Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/279/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1305203764 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1305203764.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobkyne: H. Y., L. G. XX, H., zastúpenej Mgr. Gordanou Dlhou, advokátkou so sídlom Koceľova 9, Bratislava, proti žalovanému: Ľ.K. Š., L. Z. XX, zastúpenému JUDr. Michalom Sklenárom, advokátom, so sídlom Obchodná 7, o určenie neplatnosti výpovede a náhradu mzdy, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 29. septembra 2015, č. k. 4C/40/2008 - 178, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že výpoveď daná žalovaným žalobkyni zo dňa 27. 11. 2004 je neplatná a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume 1 413,72 eur brutto, so 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 245,36 eur od 1. 4. 2005 do zaplatenia, so 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 245,36 eur od 1. 5. 2005 do zaplatenia, so 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 245,36 eur od 1. 6. 2005 do zaplatenia, so 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 245,36 eur od 1. 7. 2005 do zaplatenia, so 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 245,36 eur od 1. 8. 2005 do zaplatenia, so 6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 186,94 eur od 1. 9. 2005 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu o náhradu mzdy zamietol. Rozhodol, že o náhrade trov rozhodne do 30 dní od právoplatného skončenia veci. Rozhodol tak podľa § 61 ods. 1, 2, 3, § 62 ods. 1, 2, § 63 ods. 1, písm. b/, § 74, § 77 a § 79 ods. 1 Zákonníka práce, keď vykonaným dokazovaním zistil, že pracovný pomer žalobkyne bol založený písomnou pracovnou zmluvou zo dňa 30. 3. 2004, uzavretou medzi zamestnávateľom označeným: Ľubomír Šiša - združenie DUO, Komenského 17, Modra, IČO: 40047831 a žalobkyňou ako zamestnankyňou. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú, so skúšobnou dobou do 30. 6. 2004 na pracovnej pozícii predavačka, miesto výkonu práce Modra, dojednanou mzdou 7 000 Sk brutto mesačne, splatnou 31. dňa nasledujúceho mesiaca a maximálnou dĺžkou pracovného času 40 hodín týždenne. Výpoveďou zo dňa 27. 11. 2004 žalovaný písomne rozviazal so žalobkyňou pracovný pomer podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce a ako výpovedný dôvod uviedol zníženie stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce. Výpoveď bola žalobkyni doručená dňa 30. 11. 2004, jej pracovný pomer mal skončiť uplynutím výpovednej doby. Žalobkyňa listom zo dňa 1. 12. 2004, doručeným žalovanému 2. 12. 2004, vyzvala žalovaného na ďalšie zamestnávanie s tým, že s výpoveďou nesúhlasí. Z výpisu zo Živnostenského registra žalovaného zistil, že v čase trvania pracovného pomeru žalobkyne, žalovaný podnikal pod IČO: 40047831 a ukončil podnikateľskú činnosť dňa 31. 12. 2007. Dospel k záveru, že žalobkyňa si uplatnila žalobou určenie neplatnosti výpovede zo dňa 27. 11. 2004 na súde dňa 10. 3. 2005, a teda v lehote podľa § 77 Zákonníka práce a žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal existenciu výpovedného dôvodu v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce - písomné rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene, ani realizáciu ponukového konania vo vzťahu k žalobkyni pred rozviazaním jej pracovného pomeru a prerokovanie výpovede zo dňa 27. 11. 2004 vopred so zástupcami zamestnancov v zmysle § 74 Zákonníka práce. Ďalej dospel k záveru, že žalobkyni vznikol nárok na náhradu mzdy za obdobie od 1. 2. 2005 do 25. 7. 2005, keďže sa zamestnala u iného zamestnávateľa dňa 26. 7. 2005, od ktorého obdobia na jej strane nastali prekážky, pre ktoré objektívne nemohla nastúpiť do práce u žalovaného a vykonávať prácu, a preto jej za následné obdobie do 31. 10. 2005 náhradu mzdy nepriznal. Pri určení výšky náhrady mzdy žalobkyne vychádzal zo zisteného priemerného mesačného zárobku v sume 7 391,60 Sk. Žalovaného zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania za jeho omeškanie s plnením peňažného dlhu a to náhrady mzdy, podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2 Zákonníka práce, vo výške upravenej v ustanovení § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., a to odo dňa splatnosti náhrady mzdy za ten ktorý mesiac, keďže splatnosť mzdy bola medzi stranami dojednaná v pracovnej zmluve a návrh v časti o zaplatenie príslušenstva nad zákonom stanovenú výšku 6 % ročne z dlžnej sumy, ako nedôvodný zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 151 ods. 3 O. s. p. 2. Proti tomuto rozsudku, v časti v ktorej súd prvej inštancie žalobe vyhovel, podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré na výzvu súdu doplnil podaním doručeným súdu dňa 4. 3. 2016. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že na výzvu súdu zaslal prostredníctvom poštovej zásielky písomné rozhodnutie o organizačnej zmene, organizačnú štruktúru zamestnávateľa pred a po organizačnej zmene, pracovné zmluvy zamestnancov pred a po organizačnej zmene vrátane ich zmien, mzdový list žalobkyne za roky 2004 - 2005 a chcel sa v konaní na pojednávaní vyjadriť za prítomnosti svojho právneho zástupcu. Jeho právny zástupca žiadal o odročenie pojednávania dňa 29. 9. 2015 z dôvodu, že mal kolíziu s iným súdnym pojednávaním. Vzhľadom na to mu podľa jeho názoru postupom súdu prvej inštancie bolo odopreté právo na spravodlivé súdne konanie, súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. 3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť a uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť jej náhradu trov odvolacieho konania v sume 79,95 eur. Uviedla, že odvolanie žalovaného považuje za účelové, s cieľom oddialiť povinnosť úhrady náhrady mzdy žalobkyni. Žalovaný rozhodnutie o organizačnej zmene a ani organizačnú štruktúru nemal nikdy vypracovanú a prvýkrát ju spomína až v odvolaní, t. j. 11 rokov od ukončenia pracovného pomeru. Nasvedčuje tomu aj jej žiadosť zo dňa 1. 12. 2004, ktorou reagovala na výpoveď a žiadala, aby jej žalovaný ako zamestnávateľ predložil rozhodnutie, na základe ktorého ukončuje s ňou pracovný pomer výpoveďou, avšak rozhodnutie o organizačných zmenách jej nikdy nebolo doručené. Žalovaný ani vo svojom odvolaní žiadnym spôsobom nepreukázal, kedy, v ktorom roku ním uvedené dokumenty súdu doručil. Za zavádzajúce považuje aj tvrdenie žalovaného, že sa chcel k predmetu konania vyjadriť na pojednávaní, keďže žalovaný sa žiadnych súdnych konaní, ktoré sú vedené na Okresnom súde Pezinok, nezúčastňuje a súdne konania ignoruje. Nebolo mu podľa jej názoru odopreté právo na spravodlivé súdne konanie, keďže sám počas celého konania neprejavil záujem o preukázanie svojich tvrdení a ešte pred rozhodnutím súdu inicioval rokovanie, na ktorom požiadal o mimosúdne ukončenie sporu, a to uzatvorením dohody o urovnaní, ktorá bola aj vypracovaná, jej znenie bolo odsúhlasené právnymi zástupcami oboch strán a žalovaný nakoniec dohodu odmietol uzavrieť. 4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 Zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") účinného od 01. 07. 2016; preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti je vecne správny. 5. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala neplatnosti skončenia jej pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 27. 11. 2004 zo strany žalovaného a náhrady mzdy, zhodnotením výsledkov dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a vec posúdil správne aj po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Zákonníka práce a dospel k správnemu právnemu záveru, že výpoveď daná žalovaným žalobkyni dňa 27. 11. 2004 je neplatná, v dôsledku čoho žalobkyni vznikol nárok na náhradu mzdy za obdobie od 1. 2. 2005 do 25. 7. 2005. 6. V konaní medzi stranami nebola sporná existencia pracovnoprávneho vzťahu, ako aj ukončenie pracovného pomeru výpoveďou žalovaného ako zamestnávateľa zo dňa 27. 11. 2004, doručenou žalobkyni dňa 30. 11. 2004, na základe ktorej mal pracovný pomer žalobkyne skončiť uplynutím výpovednej doby dňa 31. 1. 2005. Žalovaný rozviazal pracovný pomer so žalobkyňou výpoveďou zo dňa 27. 11. 2004 podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu zníženia stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce. 7. Zákonom stanovenými predpokladmi pre použitie výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce je existencia písomného rozhodnutia zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo iných organizačných zmenách, na základe ktorých sa konkrétny zamestnanec stal nadbytočným a existencia príčinnej súvislosti medzi nadbytočnosťou zamestnanca a prijatými opatreniami, t. j. že zamestnanec sa stal nadbytočným práve v dôsledku takéhoto rozhodnutia (jeho realizácie u zamestnávateľa). Zamestnávateľom sa týmto spôsobom umožňuje, aby regulovali počet zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie, aké zodpovedá ich potrebám. O výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje výlučne zamestnávateľ; súd nie je oprávnený v tomto smere rozhodnutie zamestnávateľa preskúmavať. Rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektivity práce alebo o iných organizačných zmenách, nie je právnym úkonom, lebo nejde o taký prejav vôle, s ktorým by právne predpisy spájali zmenu alebo vznik práv alebo povinností strán pracovnoprávnych vzťahov. Ide len o skutočnosť (faktický úkon), ktorá je hmotnoprávnym predpokladom pre právny úkon tam, kde to právne predpisy stanovujú (napr. pre výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce). Ak vznikne pochybnosť, či zamestnávateľ rozhodol o organizačných zmenách, a či tieto zmeny boli dôvodom pre výpoveď konkrétneho zamestnanca, môže sa súd zaoberať len tým, či také rozhodnutia boli skutočne prijaté a či ich urobil ten, kto bol k tomu oprávnený. 8. Žalovaný v konaní napriek výzvam súdu nepredložil žiadne listinné dôkazy preukazujúce existenciu výpovedného dôvodu uvedeného vo výpovedi zo dňa 27. 11. 2004, keď nepredložil písomné rozhodnutie o organizačnej zmene, organizačnú štruktúru zamestnávateľa pred a po organizačnej zmene, pracovné zmluvy pred a po organizačnej zmene, vrátane ich zmien, mzdový list žalobkyne za roky 2004 a 2005, záznam z prerokovania výpovede žalobkyne s odborovou organizáciou ani záznam o priebehu ponukového konania, na predloženie ktorých bol vyzvaný súdom prvej inštancie. Vzhľadom na to súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo, spočívajúce v preukázaní uvedených zákonom stanovených podmienok pre použitie výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, a preto správne rozhodol, keď určil, že výpoveď zo dňa 27. 11. 2004, daná žalovaným žalobkyni, je neplatná a správne posúdil ako dôvodný aj žalobkyňou uplatnený nárok na náhradu mzdy v súlade s ustanovením § 79 ods. 1 Zákonníka práce od 1. 2. 2005 do 25. 7. 2005, t. j. do obdobia, od ktorého sa žalobkyňa zamestnala u iného zamestnávateľa. 9. Žalovaný vo svojom odvolaní namietal, že poštovou zásielkou zaslal súdu písomné rozhodnutie o organizačnej zmene, organizačnú štruktúru zamestnávateľa pred a po organizačnej zmene, pracovné zmluvy zamestnancov po organizačnej zmene, vrátane ich zmien, mzdový list žalobkyne za roky 2004 a 2005, avšak toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal, keď nepredložil ani doklad preukazujúci odoslanie uvedených listinných dôkazov súdu. Nedôvodne tiež namietal, že postupom súdu prvej inštancie mu bolo odopreté právo na spravodlivé súdne konanie, pričom poukázal na to, že jeho právny zástupca žiadal o odročenie pojednávania dňa 29. 9. 2015 z dôvodu kolízie s iným súdnym pojednávaním. S touto skutočnosťou sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď uviedol, že neakceptoval ospravedlnenie právneho zástupcu žalovaného z dôvodu kolízií pojednávaní, pretože predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené dňa 17. 8. 2015, neúčasť ospravedlnil v deň pojednávania dňa 29. 9. 2015 a správne konštatoval, že žiadosť o odročenie pojednávania nespĺňala zákonom stanovené náležitosti. 10. Z ustanovenia § 119 ods. 1 a 2. O. s. p. účinného v čase vydania napadnutého rozsudku vyplýva, že pojednávanie súd môže odročiť len z dôležitých dôvodov, pričom strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, musí oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedela, alebo odkedy sa o ňom mohla dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohla predpokladať. Žiadosť o odročenie pojednávania musí okrem iného obsahovať aj deň, keď sa strana o dôvode dozvedela. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že pojednávania dňa 29. 9. 2015 sa žalovaný nezúčastnil, svoju neúčasť neospravedlnil a jeho právny zástupca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní kolíziou s iným súdnym pojednávaním, pričom žiadosť o odročenie súdneho pojednávania bola súdu prvej inštancie doručená v deň pojednávania dňa 29. 9. 2015, právny zástupca žalovaného neuviedol, kedy sa o tomto dôvode dozvedel a ani jeho existenciu žiadnym spôsobom nepreukázal. Ďalej v tejto žiadosti uviedol, že žalovaného upovedomil o povinnosti dodať doklady vyžadované súdom a tento sľúbil, že ich predloží po absolvovaní vyšetrení, ktoré ho mali čakať. Z uvedeného je zrejmé, že právny zástupca žalovaného nepožiadal o odročenia pojednávania zákonom stanoveným spôsobom v súlade s ustanovením § 119 ods. 1 a 2 O. s. p. a nepreukázal existenciu takého dôležitého dôvodu, ktorý by odôvodňoval odročenie nariadeného pojednávania, pričom žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil a nepreukázal ani predloženie listinných dôkazov vyžiadaných súdom prvej inštancie k nariadenému pojednávaniu. Správne preto súd prvej inštancie konal vo veci a rozhodol v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O. s. p., účinného v čase vydania napadnutého rozsudku, v zmysle ktorého bol súd povinný konať, aj keď sú účastníci nečinní s tým, že mohol vec prejednať aj v neprítomnosti účastníka, ktorý sa na pojednávanie nedostavil a nepožiadal o odročenie z dôležitého dôvodu. 11. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania žalovaného nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 12. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni, ktorá mala úspech v odvolacom konaní, priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).