Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/36/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1306222374 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1306222374.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Kataríny Javorčíkovej, v spore žalobcu: CBA Slovakia, a.s., so sídlom Dukelských hrdinov 2, Lučenec, IČO: 36 620 319, zastúpeného advokátom JUDr. V. T., so sídlom ul. A.. F.Á. XX/A, U., proti žalovaným: 1. O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, A., 2. M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, A., 3. S. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, 4. V. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, A., zastúpená advokátkou JUDr. O. B., so sídlom B. XX, N., 5. W. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, A., 6. B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Na S. XX, Č., 7. Ľ. G.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, o zaplatenie 3.325,23 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 04.09.2013, č. k. 4C/826/2008-300, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 04.09.2013, č. k. 4C/826/2008-300 v plnom rozsahu p o t v r d z u j e . Žalovaní majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Posúdiac vec po právnej stránke podľa § 182 ods. 1, 2, 3, 4, § 183 ods. 1, § 184 ods. 1, § 189 ods. 1, 2, 3, 4, § 177 ods. 1, 2 zákona č. 311/2001 Zákonník práce (ďalej len „ZP“), súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal voči žalovaným náhrady schodku (manka) spolu vo výške 3.325,23 eur s príslušenstvom, zistenom v predajni O.-O. na Š. X.. S. A., stredisko XXXX, na základe inventúry zo dňa 15.11.2004 za obdobie od 12.08.2004 do 15.11.2004. Súčasne súd uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej 4/ trovy právneho zastúpenia v sume 452,39 eur, ostatným žalovaným náhradu trov konania nepriznal. 2. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že žalovaní mali s právnym predchodcom žalobcu uzavreté pracovné zmluvy na dobu neurčitú (žalovaný 1/, 3/, 4/, 5/, 7/) a určitú (žalovaný 2/, 6/), každý spolu s dohodou o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Pracovné zmluvy uzavreli v období od 04.09.2003 do 16.08.2004. Z inventúrneho súpisu za inventúrne obdobie 12.08.2004 - 15.11.2004 vyplynulo, že bol zistený schodok v sume 345.887,40 Sk, upravený na konečnú sumu 199.467,83 Sk. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi O.-O., a.s. a Y. Slovakia, s.r.o., boli postúpené pohľadávky postupcu na postupníka z nevyrovnaných podielov schodku v celkovej sume 199.468,- Sk. Písomnou výzvou zo dňa 17.01.2006 boli všetci žalovaní vyzvaní na úhradu podielu schodku na zverených hodnotách. V predchádzajúcich inventúrach za obdobie od 20.09.2002 do 12.03.2003 bol zistený netto schodok v sume 252.791,83 Sk, od 12.03.2003 do 04.09.2003 netto schodok v sume 259.927,16 Sk, od 04.09.2003 do 29.01.2004 netto schodok v sume 196.246,62 Sk, od 29.01.2004 do 12.05.2004 netto schodok v sume 265.886,13 Sk a od 12.05.2004 do 12.08.2004 bol zistený netto schodok v sume 265.886,13 Sk. 3. Súd prvej inštancie vychádzal tiež z toho, že konštrukcia zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách podľa § 182 ods. 1 ZP je založená na tom, že zamestnanec, s ktorým bola uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti, nevyúčtoval hodnoty zverené mu na základe tejto dohody, hoci ich bol povinný vyúčtovať, takže vznikol schodok. Schodkom je rozdiel medzi skutočným stavom hodnôt zverených na vyúčtovanie a údajmi v účtovnej evidencii, o ktorý je skutočný stav nižší než stav účtovný. Je to zodpovednosť za predpokladané zavinenie, spočívajúce v tom, že zamestnanec nesplnil povinnosť vyúčtovať zverené hodnoty. Základnou právnou charakteristikou schodku je, že zamestnancovi zverené hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať, chýbajú. Skutočnosť, že zamestnanec a zamestnávateľ uzavreli platnú dohodu o hmotnej zodpovednosti, sama osebe neznamená, že zamestnanec bude vždy zodpovedať podľa § 182 ZP. Táto zodpovednosť prichádza do úvahy len vtedy, ak dôjde ku škode vo forme schodku, t. j. na hodnotách (veciach) určených na obeh alebo obrat, ktoré zamestnanec prevzal. Ide napríklad o veci, ktoré má zamestnanec v sklade, ktoré sa prepravujú, finančné prostriedky a podobne. Ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok (§ 182 ods. 1 veta prvá ZP). Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia (§ 182 ods. 3 ZP). Zodpovednosť zamestnanca za schodok je založená na princípe zavinenia zamestnanca; pri tejto zodpovednosti sa jeho zavinenie predpokladá. Pri zodpovednosti za schodok zamestnávateľ nemusí existenciu zavinenia preukazovať. Ak sa chce zamestnanec zbaviť tejto zodpovednosti, musí preukázať, že vznik schodku nezavinil (že schodok vznikol napríklad živelnou udalosťou alebo že schodok vznikol zavinením iných osôb). Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti úplne alebo sčasti napríklad vtedy, keď preukáže, že mu zamestnávateľ nevytvoril vhodné podmienky na hospodárenie so zverenými hodnotami, alebo vtedy, keď preukáže, že zverená hodnota mu bola odcudzená - v takom prípade páchateľ spôsobil, že hmotne zodpovedný zamestnanec nemá možnosť so zverenou hodnotou riadne hospodáriť a starať sa o ňu. Pri zodpovednosti pracovníka za schodok na zverených hodnotách sa pracovníkovo zavinenie prezumuje, Zákonník práce pri prezumpcii viny neustanovil formu tohto prezumovaného zavinenia (pozri § 176 ods. 3 zákona č. 65/1965 Zb.). Súdna prax (R 34/1969) však zastáva názor, že prezumpcia sa vzťahuje len na nedbanlivosť a že úmysel nemožno prezumovať. Preto ten, kto sa ho dovoláva, musí ho dokázať aj tam, kde inak platí prezumpcia zavinenia. Pri dokazovaní zavinenia - ako subjektívnej kategórie - sa treba zamerať na všetky tie skutočnosti, ktoré podľa všeobecných skúseností odôvodňujú záver o danosti zavinenia v určitej forme, pretože ho ako vnútorný jav nemožno priamo dokázať (R 31/1993). 4. K prejednávanej veci na základe toho súd prvej inštancie konštatoval, že všetci žalovaní boli zamestnancami žalobcu a mali riadne uzavretú dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti podľa ustanovení ZP. Žalovaní, ktorých postavenie malo charakter samostatných účastníkov, zhodne tvrdili, že im zamestnávateľ nevytvoril dostatočné pracovné podmienky k tomu, aby mohli niesť prípadnú zodpovednosť za zistený schodok na zverených hodnotách, najmä čo sa týka tovarových zásob na sklade a predajni. Odvolávali sa pritom na svoje konanie po predmetnej inventarizácii, ako aj predošlých, že opakovane ústne ako aj písomne žiadali vedúceho predajne o vykonanie nápravy, keďže si neboli vedomí svojho pochybenia pri plnení svojich pracovných povinností. Zhodne tvrdili, že svoje výhrady prejavili ústne vedúcemu predajne, ako aj písomne po vykonanej inventarizácii, pričom žiadna písomná podoba týchto výhrad nebola súčasťou záznamu vykonanej inventúry. Bránili sa konkrétne tým, že žiadali zamestnávateľa o lepšie technické zabezpečenie bezpečnosti predajne proti zlodejom (namontovanie kamerového systému, zrkadiel, zavedenie strážnej služby). Ďalej tvrdili, že neboli nikdy prítomní pri preberaní tovaru do skladu, tohto sa zúčastnil iba vedúci, prípadne jeho zástupca. Nemali taktiež prístup k vybraným druhom tovarov, ktorý bol skladovaný oddelene v uzamknutom sklade, do ktorého mali prístup iba vedúci a jeho zástupca. 5. Žalovaná 4/ navyše tvrdila, že voči nej absentoval moment zverenia hodnôt, keď žiadne nikdy neprevzala, ktorá skutočnosť sama vylučuje zodpovednosť za prípadne zistený schodok na týchto hodnotách. Vo vzťahu k tejto námietke súd uviedol, že moment zverenia hodnôt v rámci kolektívu spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov musí byť nevyhnutne odlišný od individuálne hmotne zodpovedných zamestnancov. K zvereniu hodnôt pri spoločnej hmotnej zodpovednosti postačí, ak čo aj len jeden z takto spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov prevezme takéto hodnoty. Inak by forma spoločnej hmotnej zodpovednosti nemala praktické opodstatnenie a bola by absolútnym právnym inštitútom pracovného práva, keď by postačovalo uzavierať individuálne dohody o hmotnej zodpovednosti. 6. Súd prvej inštancie skúmal, či si zamestnávateľ splnil všetky svoje povinnosti vo vzťahu k predchádzaniu škodám podľa § 177 ZP, čo podľa súdu môže byť dôvodom vylučujúcim zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách. V tejto súvislosti zdôraznil, že práve nesplnenie povinnosti zamestnávateľa vytvoriť zamestnancom také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku, považuje judikatúra súdov za právne významný dôvod, ktorým je zamestnanec úplne alebo čiastočne zbavený zodpovednosti za zistený schodok. 7. Z toho hľadiska sa v konaní preukázalo, že predajňa dlhodobo a nepretržite vykazovala vysoký schodok na zverených hodnotách, keď za päť bezprostredne predchádzajúcich trojmesačných inventúrnych období boli zistené netto schodky v celkovej sume 1,240.737,87 Sk, t.j. v priemere v sume 248.147,58 Sk. Pre žalobcu preto nemohlo byť zistenie netto schodku dňa 15.11.2004 v sume 199.468,- Sk novou skutočnosťou, pričom ako reakciu na zistené schodky za predchádzajúce inventúrne obdobia uviedol personálnu zámenu vedúceho a jeho zástupcu a vykonávanie častejších inventúr. 8. Podľa súdu prvej inštancie zamestnávateľ nepreukázal, že by zamestnancom vytvoril také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez majetku. Z povahy a rozsahu vykazovaných schodkov na zverených hodnotách mal sám zamestnávateľ aktívne zistiť príčiny vzniku schodku a už po prvom inventúrnom období, v ktorom by došlo k zisteniu obdobného schodku, vykonať náležité opatrenia jeho predchádzaniu. Predajňa, na ktorej malo opakovane dochádzať k vzniku schodku, je relatívne malou predajňou, ktorú počas pracovnej zmeny zabezpečovalo šesť až sedem zamestnancov. Je ťažko predstaviteľné, aký schodok by mohol byť zistený na väčšej predajni, ktorá má vyšší príjem a predaj tovaru. Za takej situácie je vytvorenie účinného mechanizmu predchádzania schodku primárnou povinnosťou zamestnávateľa a je výlučne v jeho možnostiach. Pritom prirodzenou snahou každého podnikateľa je minimalizovať straty svojho podnikania v snahe dosiahnuť zisk. Konanie právneho predchodcu žalobcu bolo pravým opakom, konal neadekvátne a nezodpovedne a zneužil inštitút spoločnej hmotnej zodpovednosti zamestnancov k reparácii svojich strát na tovarových zásobách. Po vykonanom dokazovaní možno uzavrieť, že zamestnávateľ nevykonal žiadne efektívne opatrenia k zamedzeniu vzniku opakovaného vysokého schodku, minimálne od 12.03.2003, pretože sa schodky pravidelne opakovali aj v neskorších obdobiach a túto zodpovednosť preniesol výlučne na zamestnancov. 9. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za preukázané, že právny predchodca žalobcu nevytvoril také pracovné podmienky zamestnancom, aby si mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia majetku, čo vytvára objektívnu prekážku zodpovednosti žalovaných za zistený schodok na zverených hodnotách. Povaha a rozsah nesplnenia tejto povinnosti boli podľa súdu tak zásadné, že bolo potrebné zbaviť žalovaných zodpovednosti úplne a nielen čiastočne. Z uvedeného kontextu preto súd prvej inštancie nepovažoval za vecne dôležité vykonať dôkazy k zisteniu správnosti výpočtu schodku. 10. Rozsudok bol doručený žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu dňa 14.10.2013, ktorý proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote, dňa 28.10.2013, odvolanie. Žiadal odvolací súd, aby rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie spolu so svojím záväzným právnym názorom, podľa ktorého má súd po vykonaní požadovaného dokazovania (znaleckým posudkom) vo veci znova konať a rozhodnúť. Žalobca nesúhlasil so skutkovými a právnymi závermi, ktoré boli podľa súdu dôvodom na úplné zbavenie sa zodpovednosti žalovaných za predmetný schodok a v konečnom dôsledku aj dôvodom úplného zamietnutia žaloby. 11. Žalobca v odvolaní zdôraznil, že oproti všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu (§ 179 ods. 1 ZP), pri ktorej zamestnávateľ musí preukázať aj to, že jej vznik zamestnanec zavinil, pri osobitnom druhu zodpovednosti za škodu, akým je aj zodpovednosť za vzniknutý schodok, sa zavinenie hmotne zodpovedného zamestnanca zo zákona predpokladá. Pri tejto osobitnej zodpovednosti za škodu (schodok) je príčinná súvislosť skrytá jednak v samotnom fakte zverenia hodnôt, ktoré majú byť vyúčtované, aj vo fakte, že vyúčtované neboli a vznikol schodok. Zamestnávateľ v takýchto prípadoch hmotne zodpovednému zamestnancovi v súdnom konaní o náhradu schodku jeho zavinenie preukázať nemusí, t. j. nemusí dokazovať, že schodok zavinil práve on. Tohto nepriaznivého dôsledku sa môže zamestnanec celkom alebo sčasti zbaviť, iba ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia (§ 182 ods. 3 ZP), alebo ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť zavinil niektorý zo spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov. Vtedy uhradí časť schodku tento zamestnanec podľa miery jeho zavinenia, ale zvyšnú časť tohto schodku potom uhradia ostatní hmotne zodpovední zamestnanci medzi sebou v zákonom určených podieloch (§ 189 ods. 4 ZP). Pri takomto zbavovaní sa zodpovednosti za schodok v súdnom konaní dôkazné bremeno ohľadne preukázania, či k takémuto zbaveniu sa zodpovednosť skutočne došlo a z akých dôvodov, nesie každý jeden žalovaný spoločne hmotne zodpovedný zamestnanec. Každý musí dokázať aj to, že medzi takýmto zavineným konaním inej osoby a vzniknutým schodkom je daná aj príčinná súvislosť. Boli to teda žalovaní, ktorí museli preukázať, že bez týchto skutočností (malý počet predavačiek, nezabezpečenie proti zlodejom), by schodok nevznikol, že škoda mohla vzniknúť krádežami. Je potrebné preukázať aj to, že celý schodok je v priamej príčinnej súvislosti výlučne len s takýmto zavineným konaním (či opomenutím). Za dôvod zbavenia sa zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách preto nemožno považovať zistenie, že určité okolnosti mohli mať vplyv na vznik schodku, pokiaľ súčasne nie je preukázané, že príčinou schodku, či jeho časti, skutočne boli. Všetky uvádzané dôvody, podľa ktorých sa všetci žalovaní údajne dôvodne úplne zbavili zodpovednosti za predmetný schodok, smerujú výlučne iba k tým logickým záverom, že konkrétnymi mechanizmami vzniku tohto schodku mohli byť v konečnom dôsledku iba krádeže páchané tretími osobami (t. j. zo strany zákazníkov a podobne). V rozsudku súd neuvádza žiadne také skutkové okolnosti, z ktorých by bolo jednoznačne preukázané, že celý tento schodok vznikol skutočne iba krádežami páchanými výlučne iba tretími osobami. Súd nijak neuvádza, či medzi takýmito konkrétnymi skutočnosťami a vzniknutým schodkom skutočne je daná aj zákonom požadovaná príčinná súvislosť, ani neoznačuje žiadne dôkazy o jej možnej existencii. K záveru, že schodok vznikol celkom alebo sčasti zavinením tretích osôb nestačí preukázať iba to, že zavineným konaním zamestnávateľa mohla vzniknúť situácia, dávajúca možnosť zákazníkom, či akýmkoľvek iným osobám, kradnúť tovar z tejto predajne až v takom rozsahu, že to mohla byť príčina vzniku celého tohto schodku, ale k tomu je potrebné jednoznačne preukázať aj to, že celý schodok je v priamej príčinnej súvislosti výlučne iba s takýmto zavineným konaním (opomenutím) na strane žalobcu ako zamestnávateľa. Žiaden takýto dôkaz preukazujúci túto príčinnú súvislosť zo strany žalovaných doteraz nebol produkovaný, a ak takého dôkazu niet, ani súd podľa zákona nemal rozhodnúť tak, ako rozhodol. 12. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrili iba žalovaná 4/ a žalovaná 7/. 13. Žalovaná 4/ vo svojom vyjadrení uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie vôbec neodôvodnil tým, že schodok vznikol zavinením tretích osobou - krádežami a podobne, a preto nie je ani dôvod, prečo by žalovaní mali produkovať dôkazy ohľadom krádeží. Táto konkrétna okolnosť nebola dôvodom na zbavenie zodpovednosti všetkých žalovaných za schodok vôbec. Žalobca sa snažil spochybniť záver súdu tým, že v konaní nebola údajne preukázaná príčinná súvislosť medzi zavineným konaním (či opomenutím) zamestnávateľa a vzniknutým schodkom. Uvedené tvrdenie žalobcu je však nepravdivé, nakoľko príčinná súvislosť medzi vznikom schodku a nečinnosťou, nekonaním zamestnávateľa v inventúrnom období od 12.08.2004 do 15.11.2004 bola preukázaná tým, že predmetná predajňa potravín dlhodobo a sústavne vykazovala vysoký schodok na tovarových zásobách, keď minimálne za päť bezprostredne predchádzajúcich inventúr boli zistené vysoké schodky. Vykázaný schodok za sporné inventúrne obdobie nebol pre právneho predchodcu žalobcu žiadnou novou skutočnosťou a o nedostatkoch na predmetnej predajni veľmi dobre vedel už z výsledkov predchádzajúcich inventúr. V konaní bolo tiež preukázané, že právny predchodca žalobcu neprijal pri zistení schodkov v predchádzajúcich inventúrnych obdobiach žiadne účinné a vhodné opatrenia na zabránenie vzniku schodkov v budúcich obdobiach. Žalobca viedol na Okresnom súde Pezinok viacero konaní, ktorých predmetom bol schodok na tovarových zásobách v predmetnej predajni. Z nečinnosti právneho predchodcu žalobcu pri zistení schodkov na tovarových zásobách je evidentné, že tento sa spoliehal výlučne na to, že vznikajúca škoda mu bude nahrádzaná spoločne hmotnými zamestnancami. Nejde o domnienku súdu, ale o fakt, že právny predchodca žalobcu konal nezodpovedne a zneužil inštitút spoločnej hmotnej zodpovednosti. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že právny predchodca žalobcu sa ani nesnažil škodu riadne prerokovať so zamestnancami a zástupcami zamestnancov v zmysle § 191 ods. 2 a 191 ods. 4 ZP, ale rovno po výzvach na zaplatenie podal žaloby na súd. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu vedel o nedostatkoch na predmetnej predajni aj prostredníctvom svojho povereného zamestnanca - inšpektora a vedel aj o pripomienkach zamestnancov k inventúre. Je zrejmé, že žalobca poveril funkciou inšpektora nespôsobilého pracovníka, ktorý nedostatočne kontroloval výkon práce vedúcej predajne a ako inšpektor sa nezaujímal ani o dôvody vysokých schodkov, a ani ich neriešil so svojimi nadriadenými. Evidencia tovaru prijatého na predmetnú predajňu bola vedená nesprávne, keďže pri inventarizácii, okrem chýbajúceho tovaru, sa vo veľkej miere vyskytoval aj tovar navyše, ktorý sa nachádzal na predajni, ale v evidencii chýbal. Povahu a rozsah zanedbania prevenčnej povinnosti zamestnávateľa vyplývajúcu z § 177 ods. 1 ZP súd podľa žalovanej 4/ správne považoval za zásadnú a v príčinnej súvislosti so vznikom schodku, čo bolo dôvodom na úplné zbavenie zodpovednosti všetkých žalovaných za schodok. 14. Žalovaná 4/ ešte uviedla, že v danom prípade nie sú splnené ani predpoklady vzniku zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách podľa § 182 ods. 1 ZP. Žalobca počas celého konania nepreukázal zverenie chýbajúceho tovaru, uvedeného v inventúrnom súpise ako tovar chýbajúci, do dispozície čo i len jednému zo spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov. Napriek tomu, že všetky žalované účastníčky konania zhodne uviedli, že im tovar nikdy zverený nebol, nikdy im nebolo dovolené akýkoľvek dodaný tovar prevziať. Žalobca to nepreukázal napríklad dodacími listami. Na založenie hmotnej zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách chýba v danom prípade moment zverenia hodnôt určených na obeh alebo obrat do dispozície hmotne zodpovedným zamestnancom, preto žalovaným nemôže vzniknúť povinnosť vyúčtovať zverené hodnoty. Aj z tohto dôvodu považovala žalovaná 4/ návrh žalobcu v celom rozsahu za nedôvodný a navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok potvrdil a žalovaného zaviazal nahradiť žalovanej 4/ trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní. 15. Žalovaná 7/ vo svojom vyjadrení uviedla, že s odvolaním žalobcu nesúhlasí a naďalej trvá na svojej nevine. Predajňa nebola zabezpečená proti krádežiam dlhodobo pred jej nástupom a dlhodobo po jej odchode z daného zamestnania. Zamestnávateľ si nesplnil, a ani sa nesnažil splniť, svoje povinnosti plynúce mu z jeho vlastnej pracovnej zmluvy. Zamestnávateľ zneužil inštitút spoločnej hmotnej zodpovednosti zamestnancov k reparácii svojich strát na tovarových zásobách. Nevykonal žiadne opatrenia k obmedzeniu schodku minimálne od 12.03.2003. Schodky sa pravidelne opakovali a zodpovednosť za ne previedol výlučne na zamestnancov. Na zlé zabezpečenie predajne sa žalovaná 7/ sťažovala ústne, žiaľ v tej dobe už nepracovala v danej predajni, pretože bola v nemocnici. Na pracovisku sa fyzicky nachádzala nie viac ako dva mesiace, z toho dôvodu nemala ani možnosť ďalej sa sťažovať. Naďalej trvala na tom, že z jej strany neprišlo k porušeniu, nedodržaniu, k nesplneniu si svojich povinností, ktoré vyplývali z dohody. 16. Vec s opravným prostriedkom žalobcu bola dňa 23.01.2014 predložená odvolaciemu súdu. 17. Vyjadrenia žalovaných k odvolaniu boli dňa 03.02.2014 doručené právnemu zástupcovi žalobcu. 18. Žalobca vo svojej reakcii zo dňa 14.11.2015 zotrval na svojom stanovisku uvedenom v odvolaní. Poukázal na ustanovenie § 184 ods. 4 ZP, z ktorého vyplýva, že ak zamestnanec s uzavretou dohodou o spoločnej hmotnej zodpovednosti, ktorý sa zaraďuje na pracovisko, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou. Nový zamestnanec aj podľa zákonodarcu jednoznačne zodpovedá aj za schodok zistený ohľadne aj takýchto predmetov zverených na obeh a obrat, ktoré on sám osobne neprevzal, t. j. jemu osobne zverené neboli. Teda pri kolektívnej hmotnej zodpovednosti stačí, ak bol tovar prevzatý ktorýmkoľvek jedným zamestnancom z kolektívu spoločne zodpovedných zamestnancov. Tým sa pokladá za riadne zverený každému jednému členovi kolektívu týchto spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov. 19. Žalovaná 4/ vo svojej reakcii zo dňa 04.07.2017 opätovne zdôraznila, že dôvodom na zbavenie sa zodpovednosti je skutočnosť, že zamestnávateľ v zmysle § 177 ods. 1 ZP nevytvoril také podmienky, aby žalované mohli riadne zabezpečiť starostlivosť o zverené hodnoty. Zdôraznila tiež, že žalobca v konaní vôbec nepreukázal, že by chýbajúci tovar bol na predajňu niekedy dodaný. Nepreukázal to žiadnymi dodacími dokladmi a faktúrami a počítačová evidencia žalobcu nestačí. Ak aj nejaký schodok vznikol, bol spôsobený nečinnosťou a ľahostajným prístupom zamestnávateľa. Žalobca ani len nepreukázal existenciu schodku v súlade so zákonom. 20. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 21. Vzhľadom k tomu, že odvolanie bolo podané pred 01.07.2016, t. j. za účinnosti O.s.p., Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupoval v zmysle vyššie citovaného ust. § 470 ods. 2 CSP. Viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, po preskúmaní odvolacích námietok žalobcu, dospel k záveru, že nie je dôvod napadnutý rozsudok zmeniť alebo zrušiť, pretože odvolacie námietky o nesprávnych skutkových zisteniach a o nesprávnom právnom posúdení veci nemôžu obstáť. Keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP svoj rozsudok vo veci verejne vyhlásil dňa 10.10.2017. 22. Rozsudok súdu prvej inštancie dáva podľa odvolacieho súdu dostatočne jasné a zrozumiteľné odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s uplatneným nárokom na zaplatenie inventúrneho schodku v predajni potravín a s obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré stručne a jasne objasnilo skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strán sporu na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie sa s podstatou námietok uvedených v odvolaní vysporiadal už v dôvodoch svojho rozhodnutia, ktoré bolo napadnuté odvolaním. Svojim rozsudkom podal výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti rozhodnutia. Jeho argumenty dostatočne podporujú príslušný záver o nedôvodnosti nároku žalobcu z dôvodu porušenia povinností žalobcu ako zamestnávateľa podľa § 177 ZP zabezpečovať podmienky pre riadne plnenie pracovných povinností bez ohrozenia majetku, a najmä povinnosti urobiť opatrenia na ich odstránenie, ak zistí nedostatky. 23. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení pritom neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Svoj právny záver súd prvej inštancie aj riadnym spôsobom odôvodnil a v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. (platným do 30.06.2016) podal dostatočne zrozumiteľný výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozsudku, ktorým žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu. Aj o náhrade trov konania rozhodol súd aplikujúc správne zákonné ustanovenie (§ 142 ods. 1 O.s.p.) vzhľadom na plný úspech žalovaných v spore. 24. S uvedeným odôvodnením napadnutého rozsudku sa preto odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP). 25. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie i v pre spor podstatnom závere, že preukázané skutočnosti žalovaných celkom zbavujú zodpovednosti v zmysle § 182 ods. 3 ZP. Odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie považuje za rozhodujúce, že žalobca nesplnil svoju povinnosť zamestnávateľa vytvoriť zamestnancom také pracovné podmienky, aby títo mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy. Schodky na tejto predajni vznikali pravidelne, a napriek tomu zamestnávateľ neurobil žiadne preventívne opatrenia na ochranu majetku. Vzniku a opakovaniu schodkov žalobca nijako nepredchádzal a nedá sa dospieť k inému záveru, že trvalé straty na tovarových zásobách chcel vykryť spoločnou hmotnou zodpovednosťou svojich zamestnancov, z ktorých dvaja nastúpili do zamestnania až v septembri a novembri 2003, ostatní až v priebehu roku 2004, hoci inventúry s najvyšším schodkom sa vyskytli už rok a viac pred ich nástupom do zamestnania. Už len samotná skutočnosť, že v predmetnej predajni bol za obdobie od 12.03.2003 do 15.11.2004 zistený schodok v celkovej výške vyše 1 milióna Sk, je dôkazom, že žalobca si dlhodobo neplnil svoje povinnosti zabezpečiť pracovisko predajne pred únikom tovaru z predajne, nezistil dôvod úniku tak veľkého množstva tovaru a celú zodpovednosť sa snažil preniesť na radových zamestnancov v rámci ich kolektívnej hmotnej zodpovednosti podľa § 182 ods. 2 ZP. Vzhľadom na pravidelne sa opakujúci vznik vysokých schodkov v predajni si musel byť zamestnávateľ vedomý nedostatočného splnenia svojej povinnosti na vytvorenie takých podmienok na pracovisku, aby ku vzniku schodkov nedochádzalo. Možno preto považovať za spravodlivé, že žalovaní boli v plnom rozsahu zbavení zodpovednosti za zistený schodok, hoci neodstúpili od dohody o hmotnej zodpovednosti. 26. Dá sa súhlasiť aj s obranou žalovanej 4/ spočívajúcou v tom, že z dôkazov predložených žalobcom schodok nevyplýva, teda schodok nie je dostatočne preukázaný. Každá žalovaná po nástupe do práce ako predavačka podpísala dohodu o hmotnej zodpovednosti, v ktorej bolo výslovne uvedené, že ako zamestnankyňa preberá hmotnú zodpovednosť za prevzaté hodnoty - ceniny, tovar a zásoby podľa inventúry, pričom sa vždy len odkazovalo na posledný inventúrny súpis. Tieto inventúrne súpisy však boli opakovane spochybňované zamestnankyňami, keďže sa opakovali každé tri - štyri mesiace v podstate s rovnakým mankom. Dôležité je aj to, že z dôkazov žalobcu sa vôbec nedalo zistiť, ktorý tovar chýbal. 27. Žalovaní odôvodnene namietali, že veľká časť práve hodnotného tovaru bola uzamknutá v sklade, od ktorého mal kľúče len vedúci, a tiež, že tovar nemohli ustrážiť, lebo v predajni neboli žiadne bezpečnostné kamery a bolo ich málo. Aj s prihliadnutím na to súd prvej inštancie správne zamietol žalobu z dôvodu, že žalovaným neboli vytvorené predpoklady pre výkon práce a s tým súvisiacu ochranu majetku. Súd prvej inštancie správne vychádzal z akceptovaného stanoviska NS SSR k uplatňovaniu ustanovení Zákonníka práce o zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách zo dňa 06.11.1975, Cpj 50 /75, podľa ktorého, ak hmotne zodpovedný pracovník nemal vytvorené podmienky umožňujúcemu starať sa o zverené predmety bez rizika strát, prípadne bez možnosti účinne ich používať a obeh kontrolovať, súdy hmotnú zodpovednosť správne neuznávajú. 28. Napadnuté rozhodnutie vychádzalo z iného skutkového stavu než tie, na ktoré poukazoval žalobca. V žiadnom z judikovaných rozhodnutí, R 22/1979, resp. rozsudok Krajského súdu v Ostrave č. 16Co 131/1998, súdy nehodnotili tak významné a opakované zanedbávanie povinnosti zamestnávateľa po predchádzajúcom a opakovanom zistení manka, ale vychádzali z jednorazového vlámania sa do predajne. 29. Pretože obsah odvolania žalobcu nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska žalobcom tvrdených odvolacích dôvodov, a súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí žaloby vecne správne, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 30. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 31. Keďže žalovaní boli v odvolacom konaní celkovo úspešní, odvolací súd im podľa citovaných ustanovení priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).