Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/447/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1304125629 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1304125629.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: J. E., L.. XX.XX.XXXX, J. O.Ľ. A.. Č.. XXX, J., zast. advokátskou kanceláriou ANDRAŠOVIČ & PARTNERS, s. r. o., Lermontovova ul. č. 14, Bratislava proti žalovanému: W.. D. J., L.. XX.XX.XXXX, J. O. A.. Č.. XXX, J., zast. advokátom JUDr. Jánom Čarnogurským, Dostojevského rad č. 1, Bratislava, o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo 14. júla 2016, č. k. 19C/250/2004- 281, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku m e n í tak, že žalobcovi sa nepriznáva náhrada trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a žalovanému priznal náhradu trov konania. 2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa svojou žalobou domáhal proti žalovanému vypratania nehnuteľnosti postavenej na parcele č. XXXX - zastavaná plocha vo výmere XX C. D. D.. Č.. XXXX a nehnuteľnosti postavenej na parcele č. XXXX E. E. XX C. - zastavaná plocha so súp. č. XXX, zapísané na LV pre kat. úz. E. Č.. XX a zároveň sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému odhlásiť si trvalý pobyt z adresy O. XXX, J.; alternatívne sa žalobca domáhal nahradenia vôle žalovaného a jeho prihlásenia na trvalý pobyt na J.A. A. Č.. XX, J., Č.. J. X, W.. G. s odôvodnením, že žalovaný dňa 30.10.2001 uzavrel s obchodnou spoločnosťou REAL MAKLER, s.r.o. zmluvu o pôžičke a zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva. Žalovaný si svoj záväzok voči obchodnej spoločnosti riadne a včas nesplnil, čím prešlo vlastnícke právo predmetnej nehnuteľnosti do vlastníctva obchodnej spoločnosti. Rozsudkom zo 04.12.2007, č. k. 19C/250/2004-163 bolo konanie v časti o uložení povinnosti žalovanému odhlásiť si trvalý pobyt z adresy O. XXX, J. po späťvzatí žaloby v tejto časti žalobcom za súhlasu žalovaného zastavené, žiadnej zo sporových strán nebola priznaná náhrada trov konania v zastavenej časti a žalovanému bola uložená povinnosť vypratať vyššie vyšpecifikované nehnuteľnosti. O trovách konania súd prvej inštancie nerozhodol s tým, že o nich rozhodne samostatným uznesením. Proti výroku spomenutého rozsudku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť vypratať sporné nehnuteľnosti, podal žalovaný odvolanie. Odvolací súd uznesením z 19.04.2016, č. k. 15Co/104/2008- 264, 15Co/105/2008, 6Co/154/2016 napadnutý výrok zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súčasne zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z 01.02.2008, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie 294.735,- Sk a ktorým mu bola uložená povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania 73.451,- Sk. Napokon odvolací sú uvedeným uznesením odmietol odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie z 03.01.2008, č. k. 19C/250/04- 176. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 24.05.2016 žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť a zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania s odôvodnením, že žalovaný zavinil zastavenie konania tým, že po vydaní rozsudku zo 04.12.2007 sporné nehnuteľnosti dobrovoľne vypratal. Žalovaný vyjadril súhlas so späťvzatím žaloby a zároveň nesúhlas s tým, že by zavinil zastavenie konania. V tejto súvislosti uviedol, že nie on, ale tretia osoba sporné nehnuteľnosti vypratala a predtým odpojila od elektriny, plynu a vody. Keď sa žalovaný chcel vrátiť do bytu, nebol doň vpustený, načo požiadal o zásah políciu SR, ktorá však nezasiahla. Následne podal žalovaný sťažnosť na postup polície SR a listom z 15.07.2011 Okresné riaditeľstvo PZ Bratislava III priznalo nezákonnosť postupu polície. ktorý bol v rozpore so zák. č. 171/1993 Z.z. a voči príslušníkom privolanej policajnej hliadky bola uplatnená právna zodpovednosť (nezákonné vypratávanie bytu). Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaný navrhol, aby mu bola priznaná náhrada trov konania a právneho zastúpenia. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že o trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p. a priznal ich náhradu žalovanému, pretože zastavenie konania procesne zavinil žalobca späťvzatím žaloby. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že vypratanie predmetnej nehnuteľnosti nebolo výsledkom správania sa žalovaného, čo vyplýva najmä z podania žalovaného zo 17.06.2016 (č. l. 278) a zo sťažnosti žalovaného na postup polície pri vypratávaní bytu na O. A.. Č.. XXX z 15.07.2011 (č. l. 279). Z tejto sťažnosti je zrejmé, že nie žalovaný, ale tretia osoba „dopomohla k uplatnenému nároku žalobcu“ a preto žalovanému nemožno pričítať procesné zavinenie zastavenia konania. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že žalobcovi prizná náhradu trov konania alebo aby ho v napadnutom výroku zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal na to, že k vyprataniu predmetnej nehnuteľnosti treťou osobou došlo až po podaní žaloby. Ďalej žalobca v odvolaní citoval uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 M Cdo 4/2010 a doslova uviedol: „V zmysle vyššie uvedenej citácie z uznesenia NS SR na vznik nároku žalovaného na zaplatenie trov konania zo strany žalobcu nemôže byť preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky. Ako sme už uviedli vyššie, vypratanie nehnuteľnosti treťou osobou nastalo až po podaní žaloby. Žalovaný však proti predmetnému vyprataniu podal len sťažnosť Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru proti postupu polície pri vypratávaní nehnuteľnosti. Predmetná sťažnosť bola prešetrená s výsledkom, že postup polície bol nezákonný. Napriek uvedenému konštatovanie nezákonnosti postupu polície má len deklaratórny účinok a k meritu právnej veci irelevantný význam. Žalovaný nepodnikol žiadne iné právne kroky voči predmetnému vyprataniu nehnuteľnosti treťou osobou, teda opomenul svoje neskoršie správanie, ktoré je tiež v zmysle právnej teórie ako aj praxe považované za konanie. Predmetným opomenutím konania žalovaným nastal faktický stav, ktorý žiadal žalobca v žalobnej požiadavke. Z uvedeného vyplýva, že žalobca už nemal žiadny záujem a ani dôvod pokračovať v konaní v právnej veci. Následne žalovaný súhlasil so späťvzatím žaloby, pričom v tom čase bol faktický stav taký, že žalovaný už neužíval nehnuteľnosť. V dôsledku uvedeného žalovaný uznal nárok žalobcu v tejto právnej veci a teda aj dôvodnosť podanej žaloby, ako aj neoprávnenosť svojho užívania nehnuteľnosti.“ Vzhľadom na tieto skutočnosti podľa žalobcu zastavenie konania procesne zavinil žalovaný, ktorý je preto povinný nahradiť žalobcovi trovy konania. 4. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie treba v napadnutom výroku zmeniť. 5. Ak súd zastavuje konanie (napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, pre nedostatok podmienky konania a pod.) musí sa pri rozhodovaní o trovách konania zaoberať najprv tým, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie môže spočívať napr. v tom, že účastník podal žalobu vo veci, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté alebo o ktorej už prebieha iné konanie, že žalobu podal proti niekomu, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, že vzal žalobu späť a pod. Zavinenie treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (podľa procesného výsledku). Ak zastavenie konania bolo účastníkom zavinené, súd prizná ostatným účastníkom (protistrane) náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. (od 01.07.2016 podľa § 256 ods. 1 C.s.p.). Ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie žaloby, žalobca nezavinil zastavenie konania, ak vzal späť žalobu, ktorá bola podaná dôvodne, pre správanie sa žalovaného (§ 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.). Ide najmä o prípady, keď žalovaný po začatí konania žalobcu uspokojil (zaplatil vymáhanú pohľadávku, uzavrel so žalobcom navrhovanú dohodu a pod.). Dôvodnosť podania žaloby treba posudzovať z procesného hľadiska, t. j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania sa žalovaného k požiadavkám žalobcu. Z tohto hľadiska je teda žaloba podaná dôvodne aj vtedy, ak žalovaný uspokojil žalobcu, hoci k tomu nemal právnu povinnosť. 6. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný sa v priebehu konania z predmetného bytu vysťahoval. Na druhej strane nemožno ponechať bez povšimnutia, že žalovaný sa z predmetného bytu nevysťahoval dobrovoľne, ale že bol k tomu v podstate prinútený treťou osobou - V. Y., ktorý ho do predmetného bytu odmietol vpustiť. Tieto skutočnosti vyplývajú z podania žalovaného zo 17.06.2016, ako aj z odpovede policajného orgánu z 15.07.2011 na sťažnosť žalovaného na postup polície, na ktorú sa žalovaný obrátil s tým, aby mu poskytla ochranu pri užívaní predmetného bytu. Tieto skutočnosti žalobca v odvolaní nepoprel. Žalobca teda vzal žalobu na vypratanie nehnuteľnosti späť z dôvodu, že žalovaný sa z predmetného bytu vysťahoval, čím v podstate žalobcu uspokojil. Zastavenie konania teda procesne zavinil žalovaný. Vzhľadom na to žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. Odvolací súd je však toho názoru, že vyššie opísané skutočnosti treba vyhodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré umožňujú použitie ust. § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania a teda ich nepriznanie žalobcovi, hoci mu na náhradu trov konania vznikol nárok. 7. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 388 C.s.p. zmenil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku tak, že žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania. 8. Výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie zastavené, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. 9. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).