Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/670/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1309203593 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1309203593.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci žalobcu: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, so sídlom Vajanského nábrežie č. 3, Bratislava, IČO: 603 147, zastúpený LEGAL CARTEL s.r.o., so sídlom Ľubinská č. 18, Bratislava, IČO: 36 677 175, proti žalovanému : Z.. O. H., bytom P. W. č. XX, G., zastúpený AK JUDr. Radoslav Olijáš, so sídlom Gr?sslingova 58, Bratislava, IČO: 30 795 508, o zaplatenie 89,62 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 27. 06. 2013, č.k. 16C/136/2009-137 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 27. 06. 2013, č.k. 16C/136/2009-137 p o t v r d z u j e. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenie sumy 89,62 eur s prísl., z titulu vynaložených nákladov súvisiacich s nútením odtiahnutím osobnému motorového vozidla. Súd prvej inštancie konštatoval, že vozidlo žalovaného (S., evidenčné číslo D.: K. XX-XX, bolo odstránené z komunikácie dňa 12. 05. 2006 na A. v G.. Dôvodom na odstránenie bol zákaz státia na W.. Vozidlo bolo vydané S. H. dňa 12. 05. 2006 o 20.10 hod, ktorá prevzatie vozidla potvrdila a zároveň uviedla, že sa jedná o neoprávnený odťah. Žalovaný žiadal žalobcu zamietnuť, uviedol, že pohľadávka správcu cesty na náhradu nákladov má najbližšie k režimu bezdôvodného obohatenia, pričom táto pohľadávka sa preto premlčuje v dvojročnej subjektívnej a trojročnej objektívnej dobe. Žalovaný namietol premlčanie, keďže pohľadávka žalobcu bola splatná 1. dňa po tom, čo plnenie žalobca požiadal, t.j. dňa 13. 05. 2006 a posledným dňom dvojročnej subjektívnej premlčacej doby bol deň 13. 05. 2008; posledný deň trojročnej objektívnej premlčacej doby bol deň 12. 05. 2009. Ak žaloba bola podaná 14. 05. 2009, bola podaná po uplynutí premlčacej doby. Žalobca namietal, že vzhľadom na ustanovenie § 40 Zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, v znení neskorších predpisov vyplýva správcovi komunikácia právo na úhradu nákladov na odťah motorového vozidla, preto nejde o bezdôvodné obohatenie, ani o nárok na náhradu škody, ale o verejnoprávny vzťah, vyplývajúci priamo z ust. zákona, ktorý podlieha všeobecnej premlčacej lehote troch rokov, a preto sa žalobca nestotožnil s námietkou premlčania, pretože pri prevzatí vozidla bol oprávnenej osobe odovzdaný doklad na úhradu so splatnosťou dňa 19. 05. 2006. Žalovaný sa dostal do omeškania dňa 20. 05. 2006 a preto všeobecná premlčacia lehota uplynula dňa 20. 05. 2009. K výške nákladov uviedol, že tieto boli určené v súlade so skutočnými nákladmi. K odťahu uviedol, že v zmysle nariadenia Hlavného mesta G. je starosta Mestskej časti oprávnenej poveriť príslušníka mestskej polície vykonávaním určitých úloh, a teda aj rozhodnutím o samotnom odťahu motorového vozidla. Poverenie správcu komunikácie o zabezpečovaní odstraňovania vozidiel je platné a mestský policajt postupoval zákonne. 2. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 40 Zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, ako aj ust. § 3 d) Zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (Cestný zákon) a § 3 d) ods. 3 a ods. 5 písm. d) citovaného zákona. Zároveň sa zaoberal vznesenou námietkou premlčania, dospel k záveru, že táto je odôvodnená. Mal za to, že v danom prípade nejde o bezdôvodné obohatenie, ale o nárok žalobcu, ktorý vyplýva priamo z ust. § 40 Zákona č. 315/1996 Z.z. (Zákon o premávke na pozemných komunikáciách), pričom ide o verejnoprávny vzťah medzi správcom komunikácie a prevádzkovateľom motorového vozidla, a priamo z ust. tohto zákona vyplýva žalovanému povinnosť uhradiť náklady odťahu motorového vozidla správcovi komunikácie. Preto s poukazom na ust. § 100 ods. 1, § 101 OZ vychádzal z toho, že možnosť uplatniť nárok na súde nastáva splatnosťou dlhu, však v prípade ak splatnosť nebola dohodnutá, ani inak určená, začína premlčacia doba bežať dňom nasledujúcim po tom, čo dlh vznikol. Veriteľ totiž môže už nasledujúci deň po vzniku dlhu vyvolať jeho splatnosť, preto rozhodným dňom pre začiatok plynutia premlčacej doby je deň, ktorý nasleduje po vzniku takéhoto právneho vzťahu a nie deň, kedy nastala splatnosť dlhu (R XX/XXXX). Keďže žalobca si mohol svoju pohľadávku voči žalovanému uplatniť už dňa 13. 05. 2006 a je právne relevantné akú splatnosť si žalobca stanovil vo výzve, splatnosť nebola dohodnutá a ani inak určená a keďže žaloba bola podaná po uplynutí premlčacej doby dňa 14. 05. 2009, žalobu súd prvej inštancie z dôvodu premlčania zamietol. O trovách prvostupňového konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov prvostupňového konania celkom v sume 134,34 eur. 3. Proti tomuto rozsudku v zákonnom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval za nesprávny, pričom poukázal na ust. § 40 ods. 4 písm. a) Zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v zmysle ktorého ustanovenia správca cesty môže odstrániť vozidlo, ktoré je ponechané na ceste vrátane chodníka, na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je ponechané na mieste, kde je zastavenie alebo státie zakázané. Toto ustanovenie priamo zakladá verejnoprávny vzťah medzi správcom komunikácie, z ktorej bolo motorové vozidlo odstránené, a prevádzkovateľom odstráneného motorového vozidla a preto žalovanému priamo vyplýva povinnosť uhradiť náklady odťahu motorového vozidla správcovi komunikácie. Nejde o bezdôvodné obohatenie, ani o nárok na náhradu škody, ale o verejnoprávny vzťah, ktorý vyplýva priamo z ust. zákona o premávke na pozemných komunikáciách, ktorý podlieha všeobecnej premlčacej lehote troch rokov. Začiatok plynutia premlčacej doby podľa § 101 OZ vychádza z toho, že možnosť uplatniť nárok na súde nastáva splatnosťou dlhu. Splatnosť pohľadávky môže byť dohodnutá v zmluve, určená právnym predpisom, prípadne rozhodnutím súdu. Ak čas splnenia nebol dohodnutý a nebol daný ani na voľbu dlžníka, veriteľ môže kedykoľvek, hoci aj na druhý deň potom, čo dlh vznikol vyzvať dlžníka, aby plnil. Dlžník je povinný predmet záväzku splniť v nasledujúci deň po obdržaní výzvy (upomienky). V tom prípade platí na splnenie čas, ktorý určil veriteľ vo svoje výzve dlžníkovi. Zároveň žalobca zdôraznil, že pri prevzatí vozidla bol oprávnenej osobe odovzdaný doklad na úhradu ceny za odťah motorového vozidla žalovaného, so splatnosťou 19. 05. 2006. Nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania dňa 20. 05. 2006, všeobecná premlčacia lehota uplynula dňa 20. 05. 2009. Žaloba bola podaná dňa 14. 05. 2009, t.j. v rámci premlčacej lehoty a preto nárok žalobcu nie je v žiadnom prípade premlčaný. Žalobca si zároveň uplatnil i trovy právneho zastúpenia vo výške 29,29 eur. 4. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 29,29 eur. Žalovaný poukázal na ust. § 563 OZ a uviedol, že i žalobca na pojednávaní dňa 07. 05. 2013 sa vyjadril v tom zmysle, že k dohode so žalovaným o splatnosti žalovanej pohľadávky nedošlo a čas splatnosti tejto pohľadávky nebola určená žiadnym predpisom ani rozhodnutím, a preto s poukazom na § 563 OZ žalovaná pohľadávka sa stala splatnou prvého dňa po tom, čo o jej zaplatenie žalobca požiadal, t.j. dňa 13. 05. 2006. Zároveň zdôraznil, že časť splatnosti dlhu jasne ustanovuje § 563 OZ a žalobca nie je oprávnený podľa vlastnej ľubovôle určovať inú splatnosť dlhu, napr. dátumom na faktúre a tým ani nie oprávnený určovať začiatok behu premlčacej doby. Žaloba bola podaná až dňa 14. 05. 2009, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby, ktorá skutočnosť vylučuje dôvodnosť žaloby. Zároveň žalovaný poukázal na judikatúru rozsudky KS v G. a KS v Y., v zmysle ktorých veriteľom pohľadávky na náhradu nákladov za odťah vozidla je výlučne správca cesty a spoločnosť, ktorá fakticky výkon odťahu pre správcu cesty vykonala, nie je aktívne legitimovaná na vymáhanie nákladov za odťah vozidla. V tejto veci žalobcu pôvodne podal Aster, s.r.o., ktorá však aktívne legitimovaná nikdy nemohla byť. Prvým (originálnym) veriteľom pohľadávky môže byť síce súčasný žalobca avšak tento nemohol takú pohľadávku nadobudnúť postúpením pohľadávky od spoločnosti Aster, s.r.o.. Žalobca ako teoreticky aktívne legitimovaný subjekt podal žalobu na svoje pristúpenie do konania až dňa 10. 02. 2010, teda dávno po uplynutí trojročnej premlčacej doby. 5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania, dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 7. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1 CSP z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP) a na jej základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP). 8. Správne súd prvej inštancie poukázal na ust. § 40 Zákona č. 315/1996 Z.z. o prevádzke na pozemných komunikáciách, v spojení s ust. § 3 d) ods. 3 a ods. 5 Zákona č. 135/1961 Zbierky o pozemných komunikáciách, tzv. Cestný zákon. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že k odtiahnutiu osobného motorového vozidla došlo dňa 12. 05. 2006 na A. v G.. Podľa rozhodnutia správcu komunikácie motorové vozidlo stálo v zákaze státia na W. v G., čím podľa žalobcu došlo k porušeniu ust. § 40 Zákona č. 315/1996 Z.z. a následne odťah osobného motorového vozidla bol vykonaný odťahovou službou spoločnosťou Aster, s.r.o.. Z protokolu o výdaji vozidla uloženého po nútenom odťahu zo dňa 12. 05. 2006 vyplýva, že výkon odťahu pri prevzatí vozidla nebol uhradený, preberajúci (S. H.) potvrdila prevzatie faktúry na úhradu vo výške 2 700,- Sk, a tiež pri prevzatí vozidla v protokole uviedla, že ide o neoprávnený odťah motorového vozidla. 9. Zároveň bola preberajúcej odovzdaná i faktúra zo dňa 12. 05. 2006 na sumu 2 700,- Sk s dátumom splatnosti 19. 05. 2006. Nakoľko žalovaný okrem námietky paušálnej sumy nákladov vzniesol i námietku premlčania, správne sa súd prvej inštancie v prvom rade zaoberal vznesenou námietkou premlčania. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade nejde o bezdôvodné obohatenie, ale o nárok žalobcu, ktorý vyplýva zo Zákonu č. 315/1996 Z.z.. (ust. § 40 citovaného zákona) v zmysle ktorého vyplýva žalovanému povinnosť uhradiť náklady odťahu motorového vozidla priamo správcovi komunikácie (ustanovenie § 40 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov stanovuje povinnosť tomu, kto spôsobil prekážku cestnej premávky, ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, odstráni ju na jeho náklady správca cesty. Správca cesty môže odstrániť vozidlo, ktoré je ponechané na ceste vrátane chodníka, na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je ponechané na mieste, kde je zastavenie alebo státie zakázané. Ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky alebo ak ide o vozidlo uvedené v odseku 4, môže o jeho odstránení rozhodnúť aj policajt. Také vozidlo správca cesty odstráni na náklady jeho prevádzkovateľa), tým, že osobné motorové vozidlo stálo v zákaze státia na W. v G. došlo k porušeniu ust. § 40 citovaného zákona a k povinnosti samotného žalovaného odstrániť predmetné motorové vozidlo, či už na svoje náklady, alebo na náklady správcu cesty. Tieto náklady bol žalovaný povinný uhradiť výlučne správcovi cesty, v danom prípade súd prvej inštancie správne uzavrel, že ide o právo na plnenie nákladov, spojených s odťahom motorového vozidla, ktorý nárok vyplýva žalobcovi priamo z ust. § 40 ods. 1 Zákona č. 315/1996 Z.z.. Teda správne i samotný žalobca v odvolaní konštatoval, že sa nejedná o bezdôvodné obohatenie a ani nárok na náhradu škody, ale o verejnoprávny vzťah, vyplývajúci priamo z ustanovení Zákona o premávke na pozemných komunikáciách, ktorý podlieha všeobecnej premlčacej lehote 3 rokov. Nesprávne však žalobca poukázal na začiatok plynutia premlčacej doby podľa ust. § 101 OZ s tým, že možnosť uplatniť nárok na súde nastáva splatnosťou dlhu, a v konkrétnom prípade podľa žalobcu platí na splnenie čas, ktorý určil veriteľ vo svojej výzve dlžníkovi. Opätovne poukázal na prevzatie vozidla pri ktorom bol oprávnenej osobe odovzdaný doklad na úhradu ceny za odťah motorového vozidla žalovaného so splatnosťou 19. 05. 2006. 10. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčiť, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 - 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná, plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 11. Vzhľadom na odvolacie dôvody žalobcu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež, že súd nesprávne právne vec posúdil, odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil a aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu. Vzhľadom na obsah odvolania žalobcu bolo potrebné v prvom rade ustáliť začiatok plynutia premlčacej doby. 12. Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať účinky premlčania podľa § 100 OZ. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym časovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia. Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby. Za tento deň sa všeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohol byť dôvodne podaný návrh na začatie konania na súd. Ide v podstate o objektívnu možnosť vykonať právo bez zreteľa na to, či oprávnená osoba by mohla právo subjektívne vykonať, alebo nie, t.j. či oprávnený subjektívne vedel alebo nevedel o svojom práve. Možnosť vykonania práva po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde splnenia záväzku. Je to časový moment, keď sa subjektívne právo transformuje do nároku oprávneného. Pokiaľ subjektívne právo nedospelo do štádia nároku, nemôže začať plynúť ani premlčacia doba. Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé na žalobu, t.j. keď možno podať návrh na začatie súdneho konania. V prípade záväzkového právneho vzťahu, obsahom ktorého je záväzok niečo dať (dare), začína premlčacia doba plynúť s platnosťou záväzku. Prvým dňom kedy sa právo mohlo vykonať, je spravidla deň splatnosti pohľadávky. Splatnosť dlhu začína spravidla dňom, keď mal dlžník začať s plnením dlhu. Tu premlčacia doba plynie odo dňa, ktorý nasleduje po dni splatnosti dlhu. Avšak v prípade, že splatnosť dlhu nebola dohodnutá a ani inak určená, začína premlčacia doba plynúť dňom nasledujúcom po tom, keď dlh vznikol. Inak povedané, pre počiatok plynutia premlčacej doby je v tomto prípade rozhodujúci deň bezprostredne nasledujúci po dni, kedy došlo k vzniku dlhu, t.j. nie až deň, kedy došlo k splatnosti dlhu. Vyplýva to z toho, že veriteľ môže už nasledujúci deň po vzniku dlhu vyvolať splatnosť dlhu, a teda svoje právo aj vykonať. Viď P. X OZ X Veľký komentár G., prípadne judikatúra súdov napr. rozhodnutie najvyššieho súdu ČSR sp. zn. XCz/XX/XXXX, zo dňa 30. 11. 1981, uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk pod č. R XX/XXXX (podľa ktorého ak nebola doba splnenia dlhu dohodnutá ani inak ustanovená, začína premlčacia doba plynúť nasledujúcim dňom po vzniku dlhu), ku ktorému sa prihlásila aj aktuálna judikatúra NS SR napr. v rozsudku sp. zn. 1Cdo/25/2003 z 24. 06. 2003 (R XX/ XXXX), napr. rozsudok sp.zn. 33Cdo/2874/2007 zo dňa 26. 05. 2010, 33Cdo/3986/2010, zo dňa 30. 08. 2012 a iné. 13. Možno dať za pravdu žalovanému, že z obsahu spisu súdu prvej inštancie nevyplýva žiadna dohoda o splatnosti žalovanej pohľadávky. Takouto výzvou nie je doklad na úhradu ceny za odťah motorového vozidla so splatnosťou 19. 05. 2006. Navyše ako vyplýva z obsahu spisu, tak ako na to správne poukázal i žalovaný pôvodne žalobu podala spoločnosť ASTER, spol. s.r.o., ktorá nie je správcom komunikácie, ide o subjekt, ktorý vykonal a realizoval len odťah osobného motorového vozidla. Správne žalovaný uviedol, že veriteľom pohľadávky na prípadnú náhradu nákladov za odťah vozidla je výlučne správca cesty, a spoločnosť ktorá fakticky výkon odťahu pre správcu cesty vykonala, t.j. ASTER, s.r.o., nie je a ani nebola aktívne legitimovaná na vymáhanie nákladov za odťah vozidla. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie o zmene žalobcu rozhodol uznesením zo dňa 25. 03. 2010, ktorým pripustil zmenu strany sporu z konania tak, že pôvodného žalobcu ASTER, spol. s.r.o. z konania vystúpil a na jeho miesto pripustil nového žalobcu Mestská časť G. - N. S. so sídlom I. J., G.. Na odvolanie žalovaného proti tomuto uzneseniu, Krajský súd v G. uznesením zo dňa 30. 05. 2012 pod č.k. 7Co/189/2010-101 odvolanie žalovaného odmietol z dôvodu, že žalovaný je osobou, ktorá na podaní odvolania voči tomuto uzneseniu nie je oprávnená. 14. Súd prvej inštancie preto správne prihliadol na vznesenú námietku premlčania, zo strany žalovaného a žalobu žalobcu dôvodne zamietol. Z hľadiska hospodárnosti konania nebolo preto podľa odvolacieho súdu potrebné bližšie sa zaoberať ďalšími procesnými a skutkovými okolnosťami (viď napr. rozsudok NS SR sp. zn. S. X/XXXX, zo dňa 27. 08. 2008). 15. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil. 16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a to tak, že žalovanému ktorý bol úspešný v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Podľa § 239 ods. 1 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť o ktorej rozhodne súd prvej inštancie (§ 248 CSP). 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).