Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/60/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1305219108 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1305219108.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: O. J., N. H. X, N., proti žalovanému: Milan Krajňák - SPEDITION - ZDRUŽENIE, so sídlom Bratislavská 83, Pezinok, IČO: 33 718 571, zastúpenému: JUDr. Ľubomírom Urmaničom, bytom Komenského 18, Pezinok, o zaplatenie cestovných náhrad v sume 6.023,89 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, zo dňa 07. júla 2015, č. k. 4C/841/2008 - 294, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh, ktorým sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia cestovných náhrad za pracovné cesty, ktoré pre žalovaného ako jeho zamestnanec na pozícii vodiča MKD realizoval v období od 4. 2. 2004 do 11. 10. 2004, v celkovej sume 181.476 Sk. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný vyčíslil nároky žalobcu na cestovné náhrady za pracovné cesty, vykonané žalobcom za obdobie od 4. 2. 2004 do 29. 2. 2004, v sume 23.525 Sk a túto sumu podľa výdavkového pokladničného dokladu č.2121 žalobca prevzal dňa 6. 3. 2004 a prevzatie potvrdil svojím vlastnoručným podpisom. Nároky žalobcu na cestovné náhrady za pracovné cesty, vykonané žalobcom za obdobie od 1. 3. 2004 do 31. 3. 2004, vyčíslil v sume 28.119 Sk a túto sumu podľa výdavkového pokladničného dokladu č. 3271 žalobca prevzal dňa 7. 4. 2004 a prevzatie potvrdil svojím vlastnoručným podpisom. Nároky žalobcu za cestovné náhrady za pracovné cesty, vykonané žalobcom za obdobie od 1. 4. 2004 do 30. 4. 2004, vyčíslil v sume 33.054 Sk a túto sumu podľa výdavkového pokladničného dokladu č. 4279 žalobca prevzal dňa 5. 5. 2004 a prevzatie potvrdil svojím vlastnoručným podpisom. Nároky žalobcu na cestovné náhrady za pracovné cesty, vykonané žalobcom za obdobie od 1. 5. 2004 do 31. 5. 2004, vyčíslil v sume 23.962 Sk a túto sumu podľa výdavkového pokladničného dokladu č. 5230 žalobca prevzal dňa 7. 6. 2004 a prevzatie potvrdil svojím vlastnoručným podpisom. Ďalej nároky žalobcu na cestovné náhrady za pracovné cesty, vykonané žalobcom za obdobie od 1. 6. 204 do 30. 6. 2004, vyčíslil v sume 26.823 Sk a túto sumu podľa výdavkového pokladničného dokladu č. 6173 žalobca prevzal dňa 2. 7. 2004 a prevzatie potvrdil svojím vlastnoručným podpisom. Nároky žalobcu na cestovné náhrady za pracovné cesty vykonané za obdobie od 1. 7. 204 do 31. 7. 2004, vyčíslil v sume 20 631 Sk a túto sumu podľa výdavkového pokladničného dokladu č. 7028 prevzal žalobca dňa 6. 8. 2004 a prevzatie potvrdil svojím vlastnoručným podpisom. Nároky žalobcu na cestovné náhrady za pracovné cesty, vykonané za obdobie od 1. 8. 2004 do 31. 8. 2004, vyčíslil v sume 18.693 Sk a túto sumu podľa výdavkového pokladničného dokladu č. 7998 žalobca prevzal dňa 6. 9. 2004 a prevzatie potvrdil svojím vlastnoručným podpisom. Nároky žalobcu na cestovné náhrady za pracovné cesty, vykonané žalobcom za obdobie od 1. 9. 2004 do 30. 9. 2004, vyčíslil žalovaný v sume 7.169 Sk a túto sumu podľa výdavkového pokladničného dokladu č. 9832 prevzal žalobca dňa 4. 10. 2004 a prevzatie potvrdil svojím vlastnoručným podpisom. Listom zo dňa 23. 5. 2005 Inšpektorát práce Bratislava žalobcovi k jeho podnetu zo dňa 2. 11. 2004 oznámil, že vykonanou kontrolou dodržiavania pracovnoprávnych predpisov u žalovaného mal žalovaný preukázané vyplatenie cestovných náhrad za obdobie od 2. 2. 2004 do 30. 9. 2004, a že za obdobie od 1. 10. 2004 do 12. 10. 2004 úhrada cestovných náhrad nebola preukázaná z dôvodu, že podľa žalovaného mu neboli žalobcom predložené žiadne doklady pre ich vyčíslenie. Na návrh žalobcu vykonal dôkaz písomným znaleckým posudkom Mgr. Miroslava Koutného z Odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo č. 20/2009 zo dňa 8. 6. 2009 a zistil, že podľa záveru znalca podpisy žalobcu na označených výdavkových pokladničných dokladoch žalovaného sú pravé, vlastnoručne podpísané žalobcom. Znaky nasvedčujúce technickému falšovaniu podpisov nezistil. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 152 ods. 1, § 145 ods. 1, 2 Zákonníka práce a dospel k záveru, že žalovaný v konaní produkoval dôkazy, preukazujúce uspokojenie nárokov žalobcu v totožnom rozsahu, ako ich v tomto konaní žalobca uplatnil a vykonaným dôkazom - znaleckým posudkom, napriek tvrdeniam žalobcu o sfalšovaní jeho podpisov, bolo preukázané, že žalobca aj vyplatené reálne cestovné náhrady v žalovanej výške prevzal. Vzhľadom na to posúdil návrh žalobcu ako nedôvodný. O náhrade trov konania rozhodol podľa 142 ods. 1 O. s. p. a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia v sume 650,07 eur k rukám jeho právneho zástupcu, s odôvodnením, že žalovaný mal plný úspech v konaní. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu cestovné náhrady v celkovej výške a trovy konania. Uviedol, že žalovaný predložil Inšpektorátu práce Bratislava sfalšované výdavkové bloky a na overenie podpisu požiadal ešte dve nezávislé inštitúcie, a to Ústav kriminalistickej kriminológie a Bratislavskú vysokú školu práva, kde analýzou písma zistili, že sporný dokument nebol podpisovaný jeho rukou. Znalec, ktorý spochybnil jeho podpisy porovnával a vyhľadával totožné znaky, ktoré aj uviedol v správe, ale taktiež sa na sporných dokumentoch nachádzajú odlišné ťahy, ktoré dokazujú, že sa jedná o podpis, ktorý nebol jeho rukou podpísaný. Ďalej uviedol, že u žalovaného bol zamestnaný podľa pracovnej zmluvy od dňa 30. 3. 2003 na pozícii špeditér - dispečer a nie je pravda, že na základe žiadosti bol presunutý na pozíciu vodiča MKD. Pracoval v kancelárii a prácu vodiča robil počas dovoleniek a keď bola potrebná realizácia prepravy v rámci BA, a to na nákladnom aute, na ktoré nebol priradený vodič a podľa potreby sa na ňom robil rozvoz po BA. Neskôr bol oslovený, aby vykonával prepravy na nákladnom aute, ktorého vodič mal opakované nehody a nie je pravda, že žalovaný nebol s jeho prácou spokojný. Uviedol, že nemal žiadnu nehodu a žiadne oneskorené termíny nakládok a vykládok. Mal však opakované technické nedostatky, keď mu na návese Agricom prestali svietiť svetlá v tuneli vo Švajčiarsku a chybu žalovaný nemal záujem opraviť a opäť ho vyslal na cestu. Ďalej uviedol, že žalovaný nútil vodičov porušovať predpis zákona 561 AETR a dával za vzor vodiča, ktorý jednu cestu do Švajčiarska zvládol bez prestávky. To však nie sú nedostatky, ako uviedol žalovaný, ale nahováranie na porušovanie predpisov, v súvislosti s čím hrozia pokuty a tiež nehody. Ďalej uviedol, že keď sa vracal z cesty, nový zamestnanec - dispečer žiadal od neho karty, kľúče a papiere od auta, tak mu odovzdal to, čo pýtal, keďže s prácou dispečera začal narýchlo, taktiež bez zaškolenia a vedomostí, ktoré sú na túto pozíciu potrebné, a keďže doklady od vykládok nepýtal, tak mu ich ani neodovzdal. Bolo mu povedané, že je prepustený, a preto do práce neprišiel na príkaz nového dispečera. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, keď súd prvej inštancie vyčerpávajúcim spôsobom zistil skutkový a právny stav. Odvolanie žalobcu považoval za účelové a namietal, že žalobca v odvolaní uviedol skutočnosti nesúvisiace s predmetom sporu. 4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 Zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") účinného od 01. 07. 2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. 5. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcu, ktorou sa domáhal proti žalovanému zaplatenia cestovných náhrad za pracovné cesty, ktoré vykonal pre žalovaného, ako jeho zamestnanec v období od od 4. 2. 2004 do 11. 10. 2004 v celkovej sume 181.476 Sk (6 023,89 eur), ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré žalovaný uviedol na svoju obranu; na základe vykonaných dôkazov, ktoré vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 CSP (§ 132 O. s. p.), dospel k správnym skutkovým zisteniam, že žalovaný vyplatil žalobcovi cestovné náhrady za žalované obdobie, zaplatenia ktorých sa žalobca v konaní domáha, a žalobca vyplatené cestovné náhrady v žalovanej sume aj prevzal. Vec posúdil správne po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Zákonníka práce a správne posúdil žalobu žalobcu ako nedôvodnú, keď žalobca neuniesol dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že cestovné náhrady v žalovanej výške mu žalovaný nezaplatil. 6. Žalobca v konaní tvrdil, že za pracovné cesty, vykonané pre žalovaného v období od 4. 2. 2004 do 11. 10. 2004, mu vzniklo právo na vyplatenie cestovných náhrad žalovaným v celkovej sume 181.476 Sk. Žalovaný uvedené tvrdenie žalobcu nepopieral, a teda táto skutočnosť medzi stranami nebola sporná, ako uviedol aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalovaný však tvrdil, že cestovné náhrady za sporné obdobie v žalovanej výške žalobcovi aj vyplatil a na preukázanie tohto svojho tvrdenia predložil výdavkové pokladničné doklady s podpisom žalobcu, ktorým potvrdil ich prevzatie. Žalobca namietal pravosť svojho podpisu na predložených výdavkových pokladničných dokladoch, avšak znaleckým posudkom vypracovaným Mgr. Miroslavom Koutným, znalcom z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo č. 20/2009 zo dňa 8. 6. 2009 bolo preukázané, že predmetné výdavkové pokladničné doklady sú vlastnoručne podpísané žalobcom. Žalovaným predloženými výdavkovými pokladničnými dokladmi v spojení so znaleckými dokazovaním bolo teda v konaní preukázané, že žalobca sa nedôvodne domáhal zaplatenia cestovných náhrad za cesty vykonané pre žalovaného v období od 4. 2. 2004 do 11. 10. 2004 v celkovej sume 181.476 Sk (6 023,89 eur) s príslušenstvom, keď cestovné náhrady za pracovné cesty vykonané žalobcom pre žalovaného v uvedenom období mu boli vyplatené v celkovej sume 181.476 Sk (6 023,89 eur). 7. Odvolací súd posúdil ako nedôvodné námietky žalobcu uvedené v jeho odvolaní, že o overenie pravosti jeho podpisu požiadal ďalšie dve nezávislé inštitúcie a analýzou písma bolo zistené, že sporný dokument nebol podpísaný jeho rukou. Žalobca toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal, závery analýz písma na predmetných dokladoch ním uvedených inštitúcií, resp. znalecký posudok k odvolaniu nepriložil. Skutočnosti týkajúce sa preradenia žalobcu v rámci trvania jeho pracovného pomeru u žalovaného na pozíciu vodiča MKD a ďalších žalobcom uvedených skutočností, týkajúcich sa trvania pracovného pomeru žalobcu u žalovaného, sú irelevantné pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcu, ktorou sa domáhal vyplatenia cestovných náhrad za vykonané pracovné cesty, keď rozhodujúce je skutočné vykonanie pracovných ciest, za ktoré si žalobca cestovné náhrady uplatnil a okrem toho v danom prípade bolo preukázané, že žalobcom uplatnené cestovné náhrady mu boli žalovaným vyplatené. 8. Odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 9. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).