Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/125/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1308212933 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1308212933.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Procu, občianske združenie, Západný rad 39, 811 04 Bratislava, IČO: 42 263 336, zast.: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, Rožňavská 2, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Univerzita Komenského v Bratislave, Šafárikovo námestie 6, 814 99 Bratislava, IČO: 00 397 865, zast.: JUDr. Ľubomír Hnát, advokát, Guothova 20, 831 01 Bratislava, o zaplatenie sumy 32.273,12 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 22 Cb/150/2008 - 203 zo dňa 23.01.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 22 Cb/150/2008 - 203 zo dňa 23.01.2014 p o t v r d z u j e . Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a . Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) žalobu zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov konania právneho zastúpenia, na účet JUDr. Ľubomíra Hnáta, advokáta, v sume 2.522,35 eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak s poukazom na § 152 ods. 2 O. s. p., § 420 ods. 1 Obč. zák.. 2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 22.10.2008 domáhal zaplatenia sumy 972.260,- Sk s príslušenstvom, t.j. 32.273,12 eur, titulom náhrady škody za jeho vylúčenie z verejného obstarávania s poukazom na to, že dňa 24.10.2006 podal súťažnú ponuku na projekt „. T. P.“ na poskytnutie služieb expertov so skúsenosťami v oblasti riadenia a rozvoja ľudských zdrojov s cenovou ponukou 1.592.000,- Sk a druhý uchádzač občianske združenie C.R.I. ponúklo cenu 1.990.000,- Sk. Žalovaný oznámil žalobcovi vylúčenie zo súťaže z dôvodov nepredloženia dokladov, listom zo dňa 27.10.2006. Žiadosti o nápravu z 09.11.2006 nebolo vyhovené. Podľa žalobcu požadované doklady a dokumenty podľa súťažných podkladov podľa § 26 a § 27 zák. č. 25/2006 Z.z. neboli potrebné a neboli v súlade s ust. § 99 ods. 1 písm. b) cit. zákona. Žalobca splnil podmienky účasti a pokiaľ by nebol vylúčený z verejného obstarávania a verejné obstarávanie nebolo zrušené, získal by zákazku a jej realizáciou by dosiahol zisk vo výške 947.260,- Sk. V dôsledku nezákonného zrušenia verejného obstarávania žalobcovi tento zisk ušiel. Okrem ušlého zisku uplatňuje i náklady vzniknuté s verejným obstarávaním vo výške 25.000,- Sk titulom zmluvnej odmeny T.. V. W. W.., na základe Zmluvy o dielo zo dňa 29.09.2006. Žalovaný neuznal skutkový základ žaloby ani výšku škody. 3. Súd uviedol, že o skutkovom a právnom základe žaloby rozhodol medzitýmnym rozsudkom č.k. 22 Cb/150/08 - 69 zo dňa 12.02.2009, právoplatným 16.06.2010, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 2 Cob/132/2009 - 89 zo dňa 27.04.2010, ktorým bol medzitýmny rozsudok potvrdený. Medzitýmnym rozsudkom súd určil, že žalobcovi nevznikol nárok na náhradu škody z dôvodov vylúčenia uchádzača z verejného obstarávania, pričom v odôvodnení poukázal na ustanovenia § 420 Obč. zák. a nepreukázanie splnenia základných podmienok tohto ustanovenia a neporušenie základných podmienok v zmysle zákona o verejnom obstarávaní, § 2, § 26 ods. 1, ods. 2, § 27, § 99 ods. 1 písm. b), § 46 ods. 1 písm. a), c) cit. zákona. So skutkovým a právnym názorom prvostupňového súdu sa odvolací súd stotožnil, keď prvostupňový rozsudok potvrdil. Na dovolanie žalobcu Najvyšší súd SR uznesením č.k. 1Obdo 34/2010 zo dňa 03.05.2011 odmietol dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.04.2010 č.k. 2 Cob/132/2009 - 89. Uznesením č.k. 22 Cb/150/08 - 119 zo dňa 22.09.2011 prvostupňový súd konanie prerušil do rozhodnutia o ústavnej sťažnosti vedenej na Ústavnom súde SR k sp. zn. Rvp 1898/2011. Ústavný súd SR uznesením č.k. IV. ÚS 156/2012-17 zo dňa 22.03.2012 odmietol sťažnosť EUREA, občianske združenie, z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti. Prvostupňový súd pokračoval následne v prerušenom konaní. Žalobca podal dňa 24.10.2013 návrh na pripustenie zámeny účastníka na strane žalobcu, prípisom zo dňa 24.10.2013, z dôvodov postúpenia pohľadávky občianskemu združeniu Procu, ktorá so vstupom do konania na strane žalobcu súhlasila, cestou ustanoveného právneho zástupcu zo dňa 06.11.2013. Prvostupňový súd uznesením č.k. 22 Cb/150/2008 - 188 zo dňa 07.11.2013 pripustil, aby z konania vystúpil žalobca: EUREA, občianske združenie, Bratislava, IČO: 30 794 242 a na jeho miesto vstúpil do konania ako žalobca: Procu, občianske združenie, Západný rad 39, Bratislava, IČO: 42 263 336. 4. Súd dospel k záveru, že žalovaný ako obstarávateľ verejnej súťaže zo dňa 24.10.2006 na súťažnú ponuku „. T. P. na poskytnutie služieb expertov so skúsenosťami v oblasti riadenia a rozvoja ľudských zdrojov tým, že oznámil žalobcovi - právnemu predchodcovi žalobcu EUREA, občianske združenie vylúčenie z verejnej súťaže z 27.10.2006 zrušenie verejnej súťaže dňa 11.12.2006, neporušil zákon č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní s poukazom na ust. § 2, § 26, § 27, § 99 ods. 1 písm. b), § 46 ods. 1 a nevznikol mu preto nárok na náhradu škody. Súd na základe vykonaného dokazovania, s prihliadnutím na § 420 ods. 1 Obč. zák. dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu v konečnom rozsudku zamietol s poukazom na skutkový a právny základ žaloby podľa medzitýmneho rozsudku. Zákon o verejnom obstarávaní nemá žiadne ustanovenia, podľa ktorých by bol nárok uchádzača o verejné obstarávanie v prípade vylúčenia z verejnej súťaže alebo v prípade zrušenia verejného obstarávania a ani v prípade, že by bola zakotvená v zákone Smernica č. 169/1898 by uchádzačovi nemohol vzniknúť nárok na náhradu škody v prípade, že neboli preukázané základné podmienky pre náhradu škody v zmysle ust. § 420 OZ. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., žalobca v konaní nebol úspešný, preto bol zaviazaný na náhradu trov konania žalovaného za právne zastupovanie JUDr. Ľubomírom Hnátom, advokátom, podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení ďalších vo výške 2.522,35 eur, pričom nepriznal 1 úkon za rokovanie s klientom zo dňa 10.12.2008, nakoľko tento úkon nebol zdokladovaný potvrdením - záznamu klienta z porady zo dňa 10.12.2008. 5. Proti rozsudku súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý poukázal na zák. č. 25/2006 Z.z., pričom rozobral zmysel tohto zákona a jednotlivé podmienky súťaže. Podľa odvolateľa súd skonštatoval, že „neboli splnené základné podmienky v zmysle ust. § 420 Obč. zák. porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením povinností a škodou a zavinenie.“ Súd však tento záver odôvodnil iba v časti absencie porušenia povinnosti, údajnú absenciu zostávajúcich podmienok nároku na náhradu škody neodôvodnil vôbec. Jeho záver o absencii vzniku škody je pritom nepochopiteľný, keď medzitýmnym rozsudkom rozhodol iba o nároku na náhradu škody vo všeobecnosti a jej výškou a existenciou sa ani len čiastočne nezaoberal. Žalovaný pritom zjavne porušil viaceré svoje povinnosti, predovšetkým však uzavrieť s EUREA zmluvu (§ 45), nakoľko splnilo podmienky účasti a jeho ponuka bola výhodnejšia ako ponuka druhého uchádzača, ktorý naviac podmienky účasti nesplnil. Príčinná súvislosť medzi uvedeným porušením povinnosti a ušlým ziskom EUREA je evidentná a nepochybná, pretože nezákonné vylúčenie žalobcu z verejného obstarávania mu znemožnilo zrealizovať zákazku na predmet obstarávania a dosiahnuť zisk. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo 1946/2000. 6. Tiež uviedol, že jedinou spôsobilou príčinou zmarenia uzavretia zmluvy, v dôsledku ktorého ušiel EUREA zisk, bol protiprávny postup žalovaného, ktorý zmluvu napriek existencii právnej povinnosti neuzavrel. Žiadna iná príčina sa nepodieľala na vzniku tohto negatívneho následku. Protiprávny postup žalovaného bol teda jedinou a výlučnou príčinou ušlého zisku EUREA. Právo na náhradu ušlého zisku vyplýva aj zo Smernice Rady EU č. 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác. Vychádzajúc z doterajšej súdnej praxe je zrejmé, že predmetná smernica nebola do právneho poriadku SR transponovaná, žalobca sa preto domáha priameho účinku jej čl. 2 ods. 1. Žalobca zároveň navrhoval a navrhuje, aby súd konanie podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p. prerušil a požiadal Súdny dvor ES o rozhodnutie o predbežných otázkach: či z čl. 2 ods. 1 písm. c) predmetnej smernice vyplýva právo uchádzača, ktorý bol z verejného obstarávania protiprávne vylúčený a v prípade nevylúčenia by bol na základe určených kritérií vyhodnotený ako úspešný, na domáhanie sa náhrady ušlého zisku, ktorý by dosiahol realizáciou zákazky, či pri podprahových zákazkách má vylúčený uchádzač podľa slovenského právneho poriadku k dispozícii opravný prostriedok v zmysle čl. 2 ods. 1 písm. a), b) Smernice. 7. Pokiaľ ide o priznanie trov konania žalovanému uviedol, že žalovaný má vlastnú Právnickú fakultu aj vlastné právne oddelenie so siedmimi právnikmi. Preto mal využiť vlastných zamestnancov, nie si účelovo najímať advokáta. Trovy vynaložené na právne zastupovanie žalovaného tak boli trovami vynaloženými neúčelne a súd preto nemal priznať ich náhradu. 8. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu žalobcu vyhovie a zároveň mu prizná náhradu trov konania, ktorých výšku špecifikoval. 9. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý s rozhodnutím súdu v plnom rozsahu súhlasí a odvolanie žiada ako neopodstatnené zamietnuť, a to z týchto dôvodov: Súd dňa 12.02.2009 medzitýmnym rozsudkom určil, že žalobcovi nevznikol nárok na náhradu škody z dôvodov vylúčenia uchádzača z verejného obstarávania. Odvolací súd prvostupňový rozsudok potvrdil, keď sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovým a právnym názorom. Následné dovolanie Najvyšší súd SR v konaní 10 Obdo 34/2010 odmietol. Obdobne postupoval i Ústavný súd SR, ktorý uznesením IV. ÚS 156/2012 - 17 dňa 22.03.2012 odmietol sťažnosť z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti. 10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 11. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP v stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. 12. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 13. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 14. Podľa § 214 ods. 1 CSP, ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom. 15. Podľa ods. 1 súd môže na návrh strany medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť, či tu je, alebo nie je právo, od ktorého celkom alebo sčasti závisí rozhodnutie vo veci samej. 16. Podľa ods. 3 do právoplatnosti medzitýmneho rozsudku súd nekoná o žalobou uplatnenom procesnom nároku. 17. K citovaným ustanoveniam odvolací súd dodáva, že rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej veci a vyčerpať celý predmet konania (§ 212 CSP). Predpokladom vydania medzitýmneho rozsudku je jeho účelnosť. Vydanie takéhoto rozsudku bude účelné vtedy, ak by si určenie výšky nároku vyžadovalo podrobné a časovo náročné dokazovanie, pričom sa javí byť účelné v prvom rade ustálenie otázky opodstatnenosti uplatneného nároku. Do právoplatnosti medzitýmneho rozsudku súd nemôže konať o žalobou uplatnenom procesnom nároku. Po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku už súd nemôže v konaní o výške nároku posudzovať otázky týkajúce sa základu nároku, pretože tomu bráni prekážka právoplatne rozhodnutej veci (§ 230 CSP). 18. Medzitýmny rozsudok predstavuje teda rozsudok o základe uplatneného nároku. Súdna prax už v minulosti dospela k záveru, že za základ prejednávanej veci, o ktorom súd môže rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, je potrebné spravidla považovať všetky sporné otázky vyplývajúce z uplatňovaného nároku, ktoré musí súd posúdiť, ak má o veci rozhodnúť, s výnimkou výšky nároku. Sú to všetky okolnosti determinujúce výšku predmetu konania, ktoré musí súd posúdiť, ak má o veci rozhodnúť. Týmto rozsudkom sa súd vyjadruje k tomu, či žalobca vôbec (prípadne v akom rozsahu) má na požadované plnenie právo. Rozhodnutie o základe veci je v prvom rade rozhodnutím o skutkovom základe sporu, ktorým je uplatnený nárok charakterizovaný a z ktorého sa odvíja právne posúdenie základu veci. Medzitýmnym rozsudkom musí byť rozhodnuté o celom základe prejednávanej veci (nielen o určitej spornej právnej otázke). 19. Súd prvej inštancie v danom prípade rozhodol o skutkovom a právnom základe medzitýmnym rozsudkom č.k. 22 Cb/150/08 - 69 zo dňa 12.02.2009, právoplatným dňa 16.06.2010, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 2 Cob/132/2009 - 89 zo dňa 27.04.2010, ktorým bol medzitýmny rozsudok potvrdený. Medzitýmnym rozsudkom súd určil, že žalobcovi nevznikol nárok na náhradu škody z dôvodov vylúčenia uchádzača z verejného obstarávania. Súd dospel k záveru, že žalovaný ako obstarávateľ verejnej súťaže zo dňa 24.10.2006 na súťažnú ponuku „. T. P. na poskytnutie služieb expertov so skúsenosťami v oblasti riadenia a rozvoja ľudských zdrojov, tým že oznámil žalobcovi - právnemu predchodcovi žalobcu EUREA, občianske združenie vylúčenie z verejnej súťaže z 27.10.2006 a oznámil zrušenie verejnej súťaže dňa 11.12.2006, neporušil zákon č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní s poukazom na ust. § 2, § 26, § 27, § 99 ods. 1 písm. b), § 46 ods. 1 a nevznikol mu preto nárok na náhradu škody. 20. Ak teda bolo medzitýmnym rozsudkom právoplatne rozhodnuté, že nárok na náhradu škody žalobcovi nevznikol, t.j. bolo rozhodnuté o právnom základe veci, nie je možné v prípade určenia výšky škody rozhodnúť inak, ako žalobu zamietnuť. Po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku už súd nemôže v konaní o výške nároku posudzovať otázky týkajúce sa základu nároku, pretože tomu bráni prekážka právoplatne rozhodnutej veci. Preto v prípade rozhodovania o výške škody už nie je možné zaoberať sa ani dôkazmi preukazujúcimi nárok na náhradu škody. 21. Pokiaľ ide o nesúhlas odvolateľa s tým, že žalovanému boli priznané trovy právneho zastúpenia napriek tomu, že má právne oddelenie, odvolací súd poukazuje na § 89 ods. 1 CSP, podľa ktorého strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. 22. Sporová strana si môže advokáta ako svojho zástupcu kedykoľvek zvoliť a súd ho nemôže ako zástupcu nepripustiť (§ 89 ods. 2 CSP a contrario). O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalovaný mal v spore plný úspech. Neúspešná strana preto bola zaviazaná nahradiť úspešnej strane trovy konania, ktoré jej vznikli. Súd priznal úspešnému účastníkovi trovy právneho zastúpenia oprávnene, nakoľko boli preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené. 23. Na základe uvedených skutočností odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne. 24. Pokiaľ ide o návrh žalobcu, aby súd konanie podľa ust. § 162 ods. 1 písm. c) CSP prerušil a požiadal Súdny dvor ES o rozhodnutie o predbežných otázkach: či z čl. 2 ods. 1 písm. c) predmetnej smernice vyplýva právo uchádzača, ktorý bol z verejného obstarávania protiprávne vylúčený a v prípade nevylúčenia by bol na základe určených kritérií vyhodnotený ako úspešný, na domáhanie sa náhrady ušlého zisku, ktorý by dosiahol realizáciou zákazky, či pri podprahových zákazkách má vylúčený uchádzač podľa slovenského právneho poriadku k dispozícii opravný prostriedok v zmysle čl. 2 ods. 1 písm. a), b) Smernice, odvolací súd poukazuje na § 162 ods. písm. c/ CSP, podľa ktorého súd konanie preruší, ak podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti. 25. Odvolací súd nedospel k záveru, že by v prejednávanom prípade existovala potreba obrátiť sa s predbežnými otázkami na Súdny dvor EÚ, nakoľko o základe nároku bolo právoplatne rozhodnuté medzitýmnym rozsudkom. V tomto konaní sa rozhoduje už len o výške nároku. Z tohto dôvodu návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol. 26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Hoci bol žalovaný v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože konštatovanie žalovaného, že súd dňa 12.02.2009 medzitýmnym rozsudkom určil, že žalobcovi nevznikol nárok na náhradu škody z dôvodov vylúčenia uchádzača z verejného obstarávania ako aj konštatovanie, že odvolací súd prvostupňový rozsudok potvrdil a dovolanie Najvyšší súd SR v konaní 10 Obdo 34/2010 odmietol, odvolací súd nepovažoval za účelné trovy v súvislosti s bránením práva. 27. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).