Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/196/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1307223956 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1307223956.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci žalobcov: 1/ D. H., Q. XX, T., 2/ L. H., Q. X, T., 3/ G. M., A.O. F. X, T., 4/ D. T., Š. X, Q., 5/ L. U., E. X, T., 6/ E. J., K.. H. T. XX, H., Č. S., 7/ PhDr. A. P., S. XX, Q., 8/ D. T., P. XX/A, J., 9/ D. H., X. E. X, Q., 10/ P. D., X. E. XX, Q., všetci zastúpení advokátkou JUDr. Lýdiou Ráckovou, Lichnerova 72, Senec, proti žalovanému: D. E., S. X, T., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 7C/57/2008-381, zo dňa 24.4.2017, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . II. Žalobcom 1/ - 10/ p r i z n á v a proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Senec v obci Q., v katastrálnom území Q., zapísanej v katastri nehnuteľnosti Okresného úradu Senec, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX k parcele registra „E“ evidovanej na mape určeného operátu parcela č. XXX/XXX vo výmere 992 m2, druh pozemku orná pôda, ktorú vlastnia žalobcovia: žalobca 1/ v podiele 1/20, žalobca 2/ v podiele 1/10, žalobca 3/ v podiele 1/20, žalobca 4/ v podiele 1/12, žalobca 5/ v podiele 1/6, žalobca 6/ v podiele 1/10, žalobca 7/ v podiele 1/20, žalobca 8/ v podiele 1/20, žalobca 9/ v podiele 1/20, žalobca 10/ v podiele 1/20 a žalovaného 1/ v podiele 1/4, zrušil. Zrušené podielové spoluvlastníctvo k pozemku parcela č. XXX/XXX vyporiadal na základe geometrického plánu Ing. Q. M. XXX/XXXX overeného Okresným úradom Senec, katastrálny odbor pod číslom XXXX/XX z 3.1.2017 tak, že parcelu č. XXX/X vo výmere 744 m2, druh pozemku orná pôda nadobúdajú do podielového spoluvlastníctva žalobcovia: žalobca 1/ v podiele 1/15, žalobca 2/ v podiele 2/15, žalobca 3/ v podiele 1/15, žalobca 4/ v podiele 1/9, žalobca 5/ v podiele 1/6, žalobca 6/ v podiele 2/15, žalobca 7/ v podiele 1/15, žalobca 8/ v podiele 1/15, žalobca 9/ v podiele 1/15, žalobca 10/ v podiele 1/15, a parcelu č. XXX/X vo výmere 248 m2, druh pozemku orná pôda nadobúda do výlučného vlastníctva žalovaný 1/ v podiele 1/1; neoddeliteľnou súčasťou rozsudku je geometrický plán Ing. Q. M. č. XXX/XXXX overeného Okresným úradom Senec, katastrálny odbor pod číslom XXXX/XX z 3.1.2017. Rozhodol, že žalobcovia 1/ až 10/ majú nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu; konanie voči žalovanej 2/ zastavil. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa žalobou z 18.12.2007 domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. 2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie mal z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX za preukázané, že ide o druh pozemku orná, a preto sa v prvom rade zaoberal možnosťou, či je možné reálne rozdeliť predmetné nehnuteľnosti a prikázať ich do vlastníctva každému spoluvlastníkovi podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov. Právna zástupkyňa žalobcov 1/ - 10/ (ďalej len „žalobcov“) a žalovaný súhlasili, aby súd prvej inštancie vyporiadal ich podielové spoluvlastníctvo v zmysle geometrického plánu č. XXX/XXXX Ing. Q. M.. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že reálna deľba je dobre možná, nakoľko ide o ornú pôdu, ktorá je pre rozdelenie pozemku, tak ako ju navrhujú žalobcovia vhodná, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku. 3. Súd prvej inštancie konštatoval, že podľa § 255 C.s.p. úspešným žalobcom vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému, ktorý v konaní nebol úspešný. Pri rozhodovaní o priznaní nároku na náhradu trov konania vychádzal zo skutočnosti, že k dohode medzi stranami sporu nedošlo. Žalobcovia sa snažili vyporiadať podielové spoluvlastníctvo, ale najprv museli iniciovať pre žalovaných žalobu o dodatočné prejedanie dedičstva. Taktiež nemal za preukázané, že by boli nejaké dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nepriznal náhradu trov konania. Zdôraznil, že žalovaný mal dosť možností uzatvoriť dohodu so žalobcami; vedomosť o podanej žalobe mal najneskôr od prevzatia žaloby na vyjadrenie, ktorú prevzal 28.1.2010. 4. Proti rozsudku podal žalovaný v časti náhrady trov konania odvolanie a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a rozhodnúť tak, aby trovy znášali obidve strany sporu. Na objasnenie uviedol, že konanie žalobcov bolo iniciované v roku 2008, kedy ešte nebolo ukončené dedičské konanie po vlastníčke 1/4 predmetnej parcely. Nemohlo dôjsť k dohode, keď nebol známy vlastník podielu. Dedičské konanie bolo ukončené v októbri 2016, kedy sa stal výlučným vlastníkom podielu v 1/4. O tomto hneď 11.10.2016 informoval právnu zástupkyňu žalobcov a navrhol dohodu na odpredanie svojho podielu; žalobcovia sa nevyjadrili. Mal za to, že nemôže byť označený ako „neúspešná strana“, nakoľko ako určený dedič spolupracoval, nerobil prieťahy v konaní, ani zámerne nezavádzal, naopak snažil sa o dohodu. 5. Žalobcovia žiadali rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť; námietky žalovaného považovali za irelevantné. Uviedli, že žalobu podali proti žalovaným ako dedičom poručiteľky L. E. z toho dôvodu, že s nimi nebolo možné dospieť k dohode vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, dôkazom čoho sú listinné dôkazy pripojené k žalobe. Nie je pravdou, že by neukončené dedičské konanie bránilo dohode medzi sporovými stranami, k dohode mohlo dôjsť aj pred ukončením dedičského konania (napr. formou zmluvy o budúcej zmluve). Napokon ozrejmili, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva má pre použitie § 255 C.s.p. význam zistenie o tom, či žalobcovia pred podaním žaloby na súd navrhli ostatným spoluvlastníkom zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou a to spôsobom, ktorý uplatnili v žalobe a či v tomto ohľade dosiahli plný úspech vo veci (R 31/1972). 6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 7. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 8. Na ozrejmenie veci odvolací súd uvádza, že zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania je poskytnúť strane sporu náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo mala nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Ustanovenie § 255 ods. 1, ods. 2 C.s.p. vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania, t.j. v prípade, že strana má v konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania. Ak podielový spoluvlastník dosiahol v súdnom konaní zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu presne takým spôsobom vyporiadania, na akom sa márne pokúšal s druhým spoluvlastníkom dohodnúť a aký následne navrhol v súdnom konaní, má v súdnom konaní v plnom rozsahu úspech (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.7.2012, sp. zn. 4 M Cdo 10/2012). 9. V nadväznosti na uvedené s poukazom na skutkové zistenia vyplývajúce z obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že žalobcovia sa pred podaním predmetnej žaloby domáhali reálneho rozdelenia spornej nehnuteľnosti, čo ostatne žalovaný ani nenamietal. Žalovaný namietal, že k predmetnej dohode nemohlo dôjsť, pretože v tom čase nebol známy vlastník predmetnej časti nehnuteľnosti z dôvodu prebiehajúceho dedičského konania. Odvolací súd sa v tejto súvislosti plne stotožnil s argumentáciou žalobcov, že dohoda bola možná aj pred ukončením dedičského konania a to napríklad vo forme zmluvy o budúcej zmluve. Je tiež potrebné dodať, že pred ukončením dedičského konania bol žalovaný podľa predchádzajúcej procesno-právnej úpravy zákona č. 99/1963 Zb. (ďalej len „O.s.p.“) ako potenciálny dedič oprávnený so súhlasom súdu vykonávať úkony s predmetom dedičstva (§ 175r O.s.p.); dohoda pred začatím súdneho konania bola preto možná aj z tohto dôvodu. Žalovaný však do podania žaloby na predmetnú dohodu nepristúpil, a nakoľko súd prvej inštancie žalobe žalobcov na reálne rozdelenie nehnuteľnosti vyhovel, boli naplnené vyššie uvedené podmienky pre priznanie trov konania žalobcom podľa § 255 ods. 1 C.s.p. ako plne úspešnej strane konania. 10. Keďže odvolacie námietky žalovaného sú v ich súhrne právne irelevantné, z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutej časti rozsudku. Odvolací súd na uvedenom základe rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcom priznal proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mali vo veci plný úspech. 12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).