Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/84/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1309200400 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1309200400.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: V.. I. G., H. M. S. XX, H., zastúpeného advokátom: JUDr. Martin Saloka, so sídlom Zvonárska č. 8, Košice, proti žalovaným: 1/ Motor - Car Bratislava, spol. s r. o., so sídlom Tuhovská 5, Bratislava, IČO: 35 828 161, zastúpenému: HAVLÁT & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Rudnayovo námestie č. 1, Bratislava, 2/ Daimler AG, so sídlom Mercedesstrasse 137, Stuttgart 70327, Spolková republika Nemecko, 3/ Motor - Car Wiesenthal & Co., spol. s r.o., so sídlom Tuhovská 5, Bratislava, IČO: 35 828 153, 4/ Mercedes-Benz Financial Services Slovakia s.r.o., so sídlom Tuhovská 11, Bratislava, IČO: 35 728 116, žalovaným 2/ a 4/ zastúpeným: ECKER-KÁN & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Námestie M. Benku 9-C1, Bratislava, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 09. júna 2016, č.k. 9C/9/2009-390, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaní 1/, 2/, 3/ a 4/ majú proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu; ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia náhrady škody za vytrpenú bolesť vo výške 3.300 eur, za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 10.000 eur, náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 16.400 eur, a náhrady ďalšej škody vo výške 1.651,16 eura, vzniknutej pri dopravnej nehode, ktorej bol dňa 27.01.2007 účastníkom; s tým, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením. Poukázal na to, že dňa 27.01.2007 o 12.15 hod. došlo na rýchlostnej komunikácií M. v km 52,100 pri obci T. H. k dopravnej nehode s účasťou osobného motorového vozidla zn. I. H. XXXE XXX I., ktoré viedol žalobca. Zo správy B., B. Ž. T. R., zo dňa 16.02.2007, zistil, že vo veci predmetnej dopravnej nehody bol žalobca podozrivým zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch; predmetná vec bola v zmysle ustanovenia § 60 ods. 3 písm. d) citovaného zákona ukončená a predložená správnemu orgánu ako správa o výsledku objasňovania priestupku. Žalobca sa vzdal odvolania proti rozhodnutiu o priestupku, ktoré vykonal B. D. Ž.V. T. R.. Nakoľko žalobca v spore tvrdil, že k predmetnej dopravnej nehode, pri ktorej mu vznikla škoda uplatnená podanou žalobou, došlo v dôsledku porušenia povinnosti žalovaných v súvislosti s vykonanými opravami, resp. neuskutočnenou výmenou wandlera, resp. prevodovky, jeho vozidla, nariadil súd prvej inštancie v spore znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou Výskumný ústav súdnej optiky, s.r.o., zapísaným v odbore cestná doprava, odvetvie: technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave a odhad hodnoty cestných vozidiel. V znaleckom posudku číslo 045/03/2013, zo dňa 05.04.2013, znalecká organizácia v odpovedi na otázku, či na dopravnú nehodu z 27.01.2007 mohla mať vplyv oprava motorového vozidla žalobcu tak, ako je popísaná v histórii opráv v spise založenom na čísle listu 34 až 39, uviedla, že činnosť wandlera nemá vplyv na jazdnú stabilitu vozidla, ide o hydrodynamický menič otáčok slúžiaci ako rozjazdová spojka. K technickému stavu vozidla pred dopravnou nehodou zo dňa 27.01.2007, i vzhľadom na vykonané opravy, znalec uviedol, že podľa popisu dodaných súčiastok a vykonaných prác možno vykonané opravy charakterizovať ako bežnú údržbu, výmenu olejových náplní, brzdovej kvapaliny a opravu regulátora dobíjania na alternátore. Okrem opráv uvedených v histórii opráv a vykonaných žalovaným 1/ nie je k dispozícii žiadna informácia, či bola alebo nebola vykonaná nejaká ďalšia oprava, kto a kedy ju vykonal. Podľa písomnej informácie žalovaného 2/ bola oprava wandlera vykonaná výmenou ako záručná oprava žalovaného 1/ v auguste 2006 a žalovaným 2/ doporučená výmena prevodovky v tejto súvislosti vykonávaná nebola. Znalec v tejto súvislosti uviedol, že vozidlo bolo od 15.08.2006 do 27.01.2007 v prevádzke, v čase výmeny wandlera malo najazdených 50.122 km, resp. zo vstupných informácií znalec potvrdil, že s najväčšou pravdepodobnosťou bol technický stav vozidla pred dopravnou nehodou dňa 27.01.2007 vyhovujúci, t.j. zodpovedal veku a počtu najazdených kilometrov. Poukázal tiež na to, že na otázku, či malo predmetné motorové vozidlo v čase dopravnej nehody vady a v prípade, že áno, aké a či tieto mohli byť alebo boli príčinou spôsobenej dopravnej nehody, znalec uviedol, že v čase dopravnej nehody predmetné motorové vozidlo nemalo vady, ktoré mohli byť alebo boli príčinou spôsobenej dopravnej nehody. Za vady, ktoré by mohli byť príčinou spôsobenej dopravnej nehody, by bolo možné považovať také vady, ktoré by mali vplyv na okamžitú riaditeľnosť alebo okamžité zníženie rýchlosti v danom momente, napríklad "šlus" defekt na kolese, únik brzdovej kvapaliny vplyvom netesnosti na brzdovom hydraulickom systéme a podobne. Podľa znalca sám žalobca vo svojej výpovedi potvrdil, že z dôvodu šmyku zadných kolies prechádzal z pravého do ľavého jazdného pruhu, aby šmyk, ktorý vozidlom dostal na zadné kolesá v rýchlosti cca 100 km/h na mokrej vozovke, vykonal korekciou riadením. Znalec uviedol, že žalobca reagoval na danú situáciu nesprávne, ak chcel regulovať šmyk zadných kolies riadením, mal otáčať proti smeru otáčania zadnej časti vozidla, tzn., že namiesto otáčania riadenia vľavo mal riadenie otáčať vpravo, druhou možnosťou bolo zníženie rýchlosti pohybu vozidla počas šmyku na takú, pre ktorú by nedochádzalo ku strate smerovej stability. Auto sa v danom momente pohybovalo rýchlosťou 110 až 112 km/h, ktorá vzhľadom na mokrú vozovku bola vyššia ako primeraná na prejazd predmetnej zákruty, čo mohlo byť technickou príčinou dopravnej nehody. D. - žalobca neprimeranou rýchlosťou pohybu vozidla spôsobil kolíznu situáciu a nesprávnou reakciou znemožnil zabrániť dopravnej nehode. Napokon, na otázku, ako a či sa vady prejavovali pri riadení motorového vozidla, či bolo možné vodičom tieto spozorovať, resp. identifikovať ich pri bežnom používaní vozidla, znalec uviedol, že pri bežnom používaní mohol vodič tieto vady spozorovať, ale vady prevodovky, resp. wandlera, nemali vplyv na riaditeľnosť vozidla. Na pojednávaní dňa 20.03.2014 znalec uviedol, že zotrváva na záveroch svojho znaleckého posudku. Pri posudzovaní predmetu zadania vychádzal z opisu prednehodového deja tak, ako ho opísal žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní založenej v spise; miesto dopravnej nehody na diaľnici M. sa vzhľadom na zmenu označenia kilometrovníka (jeho preznačenie) nedalo nájsť. Vzhľadom k týmto skutočnostiam zdôraznil, že dopravná nehoda sa stala v roku 2007 a zadanie znaleckého posudku bolo až v roku 2012. Aj napriek snahe predmetné auto nájsť v servise I. - X. D. na U. B. F. C. D. H., kde sa auto fyzicky nenachádzalo, mu bol len technikmi servisu poskytnutý výpis opráv vykonaných na aute. So zreteľom na vznesené námietky voči znaleckému posudku poveril znaleckú organizáciu Výskumný ústav súdnej optiky, s.r.o. vypracovaním Doplnku č. 1 k znaleckému posudku č. 045/03/2013, keď znalec v odpovedi na otázku, aby potvrdil, doplnil, resp. spresnil svoj znalecký posudok s odhadom na skutočnosti zistené pri dodatočnej ohliadke miesta dopravnej nehody vo vzťahu ku všetkým záverom znaleckého posudku uviedol, že dodatočná ohliadka miesta dopravnej nehody nemohla byť vykonaná, pretože km 52, 100, ktorý je uvedený v súdnom spise o dopravnej nehode zo dňa 27.01.2007 B. C. D. Ž. T. R., nebol identifikovaný a žalobca ako vodič motorového vozidla I. H., J.: H.-XXX W. v čase dopravnej nehody na oslovenie, respektíve výzvu znalca zo dňa 05.12.2014 sprístupneniu predmetného osobného motorového vozidla a ohliadku miesta dopravnej nehody nereagoval. Poukázal na to, že v pôvodnom znaleckom posudku bolo chybne uvedené, že predmetné vozidlo má zadný pohon, keď v skutočnosti má pohon všetkých štyroch kolies, pričom táto skutočnosť z hľadiska techniky jazdy a možnosti zabránenia nehode, resp. eliminácii stavu smerovej nestability nie je a v danom prípade ani nebola podstatná. Vozidla s pohonom všetkých štyroch kolies sú smerovo stabilnejšie a ťažšie sa dostanú do šmyku, či už pretáčavého alebo nedotáčavého. Ak sa však do šmyku dostanú, technika eliminácie šmyku je rovnaká ako u vozidiel s pohonom prednej alebo zadnej nápravy. Z uvedených dôvodov preto skutočnosť, že posudzované vozidlo malo pohon všetkých štyroch kolies a disponovalo systémom ESP, nemalo podľa znalca vplyv na závery znaleckého posudku. V súvislosti s ohliadkou vozidla uviedol, že posudzované motorové vozidlo nebolo ohliadnuté, keď jeho ohliadka nebola žalobcom umožnená, a preto sa nemohol vyjadriť k otázke, či je wandler na motorovom vozidle vadný, keď ďalšou podmienkou kontroly funkčnosti wandlera bol pojazdný technický stav vozidla, bez ktorého sa jeho funkčnosť nedá zistiť. S odvolaním sa na výpoveď žalobcu na pojednávaní, kde žalobca uviedol, že na vozidle nespozoroval v čase jazdy po rýchlostnej komunikácii M. do 07.01.2007 žiadne poruchy ani závady, považoval činnosť wandlera na danom vozidle za normálnu, nie poruchovú a podľa popisu správania sa vozidla žalobcom uzavrel funkciu wandlera ako nemajúcu vplyv na pohyb vozidla. Vzhľadom na jednoznačné závery znaleckého posudku a jeho doplnenia, považoval za nehospodárne vykonať v poradí tretie znalecké dokazovanie Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline tak, ako to žiadal žalobca a tento dôkaz zamietol (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Na základe takto ustáleného skutkového stavu veci dospel s poukazom na ust. § 1, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., § 415, § 420, § 427 ods. 1, § 428, § 429, § 442 ods. 1, § 444, § 449 Občianskeho zákonníka, k záveru, že podanej žalobe nie je možné vyhovieť. Poukázal na to, že v danej právnej veci žalobca uplatňoval náhradu škody za vytrpenú bolesť vo výške 3.300 eura, náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 10.000 eur, náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 16.400 eur a náhradu škody vo výške 1.651,16 eura, ktoré odôvodnil tak, že škodu na zdraví považuje za preukázanú početnými zraneniami, s dôrazom na ťažké poranenie v oblasti hlavy s trvalými následkami, sťaženie spoločenského uplatnenia vidí v tom, že mu v dôsledku zranení utrpených pri prepravnej nehode bol vyoperovaný kus lebky, v dôsledku čoho musí pri bežných činnostiach (športové aktivity, domáce práce) nosiť ochrannú helmu, ktorá obmedzuje v bežnom živote a vzhľadom k perspektíve nemennosti tohto stavu bez nádeje na zlepšenie a s dôrazom na skutočnosť, že následky na zdraví sú trvalé, požaduje jednorazovú náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 10.000 eur. Nemajetkovú ujmu vo výške 16.400 eur odôvodnil zásahom do osobnostnej sféry, keďže v dôsledku stresu prežitého pri dopravnej nehode, ako aj po dobu liečenia prišlo k značnému narušeniu jeho súkromného života. Majetkovú škodu si vyčíslil vo forme spoluúčasti na dopravnej nehode v sume 1.651,16 eura. Ako predpoklad posúdenia dôvodnosti nárokov žalobcu skúmal splnenie podmienok vzniku nároku na náhradu škody v zmysle ust. § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. V prvom rade konštatoval, že škodu žalobca vyčíslil v návrhu, avšak v priebehu celého konania ju nešpecifikoval bližšie, no najmä nepredložil podstatné dôkazy ako posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, len v návrhu uviedol konštatovanie, že lekár bolestné predbežne odhadol na 3.300 eur, hoci je jeho povinnosťou, aby označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca preto dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol, keď súdu nepredložil ani základné dôkazy preukazujúce výšku uplatnenej škody. Poukázal na to, že za škodovú udalosť žalobca označil dopravnú nehodu, ku ktorej došlo dňa 27.01.2007 a dôvodom, pre ktorý si uplatňuje náhradu škody od ním označených žalovaných v konaní ako od škodcov, je skutočnosť, že za príčinu dopravnej nehody považuje vady na motorovom vozidle, v dôsledku ktorých bolo vozidlo neovládateľné, vyšlo z jazdného pruhu a narazilo do zvodidiel, keď dňa 27.09.2007 pri odovzdaní vozidla žalobcovi mu bola vytlačená história opráv motorového vozidla z informačného systému žalovaného 1/, ktorá tvorí obsah notárskej zápisnice zo dňa 27.09.2007. Z registra opráv vozidla vyplýva, že dňa 15.08.2006 bola na motorovom vozidle vykonaná oprava vedená pod číslom XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bola oprava/výmena wandlera automatickej prevodovky, výmena riadiacej jednotky automatickej prevodovky a s tým súvisiacich dielov. Žalovaný 1/ však listom zo dňa 31.10.2008 potvrdil, že táto realizovaná nebola, pričom zaslal vyjadrenie, že vo vedení histórie opráv došlo k chybe a následne bola žalobcovi zaslaná opravená história opráv. Pokiaľ však žalobca tvrdil, že škoda mu bola spôsobená v príčinnej súvislosti so zanedbaním povinností zo strany žalovaných v súvislosti s nevykonaním oprava/výmena wandlera automatickej prevodovky, výmena riadiacej jednotky automatickej prevodovky a s tým súvisiacich dielov, zo znaleckého posudku číslo 045/03/2013, zo dňa 05.04.2013, ako i jeho Doplnku č. 1, jednoznačne vyplýva, že činnosť wandlera prevodovky nemá žiadny vplyv jazdnú stabilitu vozidla s tým, že ani skutočnosť, že posudzované vozidlo malo pohon všetkých štyroch kolies a disponovalo systémom J., nemalo vplyv na závery znaleckého posudku, funkcia wandlera predmetného vozidla nemala vplyv na pohyb vozidla, a teda ani na vznik predmetnej dopravnej nehody. Na základe uvedeného konštatoval, že tvrdené pochybenie žalovaných nemohlo byť príčinnou vzniku škody na strane žalobcu, a preto ani existencia príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom škody nebola žalobcom preukázaná. Naviac, žalobca bol v priestupkovom konaní uznaný vinným za spôsobenie danej dopravnej nehody tým, že nezvládol riadenie motorového vozidla a došlo k stretu so zvodidlami na diaľnici M. D. Ú. C. T. H., pričom proti rozhodnutiu v priestupkovom konaní sa ani neodvolal, a potvrdil tak dôvodnosť záveru, že príčinou dopravnej nehody bolo nezvládnutie riadenia motorového vozidla. Na základe uvedeného uzavrel, že nakoľko žalobca právne relevantne bez doloženia dôkazov nezdôvodnil škodu, jej výšku a zloženie, nepodarilo sa mu preukázať, že sa škoda stala v príčinnej súvislosti s konaním ním označených žalovaných ako škodcov, akýmkoľvek porušením ich právnej povinnosti, keď jeho presvedčenie o povinnosti žalovaných informovať ho o potrebe výmeny wandlera prevodovky, prípadne ním prepokladaná vada wandlera prevodovky, zostala po negatívnom vymedzení ním označenej príčiny dopravnej nehody iba v rovine jeho domnienok a tvrdení, a preto bolo potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že napadnuté rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné, pričom súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Poukázal na to, že v spore bolo pre posúdenie škodovej udalosti rozhodujúce posúdenie jej príčin, pričom v tejto súvislosti tvrdil, že predpokladanou príčinou dopravnej nehody boli vady na prevádzkovanom motorovom vozidle, v dôsledku ktorých sa vozidlo stalo neovládateľné, vyšlo zjazdného pruhu a narazilo do zvodidiel a príčinou dopravnej nehody nebola jeho zlá technika jazdy ani neprispôsobenie rýchlosti jazdy stavu vozovky a poveternostným podmienkam. Namietal, že súd prvej inštancie síce v konaní nariadil znalecké dokazovanie, avšak výsledok znaleckého dokazovania (znalecký posudok č. 045/03/2013 zo dňa 05.04.2013 v spojení s Doplnkom č. l k znaleckému posudku č. 045/03/2013 zo dňa 20.01.2015) nesprávne vyhodnotil, čo má priamy dopad na rozhodnutie súdu. Poukázal na to, že pri vypracovaní znaleckého posudku č. 045/03/2013 ho znalec nikdy a nijakým spôsobom nekontaktoval, aby mu poskytol súčinnosť pri jeho vypracovaní a sprístupnil mu osobné motorové vozidlo na ohliadku i na všetky prípadné ďalšie úkony, ktoré by považoval za potrebné pre objektívne posúdenie žalobcom tvrdených vád motorového vozidla, a znalecký posudok tak vypracoval iba na základe obsahu súdneho spisu a bez toho, aby sa oboznámil s technickým stavom osobného motorového vozidla sám (alebo prípadne prostredníctvom inej osoby), pričom súčasne znalec (ak si podrobne preštudoval spis) mal vedomosť o tom, že za prítomnosti úradnej osoby - notára, odňal motorové vozidlo zo servisu žalovaného 1/ a umiestnil ho (práve pre zachovanie objektivity eventuálneho posudzovania vád) do úschovy. Ustanovenú znaleckú organizáciu Výskumný ústav súdnej optiky, s.r.o.- znalec v odbore doprava cestná - elektrotechnika, označil za nekvalifikovaného znalca pre posúdenie technického stavu motorového vozidla a pre objektívne posúdenie namietaného technického stavu a jeho postup pri vypracovaní znaleckého posudku č. 045/03/2013 za prinajmenšom neprofesionálny. Jeho hodnotiace závery tiež nepovažuje za objektívne a to predovšetkým preto, že znalec vypracoval znalecký posudok bez toho, aby sa oboznámil s technickým stavom vozidla a súčasne (pri hodnotení techniky jazdy žalobcu) sa oboznámil so skutočným stavom na mieste nehody; sám znalec v tejto súvislosti konštatuje (v Doplnku č.l k znaleckému posudku), že dodatočná ohliadka miesta nehody nemohla byť vykonaná, pretože km 52,100 nebol identifikovaný. V tejto súvislosti žalobca poukazuje, že eventuálne prečistenie kilometrovníka na rýchlostnej ceste M. (z dôvodu uvedenia ďalších úsekov do prevádzky, alebo z akýchkoľvek iných dôvodov) nemôže byť na ťarchu žalobcu, pretože miesto nehody ak ním má byť km 52,100 musí byť spoľahlivo zistený (aj bez eventuálnej súčinnosti žalobcu) iným hodnoverným spôsobom. Vytkol súdu prvej inštancie, že opomenul vyhodnotiť neposudzovanú skutočnosť týkajúcu sa samotného technického stavu vozidla, nakoľko bez náležitého skutočného oboznámenia sa s predmetným vozidlom ani nemohol dospieť k žiadnym relevantným a objektívnym zisteniam. Ak pritom prvoinštančný súd v napadnutom rozhodnutí v nadväznosti na závery znalca uvedené v znaleckom posudku konštatuje, že činnosť wandlera prevodovky bola normálna, nie poruchová a dokonca taká, ktorá nemala vplyv na pohyb vozidla, toto nevylučuje existenciu inej vady v danom čase, ktorá viedla k vzniku škodovej udalosti. Uvedené pritom platí aj pokiaľ ide o záver, že vozidlo malo pohon štyroch kolies a bolo vybavené systémom J., keď ani táto okolnosť nevylučuje, že vozidlo "trpelo" v čase vzniku dopravnej nehody inou vadou, ktorá zapríčinila jeho neovládatďnosť a následnú dopravnú nehodu. V tejto súvislosti zdôraznil, že nikdy netvrdil, že sú to jediné možné eventuality vád na motorovom vozidle, aj v dôsledku uvedeného navrhoval preto vypracovanie znaleckého posudku. Ak preto prvoinštančný súd ustálil, že príčinou dopravnej nehody nebol nevyhovujúci technický stav vozidla, ale mala ňou byť zlá technika jazdy prevádzkovateľa osobného motorového vozidla opierajúc sa o citovaný znalecký posudok, takýto hodnotiaci záver nie je možné považovať za objektívny. Súd prvej inštancie teda, namiesto toho, aby náležité zistil skutkový stav veci vykonaním žalobcom riadne označeného a navrhovaného dôkazu - znaleckým posudkom Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline, uspokojil sa so žalobcom namietanými závermi znaleckého posudku č. 045/03/20J3, ktorý však spoľahlivo a objektívne neobjasňuje technický stav vozidla; preto nesprávne súd prvej inštancie postupoval, keď ako nehospodárny a nadbytočný zamietol jeho návrh na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania - znaleckým posudkom Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline, a takýmto postupom súdu sa mu ako účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom, pričom nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia a súčasne jeho návrhu na vykonanie dôkazu porušil základné právo žalobcu jeho právo na spravodlivý proces v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, článku 36 ods. I Listiny základných práv a slobôd a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). 3. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne, nakoľko žalobca v spore nepreukázal výšku spôsobenej škody ani príčinnú súvislosť medzi jeho konaním a spôsobenou škodou. Za nedôvodnú označil argumentáciu žalobcu v odvolaní, podľa ktorej je znalecký posudok vypracovaný v danej veci nehodnoverný, keďže predmetná znalecká organizácia mala odbornú spôsobilosť na zodpovedanie otázok vymedzených súdom prvej inštancie. Rovnako za neodôvodnené a účelové považuje vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania v danej veci, ktoré by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Žiadal preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. 4. Žalovaní 2/ a 4/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu taktiež žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, nakoľko žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové právne ani skutkové dôvody, ktoré by zakladali dôvodnosť podaného odvolania. Poukázali na to, že znaleckým posudkom zo dňa 05.04.2013 vyhotoveným pribratým znalcom do konania bolo preukázané, že na dopravnú nehodu zo dňa 27.01.2007 nemohla mať vplyv vykonaná oprava vozidla žalobcu a že technický stav vozidla pred dopravnou nehodou bol vyhovujúci, keďže vozidlo v čase dopravnej nehody nemalo vady, ktoré by mohli byť príčinou dopravnej nehody a dopravná nehoda tak bola spôsobená výlučne neprimeranou rýchlosťou a nesprávnou reakciou žalobcu ako vodiča motorového vozidla. Rovnako vypracovaným doplnkom k znaleckému posudku zo dňa 20.01.2015 bolo jednoznačne preukázané, že na vznik dopravnej nehody nemohla mať vplyv ani funkčnosť, resp. prípadná nefunkčnosť J. a ani činnosť wandlera, nakoľko jeho činnosť nemala vplyv na pohyb, okrem skutočnosti, že wandler prenášal krútiaci moment z motora na prevodovku. Ako správne skonštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia, závery znaleckého dokazovania sú jednoznačné. Skutočnosť, že tieto závery svedčia v neprospech žalobcu a žalobca s týmito závermi nesúhlasí, neodôvodňuje nehospodárny postup v konaní v podobe vykonania ďalšieho znaleckého dokazovania k obdobným otázkam, ku ktorým sa už súdny znalec v konaní jednoznačne vyjadril. Podotkol v tejto súvislosti, že znalec je odborne spôsobilou osobou, ktorá si je vedomá svojej zodpovednosti za závery vyslovené v znaleckom posudku, a ktorá vie s určitosťou stanoviť rozsah úkonov a vstupných informácii, ktoré sú potrebné k tomu, aby vyslovil jednoznačný záver v rámci znaleckého posudku. V prípade, ak vzhľadom na všetky dostupné informácie zo spisu, príp. z iných zdrojov bolo možné ustáliť znalcom odpoveď na súdom stanovené otázky, nemožno mať pochybnosť o správnosti takýchto záverov, pričom žalobcovi neprináleží bez predloženia relevantného dôkazu preukazujúceho opak, hodnotiť závery a postup súdneho znalca. Nakoľko závery znaleckého posudku a jeho dodatku boli v konaní jednoznačné, považuje postup súdu, ktorým nevykonal navrhnutý dôkaz žalobcom na opätovné vykonanie znaleckého dokazovania vo veci za v plnom rozsahu správny. Dôkazné bremeno pritom spočíva na žalobcovi, ktorému nič nebránilo zabezpečiť si v konaní znalecký posudok a predložiť ho súdu ako dôkaz, obzvlášť, ak je predmetné motorové vozidlo žalobcu v jeho držbe v ním zabezpečenej garáži. Nesúhlasil ani s námietkou žalobcu, podľa ktorého je napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnený, keďže z napadnutého rozsudku jednoznačne, obsiahlo, logicky, jasne a zrozumiteľne vyplýva tak skutkové, ako aj právne posúdenie veci súdom, ktoré mali význam pre rozhodnutie vo veci samej a rozhodnutie tak vyčerpávajúcim spôsobom dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany v predmetnej veci. 5. Žalobca v reakcii na vyjadrenia žalovaných k jeho odvolaniu zopakoval svoju argumentáciu obsiahnutú už v odvolaní a podanému odvolaniu žiadal vyhovieť. 6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 7. V posudzovanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť dňa 27.01.2007 pri dopravnej nehode na rýchlostnej ceste M. z dôvodu, že na jeho motorovom vozidle nebola vykonaná výmena wandlera, resp. oprava/ výmena prevodovky, pre ktoré si uplatňuje náhradu škody od ním označených žalovaných ako od škodcov. Vychádzal zo správneho skutkového záveru, že žalobca ničím výšku vzniknutej škody v spore nepreukázal, ako i zo správneho záveru, že činnosť súčiastky označenej ako wandler nemohla v žiadnom prípade spôsobiť dopravnú nehodu žalobcu, na ktorých základe následne vyvodil aj správny právny záver, že v danej veci žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre vyhovenie podanej žalobe, pričom na vec aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, a svoje dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel aj dostatočne vysvetlil, keď sa dôsledne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci. Obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska ním uvádzaných tvrdení v podanom odvolaní, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli spochybniť správnosť skutkových alebo právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie; a postupom súdu prvej inštancie nedošlo ani k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. 8. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa zaoberal otázkou príčinnej súvislosti medzi žalobcom tvrdenými príčinami vzniku dopravnej nehody jeho motorového vozidla a vznikom tvrdenej škody, a správne, vychádzajúc z náležite ustáleného skutkového stavu veci, najmä pokiaľ ide o skutočnosti zistené znaleckým dokazovaním, konštatoval, že správna funkcia wandlera nemohla byť v tomto prípade príčinou straty ovládateľnosti vozidla a tak ani príčinou dopravnej nehody. Z uvedeného správne vyvodil, že žalovaní v danom spore nemôžu zodpovedať za škodu, ktorá žalobcovi vznikla pri predmetnej dopravnej nehode, nakoľko bolo v spore preukázané, že ani ich prípadné pochybenie nemohlo mať akýkoľvek vplyv na dopravnú nehodu žalobcu; a teda ani v prípade preukázania tvrdení žalobcu o pochybeniach žalovaných, nemohlo byť ich konanie, či opomenutie, príčinou jeho dopravnej nehody, a tak ani vzniku škody a nemajetkovej ujmy uplatnenej podanou žalobou. 9. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne a nesprávne ustálil skutkový stav veci, keď nevykonal ním navrhované ďalšie znalecké dokazovanie prostredníctvom Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že jeho vykonanie bolo nadbytočné a nehospodárne, a to vzhľadom na všetky okolnosti danej veci, najmä však výsledky znaleckého dokazovania vykonaného Výskumným ústavom súdnej optiky, s.r.o., zapísaným (v danom čase) i v znaleckom odbore cestná doprava, odvetvie: technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave a odhad hodnoty cestných vozidiel, uvedené v záveroch znaleckého posudku číslo 045/03/2013, zo dňa 05.04.201, v spojení s jeho Doplnkom č. 1, ktoré i odvolací súd považuje za spoľahlivý základ pre rozhodnutie vo veci samej; a preto je neopodstatnená i argumentácia žalobcu, že nevykonaním ním navrhovaného (kontrolného) znaleckého dokazovania došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Neopodstatnená je v tejto súvislosti tiež argumentácia žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výsledky znaleckého dokazovania. Bez ohľadu na absenciu presnej identifikácie miesta dopravnej nehody i ohliadky predmetného vozidla znalcom, totiž niet pochýb o správnosti záverov znaleckého posudku, podľa ktorých činnosť wandlera (príp. prevodovky) nemohla byť v danom prípade príčinou neovládateľnosti a následnej nehody vozidla, teda o správnosti záverov znalca, ktoré sú pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby rozhodujúce. 10. V tejto súvislosti tiež odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že z argumentácie žalobcu v konaní na súde prvej inštancie i v odvolacom konaní vyplýva, že ďalšie znalecké dokazovanie žiadal vykonať za účelom zistenia (akejkoľvek) inej príčiny vzniku jeho dopravnej nehody, no bez jej konkrétnej špecifikácie s tým, že takáto prípadná iná porucha (vada) by mohla z ním navrhovaného znaleckého dokazovania vyplynúť. Dokazovanie v spore je však možné vykonať iba na preukázanie (overenie) pravdivosti konkrétneho tvrdenia strany sporu, ktoré v tomto prípade absentuje, pričom je zásadne vylúčené, aby súd v spore; tak ako to v skutočnosti žiada žalobca; vykonal znalecké dokazovanie so zameraním na zistenie skutočností, ktoré žalobca následne prednesie v spore ako svoje tvrdenia. Akceptovaním takéhoto spôsobu vedenia sporu zo strany žalobcu v danej veci by došlo bez zákonného podkladu a akceptovateľného dôvodu k narušeniu rovnosti strán v spore v prospech žalobcu na úkor žalovaných, a teda k porušeniu ich práva na spravodlivý proces zo strany súdu. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne poukázal i na tú skutočnosť, že na strane žalobcu neboli zistené žiadne objektívne prekážky, ktoré by mu bránili požiadať označený znalecký ústav o vypracovanie znaleckého posudku na zistenie prípadných iných vád jeho vozidla a za tohto stavu nemožno podľa odvolacieho súdu jeho požiadavku na ustanovenia znaleckého ústavu súdom považovať za oprávnenú; naviac, keď zo znaleckého posudku vypracovaného v konaní pred súdom prvej inštancie celkom jednoznačne vyplýva, že ani nesprávna činnosť wandlera predmetného vozidla, nemohla vzhľadom na žalobcom opísaný skutkový dej predchádzajúci havárii, spôsobiť neovládateľnosť vozidla a následnú dopravnú nehodu. 11. Pokiaľ žalobca v odvolaní vytýka súdu prvej inštancie, že napadnutý rozsudok je nedostatočne odôvodnený, odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku náležite zhrnul argumentáciu sporových strán, vysvetlil podstatu sporu, opísal vykonané dôkazy, ktoré i správne vyhodnotil, pričom zároveň zhrnul relevantnú platnú právnu úpravu, podľa ktorej spor posúdil, a dôvody, pre ktoré žalobu ako nedôvodnú zamietol, aj dostatočne vysvetlil, keď sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci. 12. Na základe uvedeného, keď súdu prvej inštancie nemožno vytýkať žiadne pochybenie pri skutkovom a právnom posúdení splnenia predpokladov pre vyhovenie podanej žalobe, avšak ani nesprávny procesný postup, ktorý by mal za následok porušenie práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, za stavu, keď ani vo svojom odvolaní žalobca neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odlišné právne posúdenie tejto otázky odvolacím súdom, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, a v odvolacom konaní úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich náhrade rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).