Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/179/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1303899135 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1303899135.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcov: 1/ P.. A. S., bytom K. X, C., 2/ O. S., bytom K. X, C., 3/ Š. M., bytom K. X, C., 4/ X. M., bytom K. X, C., 5/ S. S., bytom K. X, C., 6/ X. S., bytom K. X, C.,7/T. S., bytom K. XX, C., 8/ F. Z., bytom K. XX, C. (žalobkyne 7/ a 8/ ako právne nástupkyne po neb. B. N.), 9/ Z. A., bytom K. X, C., 10/ S. C., bytom K. X, C., 11/ B. Š., bytom K. X, C., 12/Z. T., bytom K. X, C. (právna nástupkyňa po B. C.), 13/ Z. L., bytom K. X, C., 14/ P.. G. L., bytom K. X, C., 15/ Ľ. L., bytom K. X, C., 16/ Š. L., bytom K. X, C., 17/ Z.. S. D., K. X, C., 18/ K. M., bytom R. X, C. (právny nástupca po G. M.), 19/ P.. M. O., bytom K. X, C., 20/ P.. M. O.Ý., bytom K. X, C., 21/ S. A., bytom K. X, C., 22/ G. A., bytom K. X, C., 23/ Z. T., bytom K. X, C., v 24/F. D., bytom K. X, C. (právna nástupkyňa po Q. K.), 25/ Z. Q., bytom K. X, C. (právna nástupkyňa po Z. L.), 26/ P.. B. S., bytom K. X, C., 27/ P.. Z. S., bytom K. X, C., 28/ A. Z., bytom K. X, C., 28/G. Z., bytom K. X, C. 29/ G. C., bytom K. X, C., 30/ Z. C., bytom K. X, C., 31/ P.. Š. Q., bytom K. X, C., 32/ B. Q., bytom K. X, C., 33/ P.. Q. M., bytom K. X, C. (právny nástupca po A. U. a N. U.), 34/ M. D., bytom K. X, C., 35/ E. D., bytom K. X, C., 36/ A. M., bytom K. X, C., 37/ A. M., bytom K. X, C., 38/ Q. Q., bytom K. X, C., 39/ G. Q., bytom K. X, C., 40/ P. K., bytom K. X, C. (právny nástupca po A. K.), 41/ D. K., rod. K., bytom K. XX, C. (žalobcovia 40/ a 41/ ako dedičia po neb. Z. K.), 42/ Z. Š., bytom K. X, C., 43/ G. Š., bytom K. X, C., 44/ Z. Š., bytom K. X, C. (žalobcovia 42/ až 44/ ako dedičia po neb. A. Š.), 45/ P.. Z. C., bytom K. X, C., 46/ F. C., bytom K. X, C., 47/ S. T., bytom K. X, C. (právny nástupca po Š.H. T.), 48/ P.. M. R., bytom K. X, C., 49/ G. Č., bytom K. X, C., 50/ N. Č., bytom K. X, C., 51/ P.. Ľ. S., bytom K. X, C., 52/ N. Z., C. C. X, C., 53/ A. Z.Á., C. C. X, C., 54/ B. O., C. C. X, C. (právny H. po H.. A. O.), 55/ P.. A. Q., C. C.Á. X, C., XX/ P.. Z. Q., C. C. X, C.F., 57/ Z. T., C. C.Á. X, C., 58/ Q.. N. Z., C. C. X, C., 59/ P.. Z. Z.Š., bytom C.X. X, C., 60/ S. Z., bytom C. X, C., 61/ Z. Z., bytom C. X, C. (žalobcovia 60/ a 61/ ako právni nástupcovia po B. Z.), 62/ P.. A. E., bytom C. X, C., 63/ Z.. N. E., bytom C. X, C., 64/ T. R., C. C. X, C., 65/ P.. A. Š., C. Q. XX, C., 66/ P.. Z. Š., C. Q. XX, C., 67/ Z. H., C. C. X, C., 68/ Z. H., C. C. X, C., 69/ Ľ. Š., C. A. XXX, R., 70/ P. C., C. C. X, C., 71/rade: A. K., bytom C. X, C., 72/ Q. Ž.P., bytom C. X, C. (právna nástupkyňa po Z. Z.), 73/ Z. S., bytom C. X, C., 74/ B. F., bytom C. X, C., 75/ Z. F., bytom C.X. X, C., 76/ B. L., bytom C. X, C., 77/ G. N., bytom C. X, C., 78/ A.. E. D., bytom C. X, C., 79/ G. D., C. C.Q. X, C., 80/ S. D., C. K. XX, C. (B. M. po H.. P. D.), 81/ R. R., C. C. X, C. (právny nástupca po P.. Z.X. R. a G. R.), 82/ Z.. Z. K., bytom C. X, C., 83/ A.. A. U., bytom C. X, C., 84/ G. U., bytom C.X. X, C., 85/ IH.. A. Z.P., bytom C. X, C., 86/ P.. Z. Z., bytom C. X, C., 87/ Z. E., bytom C. X, C., 88/ B. E., bytom C. X, C., 89/ Z. D., bytom C. X, C., 90/ Z. D., bytom C. X, C., 91/ M. M., bytom U. XX, C. (právna nástupkyňa po P.. Š. R. a B. R.), 93/ M. Z. - C., bytom C. X, C., všetci zastúpení JUDr. Sabínou Gečeovou, advokátkou, Popradská 80, P.O.Box 59, Bratislava, proti žalovanému: Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, IČO: 31 364 501, Klemensova 8, Bratislava, o určovaciu žalobu a o náhradu trov konania, na odvolanie žalobcov 52/ až 57/, 59/ až 76/, 78/ až 93/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 21.08.2013, č. k. 13C/198/2003-754, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti, v ktorej rozhodol o trovách konania v časti určovacej žaloby z r u š u j e a vec sa v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že - pripustil zmenu návrhu o uložení povinnosti uzavrieť zmluvy o prevode nehnuteľností (nahradenie vôle), - nepripustil zmenu žalobného petitu v znení určenia spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu jednotlivých vlastníkov bytov, - určil, že nebytové priestory zapísané v LV č. XXXX, k.ú. N., vedenej Správou katastra pre hl. m. SR Bratislavu ako priestor č. XX-H. X, podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu XXXX/ XXXXX, priestor č. XX-H. X, podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu XXXX/XXXXX, priestor č. XX-H. X, podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu XXX/XXXXX, vo vlastníctve odporcu, nachádzajúce sa v suteréne bytového domu C. X, C., č. súp. XXXX sú spoločnými zariadeniami bytového domu C. X a X, č. súp. XXXX a XXXX, určenými na spoločné užívanie vlastníkmi bytov a to priestor č. XX-H. X ako kotolňa, priestor č. XX-H. X ako plynomerňa a priestor č. XX-H. X ako miestnosť pre elektro, - nepriznal žalovanému náhradu trov konania voči pôvodne označeným žalobcom 1/ až 51/ a 77/ (späťvzatie žaloby) - nepriznal žalobcom náhradu trov konania v časti určovacej žaloby. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. 1 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“), § 2 ods. 1 až ods. 5, § 19 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“ alebo len „Občiansky súdny poriadok“) a vecne tým, že určil, že nebytové priestory vyšpecifikované v návrhu sú spoločnými zariadeniami objektov vyšpecifikovaných v návrhu, určenými na spoločné užívanie vlastníkov bytov. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že ust. § 19 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. sa netýka tohto prípadu, nakoľko sporné nehnuteľnosti - kotolňa, plynomerňa, miestnosť pre elektro nie sú v zmysle katastrálneho zákona nebytovými priestormi a to, že sporné objekty slúžiace pre všetky obytné domy boli umiestnené v dvoch z nich. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že stavebné povolenie je konštitutívnym aktom zakladajúcim právo stavbu uskutočniť, ukladajú sa ním súčasne podmienky pre uskutočnenie stavby, ktoré sú záväzné a kolaudačné rozhodnutie vymedzuje účel užívania stavby, v danom prípade kotolne, plynomerne, miestnosti pre elektro. Kolaudačné rozhodnutie musí obsahovať presné označenie stavby a účel, na ktorý sa povoľuje užívať s určením podmienok pre jej užívanie. Ďalej uviedol, že žalobný petit v jeho poslednej modifikácii sa netýka len určenia, či tu právny vzťah je, alebo nie, ale týka sa aj časti o určenie existencie právnej skutočnosti, že (nebytové priestory - kotolňa, plynomerňa, miestnosť pre elektro) sú spoločnými zariadeniami bytového domu C.Á. X a X). K uvedenému súd prvej inštancie dodal, že určenie existencie právnej skutočnosti, nie právneho vzťahu či práva, rozhodnutím súdu prichádza do úvahy len vtedy, ak to zákon pripúšťa. V takomto prípade nejde v tejto časti návrhu o určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c) O.s.p., ale o žalobu inú, v ust. § 80 O.s.p. nevymenovanú. V danom prípade sa jedná o žalobu (v tejto časti) o určenie neexistencie právnej skutočnosti, že sporné nehnuteľnosti sú nebytovými priestormi, teda ide o určenie právnej skutočnosti, že nehnuteľnosti sú spoločnými zariadeniami, ktorá dáva vzniknúť právam a povinnostiam. Súd prvej inštancie návrhu na zmenu žalobného návrhu vyhovel majúc za to, že žalovaný dal neoprávnene zapísať do katastra nehnuteľností sporné priestory ako nebytové priestory napriek tomu, že nemal na to stavebné rozhodnutie a nič ho na takéto konanie neoprávňovalo. 3. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 v nadväznosti na § 150 O.s.p. a nepriznal v konaní úspešným žalobcom ich náhradu s poukazom na okolnosti priebehu celého konania, modifikácie návrhu a jeho poslednú verziu v závere konania. V časti výroku o späťvzatí návrhu zo strany žalobcov v 1. až 51. rade a v 77. rade rozhodol o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., nakoľko z viny týchto žalobcov došlo k späťvzatiu návrhu v priebehu konania, žalovanému však žiadne trovy nevznikli, preto mu súd prvej inštancie ich náhradu nepriznal. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia 52/ až 57/, 59/ až 76/ a 78/ až 93/ v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd v časti týkajúcej sa trov konania žalobcov zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že im v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. prizná náhradu trov konania a trovy právneho zastúpenia. Uviedli, že v pôvodnej žalobe zo dňa 19.12.2003 sa domáhali, aby súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť uzavrieť s nimi zmluvy o prevode vlastníctva bytov v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. Žalobu podali z dôvodu, že žalovaný pri prevode bytov na jednotlivých žalobcov do predmetných zmlúv nezahrnul v časti spoločné časti a spoločné zariadenia prevod všetkých spoločných zariadení, a teda aj kotolne, plynomerne a miestnosti pre elektro, ktoré boli vlastníkmi bytov do času prevodu využívané ako spoločné zariadenia bytového domu. Naliehavý právny záujem osvedčili skutočnosťou, že žalovaný aj napriek stanovisku Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR túto povinnosť ani dodatočne nesplnil a ponechal si v tom čase v správe tieto spoločné zariadenia bytového domu, ktoré neskôr - už v čase prebiehajúceho súdneho sporu v roku 2006 - v rozpore s právnymi predpismi dal zapísať Správe katastra C. P. zápisom pod č. k. Q.-XXX/XX ako nebytové priestory a to ako priestor č. XX - H., H. B. H.. Tieto „nebytové priestory“ sú v skutočnosti spoločné zariadenia bytového domu. Počas celého súdneho sporu ich žalovaný prenajímal a mal z toho finančný profit a nájomca účtoval vlastníkom bytov (žalobcom) služby dodávané v cenových reláciách, ktoré boli mnohonásobne vyššie ako u vlastníkov bytov v susedných bytových domoch. Súd prvej inštancie rozsudkom sp. zn. 13C/198/2003 zo dňa 10.10.2005 žalobu zamietol. Následne žalobcovia dňa 19.1.2006 podali proti tomuto rozsudku odvolanie a Krajský súd v Bratislave tento rozsudok zrušil uznesením zo dňa 14.11.2006 a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Skutočnosť, že žalovaný si v roku 2006 počas súdneho konania dal zapísať tieto sporné priestory ako nebytové priestory, spôsobilo, že došlo k podstatnej zmene postavenia strán sporu. Túto skutočnosť zavinilo aj rozhodnutie súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu, ktoré návrh žalobcov na predbežné opatrenie spočívajúce v zákaze nakladania s predmetnými priestormi zamietli ako nedôvodné s odôvodnením, že nie sú obavy, že by žalovaný akýmkoľvek spôsobom nakladal s predmetnými spoločnými zariadeniami bytového domu. Ďalej žalobcovia poukázali na trovy, ktoré im vznikli počas súdneho konania. Zastávali názor, že nie je dôvod nepriznania trov konania a trov právnych služieb ich advokáta, nakoľko mali v súdnom spore úspech, pričom bez vynaloženia týchto nákladov by nebolo možné dosiahnuť zvrátenie skutočností, ktoré boli vykonané v rozpore s naším právnym poriadkom, t.j. vynaložené trovy boli potrebné na uplatňovanie práva žalobcov proti žalovanému (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Nie je možná aplikácia § 150 O.s.p., pretože len v prípade, ak sú dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Žalobcovia uviedli, že im nie je známa okolnosť, ktorá viedla súd prvej inštancie k takémuto rozhodnutiu a nie sú im známe ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, kedy môže súd výnimočne nepriznať celkom alebo sčasti náhradu trov konania. Trovy konania a trovy právnych služieb si uplatnili iba žalobcovia, ktorí nevzali svoj návrh späť v celom rozsahu. Žalobcovia mali za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil ich právny nárok na náhradu trov, pretože mali v konaní plný úspech a niet dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by súdu umožnili tieto trovy priznať čiastočne alebo nepriznať celkom. 5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov 52/až 57/, 59/až 76/ a v 78/ až 93/ nevyjadril. 6. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“ alebo len „Civilný sporový poriadok“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 v spojení s § 470 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 52/ až 57/, 59/ až 76/ a 78/ až 93/ je dôvodné. 9. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že o odvolaní žalobcov 52/ až 57/, 59/ až 76/ a 78/ až 93/ rozhodoval po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku, pričom súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku rozhodol o trovách konania strán v časti určovacej žaloby podľa § 142 ods. 1 a § 150 Občianskeho súdneho poriadku (platnom v čase jeho rozhodovania). 10. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. 11. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. 12. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobcovia sa pôvodnou žalobou, doručenou súdu prvej inštancie dňa 22.12.2003, domáhali voči žalovanému uloženia povinnosti uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva podľa zákona č. 182/1993 Z.z., na základe ktorej nadobudnú do podielového, resp. bezpodielového spoluvlastníctva podiel na spoločnom zariadení kotolne, plynomerne a miestnosti pre elektro, nachádzajúcich sa v bytovom dome na ulici K. X, X, súp. č. XXXX,XXXX, vedeného ako stavba na parcele č. XXXX/XX, XXXX/XX, k. ú. N., okres C. P.. Žalobu odôvodnili skutočnosťou, že žalobcovia 1/ až 51/ sú vlastníkmi bytov v bytovom dome K. X, X, postavenom na parcelách XXXX/XX a XXXX/XX, v k. ú. N., a zároveň sú spoluvlastníkmi podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, zapísané na LV č. XXXX, XXXX. Ďalej žalobcovia 52/ až 98/ sú vlastníkmi bytov v bytovom dome C. X, X, postavenom na parcelách XXXX/XX a XXXX/XX, v k. ú. N., a zároveň sú spoluvlastníkmi podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, zapísané na LV č. XXXX, XXXX. Žalobcovia poukázali na to, že oba bytové domy sú stavebne identické, pričom pre bytový dom K. X, X je plynomerňa, kotolňa a miestnosť pre elektro umiestnená vo vchode 6 a pre bytový dom C. X, X jej plynomerňa, kotolňa a miestnosť pre elektro umiestnená vo vchode X. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 10.10.2005, č. k. 13C/198/03-176 žalobu zamietol a nepriznal žalovanému náhradu trov konania majúc za to, že sporné priestory kotolne, plynomerne a elektrorozvodne, nachádzajúce sa v dome na v C. X a K. X, možno považovať za spoločné zariadenia domu len za predpokladu, že sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomu domu, v ktorom sa nachádzajú. Pokiaľ by vchody na K. X a X tvorili jeden dom a rovnako by tomu bolo aj u vchodov na C. X až X, potom by sporné priestory, nepochybne určené na spoločné užívanie, slúžili výlučne tomuto domu, v ktorom sa nachádzajú. O odvolaní žalobcov rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 14.11.2006, č.k. 5Co 49/06-200, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom priebehu konania súd prvej inštancie uznesením zo dňa 9.7.2013, č.k. 13C/198/2003-741 pripustil v súlade s dispozitívnymi úkonmi žalobcov 1/ až 51/ 77/ späťvzatie žaloby a konanie z ich strany zastavil (uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.7.2013). 13. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 2.8.2013 žalobcovia 52/ až 76/ a 78/ až 93/ (po zastavení konania zo strany žalobcov 1/- 51/ a 77/ ) podali návrh na zmenu žaloby a domáhali sa určenia, že nebytové priestory zapísané na LV č. XXXX, sú spoločnými zariadeniami bytového domu C. X a X, určenými na spoločné užívanie vlastníkmi bytov a určenia spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu jednotlivých vlastníkov. Súd prvej inštancie vo výrokoch napadnutého rozhodnutia pripustil čiastočne zmenu návrhu podľa § 95 O.s.p. a v časti určenia spoločných podielov návrhu na zmenu žaloby nevyhovel z dôvodu hospodárnosti konania. 14. Predmetom odvolacieho konania je výrok napadnutého rozhodnutia týkajúci sa náhrady trov konania v časti určovacej žaloby, v ktorom súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 v nadväznosti na § 150 O.s.p. a v konaní úspešným „žalobcom nepriznal ich náhradu s poukazom na okolnosti priebehu celého konania, modifikácie návrhu a jeho poslednú verziu v závere konania“. 15. Podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 16. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 17. Ustanovenie § 257 C.s.p preberá doterajšiu úpravu v ustanovení § 150 ods. 1 prvej vety O.s.p. Účelom ustanovenia § 257 C.s.p je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. 18. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 C.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane sporu; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 C.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania. Použitie tohto ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. 19. Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porov. R 34/1982, R 23/1989). 20. Výnimočnosť prípadu, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ale nedôjde k ich priznaniu celkom alebo sčasti znamená, že musí ísť o výnimočný prístup, ktorý sa musí v rozhodnutí aj náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/67/2010, 4Cdo/231/2012). 21. V predmetnej veci, ako to vyplýva z odvolaním napadnutého rozhodnutia, súd prvej inštancie našiel dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu „ v okolnostiach priebehu celého konania, v modifikácii návrhu a v jeho poslednej verzii v závere konania“. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že uvedené okolnosti súd prvej inštancie nekonkretizoval a ich všeobecná konštatácia nie je sama o sebe dôvodom pre nepriznanie trov v časti určovacej žaloby úspešnej strane sporu. 22. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na závery v obdobnej veci prijaté v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 248/2010 „Odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom je ustanovenie § 150 O.s.p. aplikované, by malo byť precízne, pričom sa ex lege vyžaduje, aby v tomto konaní boli bezpečne preukázané skutočnosti, na základe ktorých je toto ustanovenie aplikované.“ Prax všeobecných súdov je jednotná v názore, že aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený (pozri ASPI, judikatúra pri § 150 O.s.p., Rc: Cpj 40/88). Je potrebné mať na pamäti, že použitie uvedeného ustanovenia musí vždy zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočnú povahu. Nepriznanie náhrady nákladov konania podľa ust. § 150 O.s.p. nemožno odôvodniť len všeobecným záverom hodnotiacim význam rozhodovania o určitom nároku“ (R 23/1989). Právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR prelína aj princíp právnej istoty (ako jeden z prvkov právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR), v zmysle ktorého súdy majú v rovnakých alebo analogických situáciách rozhodovať rovnako.“ 23. Za situácie, že súd prvej inštancie za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval iba okolnosti priebehu celého konania (ktoré nešpecifikoval), modifikáciu návrhu a jeho poslednú verziu v závere konania, je možné považovať takýto záver za predčasný a nepreskúmateľný, nakoľko nedostatočne zdôvodnil dôvody hodné osobitného zreteľa. Odvolací súd dáva do pozornosti, že predmetom konania od podania žaloby (22.12.2003) až do rozhodnutia súdu prvej inštancie o pripustení zmeny žaloby (21.8.2013), bolo nahradenie prejavu vôle, a to uloženia povinnosti žalovanému uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva podľa zákona č. 182/1993 Z. z.. Nakoľko súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí postupom podľa ust. § 95 O.s.p., pripustil v časti zmenu žaloby a v tejto pripustenej časti žalobe v celom rozsahu vyhovel, možno analogicky konštatovať, že výsledky dovtedajšieho konania boli podkladom pre konanie o zmenenej žalobe. Zároveň odvolací súdu poukazuje na skutočnosť, že v čase rozhodovania vo veci, súd prvej inštancie rozhodoval len o žalobe žalobcov 52/ až 76/ a 78/ až 93/, nakoľko uznesením zo dňa 9.7.2013, č.k. 13C/198/2003-741 konanie o žalobe žalobcov 1/ až 51/ a 77/ zastavil. S poukazom na uvedené je tak, podľa názoru odvolacieho súdu napadnuté rozhodnutie v časti týkajúcej sa trov konania v časti určovacej žaloby nezrozumiteľné, keď z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, aké konkrétne dôvody hodné osobitného zreteľa viedli súd prvej inštancie k aplikácii ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a k nepriznaniu práva na náhradu trov konania stranám, ktoré mali v časti určovacej žaloby plný úspech. Rovnako nie je zrejmým vo vzťahu ku ktorým zo žalobcov ( s ohľadom na uznesenie zo dňa 9.7.2013, č.k. 13C/198/2003-741), súd prvej inštancie nepriznal náhradu trov konania v časti určovacej žaloby. 24. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; predovšetkým tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vzťahujúcej sa k napadnutému výroku je možné konštatovať, že toto uvedeným požiadavkám nevyhovuje. V danom prípade ide pritom o takú procesnú vadu, t.j. nesprávny procesný postup súdu, ktorou sa znemožnilo stranám sporu uskutočňovanie ich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Za tohto stavu odvolací súd podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, v ktorom rozhodol o trovách konania v časti určovacej žaloby a vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie ( § 391 ods. 1 C.s.p.). 25. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania v časti určovacej žaloby, pričom má povinnosť sa vyporiadať so všetkými argumentmi strán konania tak, aby jeho rozhodnutie bolo jasné, presvedčivé a zrozumiteľné (§ 234 ods. 2 v spojení s § 220 ods. 2 C.s.p). V prípade, že dôjde k záveru o neexistencii dôvodov pre aplikáciu ustanovenie § 257 C.s.p., súd prvej inštancie posúdi účelnosť uplatnených trov úspešnej strany sporu. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods.3 C.s.p.). 26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon a parcele pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).