o domácom vyučovaní, ale otec s tým nesúhlasil. Matka sa rozhodla vybrať dve základné školy I. K.. O výbere informovala otca, ktorý namiesto toho, aby spolupracoval s matkou a hľadal riešenie sa snažil ovplyvňovať riaditeľku školy, aby maloletá nebola prijatá do druhej triedy. Matka nemá zabezpečené bývanie I. G. a má ďalšie dve malé deti, ktoré spolu s maloletou J. majú zabezpečené zázemie I. K.. Nie je z jej strany možné presťahovať sa späť do G., aby mohla maloletá pravidelne navštevovať školu I. G.. Otcovi maloletej nikdy nebránila v styku s maloletou a navrhovala mu, aby maloletú po dohode prevzal zo školy a doviezol ju do miesta jej bydliska, ale otec to nevyužil ani jedenkrát. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia matka podala z dôvodu, že sa s otcom nevie dohodnúť na tom, aby sa mohla s maloletou vysťahovať do zahraničia, kde je centrum jej záujmov, kde má vytvorené podmienky pre udržanie vzťahov nielen so svojimi súrodencami a matkou, ale aj so svojím otcom. 4. Na Okresnom súde Bratislava II je vedené konanie o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej, v ktorom žiadal otec o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bola maloletá zverená do jeho osobnej starostlivosti. Otec v návrhu uviedol, že v čase poslednej úpravy práv a povinnosti rodičov, maloletá navštevovala predškolské zariadenie, v ktorom dochádzka nebola povinná a preto nebol problém realizovať striedavú osobnú starostlivosť. V roku 2014 sa matka presťahovala O. G. kde od júna 2014 maloletá navštevovala predškolské zariadenia U. M. od septembra 2016 nastúpila do prvého ročníka súkromnej základnej školy pre žiakov s intelektovým nadaním U.. Obaja rodičia s tým súhlasili a v školskom roku 2016/2017 maloletá riadne a nepretržite navštevovala základnú školu U., kde má kamarátov, prosperuje, je tam šťastná a spokojná. Koncom júna 2017 matka otcovi oznámila, že sa presťahuje s celou rodinou do K. a urobila tak bez dohody s otcom. Pretože matka maloletú neoprávnene premiestnila do cudziny, otec podal dňa 01.08.2017 návrh na nariadenie návratu maloletej do krajiny jej obvyklého pobytu, a Mestský súd v Brne rozsudkom Č:J: 125Nc 2504/2017-65 zo dňa 31.08.2017 nariadil návrat maloletej do miesta jej obvyklého pobytu do Bratislavy a to do 15 dní od doručenia rozsudku. 5. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 2 ods. 1, § 360 ods. 1, § 366 Civilného mimosporového poriadku a § 325 ods. 1, § 326 ods.1, § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku a podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa. 6. Okresný súd dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenie nie je dôvodný. Prihliadol na záujem maloletej a vychádzal z toho, že záujem na podanom návrhu má predovšetkým matka, s cieľom legitimizovať súčasný stav. V danom prípade je súčasná situácia pre matku zložitá, vyvolala ju však matka a je v jej možnostiach túto situáciu dočasne riešiť tak, aby neboli dotknuté záujmy maloletej a zároveň, aby bola zachovaná úprava práv a povinnosti rodičov k maloletej, tak ako bola dohodnutá rodičmi pri rozvode manželstva. Podľa názoru súdu je predčasné rozhodnúť neodkladným opatrením o návšteve základnej školy, ktorú navrhla matka, pretože by išlo o dočasné rozhodnutie a v konečnej veci by bolo možné rozhodnúť aj inak, o inej škole, čo by mohlo byť pre maloletú nevhodné, išlo by o ďalšiu zmenu a prípadnú destabilizáciu jej stavu. Súd preto návrh matky zamietol. 7. Proti uzneseniu podala odvolanie matka, ktorá žiadala, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a nariadil neodkladné opatrenie v znení: súd dáva za otca maloletej S.. Z. N., J.. XX.XX.XXXX, dočasne do rozhodnutia vo veci samej, súhlas matke S. Z. Š., J.. XX.XX.XXXX na vysťahovanie S. J. N., J. XX.XX.XXXX O. L., Č. V.. Súd dáva za otca maloletej S.. Z. N., J.. XX.XX.XXXX, dočasne do rozhodnutia vo veci samej, súhlas matke maloletej Z. Š., J.. XX.XX.XXXX, aby maloletá J. N., J.. XX.XX.XXXX J. na L. I. O. X. V. I. L. Š. D. K. N. N.O. V. XXXX/X, U., XXX XX K., Č. V.. 8. Matka v podanom odvolaní namietala odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. a podľa § 62 ods. 1 C.m.p. V súvislosti so zamietnutím návrhu súd prihliadol na záujem maloletej a podľa súdu jej záujem nevyžaduje bezodkladný zásah do právnych pomerov rodičov a preto súd nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci na základe predložených dôkazov. Matka tvrdila, že v danom prípade nejde o svojvoľné a neodôvodnené konanie z jej strany, pretože bolo potrebné prihliadnuť na to, že jej partner ukončil projekt I. G., hľadal pracovné miesto nielen I. G., M. M. I. I., aby sa nemuseli sťahovať, ale prácu si našiel až I. K.. Má príjem približne vo výške 283,- EUR mesačne, z toho prídavky na maloletú len 23,52 EUR mesačne a okrem maloletej Nely má matka ešte ďalšie dve deti s terajším partnerom. S najmladším dieťaťom je na rodičovskej dovolenke, lebo ešte nemá tri roky a všetci žijú I. K.. Z jej príjmu by nevedela zabezpečiť ani najzákladnejšie potreby s maloletou, a preto musí ona aj maloletá J. nasledovať jej partnera do K.. Maloletá má so súrodencami vytvorené veľmi pevné a pekné citové väzby. Doteraz žili v spoločnej domácnosti, a takéto vytrhnutie z jej stáleho výchovného prostredia nebude vhodným spôsobom vplývať ani na maloletú J., ale ani na ďalšie maloleté deti. Tak ako sa maloletá J. stále pýta, kedy už bude môcť ísť do K., neraz s plačom, tak sa jej aj ďalšie deti neustále pýtajú, kde je J. a kedy príde. Maloletú musela matka vzhľadom na predbežnú vykonateľnosť rozhodnutia súdu Českej republiky, vrátiť O. G.. Konanie o návrat maloletej na územie Slovenskej republiky bolo Krajským súdom v Brne zastavené z dôvodu, že maloletá bola napriek hroziacemu vážnemu rozvratu rodiny navrátená na Slovensko a tak odpadli dôvody ďalšieho konania. Maloletej tento stav nevyhovuje, je vždy smutná, keď od nej matka odchádza a pýta sa, kedy môže ísť s ňou za svojimi súrodencami domov, teda O. K.. Svoju vôľu maloletá prejavila aj počas výsluchu v konaní vo veci sp. zn. 28P/149/2017 a počas výsluchu maloletá sa jasne vyjadrila, že chce byť aj I. G. M. I. K.. Matka poukázala na článok 12 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého maloleté dieťa má mať možnosť slobodne vyjadriť svoj názor, ktorý musí byť zabezpečený aj rešpektovaný. Maloletá v súčasnosti žije bez svojej matky a bez súrodencov v prostredí, ktoré je jej síce známe, ale nie najbližšie. Matka zdôraznila, že pobyt maloletej či už I. G., M. I. K. nikdy nezasahoval do dohodnutého spôsobu starostlivosti o maloletú. S otcom dieťaťa realizovali striedavú starostlivosť, ktorá fungovala tiež aj v čase, keď pred niekoľkými rokmi žili viac ako jeden rok I. K.. V prípade ak by bola maloletá vysťahovaná O. K. za svojou rodinou, otec by nebol ukrátený na svojich rodičovských právach. Matka v podanom odvolaní ďalej namietala, že súd porušil práva maloletej garantované článkom 10 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa. Matka namietala, že Okresný súd nesprávne posúdil najlepší záujem o maloletej pretože nezvážil, či je v záujme maloletej žiť bez svojej blízkej V. I. G., alebo žiť so svojou rodinou I. K.. Maloletá je vytrhnutá zo svojho bežného rodinného prostredia, žije so svojou starou mamou bez dovtedy fungujúceho kontaktu s matkou a aj jej s ostatnými súrodencami. Túto situáciu znáša iba veľmi ťažko a neustále sa pýta, kedy už bude môcť ísť do K.. Takýto stav je potrebné vnímať ako nesúladný s jej najlepším záujmom. Z dôvodu nie úplne zisteného skutočného stavu veci súd nesprávne posúdil záujem maloletej a nesprávne tiež posúdil, že nariadenie neodkladného opatrenia a vyslovenie dočasného súhlasu s vysťahovaním O. K. nevyžaduje jej najlepší záujem. 9. Otec vzhľadom na komplikovanú rodinnú situáciu a zabránenie destabilizácii maloletej štúdium na základne škole v dvoch samostatných štátoch v dvoch jazykových prostrediach a na základe dvoch rozdielnych učebných osnov, podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom žiadal uložiť matke povinnosť odovzdať dieťa zo striedavej osobnej starostlivosti do osobnej starostlivosti otca. Otec podal návrh aj z dôvodu, že rozhodnutím Mestského súdu v Brne zo dňa 31.08.2016 bola matke uložená povinnosť navrátiť maloletú J. do miesta jej obvyklého pobytu O. G.. Okresný súd Bratislava II uznesením č.k. 28P/149/2017-93 zo 13.10.2017 návrh otca zamietol. Otec podal odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Bratislave a uznesením sp. zn. 11CoP 516/2017 - 171 zo dňa 27.11.2017 uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že do právoplatného skončenie konania vo veci spzn. 28P 149/2017 je matka povinná odovzdať maloletú zo striedavej osobnej starostlivosti do osobnej starostlivosti otca. V súčasnej dobe je maloletá J. v starostlivosti otca navštevuje základnú školu U. I. G. a zo štúdia na základnej škole I. K. bola riadne odhlásená a kontakt s matkou má riadne zabezpečený. Otec preto navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdili. 10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, preskúmal vec bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 2 ods. l, § 65, § 66, § 360 a nasl., zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok; ďalej len C.m.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu matky nie je možné vyhovieť. 11. Neodkladné opatrenie možno vydať pred začatím konania, alebo po začatí konania. V oboch prípadoch je možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie exekúcie, ak by mala byť ohrozená. Spoločným znakom oboch typov neodkladných opatrení je ich neodkladný a dočasný charakter. 12. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 13. Matka v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdila, že je potrebné upraviť pomery účastníkov, teda rodičov maloletej, v súvislosti s jej návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia do času, kým súd rozhodne vo veci. Žiadala nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým súd dáva za otca maloletej S.. Z. N., J.. XX.XX.XXXX, dočasne do rozhodnutia vo veci samej, súhlas matke maloletej na vysťahovanie maloletej J. N., J. XX.XX.XXXX do zahraničia, Č. V.. Súd dáva za otca maloletej S.. Z. N., J.. XX.XX.XXXX, dočasne do rozhodnutia vo veci samej, súhlas matke maloletej Z. Š., J.. XX.XX.XXXX, M. S. J. N., J.. XX.XX.XXXX nastúpila na základné vzdelanie do 2. ročníka v základnej škole D. K. N. N. V. XXXX/X, U., XXX XX K., Č. V.. 14. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v Civilnom sporovom poriadku prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, že táto dočasná úprava je potrebná, že sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a že sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi a že účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia súd skúma aj to, či návrh je prípustný z hľadiska ústavno-procesných princípov platných v civilnom procese, či je opodstatnený z hľadiska ochrany ústavou zaručených práv a slobôd, ktoré by mohli byť obmedzené, vylúčené, alebo suspendované výrokom neodkladného opatrenia. 15. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 16. Z uvedeného vyplýva, že pri prijímaní takéhoto opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a neodkladným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Aj v konaní o neodkladnom opatrení musí súd hodnotiť vykonané dôkazy, pritom (pri súčasnom preukázaní potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov) rozhodné skutočnosti, (predovšetkým nárok sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia. 17. Zákon preto nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vykonávať dokazovanie a naopak, vo vedomí, že výsluchom účastníka konania, proti ktorému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, by mohol byť zmarený účel uvedeného opatrenia; v ustanovení § 329 ods. 1 C.s.p. výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku (na základe predložených listín) potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení k obsahu listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadriť. 18. Zo zákonného ustanovenia (§ 329 ods. 1 C.s.p.) treba vyvodiť, že účastníci nemusia byť vypočutí, a že súd pri nariadení neodkladného opatrenia nemusí nariadiť pojednávanie, pretože sa nejedná o prejednanie veci samej. Súd o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia rozhoduje aj bez výsluchu účastníkov, tým je daná možnosť súdu rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez toho, že by sa účastníci k návrhu priamo a ústne vyjadrili. Takýto postup v konaní umožňuje súdu vychádzať z predpokladov, ktoré osvedčujú dôvodnosť takéhoto návrhu, bez toho, aby nariadil pojednávanie, alebo vypočul účastníkov. 19. V danom prípade preto námietka matky maloletej v podanom odvolaní, týkajúca sa nedostatočne vykonaného dokazovania a namietaných nesprávnych skutkových zistení nebola dôvodná. 20. Pokiaľ matka v podanom odvolaní namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 21. V súvislosti s námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci je potrebné vychádzať zo záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého súd prihliadol na záujem maloletej a vychádzal z toho, že záujem na podanom návrhu má predovšetkým matka, s cieľom legitimizovať súčasný stav. V danom prípade je súčasná situácia pre matku zložitá, vyvolala ju však matka a je v jej možnostiach túto situáciu dočasne riešiť tak, aby neboli dotknuté záujmy maloletej a zároveň, aby bola zachovaná úprava práv a povinnosti rodičov k maloletej, tak ako bola dohodnutá rodičmi pri rozvode manželstva. Okresný súd dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenie nie je dôvodný. Podľa názoru súdu je predčasné rozhodnúť neodkladným opatrením o návšteve základnej školy, ktorú navrhla matka, pretože by išlo o dočasné rozhodnutie a v konečnej veci by bolo možné rozhodnúť aj inak, o inej škole, čo by mohlo byť pre maloletú nevhodné, išlo by o ďalšiu zmenu a prípadnú destabilizáciu jej stavu. 22. Z uvedeného stručného odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu možno ustáliť, že matka si danú situáciu sama zavinila, keď sa rozhodla s rodinou žiť mimo územia Slovenskej republiky, ale podľa názoru súdu, návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenie nie je dôvodný a je predčasné rozhodnúť neodkladným opatrením o návšteve základnej školy, ktorú navrhla matka, pretože by išlo o dočasné rozhodnutie a v konečnej veci by bolo možné rozhodnúť aj inak, o inej škole, čo by mohlo byť pre maloletú nevhodné, išlo by o ďalšiu zmenu a prípadnú destabilizáciu jej stavu. 23. Odvolací súd pri uvedenom právnom názore súdu prvej inštancie dáva do pozornosti zákonné ustanovenie, týkajúce sa účelu neodkladných opatrení, a to § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V danom prípade matka žiadala neodkladne upraviť pomery a preto nemožno sa stotožniť so záverom súdu, že je predčasné rozhodnúť neodkladným opatrením o návrhu matky, pretože by išlo o dočasné rozhodnutie, veď práve uvedené ustanovenie bezodkladnú a dočasnú úpravu pomerov predpokladá a aj rozhodnutím súdu zabezpečuje. 24. Neodkladné opatrenie v oblasti starostlivosti súdu o maloletých by malo byť len krátkodobým provizóriom a nie konečným rozhodnutím vo veci samej. Účelom neodkladného opatrenia v konaní o výchove maloletého dieťaťa je dočasná úprava pomerov účastníkov konania, resp. ochrana potenciálneho výkonu rozhodnutia, ktorý by mohol v budúcnosti byť ohrozený. Osobitosť inštitútu spočíva v skutočnosti, že ide o súdnu úpravu, avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. Toto opatrenie má mať výnimočný charakter, v prípade rozhodnutí o výchove maloletých detí má svojim spôsobom smerovať k ich „prežitiu“. Z tohto hľadiska právna úprava zodpovedá Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zaraďuje právo na prežitie medzi právami dieťaťa na popredné miesto. 25. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. 26. V zmysle článku 41 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. 27. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. 28. Z obsahu spisu vyplýva, že v súčasnej dobe je maloletá na základe neodkladného opatrenia zverená do osobnej starostlivosti otca, rozhodnutím podľa § 367 ods. 1 C.m.p. podľa ktorého, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. ( Sp. zn. 11 CoP 516/2017-171 zo dňa 27.11.2017 ). 29. Vychádzajúc z účelu neodkladného opatrenia v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, je dočasná úprava pomerov rodičov, resp. ochrana potenciálneho výkonu rozhodnutia, ktorý by mohol v budúcnosti byť ohrozený, pričom ide o úpravu zo strany súdu, pred rozhodnutím vo veci. 30. V danom prípade sú pomery rodičov maloletého upravené rozhodnutím súdu, povinnosťou matky odovzdať dieťa do osobnej starostlivosti otca a preto podľa názoru odvolacieho súdu, matkou navrhovaná úprava nie je možná. 31. Preto v súčasnej dobe, keď je maloletá v osobnej starostlivosti otca, nie je dôvod vzhľadom na obsah spisu a tvrdenia matky a tiež vzhľadom na skutočnosti, ktoré zo spisu vyplývajú, aby odvolací súd v tomto štádiu konania rozhodoval opakovane o právach a povinnostiach rodičov k maloletej a preskúmaval daný skutočný stav. 32. V podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia matka žiadala, aby súd udelil súhlas s dočasným vycestovaním maloletého do cudziny - Č.D. V.. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 35 Zákona o rodine, podľa ktorého, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä s vysťahovaním maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. 33. Zásadne patrí obom rodičom právo rozhodovať o záležitostiach ich maloletého dieťaťa, ale ak sa rodičia nedohodnú o podstatnej záležitosti týkajúcej sa osoby maloletého dieťaťa, alebo jeho majetku v rámci výkonu svojich rodičovských práv a povinností, potom súd rozhoduje na návrh jedného z nich a to len vtedy, ak ide o podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností. 34. V zmysle ustanovenia § 35 Zákona o rodine nie je povinnosťou súdu skúmať, ktorý z rodičov má lepšie schopnosti a možnosti dieťa vychovávať, súd iba hodnotí, aké dôsledky na ďalší vývoj dieťaťa by malo prípadné vysťahovanie z hľadiska záujmov dieťaťa v súlade so záujmami spoločnosti, z hľadiska výkonu práv a povinností rodičov a z hľadiska vzťahov medzi rodičmi a deťmi. V danom prípade udelenie dočasného súhlasu s vysťahovaním maloletého do Č. V. by bolo v súlade so záujmom dieťaťa, ktoré by žilo v uvedenom čase v rodine matky spolu so svojimi súrodencami. Pobyt maloletej u matky so svojimi súrodencami by bol v záujme maloletej a tiež v súlade so záujmami spoločnosti, keď právo mať dieťa u seba je ústavným vyjadrením zásady, že starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Dočasné vysťahovanie maloletého dieťaťa do cudziny v čase osobnej starostlivosti matky ( v prípade, ak by do rozhodnutia súdu v tejto veci naďalej zostala zachovaná striedavá starostlivosť a nebola by zmenená neodkladným opatrením na povinnosť matky odovzdať dieťa otcovi ), by nemalo negatívny vplyv na výkon práv a povinností otca k maloletej, pretože v určenom období by bola maloletá v starostlivosti matky a tiež v určenom období by bola v starostlivosti otca a preto v čase, kedy maloletá má byť v starostlivosti matky, otec nemá obmedzené jeho rodičovské práva, keď dieťa má byť s matkou. Pokiaľ ide o vzťah otca k maloletej, tento by nebol obmedzený, ani ohrozený v čase osobnej starostlivosti matky, i keď otec mal určené obdobie, v ktorom uskutočňuje výkon svojich rodičovských práv. 35. Odvolací súd preto dospel k záveru, že pokiaľ sa rodičia nevedeli dohodnúť o podstatnej záležitosti týkajúcej sa maloletej a výkonu ich rodičovských práv a to súhlasu s vycestovaním maloletej do Č.D. V., nebola preukázaná prekážka, pre dočasné udelenie súhlasu s vycestovaním maloletej, keď matka tvrdila, že v predchádzajúcom období otec dal súhlas s vycestovaním, ktoré sa určitú dobu realizovalo a jeho rodičovské práva neboli nijako ohrozené. 36. Odvolací súd považuje za potrebné k tomu uviesť, že právo mať dieťa u seba je ústavným vyjadrením zásady, že starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu, na základe zákona. K násilným zásahom do práv rodiča mať dieťa u seba patrí zadržanie, väzba rodiča, alebo dieťaťa, ochranná výchova, výchovné opatrenie a pod. Okrem násilných zásahov do práva rodiča mať dieťa u seba sa toto oprávnenie redukuje tiež fakticky v dôsledku skutočnosti, že rodičia maloletého dieťa spolu nežijú. Pretože im vo väčšine prípadov patrí obom výkon rodičovských práv a povinností v rovnakej miere a dieťa nemôže byť súčasne členom dvoch domácností, je v takom prípade nevyhnutné aj právne rozhodnúť, ktorému z rodičov zostane toto právo zachované v plnej miere a dieťa mu bude zverené do osobnej starostlivosti a ktorému z rodičov sa právo osobne sa o dieťa starať odoberie a vznikne mu úplne nové právo - právo styku s dieťaťom. 37. V danom prípade maloletá už nie je v striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a rozhodnutím súdu bola matka povinná maloletú odovzdať do osobnej starostlivosti otca a z toho dôvodu nie sú splnené podmienky pre zmenu rozhodnutia okresného súdu a odvolaniu matky nie je možné vyhovieť. Pokiaľ by bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, v čom odvolací súd nevidí prekážku, aby matka naďalej zabezpečovala starostlivosť o maloletú, i s prihliadnutím na to, že maloletá má právo byť v kontakte aj so svojimi súrodencami, podmienky pre postup v súlade s ustanovením § 35 Zákona o rodine by bolo možné skúmať v súlade s predmetným návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia. 38. S prihliadnutím na uvedené a daný skutočný stav, ktorý vyplýva zo spisu, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podia odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podia druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podia predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).