Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/369/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1309201687 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1309201687.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobkyne: M.. T. L., bytom Z. XX, K., proti žalovanému: Bytové družstvo „Centrum" v Bratislave, so sídlom Záhradnícka 25, Bratislava, IČO: 00 176 834, zastúpený JUDr. Dušanom Jovankovičom, advokátom, Doležalova 5, Bratislava, v konaní o žalobe na zaplatenie náhrady škody vo výške 66.387,84 eur a o žalobe na nemajetkovú ujmu z titulu ochrany osobnosti vo výške 16.596,96 eur, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 20.03.2012, č.k. 11C/24/2009-534, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 20.03.2012, č.k. 11C/24/2009-534 v zamietajúcej časti, týkajúcej sa ochrany osobnosti a nemajetkovej ujmy z titulu ochrany osobnosti p o t v r d z u j e. V časti náhrady škody na zdraví vo výške 66.387,84 eur a v časti trov konania rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 12.08.2008 domáhala voči žalovanému náhrady škody vo výške 2.000.000,- Sk (66.387,84 eur) a nemajetkovej ujmy z titulu ochrany osobnosti vo výške 500.000,- Sk (16.596,96 eur). Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania mal za preukázané, že dňa 31.01.1989 bývalý Obvodný národný výbor v Bratislave rozhodol o pridelení bytu č. X na M. ul. č. XX žalobkyni, pričom zo zápisnice o odovzdaní a prevzatí bytu dňa 20.01.1989 zistila, že v popise bytu bolo uvedené, že steny a strop sú v poriadku. Následne Obvodný národný výbor Bratislava III dňa 14.09.1989 hygienicky ohodnotil byt obvodným hygienikom, ktorý konštatoval, že steny bytu sú vlhké, porastené plesňou, podlaha prehnitá a byt je považovaný za zdravotne nevhodný. Dňa 12.01.2001 bola vykonaná hygienická ohliadka predmetného bytu a Štátny zdravotný ústav dňa 16.01.2001 konštatoval, že pri ohliadke bytu zistil zaplesnenie stien, pričom zistené nedostatky môžu priamo ohrozovať zdravotný stav užívateľa bytu. Tiež správa o odbornej prehliadke a skúške elektrickej inštalácie zo dňa 20.05.2007 od Západoslovenskej energetiky konštatuje, že elektrická inštalácia v byte nie je schopná bezpečnej prevádzky. Žalobkyňa dňa 30.07.2008 doručila žalovanému výzvu na odstránenie vád v byte, ktoré bol žalovaný pripravený odstrániť a následne vykonať rekonštrukciu bytu, nakoľko po stanovení termínu zo dňa 23.10.2008, žalovaný pred týmto termínom vyzval žalobkyňu, aby predložila doklad o úhrade pripojovacieho poplatku, nakoľko pred rekonštrukciou elektroinštalácie musí byť sprístupnený tak, aby sa mohla vykonať predmetná rekonštrukcia elektroinštalácie a musí byť vyprataný nábytok. Tiež, že úpravy v byte zo strany žalovaného budú vykonané až po úhrade nedoplatku zo strany žalobkyne vo výške 20.215,82 Sk, až následne žalovaný vystaví harmonogram prác v byte žalobkyne do 30 dní od doručenia tohto dokladu. Súd prvej inštancie konštatoval, že zo záznamu z 12.07.2010 súd prvej inštancie mal za preukázané, že byt žalobkyne nebol sprístupnený napriek tomu, že práce boli vopred ohlásené listom zo dňa 26.10.2010. Súd prvej inštancie sa oboznámil so znaleckým posudkom zo dňa 12.11.2009 Ing. Leny Pieckovej, zameraný na mykologickú analýzu bytu, znaleckým posudkom č. 14/2009 zo dňa 21.12.2009 znalkyňou Ing. Tučániovou, ktorá sa vyjadrovala k technickému stavu bytu s doplnkom k znaleckému posudku zo dňa 30.01.2011, v ktorom znalkyňa Ing. Lýdia Tučániová konštatuje, že jednou z príčin poškodzovania stavebných konštrukcií v byte je dlhodobý prienik splaškových vôd, ktoré unikajú z poškodeného odtokového potrubia od drezu, nachádzajúceho sa v kuchyni do okolitých stavebných konštrukcií. Ide o nevyhovujúci technický stav potrubia, ktorého príčinou je dlhodobo zanedbávaná údržba a verejný stav pôvodných kanalizačných rozvodov, ktoré v bytovom dome mali za následok degradáciu stavebných konštrukcií, vznik húb a plesní a tým aj značnú kontamináciu vnútorného prostredia bytu. 2. Súd prvej inštancie sa oboznámil i so znaleckým posudkom č. 3/2010 MUDr. Marty Hájkovej, zadávateľom tohto posudku bol Úrad justičnej a kriminálnej polície Bratislava. V tomto posudku sa znalkyňa vyjadrovala k otázke zdravotných ťažkostí žalobkyne, ktoré klasifikovala ako vážne ochorenie s tým, že pri zotrvaní v mieste súčasného bydliska je možné predpokladať zvyšovanie frekvencie zhoršovania základných ochorení s tým, že žalobkyňa je dispenzarizovaná z dôvodu prieduškovej astmy a podozrenia na atypickú formu cystickej fibrózy. Znalkyňa neohodnotila bolestné z dôvodu chýbajúcej zdravotnej dokumentácie žalobkyne, zároveň doplnila, že z dokumentácie, s ktorou žalobkyňa za ňou došla je možné povedať, že ochorenie trvalo už niekoľko rokov, nebolo novo zistené, uviedla, že príčinou astmy je spúšťací alergén, alergia na vnútorný podnet, vnútorný alergén, alebo sú to vonkajšie podnety, najznámejšie prach, perie, plesne, potraviny, lieky a pod. Súd prvej inštancie zároveň vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne Z. F. - kamarátky žalobkyne. 3. Vec právne posúdil v súlade s ust. § 420, § 444 Občianskeho zákonníka, ako aj zákona č. 437/2004 Z.z. Zároveň s poukazom na ust. § 11, § 13 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, pričom konštatoval, že súd nemal k dispozícii lekársky posudok, ktorý by hodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne, preto jej nárok nemohol posúdiť. Žalobkyňa najskôr požadovala doplnenie dokazovania v tomto smere, neskôr na takomto dokazovaní netrvala a lekársky posudok, ktorý by posudzoval jej sťaženie spoločenského uplatnenia súdu nepredložila. Preto súd vyhodnotil jej návrh na náhradu škody v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka ako nedôvodný. Pri posudzovaní návrhu žalobkyne na zaplatenie nemajetkovej ujmy z titulu ochrany osobnosti, súd vychádzal u ust. § 11 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje právo fyzickej osoby na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Súd prvej inštancie sa zaoberal všetkými zásahmi, ktoré žalobkyňa hodnotila ako schopné zasiahnuť do jej právom chránených práv na ochranu osobnosti, keď žalobkyňa za zásah žalovaného, ktorý vyvolal ohrozenie alebo narušenie jej chránených práv považovala to, že musela prestať pracovať, lebo nebola schopná pracovať ako zdravotník, nemohla pracovať v kolektíve a to, že žalovaný nebol schopný za vyše 20 rokov opraviť predmetný byt čo bol negatívny zásah, ktorý ju obral o prácu. Skutočnosť, že žalobkyňa musela prestať pracovať pre správanie sa žalovaného, nebola v tomto konaní preukázaná. Je pravdou, že žalobkyňa preukázala svoj zdravotný stav, pričom jej ťažkosti možno klasifikovať ako závažné ochorenie so zlou prognózou, avšak iba z toho, že žalovaný neopravil byt, nemožno vyvodiť záver, že žalobkyňa prišla o prácu, ktorú vykonávala predtým, pretože iba pobytom v predmetnom byte sa jej zdravotný stav zhoršil natoľko, že nemohla naďalej vykonávať prácu zdravotníka. Dokazovanie v tomto smere vykonané nebolo, žalobkyňa ho ani nenavrhovala. V konaní nebol preukázaný ani zásah do jej práva na ochranu cti a ľudskej dôstojnosti, keď žalobkyňa tvrdila, že žalovaný ničí jej meno a dobrú povesť. V prvom rade neuviedla, ktorými výrokmi či správaním žalovaného zasiahol do jej práva na ochranu cti a dôstojnosti. Výrok žalovaného uvedený vo vyjadrení, že je problémovou nájomníčkou so správaním, ktoré výrazne vybočuje z normálu, v dôsledku čoho s ňou nebolo možné riadne komunikovať, súd nepovažoval za vyjadrenie, ktoré by bolo spôsobilé zasiahnuť do jej chránených práv. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že žalovaný porušuje jej právo na súkromie tým, že bola povinná byt sprístupniť bez jej súhlasu, pričom žalovaný sa nezaujímal či jej to vyhovuje a odvolávala sa na článok 16 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý upravuje nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, pričom táto môže byť obmedzená len v prípadoch ustanovených zákonom, súd mal za to, že v konaní nebol preukázaný žiadny zásah žalovaného, ktorý by nebol v súlade s právnymi predpismi a ktorý by zasahoval do práva žalobkyne na ochranu osobného súkromia. 4. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa v konaní preukázala existenciu závad v byte, ktoré bránili riadnemu užívaniu bytu, alebo ktorými bol výkon jej nájomného práva ohrozený, pričom ich žalovaný neodstránil v primeranej lehote, avšak v takýchto prípadoch zákon predpokladá postup podľa § 691 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého má nájomca právo po predchádzajúcom upozornení prenajímateľa závady odstrániť a požadovať od neho náhradu účelne vynaložených nákladov. Žalobkyňa vo svojej výpovedi aj potvrdila, že na súde prvej inštancie podala takúto žalobu. 5. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že konanie žalovaného, ktoré spočívalo v neodstránení závad brániacich riadnemu užívaniu bytu súd nevyhodnotil ako zásah do osobnostných práv žalobkyne. Žalobkyňa mala možnosť postupovať v zmysle zákona a nečakať na súčinnosť žalovaného. Navyše v konaní bolo preukázané, pričom sama žalobkyňa to priznala vo svojej výpovedi, že žalovaný jej ponúkol možnosť sa presťahovať do iného bytu, ktorú možnosť nevyužila s odôvodnením, že nemá istotu, že sa do pôvodného bytu vráti. Je preto nepochopiteľné, že v prípade, ak bola žalobkyňa presvedčená, že jediným zdrojom jej zdravotných ťažkostí je nevyhovujúci stav predmetného bytu, nebola ochotná sa z neho vysťahovať, aj keď na obmedzený čas. Súd považuje za potrebné zdôrazniť aj skutočnosť, že hoci na podnet žalobkyne bolo vykonané rozsiahle znalecké dokazovanie, nebolo v konaní jednoznačne preukázané, že zdravotné ťažkosti žalobkyne sú spôsobené iba nevyhovujúcim stavom predmetného bytu. K tejto otázke bola kompetentná sa vyjadriť iba znalkyňa Ing. Elena Piecková (mykologické laboratórium SZU), ktorá konštatovala, že v byte zistené mikroskopické vláknité huby sú bežnou mykotickou kolonizáciou vnútorných pobytových priestorov a pochádzajú z vonkajšieho prostredia a nič nenasvedčuje na vnútorné zdroje kontaminácie. Je nesporné a súd v tejto otázke nepolemizuje, že zotrvanie v prostredí, ktoré je kontaminované zistenými mikromycétami môže u predisponovaných ľudí (pričom žalobkyňa jednoznačne so svojou anamnézou do tejto skupiny patrí) viesť k zhoršeniu ich zdravotného stavu. Avšak samotný tento fakt a skutočnosť, že žalobkyňa obýva byt, v ktorom sa tieto mikromycéty vyskytli ešte nemožno vyhodnotiť ako zásah žalovaného do osobnostných práv žalobkyne. Aj znalkyňa sa vyjadrila, že na zlepšenie skúmaného vnútorného prostredia bytu odporúča jeho očistu, vrátane maľovania nátermi bez organických prísad, ďalej odstránenie zdrojov a pohlcovačov prachu a pravidelnú silnú výmenu vzduchu viackrát denne. Ku zlepšeniu prostredia bytu mohla preto prispieť aj samotná žalobkyňa. Súd zároveň poukazuje aj na skutočnosť, že o závadách v byte žalobkyňa preukázateľne mala vedomosť už od roku 1989, pričom výzva na odstránenie závad v byte bola datovaná až listom zo dňa 30.07.2008, kedy žalobkyňa adresovala žalovanému výzvu na odstránenie závad v byte. Nemožno sa preto stotožniť s tvrdením žalobkyne, že žalovaný ju vystavuje 24 rokov krutému zaobchádzaniu, pretože býva v byte, ktorý je neobývateľný a je tam vlhko. 6. Súd prvej inštancie v prípade rozhodovania o priznaní zadosťučinenia v peniazoch musí mať v konaní za preukázané, že morálne zadosťučinenie sa javí v konkrétnom prípade ako nepostačujúce a tým aj neúčinné. Keďže súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobkynine práva na ochranu osobnosti neboli konaním žalovaného porušené, nerozhodol ani o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a návrh žalobkyne ako nedôvodný zamietol. V konaní žalovaný uplatnil námietku premlčania, avšak súd prvej inštancie sa ňou nezaoberal z dôvodu, že žalobu na ochranu osobnosti ako nedôvodnú zamietol. Zároveň však konštatoval, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka je osobné právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje, premlčacia doba v takom prípade začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu. Žalobkyňa svoju žalobu odvíjala od stanoviska hygienika z roku 1989 a preto bol by jej nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy premlčaný. 7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP s tým, že po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením. Úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100 % a o jej konkrétnej výške rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 8. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedla, že súd prvej inštancie nevzal v úvahu jej doplnenie žaloby na pojednávaní zo dňa 01.07.2010, kde žalobou o zaplatenie sumy 66.387,84 eur z titulu náhrady škody na zdraví a zaplatenie sumy 16.596,96 eur, ako náhrady nemajetkovej ujmy titulom ochrany osobnosti sa domáha na tom základe, že žalovaný ako vlastník a súčasne prenajímateľ jednoizbového bytu dlhodobo porušuje svoju zákonnú povinnosť, a to udržiavať byt v stave spôsobilom na riadne užívanie, pričom v dôsledku tohto protiprávneho konania žalovaného došlo k vzniku škody na zdraví žalobkyne, za ktorú škodu na zdraví zodpovedá žalovaný. Zdôraznila, že došlo k doživotnému poškodeniu zdravia žalobkyne. Po pridelení bytu a po jeho krátkom užívaní sa začali prejavovať zakryté nedostatky bytu (rozšírenie plesne, rozšírenie prehnitia podlahy pod novopoloženou PVC krytinou, pričom obvodný hygienik konštatoval, že byt je posúdený ako zdravotne nevhodný, žalovaný nepristúpil k odstráneniu závad bytu, a preto žalobkyňa na vlastné náklady dala odstrániť prehnitú podlahu v kuchyni, nahradila ju novou dlažbou, vrátane kúpeľne, avšak ani čiastočná oprava v byte na náklady žalobkyne neodstránila závady bytu, a to vlhkosť a plesne. V roku 2001 bolo podľa stanoviska Štátneho zdravotného ústavu hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 16.01.2001 zistené v priestoroch bytu zaplesnenie stien, ktoré podľa tohto stanoviska môžu priamo ohrozovať zdravotný stav užívateľa bytu. Žalovaný nepristúpil k odstráneniu závad bytu ani po vykonanej ohliadke z 25.04.2007 a po dohode o zahájení odstraňovania závad. Žalovaný ani po sprístupnení bytu k vykonaniu ohliadky elektroinštalácie v byte spoločnosťou Elektric Works nepristúpil k rekonštrukcii závadného bytu, listom zo dňa 14.10.2008 zrušil termín rekonštrukčných prác z dôvodu, že rekonštrukčné práce budú vykonané až po úhrade nedoplatku v sume 20.215,82 Sk. Žalobkyňa dôvodnosť nedoplatku listom zo dňa 28.10.2008 namietala, pretože nedoplatok vznikol z dôvodu opakovaného zvýšenia nájomného, o ktorom sa žalobkyňa dozvedela až po cca 8 mesiacoch. Zároveň žalobkyňa poukázala na znalecký posudok Ing. Lýdie Tučániovej zo dňa 21.12.2009, pričom bližší popis plesní a mikroorganizmov, ktoré sa v byte vyskytovali je uvedený v mykologickej analýze bytu, ktorú vypracoval doc. MUDr. Martin Gajdoš, CSc. Žalobkyňa okrem ust. § 687 a § 664 Občianskeho zákonníka poukázala i na článok 20 ods. 3 Ústavného zákona, v zmysle ktorého vlastníctvo zaväzuje a nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Žalovaný nepristúpil k splneniu svojej povinnosti, a to odstrániť zdravie poškodzujúce závady v byte. Neodovzdal byt v stave spôsobilom na dohodnuté - obvyklé užívanie. Takéto protiprávne konanie žalovaného predstavuje prvý predpoklad vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu. 9. K škode na zdraví žalobkyňa uviedla, že do roku 2002 viedla vitálny život, športovala a od novembra roku 2002 bola dispenzarizovaná na pľúcnej ambulancii kliniky pneumológie a ftizeológie pre závažné pľúcne diagnózy, a to prieduškovú astmu a pre obštrukčnú chorobu pľúc, chronickú infekciu bronchov. Poukázala na znalecký posudok MUDr. Marty Hájkovej, CSc. s tým, že žalobkyňa mala najvýraznejšiu pľúcnu komplikáciu stavu v mesiaci marec 2007, čo vyplýva na základe zhrnutia priebehu zdravotných komplikácií, sledovaných na pľúcnej ambulancii od roku 2002. Tiež poukázala na svedeckú výpoveď svedkyne MUDr. Hájkovej, CSc., ktorá uviedla, že počas zhoršenia zdravotného stavu je navrhovateľka limitovaná v celej kvalite života a pri zotrvaní v popisovanom byte sa môžu zvyšovať frekvencie respiračných infekcií a môže ísť aj o zníženie funkčných pľúcnych parametrov. 10. Poukázala na znalecký posudok MUDr. Heleny Hupkovej - znalecký posudok č. 1/2009 zo dňa 09.03.2009, v ktorom je uvedené, že vznik zdravotných problémov žalobkyne alebo zhoršenie jej stavu mohli byť s vysokou pravdepodobnosťou v priamej súvislosti s obývaním predmetného bytu. To isté vyplýva i zo znaleckého posudku č. 3/2010 MUDr. Marty Hájkovej ako aj zo znaleckého posudku zo dňa 12.11.2009 vypracovaného doc. MUDr. Martinom Gajdošom. Zdravotné ťažkosti žalobkyne sú doživotné a sú spôsobené baktériami vyvolanými vlhkosťou v byte, v ktorom býva. 11. Uviedla, že v žalobe zo dňa 05.08.2008 si uplatňuje nárok na náhradu za bolesť, ktorý nárok predstavuje jeden z čiastkových samostatných nárokov, z ktorých sa skladá celkový nárok na náhradu škody na zdraví. Sama niekoľkokrát ústne požiadala ošetrujúceho lekára MUDr. Branislava Remiša o vypracovanie lekárskeho posudku, ktorým by bodovo ohodnotil rozsah jej zdravotného poškodenia, avšak tento posudok nebol týmto lekárom ku dňu podania žaloby vypracovaný, preto si žalobkyňa svoj nárok v sume 66.387,84 eur uplatnila a túto sumu považuje za primeranú. Sama požiadala listom zo dňa 13.04.2010 aj zo dňa 04.06.2010 ošetrujúceho lekára MUDr. Remiša o vypracovanie lekárskeho posudku. Tiež priamo na pojednávaní dňa 01.07.2010 žiadala nariadiť znalecké dokazovanie, ktorého úlohou by bolo stanoviť bodové ohodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne a tento svoj návrh pred súdom neodvolala. K zavineniu uviedla, že predpokladom pre vznik zodpovednosti podľa § 420 je porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a tiež zavinenie škodcu, ktoré sa predpokladá protiprávnym konaním žalovaného, žalovaný zasiahol do osobnostných práv žalobkyne na zdravie, dôstojnosť o súkromie, ktoré sú chránené ust. § 11 Občianskeho zákonníka. Poukázala na čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 17 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, v zmysle ktorého nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života, rodiny, domova alebo korešpondencie a každý má právo na zákonnú ochranu proti takým zásahom alebo útokom. Tiež poukázala na niektoré rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, a to rozsudok vo veci Niemetz proti Nemecku a vec Berrhab proti Holandsku. Zdôraznila, že zhoršením jej zdravotného stavu je limitovaná v celej svojej kvalite života, príznaky, tak ako sú vyššie uvedené, jej nedovoľujú robiť bežné činnosti, limitujú ju vo fyzickej činnosti, čo má samozrejme dopad aj na jej psychiku a obmedzujú ju na obvyklom spôsobe života. Poukázala na svedeckú výpoveď Z. F., ktorá potvrdila, že vzťah žalobkyne s rodinou je nulový, nenavštevujú sa pre zdravotné ťažkosti žalobkyne napriek tomu, že vzťah k synovi má blízky a sú na seba naviazaní aj s vnúčatami. 12. K premlčaniu nároku žalobkyňa uviedla, že súd prvej inštancie nesprávne konštatoval, že žalobkyňa odvíja svoju žalobu od stanoviska hygienika z roku 1989. V prejednávanej veci bolo predloženým listinným dôkazom zo dňa 10.10.2007, ktorý vyhotovil lekár MUDr. Remiš potvrdené, že žalobkyňa mala najvýraznejšiu pľúcnu komplikáciu stavu v mesiaci marec 2007. Týmto momentom bolo zasiahnuté do osobnostných práv žalobkyne na zdravie, dôstojnosť a súkromie chránené ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. 13. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 05.05.2015. Žiadal, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a zároveň priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania. 14. Uviedol, že žalobkyňa obýva predmetný byt č. X na Z. ulici XX bez právneho dôvodu. V súčasnosti má žalovaný voči žalobkyni nárok vo výške 19.749,62 eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu, keď žalobkyňa platila iba svojvoľne vypočítanú čiastku. Žalovaný zdôraznil, že žalobkyňa tak v minulosti, ale aj v súčasnosti trvalo odopiera žalovanému ako vlastníkovi bytu potrebnú súčinnosť a odmieta byt sprístupniť. V zápisnici z 20.01.1989 je stav bytu uvedený ako dobrý, žalovaný v roku 1989 vykonal udržiavacie práce v byte, žalobkyňa odmietala sprístupniť byt, resp. na poslednú chvíľu menila stanovené termíny, pričom žalovaný sa nebránil vykonaniu obhliadky bytu, vykonaniu montáže vodomerov, revízie elektrických zariadení, revízie plynu a udržiavania rekonštrukčných prác. Tiež ohliadkou z 25.04.2007 bolo konštatované, že byt zodpovedá stavu dlhodobého užívania. Uviedol, že dňa 12.11.2009 bol vypracovaný posudok Ing. Eleny Pieckovej na mykologickú analýzu bytu, v ktorom sa konštatuje, že mikroskopické vláknité huby sú bežnou mykotickou kolonizáciou vnútorných pobytových priestorov, pričom mikromycéty pochádzajú z vonkajšieho prostredia a nenasvedčuje to na vnútorné zdroje kontaminácie. Uviedol, že v konaní pod sp.zn. 12C/45/2009 mala povinnosť žalobkyňa na príkaz súdu predmetný byt dňa 29.01.2014 sprístupniť, pričom súd v zápisnici o ohliadke bytu konštatoval, že byt je vkusne zariadený, čistý, udržiavaný v užívateľskom stave, následne po obhliadke bytu bol vo veci vydaný rozsudok, ktorým bola žalobkyňa priznaná v časti zľava z nájomného a súd zamietol zľavu na úhrady za plnenie spojené s užívaním bytu v celom rozsahu, uložil žalovanému vykonať v byte opravy. Žalovaný sa voči tomuto rozsudku neodvolal, nakoľko ide o jeho majetok a má záujem sa o predmetný byt starať. Vzhľadom na čiastočne správoplatnený rozsudok OS BA I sp.zn. 12C/45/2009, listom zo dňa 11.09.2014 žiadal o sprístupnenie prostredníctvom právneho zástupcu žalobkyne, zároveň stanovil termín začatia prác na 22.09.2014 o 09.00 hod., pričom žalobkyňa žiadala doručiť harmonogram plánu opráv bytu, žalovaný vyhovel žalobkyni a dňa 24.09.2014 sa uskutočnila obhliadka bytu, následne zástupca žalobkyne úplne bezdôvodne a v rozpore s rozsudkom žiadal o doplnenie harmonogramu prác opráv bytu. Po doplnení harmonogramu prác zo strany žalovaného žalovaný chcel začať dňa 27.10.2014 práce na byte, avšak byt nebol vyprataný, žalobkyňa odmietla odovzdať kľúče od bytu a začatie prác bolo zmarené samotnou žalobkyňou. Po opätovnej výzve na žalobkyňu o poskytnutie súčinnosti a sprístupnenie bytu bol stanovený nový termín začatia prác na 10.11.2014, avšak byt nebol opätovne pripravený na výkon prác, preto žalovaný navrhol žalobkyni, aby zabezpečila vykonanie prác sama na náklady vlastníka bytu, t.j. žalovaného po odsúhlasení cenovej ponuky, čo však žalobkyňa odmietla. Žiadne cenové ponuky neboli žalovanému doručené na prerokovanie a schválenie, do dnešného dňa byt nie je vyprataný a pripravený na vykonávanie prác v zmysle rozsudku a z predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že žalovaný vynaložil všetko úsilie, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať, aby si svoju povinnosť, uloženú mu rozsudkom, ktorý akceptoval a nepodával proti nemu opravný prostriedok, riadne splnil. To, že doposiaľ nedošlo k predmetným prácam je dôsledok ignorovania požiadaviek jednak zhotoviteľov a jednak žalovaného samotnou žalobkyňou, ktorá neposkytla ani minimálnu súčinnosť. Posledný ústretový krok vykonal žalovaný listom zo dňa 11.03.2015 a ponúkol žalobkyni do nájmu byt č. X na Z. ul. č. XX v K., ktorý je vedľa bytu č. 6, ktorý žalobkyňa užíva bez právneho dôvodu, nájom mal byť uzatvorený na dobu určitú. Tento byt je zrekonštruovaný a svojou veľkosťou a polohou je porovnateľný s bytom č. 6. 15. Žalovaný má za to, že žalobkyňa v konaní nepreukázala zdravotné ťažkosti ani ich príčinu, infekciou bronchov trpí takmer polovica populácie SR a tiež nepreukázala základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, porušenie právnej povinnosti existencie škody, príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou ako ja zavinenie. Nie je zrejmé, na základe čoho dospela žalobkyňa k vyčísleniu žalovanej sumy, ktorú žiada z titulu náhrady škody na zdraví uhradiť. Nepreukázala akým spôsobom malo byť zasiahnuté do jej súkromnej sféry a o aké skutočnosti opiera nárok na poskytnutie primeraného zadosťučinenia. 16. Žalobkyňa sa k písomnému vyjadreniu žalovaného k odvolaniu nevyjadrila. 17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné len čiastočne. 18. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 19. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 05.08.2008 domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy 66.387,84 eur titulom náhrady škody na zdraví, ako aj podľa žaloby a písomného vyjadrenia žalobkyne v zmysle upresnenia žaloby na pojednávaní dňa 01.07.2010, aj sumy 16.596,96 eur ako náhrady nemajetkovej ujmy titulom ochrany osobnosti, keď mala za to, že žalovaný dlhodobo porušuje svoju zákonnú povinnosť udržiavať byt nachádzajúci sa na Z. ul. č. XX v K. v stave spôsobilom na jeho riadne užívanie, pričom v dôsledku takéhoto protiprávneho konania žalovaného došlo k vzniku škody na zdraví žalobkyne a zároveň došlo i k neoprávnenému zásahu do práva žalobkyne na ochranu osobnosti, t.j. do práv, ktoré boli chránené ust. § 11 Občianskeho zákonníka. 19. Súd prvého stupňa pri posudzovaní časti žaloby, a to v súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného, ktorým malo dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobkyne, vrátane uplatnenej nemajetkovej ujmy z titulu ochrany osobnosti správne vychádzal z ust. § 11 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy a tiež správne sa zaoberal v odôvodnení svojho rozhodnutia zásahmi, ktoré uvádzala v priebehu prvostupňového konania žalobkyňa, ktoré podľa nej zasiahli do jej právom chránených práv na ochranu osobnosti. Žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 01.07.2010 k ochrane osobnosti uviedla, že žalovaný zasiahol do osobnostných práv žalobkyne na zdravie, dôstojnosť a súkromie, ktoré sú chránené ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď protiprávny zásah žalovaného preukazujú znalecké posudky od Ing. Lýdie Turčániovej (správne Ing. Lýdia Tučániová), ale aj od MUDr. Marty Hájkovej, CSc. Zároveň samotná žalobkyňa na pojednávaní za zásah žalovaného považovala i to, že musela prestať pracovať z dôvodu, že nebola schopná pracovať ako zdravotník, nemohla pracovať v kolektíve z dôvodu, že žalovaný nebol schopný opraviť predmetný byt, že žalovaný ničí jej meno a dobrú povesť, že žalovaný porušuje jej právo na súkromie tým, že bola povinná byt sprístupniť bez jej súhlasu. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobkyňou označené zásahy žalobkyňa v konaní nepreukázala, v podrobnostiach odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie na str. 10, 11 a 12 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, pričom s odôvodnením rozhodnutia v tejto časti sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva nasledovné. Možno súhlasiť so žalobkyňou, že osobnostné práva žalobkyne na zdravie, dôstojnosť a súkromie, ktoré sú chránené ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka sú najvlastnejšou, najvnútornejšou a najintímnejšou sférou ľudskej osobnosti. Z dikcie ust. § 11 Občianskeho zákonníka vyplýva, že fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej slobody; avšak žalobkyňa v konaní príčinnú súvislosť s ukončením pracovnej činnosti ako zdravotníka, v spojení s tým, že žalovaný neopravil predmetný byt, nepreukázala. K právu na ochranu osobného súkromia odvolací súd uvádza, že je právom fyzickej osoby rozhodnúť podľa svojho uváženia, či a v akom rozsahu a akým spôsobom majú byť skutočnosti jej osobného súkromia sprístupnené iným subjektom a zároveň sa brániť proti neoprávneným zásahom do tejto sféry zo strany iných osôb. Žalobkyňa ako zásah žalovaného, ktorý mal porušiť jej právo na súkromie konkretizovala tak, že bola povinná byt sprístupniť žalovanému i bez jej súhlasu. Takéto konanie žalobkyňa v priebehu prvostupňového konania nepreukázala, ňou predložené dôkazy naopak potvrdzujú (maily, výpovede žalovaného), že žalovaný vykonal obhliadku bytu vždy len so súhlasom žalobkyne, žalobkyňa v konaní nepreukázala takýto zásah žalovaného. V plnom rozsahu sa odvolací súd stotožňuje i s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď správne súd prvej inštancie uviedol, že síce žalobkyňa preukázala existenciu závad v byte, ktoré bránili riadnemu užívaniu, ktoré žalovaný v primeranej lehote neodstránil, avšak ani takéto nekonanie a nečinnosť súd prvej inštancie nepovažoval za zásah do osobnostných práv žalobkyne s poukazom na ust. § 691 Občianskeho zákonníka. Správne žalovaný v konaní na pojednávaní dňa 17.01.2012 namietal časť znaleckého posudku č. 14/2009 Ing. Tučániovej, znalkyne z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, ktorá sa v znaleckom posudku vyjadrovala a uvádzala, čo považuje za príčinu húb a plesní, pričom takéto konštatovanie znalkyne z odboru stavebníctvo, pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností neprináleží a preto správne súd prvej inštancie konštatoval, že k otázke v súvislosti s nevyhovujúcim stavom predmetného bytu bola oprávnená kompetentne vyjadriť iba znalkyňa Ing. Lena Piecková (mykologické laboratórium SZU) so záverom, že v byte zistené mikroskopické vláknité huby sú bežnou mykotickou kolonizáciou vnútorných pobytových priestorov a pochádzajú z vonkajšieho prostredia, nejde o vnútorné zdroje kontaminácie. 20. K odvolacej námietke v súvislosti s počiatkom plynutia trojročnej premlčacej doby náhrady za nemajetkovú ujmu, keď žalobkyňa uviedla, že až mesiacom marcom 2007 bolo zasiahnuté do jej osobnostných práv na zdravie, dôstojnosť a súkromie podľa § 11 Občianskeho zákonníka, keď len v mesiaci marci mohla vykonať svoje právo na uplatnenie náhrady nemajetkovej ujmy a len od tohto dňa podľa žalobkyne začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorá skončila v marci 2010, a preto svoju žalobu podala na súde ešte pred uplynutím trojročnej premlčacej doby, odvolací súd má za to, že tento tento odvolací dôvod žalobkyne neobstojí. Správne totiž súd prvej inštancie poukázal na ust. § 101 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcom po dni, kedy dôjde k neoprávnenému zásahu. Už samotná žalobkyňa svoju žalobu odvíjala od posudku hygienika (posudok zo dňa 14.09.1989 od MUDr. Jána Jesenského, obvodného hygienika). Mesiac marec 2007 preto nie je dátumom, kedy by mala začať plynúť premlčacia doba. Odvolací súd má za to, že nárok žalobkyne na zaplatenie nemajetkovej ujmy je premlčaný. Navyše, pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že i samotná žalobkyňa svoju žalobu odvíjala od stanoviska hygienika z roku 1987, táto skutočnosť jednoznačne vyplýva i zo zápisnice z pojednávania súdu prvej inštancie zo dňa 28.02.2012 č.l. 510 spisu, keď žalobkyňa konkrétne uviedla, že zaplatenia nemajetkovej ujmy sa domáha od prvého lekárskeho nálezu hygienického posudku, ktorý mal označiť predmetný byt za hygienicky závadný, t.j. od stanoviska hygienika zo dňa 14.09.1989. Odvolacia námietka zástupcu žalobkyne je preto v tejto časti nedôvodná. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd zamietajúcu časť, týkajúcu sa ochrany osobnosti a nemajetkovej ujmy z titulu ochrany osobnosti ako vecne správnu potvrdil. 21. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 12.08.2008 zároveň domáhala aj náhrady škody na zdraví vo výške 66.387,84 eur. Súd prvej inštancie nárok žalobkyne správne právne posúdil s poukazom na ust. § 444 Občianskeho zákonníka, v spojení zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov. Nesprávne však súd prvej inštancie uzavrel, keď tento nárok žalobkyne vyhodnotil ako nedôvodný z dôvodu, že žalobkyňa síce najskôr požadovala doplnenie dokazovania vo forme lekárskeho posudku, ktorý by hodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne, neskôr však žalobkyňa na tomto dokazovaní netrvala a lekársky posudok na sťaženie spoločenského uplatnenia súdu nepredložila. 22. Podľa § 120 ods. 1 OSP (procesný predpis platný do 30.06.2016) účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Ako už vyššie odvolací súd konštatoval dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu tejto veci po 30. júny 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže odvolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 01.07.2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP, rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 CSP procesné účinky odvolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po 30.06.2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov CSP, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok II ods. 1 a ods. 2 CSP), vrátane článku III ods. 1 CSP. 23. Podľa vyššie citovaného ustanovenia dokazovanie je zákonom upravený postup súdu, ako aj účastníkov konania, na základe ktorého súd získava pre rozhodnutie podstatné skutkové poznatky o veci, ktorá je predmetom konania. Skutkové poznatky sú tie, ktoré podávajú informáciu o skutkových okolnostiach, ktoré zakladajú a odôvodňujú prejednávaný nárok. Keďže zisťovanie skutkového stavu je jednou z najdôležitejších a najnáročnejších činností súdu, súd ešte predtým ako začne vykonávať dokazovanie musí určiť, čo je predmetom dokazovania. Vymedzenie predmetu dokazovania závisí aj od účastníkov konania, od ich povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. V niektorých prípadoch zákon výslovne ustanovuje, že určitá skutočnosť musí byť preukázaná len určitým dôkazným prostriedkom. Dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli (okrem výnimiek podľa § 120 ods. 1 posledná veta) Súd nemusí vykonať všetky dôkazy účastníkom navrhnuté. Výber dôkazov, ktoré sa majú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde (viď § 120 ods. 2 OSP - predpis platný do 30.06.2016). Súd musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený účastníkom. Odvolací súd poukazuje na ust. § 120 ods. 1 posledná veta, ktoré ustanovenie súdu umožňuje, aby vykonal aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania. Predmetné ustanovenie dáva súdu možnosť napomôcť zistenie správneho skutkového stavu. Ide o prelomenie zásady formálnej pravdy v sporovom konaní, pretože súd vlastne prestáva byť viazaný dôkaznými návrhmi strán. Tento postup nie je pravidlom, naopak, ide o výnimočný postup, ktorý je možný využiť vtedy, keď je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné na rozhodnutie vo veci. Takýto postup vyplýva i z dôvodovej správy k zákonu č. 519/1991 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa OSP a Notársky poriadok (právny predpis platný do 30.06.2016), v zmysle ktorého súd môže vykonať aj iné, účastníkmi nenavrhnuté dôkazy vtedy, ak to bude pokladať za potrebné na zistenie skutkového stavu, či pre právne posúdenie veci. Ide napríklad o povinnosť súdu ustanoviť znalca, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, a to aj v prípade, ak účastník znalecké dokazovanie nenavrhol. O takýto prípad ide aj v danej veci, keď súd prvej inštancie žalobu žalobkyne, pokiaľ sa týka náhrady škody na zdraví, zamietol z dôvodu, že žalobkyňa nepredložila lekársky posudok, ktorý by hodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia a bolestné a ani neskôr nepožadovala v tomto smere dokazovanie doplniť. Nesprávny bol preto postup súdu prvej inštancie, keď v tejto časti žalobu žalobkyne o náhradu škody na zdraví ako nedôvodnú bez ďalšieho zamietol. Pri škode na zdraví podľa § 444 Občianskeho zákonníka sa jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia, pričom oba nároky majú za cieľ, aby si poškodený za ich peňažnú náhradu mohol zaobstarať pôžitky, ktorými si nahradí prežité alebo prežívané utrpenie, či obmedzenie v živote v dôsledku poškodeného zdravia. Bolesti poškodeného a sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňujú jednorázovo, pričom podmienky pre poskytovanie bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a výšku týchto náhrad ustanovuje zákon č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. 24. Ako už bolo vyššie uvedené, v súlade s ust. § 120 OSP, žalobkyňa mala v priebehu konania dokázať skutkové okolnosti. V súvislosti s nárokom na náhradu škody na zdraví (náhrada ujmy na zdraví) žalobkyňa v priebehu prvostupňového konania uvádzala, že byt, do ktorého sa nasťahovala dňa 07.03.1989 je závadný a tvrdila, že len na základe závadného bytu došlo k poškodeniu jej zdravia. Podľa odvolacieho súdu však to nie je správne tvrdenie, lebo žalobkyňou predložené dôkazy, nachádzajúce sa v spise nasvedčujú, že zdravotný stav žalobkyne nebol stopercentný už predtým, ako sa do bytu nasťahovala. Sama žalobkyňa v písomnom podaní zo dňa 04.07.1989 (č.l. 19) uvádza, že sa po operácii nasťahovala do predmetného bytu a neustále je na PN, sama udáva od 03.02.1989, pričom zo žaloby vyplýva, že žalobkyňa až 07.03.1989 nadobudla právo užívať byt na ul. M., Y. Z písomného podania zo dňa 11.10.2007, ktoré žalobkyňa predložila a ktoré sa týka zhrnutia priebehu zdravotných komplikácií sledovaných na pľúcnej ambulancii pre CF od roku 2002 na žiadosť pacientky od MUDr. Branislava Remiša vyplýva, že žalobkyňa je v jeho ambulancii sledovaná len od roku 2002. Odvolací súd má za to, že možno predpokladať, že pri príchode do ambulancie v roku 2002 žalobkyňa už predtým pravdepodobne mala zdravotné potiaže a začala byť v predmetnej ambulancii sledovaná od roku 2002 práve pre atypickú CF, pre chronickú infekciu bronchov, s výraznou astmatickou reakciou a z dôvodu opakovaných infekcií dýchacích ciest. Preto tvrdenie žalobkyne, že do roku 2002 bola vitálna, nie je doposiaľ presvedčivé. Zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní dňa 18.10.2011 predložila súdu prvej inštancie výpis zo zdravotnej poisťovne za obdobie od 01.01.1995 do 31.12.2009, ktorým preukazovala, že žalobkyňa do roku 2002 ochoreniami dýchacích ciest netrpela, naopak, z výpovede MUDr. Marty Hájkovej na pojednávaní toho istého dňa (18.10.2011) vyplýva, že z dokumentácie, s ktorou žalobkyňa prišla je možné povedať, že ochorenie trvalo už niekoľko rokov, nebolo novozistené. Na jednej strane žalobkyňa predložila listinný dôkaz len od 01.01.1995, pričom byt žalobkyňa nadobudla dňa 07.03.1989, na druhej strane svedkyňa MUDr. Marta Hájková vo svojej výpovedi uvádza, že ochorenie trvalo už niekoľko rokov, nebolo novozistené, avšak nebolo bližšie konkretizované ako dlho, resp. odkedy predmetné ochorenie trvalo. Z výpovede svedkyne MUDr. Marty Hájkovej zároveň vyplynulo, že svedkyňa dospela k záveru, že žalobkyňa je nositeľom génu cystickej fibrózy, pričom na otázku právneho zástupcu žalobkyne, či sa svedkyňa stretla s prípadom, že pacientovi diagnostikovali cystickú fibrózu vo veku 54 rokov svedkyňa uviedla, že áno. Preto bude vecou súdu prvej inštancie tieto dôkazy vyhodnotiť a v prípade, že žalobkyňa je nositeľom génu cystickej fibrózy, ktoré je dedičným systémovým ochorením s postihnutím dolných ciest dýchacích, priedušky a pľúca a tiež so zdravotným poškodením priedušková astma, je potrebné zistiť vznik, t.j. kedy tieto choroby boli prvý krát u žalobkyni zistené, týchto závažných pľúcnych diagnóz, a to doplnením dokazovania, ktorú bude musieť navrhnúť a preukázať žalobkyňa vzhľadom na prijatie nového procesného predpisu, a len potom je možné zhodnotiť, či jedinou príčinou zdravotných ťažkostí žalobkyne boli spôsobené zdravotne závadným bytom, v ktorom sa mali rozšíriť plesne, zhnitou podlahou, t.j. zdravotnou nevhodnosťou predmetného bytu, resp., či išlo len o možné zhoršenie zdravotného stavu žalobkyne, a teda nie vznik týchto vážnych zdravotných ochorení. Bude preto potrebné, aby žalobkyňa odstránila rozpor dôkazu, ktorý predložila, a to dôkaz o výsledku analýzy DNA z 13.11.2002 vyhotovené doc. MUDr. M. Ondrejčákom, CSc., primárom oddelenia Kliniky genetiky, podľa ktorého u žalobkyni nebola zistená prítomnosť mutácie delta F508CRTF génu s tým, že ochorenie žalobkyne nie je geneticky dané, naproti tomu bol v priebehu prvostupňového konania predložený znalecký posudok č. 3/2010 MUDr. Marty Hájkovej, u ktorej je žalobkyňa liečená na atypickú formu cystickej fibrózy (ide o rodinný výskyt dF508), ktorá má byť dedičným systémovým ochorením, pričom túto skutočnosť MUDr. Marta Hájková potvrdila i na pojednávaní dňa 18.10.2011 (č.l. 364). 25. Sama žalobkyňa nepredložila v konaní posudok na výšku bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a súd prvej inštancie neurčil, nevyhodnotil, v akom rozsahu predmetný byt spôsobil, či už vznik uvádzaného ochorenia, resp. len zhoršenie zdravotného stavu žalobkyne a tiež sa bližšie nezaoberal, či zhoršenie tohto zdravotného stavu žalobkyne je v príčinnej súvislosti s bytom, o ktorom žalobkyňa tvrdí, že je zdravotne závadný. Bude potrebné následne vyhodnotiť, či k nevyhovujúcim bytovým podmienkam (napr. mikroskopické vláknité huby) neprispela i samotná žalobkyňa, či ako nájomca bytu zabezpečovala riadne bežnú údržbu bytu, napríklad či byt bol riadne vetraný, či bola vykonaná jeho očista, vrátane maľovania náterov bez organických prísad alebo napríklad aj tým, že sama žalobkyňa vykoná drobné opravy, napr. opravu splachovača, ktorá patrí do kategórie drobných opráv, ktoré má povinnosť hradiť nájomca, nie žalovaný (viď výpoveď svedkyne Q. U. na pojednávaní dňa 09.09.2010, č.l. 218 spisu). 26. Vzhľadom na vyššie uvedené preto bude úlohou súdu prvej inštancie vytýčiť pojednávanie a postupovať v súčasnosti v zmysle nového procesného predpisu, okrem iného i podľa ust. § 132 CSP, v zmysle ktorého povinnosť označiť dôkazy majú strany sporu. Súd podľa CSP zásadne nevykonáva dokazovanie bez návrhu strán sporu. Súd vyhodnotí opätovne znalecký posudok a dôkazy, ktoré navrhnú strany sporu, ktorý bol vyhotovený na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní zo dňa 12.11.2009 a súd prvej inštancie ustáli, či je príčinná súvislosť medzi vznikom, resp. len medzi zhoršením zdravotného stavu žalobkyne a bytom, o ktorom žalobkyňa tvrdí, že je závadný. Práve z dôvodu, že žalobkyňa v žalobe uviedla žalovanú sumu za škodu na zdraví (ujma na zdraví) vo výške 2.000.000,- Sk (66.387,84 eur) a keďže peňažná náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje len na základe lekárskeho posudku, odvolací súd má za to, že v danej veci bude vecou žalobkyne preukázať prečo si uplatňuje náhradu škody na zdraví vo výške 2. 000.000,- Sk. 27. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa náhrady škody na zdraví ako aj v časti trov 1. stupňového konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP. 28. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí v súlade s ust. § 396 ods. 3 CSP. 29. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).