Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Tos/121/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1309010668 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Richard Molnár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1309010668.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Richarda Molnára a sudkýň JUDr. Magdalény Blažovej a JUDr. Ivety Zelenayovej, v trestnej veci obžalovaného H. T., pre zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., o sťažnosti U. O. proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III z 11.10.2010 sp. zn. 1T/178/2009, na neverejnom zasadnutí konanom 22. novembra 2017, takto r o z h o d o l : Podľa 194 ods. 1 Tr. por. napadnuté uznesenie sa z r u š u j e. o d ô v o d n e n i e : Uznesením Okresného súdu Bratislava III z 11.10.2010 sp. zn. 1T/178/2009 bola podľa § 70 ods. 1 Tr. por. uložená svedkovi U. O. poriadková pokuta vo výške 500,- eur. Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že na termín hlavného pojednávania 11.10.2010 predvolal svedka U. O., ktorý termín hlavného pojednávania vzal na vedomie 30.06.2010. Napriek tomu sa U. O. nezúčastnil nariadeného hlavného pojednávania dňa 11.10.2010 a do jeho otvorenia nevykonal žiadny úkon, ktorý by smeroval k ospravedlneniu jeho neúčasti na ňom. Proti tomuto uzneseniu, v zákonnej trojdňovej lehote od oznámenia uznesenia, ktoré bolo sťažovateľovi oznámené doručením jeho písomného vyhotovenia 27.10.2010, dňa 27.10.2010 podal sťažnosť U. O., v ktorej uviedol, že zaslal dňa 10.10.2010 e-mailovou formou na adresu podateľne súdu ospravedlnenie svojej neúčasti na predmetnom hlavnom pojednávaní. Dodal, že pojednávania sa nemohol zúčastniť a ospravedlnil sa len tento jeden krát. Predchádzajúce predvolania na súd vždy akceptoval a zúčastnil sa ich. V prílohe predložil kópiu predmetného e-mailu, pričom svedok uviedol, že sa domnieval, že uvedená forma komunikácie je dostatočná pre predmetný úkon ospravedlnenia. Krajský súd v Bratislave, ako súd sťažnostný, na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou, preskúmal podľa § 192 ods.1 písm. a/, b/ Trestného poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako i konanie predchádzajúce týmto výrokom a dospel k záveru, že sťažnosť U. O. je dôvodná. Podľa § 70 ods. 1 Tr. por., kto napriek predchádzajúcemu napomenutiu ruší konanie alebo kto sa voči súdu, prokurátorovi, alebo policajtovi správa urážlivo, alebo kto bez dostatočného ospravedlnenia neposlúchne príkaz, alebo nevyhovie výzve alebo predvolaniu podľa tohto zákona, toho môže sudca a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt potrestať poriadkovou pokutou do 1 650 eur; ak ide o právnickú osobu, až do 16 590 eur. Na možnosť uloženia poriadkovej pokuty musia byť dotknuté osoby vopred upozornené. Krajský súd po splnení prieskumnej povinnosti, vyplývajúcej z citovaného ustanovenia, na základe predloženého spisového materiálu zistil, že na Okresnom súde Bratislava III trestná vec obžalovaného H. T. stíhaného pre zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. bola právoplatne skončená dňa 12.08.2014. Vo veci bolo po podaní obžaloby od 30.11.2009 vykonávané na viacerých hlavných pojednávaniach dokazovanie, na ktoré postupne boli predvolávaní svedkovia. Súd prvý krát predvolal tohto svedka - sťažovateľa na termín hlavného pojednávania 14.06.2010, na ktorý sa svedok riadne a včas dostavil. Toto hlavné pojednávanie sa však odročilo, pričom zo zápisnice z tohto pojednávania vyplýva, že termín ďalšieho hlavného pojednávania dňa 30.06.2010 svedkovi U. O. bol oznámený a tento vzal aj na vedomie. Zo zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa 30.06.2010 vyplýva, že toto hlavné pojednávanie sa taktiež odročilo, pričom svedok O. bol prítomný a vzal na vedomie nový termín hlavného pojednávania, a to na 11.10.2010. Na predmetnom hlavnom pojednávaní konaného dňa 11.10.2010 predseda senátu zisťoval prítomnosť svedka, ktorý termín vzal na vedomie, následne súd vyhlásil aj uznesenie, ktorým súd uložil svedkovi U. O. poriadkovú pokutu 500,- eur, za nedostavenie sa k termínu hlavného pojednávania, bez riadneho ospravedlnenia. Súd potom vykonal dokazovanie výsluchom predvolaných svedkov a hlavné pojednávanie odročil na termín 24.11.2010 s tým, že bude opätovne predvolaný aj svedok O.. Svedok O. sa na tento termín hlavného pojednávania dostavil, bol aj na ňom vypočutý a hlavné pojednávanie bolo opätovne odročené na 26.01.2011. Z vyššie uvedeného chronologického postupu konania je zrejmé, že súd prvého stupňa pri uložení poriadkovej pokuty nepostupoval v súlade so zákonom. Odhliadnuc od pravdepodobne do spisu nezaloženého ospravedlnenia svedka doručovaného na adresu podateľne súdu, z obsahu spisu žiadnym spôsobom nevyplýva, že by svedok - sťažovateľ bol pri prvom predvolaní na hlavné pojednávanie na 14.062010 a ani pri vzatí termínu na ďalšie hlavné pojednávanie na vedomie na 30.06.2010, na ktoré sa riadne a včas dostavil a napokon ani na pri vzatí termínu na vedomie na 11.10.2010, na ktorý sa už nedostavil a na ktorý sa vraj ospravedlnil, bol upozornený na možnosť uloženia poriadkovej pokuty. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa pochybil, keď pred tým, než sa svedok O. nedostavil na hlavné pojednávanie 11.10.2010, neprihliadol aj vzhľadom na predchádzajúce sa jeho správanie, ktorý sa na predchádzajúce predvolanie na hlavné pojednávania dostavoval, ale ktoré sa, bez jeho zavinenia museli byť odročené, mal ho najskôr upozorniť na možnosť uloženia poriadkovej pokuty a až následne, ak by aj napriek tomuto upozorneniu svedok neuposlúchol príkaz súdu, uložiť mu prípadne poriadkovú pokutu. Na základe uvedeného preto formálne podmienky na uloženie poriadkovej pokuty sťažovateľovi zo strany súdu neboli splnené, nakoľko i keď sa ako svedok nedostavil na hlavné pojednávanie 11.10.2010, a teda nesplnil pokyn súdu, ktorý mu bol daný, ale na možnosť uloženia poriadkovej pokuty nebol súčasne vopred upozornený, nakoľko v spise absentuje doklad o takomto poučení svedka zo strany súdu a svedok doložil spolu so sťažnosťou aj potvrdenie, že dňa 10.10.2010 zaslal prvostupňovému súdu e- mailovou formou ospravedlnenie. Preto podľa sťažnostného súdu neboli splnené formálne podmienky na uloženie mu poriadkovej pokuty a vzhľadom na dovtedajšie správanie sa svedka a akceptovateľné dôvody ním uvedené v podanej sťažnosti, aj materiálne. V tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na to, že nie je namieste trvať na uloženej poriadkovej pokute, nakoľko odo dňa, kedy bola sťažnosť podaná, uplynulo vyše sedem rokov a navyše predmetná trestná vec je právoplatne skončená. Je preto nemysliteľné, aby krajský súd v tomto štádiu konania sťažnosť svedka zamietol a ponechal v platnosti napadnuté uznesenie prvostupňového súdu o uložení poriadkovej pokuty, ktoré po takom dlhom časovom odstupe už nemá žiadny zmysel. Záverom krajský súd považuje za potrebné uviesť, že pri určovaní výmery ukladanej poriadkovej pokuty nestačí posudzovať len závažnosť zmareného procesného úkonu, ale je potrebné zohľadniť aj sociálnu situáciu osoby, ktorej sa poriadková pokuta ukladá. Postup súdu v rámci ktorého len právne formalisticky určí neprimerane vysokú výmeru poriadkovej pokuty bez toho, aby prihliadol na sociálny status osoby a jeho sociálne pomery, nezodpovedá náležitému zohľadneniu proporcionality uloženej sankcie k sociálnym pomerom a závažnosti zmareného procesného úkonu. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a vyššie prezentovaný právny názor, ako i s prihliadnutím na význam a dôležitosť procesného úkonu, na ktorý bol svedok predvolaný - nariadené hlavné pojednávanie, krajský súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre zrušenie napadnutého uznesenia podľa § 194 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti krajský súd upozorňuje prvostupňový súd, že v danom prípade mal splnené podmienky na tzv. autoremedúru v zmysle § 190 ods. 1 Tr. por. veta prvá, podľa ktorého orgán, proti ktorého uzneseniu sťažnosť smeruje, môže jej sám vyhovieť, ak sa zmena pôvodného uznesenia nedotkne práv inej strany trestného konania. Podľa ods. 2 písm. b/ citovaného ustanovenia, ak lehota na podanie sťažnosti už všetkým oprávneným osobám uplynula a sťažnosti sa nevyhovelo podľa odseku 1, predloží vec na rozhodnutie súd nadriadenému súdu. Toto ustanovenie teda umožňuje, aby orgán, proti ktorého uzneseniu sťažnosť smeruje, jej za istých predpokladov sám vyhovel (tzv. autoremedúra) a tým prispel i k naplneniu požiadavky rýchlosti konania (§ 2 ods. 6 Tr. por.). Tým viac by bol tento postup opodstatnený, ak svedok O. sa na termín hlavného pojednávania 24.11.2010 dostavil, bol aj na ňom vypočutý a súd už aj mal vedomosť o podanej sťažnosti svedka O. a dôvody aj s dokladmi, pre ktoré ju podal, čo mohol operatívne preveriť. Na základe vyššie uvedeného sťažnostný súd postupom podľa § 194 ods. 1 Tr. por. napadnuté uznesenie len zrušil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.