Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/698/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310203836 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1310203836.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: Slovenská republika, zastúpená Ústavom na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, so sídlom Dlhé Lúky 1, Hrnčiarovce nad Parnou proti žalovanej: F.. L. Q., B. B. X, B., zastúpenej Mgr. Beátou Stanislavovou, Buková 3, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 01. júla 2014, č.k. 14C 38/2010-214, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu žalobcu a vyhovel vzájomnej žalobe žalovanej, keď určil, že je výlučnou vlastníčkou novovytvorených parciel registra C-KM: parcely č. XXXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1257 m2, parcely č. XXXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 22 m2 a parcely č. XXXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 59 m2, ktoré boli vytvorené geometrickým plánom č. XX/XXXX, zo dňa 12.10.2009, vypracovanom na vymedzenie rozsahu duplicitného vlastníctva k pozemkom parc. č. XXXXX/XXX-XXX vyhotoviteľom SIGEO spol. s r.o., IČO: 31 346 171, autorizačne overený Ing. Jozefom Bizubom, autorizovaným geodetom a kartografom, úradne overeným dňa 21.10.2009 Správou katastra pre hl. mesto Bratislavu, tvoriaceho prílohu rozsudku a súčasne uložil žalobcovi zaplatiť žalovanej trovy konania vo výške 99,50 eur. Vychádzal zo zistenia, že rozhodnutím č. H.-XXX-XXXX/XX-L.. B.. zo dňa 20.02.1974 mala byť časť pôvodného pozemku p.č. XXXX o výmere 1975 m2 (podľa geometrického plánu č. XXX-XXXX- XXX-XX L. Č.. XX novozameraného pozemku p. č. XXXX/X) vyvlastnená pôvodnému vlastníkovi L. Q. Československým štátom na základe vyhlášky č. 47/1969 Zb. Následne bol pozemok E- KN parc. č. XXXX/X v súlade s uvedenými listinami zapísaný na LV č. XXXX A..Ú.. J. pre vlastníka Československý štát - Pozemné stavby Košice (zapísané položkou výkazu zmien XXX/XX). Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplývalo, že návrh na vyvlastnenie bol ústne prejednaný v dňoch 20.08.1973 a 08.01.1974 s pôvodnými vlastníkmi, pričom nedošlo k dohode, vlastníci sa zásadne nebránili prechodu vlastníckych práv, namietali len výšku náhrady. Podľa Rozhodnutia o dedičstve sp.zn. L. XXX/XX po poručiteľke L. Q. prešiel pôvodný pozemok p. č. XXXX (o výmere evidovanej v operáte pozemkovej knihy) A.. Ú.. J. do vlastníctva L.. D. Q. (zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX A.atastrálne územie J. položkou výkazu zmien XXX/XX). Na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. L. XXX/XX, L.. XX/XX pozemok registra E- KN parc. č. XXXX roľa o výmere 2492 m2 evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie J., zdedila žalovaná po svojom nebohom otcovi L.. D. Q. (zapísané pod položkou výkazu zmien XXXX/ XX). Vec po právnej stránke posúdil podľa § 124, § 132 ods.1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 131 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase vydania rozhodnutia č. H.-XXX-XXXX/XX- L.. B.. zo dňa 20.02.1974. S poukazom na § 80 písm. c/ O.s.p. mal preukázaný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, pretože na predmetné nehnuteľnosti je v katastri nehnuteľností vyznačená poznámka - duplicitné vlastníctvo a takéto rozhodnutie môže byť podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností. Zamietnutie žaloby žalobcu odôvodnil tým, že žalobca nesplnil dôkaznú povinnosť, keď vykonaným dokazovaním mal preukázané, že rozhodnutie č. H.Ú.-XXX-XXXX/XX-L.. B.. zo dňa 20.02.1974 nenadobudlo právoplatnosť, nebolo riadne doručené v tom čase vlastníčke parc. č. XXXX V. A..Ú.. J. L. Q.. Ak teda rozhodnutie nebolo doručené, nie je právoplatné a vlastníkom je pôvodná majiteľka, ktorej za predmetný pozemok ani nebola vyplatená finančná náhrada. Mal za to, že žalobca nepredložil dôkaz, že predmetné nehnuteľnosti boli riadne vyvlastnené (nepreukázal existenciu právoplatného rozhodnutia o vyvlastnení t.j. rozhodnutia č. H.-XXX-XXXX/XX-L.. B.. zo dňa 20.02.1974), že rozhodnutie o vyvlastnení bolo doručené právnej predchodkyni žalovanej L. Q., ani že jej za predmetné nehnuteľnosti bola reálne vyplatená finančná náhrada) a vzhľadom na uvedené potom nemohlo vzniknúť Československému štátu vlastnícke právo k časti pôvodnej parcely č. XXXX. Z uvedených dôvodov žalobu zamietol a vyhovel vzájomnej žalobe žalovanej. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. 2. Proti tomuto v rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca domáhajúc sa jeho zrušenia a zastavenia konania a postúpenia veci orgánu, do právomoci ktorého patrí, alternatívne jeho zmeny tak, aby bolo jeho žalobe vyhovené dôvodiac tým, že súd prvej inštancie nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že súdu predložil všetky relevantné dôkazy svojho legitímneho nadobudnutia nehnuteľnosti do správy majetku štátu, z ktorých vyplýva ako vyvlastňovacie konania v roku 1974 i v roku 1981 prebiehali, nakoľko parc.č. XXXX o výmere 2492 m2 bola vyvlastnená dvakrát, a to rozhodnutím Odboru výstavby a územného plánovania Obvodného národného výboru Bratislava III zo dňa 20. 2.1974, kedy bolo vyvlastnených 1975 m2 a rozhodnutím zo dňa 14. 4. 1981, kedy bolo vyvlastnených 222 m, a teda z pôvodného pozemku parc.č. XXXX zostalo vo vlastníctve L. Q. 295 m2. Vytýkal súdu prvej inštancie, že svoje rozhodnutie oprel len o časť zistených neúplných skutočnosti, teda o rozhodnutie o vyvlastnení z roku 1974 a jeho neprávoplatnosť a vôbec sa nevysporiadal s otázkou druhého vyvlastnenia časti pozemku z roku 1981, pri ktorom je vyznačená doložka právoplatnosti. Vyznačenie doložky právoplatnosti na rozhodnutí je formálnou záležitosťou, ktorá sama osebe nie je spôsobilá spochybniť existenciu právoplatného rozhodnutia, konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a postupu nasledujúceho po jeho vydaní. Mal za to, že ani vyznačenie doložky právoplatnosti na rozhodnutí bez ďalšieho nie je možné považovať za dôkaz o jeho neprávoplatnosti. Uviedol konkrétne argumenty, pre ktoré považoval rozhodnutie o vyvlastnení za právoplatné a vykonateľné a vytýkal súdu prvej inštancie , že právoplatnosť požadoval preukázať len pečiatkou s vyznačenou právoplatnosťou. Mal za to, že súd prvej inštancie nerešpektoval zákonný stav a postup Odboru výstavby a územného plánovania Obvodného národného výboru Bratislava III a obidve rozhodnutia, ktoré boli právoplatné a Správa katastra na základe nich konala, prehlásil za neprávoplatné. Poukázal na to, že L. Q. vedela o vyvlastňovacom konaní a aktívne sa do neho zapájala, zúčastnila sa rokovania a predniesla svoje požiadavky. Uviedol, že rozhodnutie o vyvlastnení zo dňa 20. 02. 1974 nadobudlo právoplatnosť dňa 15. 10. 1974. K vyplateniu finančných náhrad poukázal na to, že vyvlastniteľ ich bol povinný zaplatiť na voľný účet vyvlastnených, prípadne zložiť do depozitu štátneho notárstva po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia. Preukázal, že do depozitu štátneho notárstva neboli zložené náhrady za vyvlastnenie. Mal za to, že uniesol dôkazné bremeno predloženými písomnosťami o právoplatnom konaní a preukázaním neuloženia finančnej náhrady do depozitu Štátneho notárstva Bratislava. Namietal postup notára pri prejednávaní dedičstva po neb. L. Q., keď pracoval s pozemkovou knihou a výpisom z pozemkovej knihy, a nie s listami vlastníctva, tak ako to ukladá zákon, a preto predmetné parcely nemohli byť účinne prejednané v dedičskom konaní, keďže poručiteľke v čase smrti už nepatrili. Vytýkal súdu prvej inštancie, že v tomto smere nepreskúmal dedičské konanie po neb. L.Z. Q. a D.. D. Q.. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na nenáležitej požiadavke unesenia dôkazného bremena o doručení rozhodnutia o vyvlastnení L.Í. Q., právoplatnosti obidvoch rozhodnutí o vyvlastnení pozemku doložkou právoplatnosti napriek skutočnosti, že táto sa v dobe ich vydania vyznačovala len na žiadosť a vyplatení finančnej náhrady. Vytýkal súdu prvej inštancie, že pri späťvzatí žaloby nepostupoval zákonným spôsobom podľa § 96 ods. 2 O.s.p., že jeho rozsudok nie je v súlade s ustanovením § 157 ods. 1 O.s.p. keďže z neho nie je zrejmé vysporiadanie sa s účasťou prokuratúra, jeho odôvodnenie je neúplné a zavádzajúce a absentuje v ňom poučenie o lehote na podanie odvolania i komu možno podať odvolanie. Namietal aj výšku súdneho poplatku zaplateného zo strany žalovanej. S poukazom na to, že neb. D. Q. si uplatnil svoj nárok v zákonnej lehote na býv. Pozemkovom úrade Bratislava - mesto, mal súd prvej inštancie pre nedostatok právomoci konanie zastaviť a postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého patrí, keď protinávrh žalovanej môže byť riešený len podľa reštitučných predpisov s poukazom na ustálenú judikatúru, podľa ktorej reštitučné predpisy prioritne upravuje spôsob navrátenia majetku z tzv. doby neslobody a tieto spôsoby navrátenia majetku nemožno obchádzať inými právnymi inštitútmi, a to ani určovacou žalobou alebo dedičským konaním. Žalobca vo svojej reakcii na vyjadrenie žalovanej zotrval na svojej argumentácii uvádzanej v odvolaní. 3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu zotrvala na svojej argumentácii, že rozhodnutie bez doložky právoplatnosti nemá žiadne právne účinky a nemôže byť vykonateľné. V danom prípade vyvlastňovacie rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, neexistuje rozhodnutie opatrené doložkou právoplatnosti, a to ani v katastri, kde malo tvoriť právny titul k zmene vlastníckych vzťahov. Konajúce orgány nezabezpečili zákonné doručenie rozhodnutí do vlastných rúk účastníkov, neexistujú doručenky účastníkom, z ktorých by bolo možné vyvodiť doručenie a právoplatnosť konečného rozhodnutia a nestačí poukázať na vedomosť účastníka o konaní. Poukázala na to, že z vyvlastňovacieho spisu nevyplýva výplata finančnej náhrady jej právnej predchodkyni. Uviedla, že reštitučná žiadosť bola podaná z opatrnosti na všetky pozemky jej právneho predchodcu, a ak v danom prípade nedošlo k právoplatnému vyvlastneniu, tak vlastníctvo jej rodiny zostalo zachované aj s dedičskými nárokmi. Na uvedenej argumentácii zotrvala žalovaná aj vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalobcu. 4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zák.č. 160/2015 Z.z. , Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") účinného od 01.07.2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 5. V preskúmavanej veci sa žalobca domáha určenia, že je výlučným vlastníkom novovytvorených parciel registra C-KN: parcely č. XXXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1257 m2, parcely č. XXXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 22 m2 a parcely č. XXXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 59 m2, ktoré sú určené geometrickým plánom na vymedzenie rozsahu duplicitného vlastníctva k pozemkom č. XX/XXXX, a boli vyvlastnené za náhradu na základe rozhodnutia č. H.-XXX-XXXX/XX-L..B.. zo dňa 20.02.1974 v prospech Československého štátu. Argumentoval, že rozhodnutím č. H.-XXX-XXXX/XX-L..B.. zo dňa 20.02.1974 bola časť pôvodného pozemku parc. č. XXXX o výmere 1975 m2 vyvlastnená pôvodnému vlastníkovi L.Z. Q. za náhradu Československým štátom a následne bol pozemok E- KN p. č. XXXX/ X v súlade s uvedenými listinami zapísaný na LV č. XXXX A..Ú.. J. pre vlastníka Československý štát - Pozemné stavby Košice (zapísané položkou výkazu zmien XXX/XX). Rozhodnutím o dedičstve sp.zn. L. XXX/XX po poručiteľke L.Í. Q. prešiel pôvodný p. č. XXXX (o výmere evidovanej v operáte pozemkovej knihy) A.. Ú.. J. do vlastníctva D. Q., (zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX), i keď v čase prejednania predmetného dedičstva poručiteľka predmetný pozemok o pôvodnej výmere nevlastnila, nakoľko rozhodnutím č. H.-XXX-XXXX/XX - L.. B.. zo dňa 20.02.1974 bola časť pôvodného pozemku p. č. XXXX o výmere 1975 m2 (podľa U. Č.. XXX-XXXX-XXX-XX, diel č. 21 novozameraného pozemku p. č. XXXX/X) vyvlastnená Československým štátom za náhradu a z pôvodného pozemku p.č. XXXX zostalo vo vlastníctve L. Q. 295 m2, a pretože poručiteľka v čase smrti predmetný pozemok o pôvodnej výmere nevlastnila, nemohol byť prejednaný v tomto rozsahu v dedičskom konaní po poručiteľke L. Q. a následne v dedičskom konaní po D. Q.. Pokiaľ žalovaná v priebehu konania spochybňovala právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia o vyvlastnení č. H.-XXX-XXXX/XX - L.. B.. zo dňa 20.02.1974 uviedol, že vyznačenie doložky právoplatnosti na tomto rozhodnutí je formálnou záležitosťou, ktorá sama osebe nie je schopná spochybniť existenciu rozhodnutia, poukázal na to, že uvedené prvostupňové rozhodnutie o vyvlastnení bolo preskúmané Odborom územného plánovania a architektúry Národného výboru hl. mesta Bratislava, na základe odvolania štyroch vyvlastnených, ktorý vydal rozhodnutie č. Ú.X..XXXX-XXX/XX/Fk/má zo dňa 15.10.1974, v ktorom potvrdil prvostupňové rozhodnutie v napadnutých častiach. Argumentoval, že prvostupňové rozhodnutie bolo pôvodnej vlastníčke riadne doručené, pretože jej bydlisko bolo vyvlastňovaciemu orgánu známe a z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že bolo doručované poštou na doručenky, je na ňom rukou napísané "+17 doručeniek". Z predvolania Odboru výstavby a územného plánovania ONV Bratislava III zo dňa 13.08.2013 vyplýva, že p. L. Q. bola pozvaná na ústne prejednanie návrhu na vyvlastnenie jej pozemku a zúčastnila sa aj vyvlastňovacieho rokovania dňa 08.01.1974, na ktorom sa vyjadrila k vyvlastneniu a k náhrade. K námietke, že právnej predchodkyni žalovanej nebola vyplatená finančná náhrada za vyvlastnenie uviedol, že táto mala byť podľa rozhodnutia vyplatená na jej voľný účet, prípadne zložená do depozitu Štátneho notárstva Bratislava - mesto po právoplatnosti rozhodnutia, a pokiaľ preukázal, že do depozitu na notárstve zložená nebola, musela jej byť vyplatená. 6. Súd prvej inštancie zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že žalobca nesplnil dôkaznú povinnosť, keď opieral svoje vlastnícke právo k časti predmetného pozemku o rozhodnutie o jeho vyvlastnení č. H.-XXX-XXXX/XX-L.. B.. zo dňa 20.02.1974, pričom nepreukázal jeho právoplatnosť riadnym doručením v tom čase vlastníčke vyvlastňovanej časti parcely č. XXXX L. Q.. Na základe uvedeného potom dospel k záveru, že pokiaľ rozhodnutie o vyvlastnení nebolo riadne doručené , nie je právoplatné a vlastníkom je pôvodná majiteľka, ktorej za predmetný pozemok ani nebola vyplatená finančná náhrada. Svoje závery tak založil na konštatovaní, že žalobca nepredložil dôkaz, že predmetné nehnuteľnosti boli riadne vyvlastnené, keď nepreukázal existenciu právoplatného rozhodnutia o vyvlastnení č. H.-XXX-XXXX/XX-L.. B.. zo dňa 20.02.1974, že toto rozhodnutie bolo doručené právnej predchodkyni žalovanej L. Q., ani že jej za predmetné nehnuteľnosti bola reálne vyplatená finančná náhrada, a preto uzavrel, že Československému štátu nemohlo vzniknúť vlastnícke právo k časti pôvodnej parcely č. XXXX. 7. Z ustálenej súdno-aplikačnej praxe vyplýva, že doložka právoplatnosti nie je právnou skutočnosťou, ktorá by mala vplyv na právne vzťahy účastníkov konania (ich vznik, zmenu a zánik), keď takýto vplyv má len právoplatnosť rozhodnutia ako taká, ktorá nastane nezávisle na vôli súdu či strán sporu, a to okamihom, keď sú splnené zákonné podmienky (rozhodnutie je riadne doručené a už ho nemožno napadnúť odvolaním). Doložka právoplatnosti je tak úradným osvedčením o právnej skutočnosti - nadobudnutí právoplatnosti a svedčí jej prezumpcia správnosti, pretože jej vyznačením súd potvrdzuje, že rozhodnutie je právoplatné a že bolo zákonným spôsobom doručené. 8. Z uvedeného možno vyvodiť, že pokiaľ nie je na rozhodnutí vyznačená doložka právoplatnosti to ešte neznamená, že rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, a že nebolo riadne doručené dotknutým stranám. Odvolací súd preto považuje za opodstatnenú argumentáciu žalobcu, že nevyznačenie doložky právoplatnosti na rozhodnutí nie je možné bez ďalšieho považovať za dôkaz, že rozhodnutie nie je právoplatné. Žalobca tak dôvodne vytýka súdu prvej inštancie, že svoj záver o tom, že rozhodnutie o vyvlastnení nenadobudlo právoplatnosť, vyvodil z neexistencie doložky právoplatnosti na tomto rozhodnutí. Pre posúdenie toho, či rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, sú relevantné všetky okolnosti, za ktorých bolo vydané, ako aj následné správanie sa subjektov týmto rozhodnutím na svojich právach dotknutých. V danom prípade považoval odvolací súd za potrebné vziať na zreteľ pri posudzovaní otázky nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení tú skutočnosť, že toto bolo preskúmavané inštančne nadriadeným orgánom na základe odvolania; podaného hoci aj subjektmi odlišnými od neb. poručiteľky; nakoľko predpokladom jeho preskúmavania bolo jeho doručenie všetkým dotknutým subjektom. Z rukou napísaného textu v rozhodnutí o vyvlastnení "+17 doručeniek" vyplýva, že malo byť doručované a pri odvolateľoch je poznačené "odv." Ako je zrejmé z predložených listín, neb. poručiteľka L. Q. mala vedomosť o vyvlastňovacom konaní, bola predvolávaná na správny orgán dňa 20.08.1973 a dňa 08.01.1974 sa osobne zúčastnila vyvlastňovacieho rokovania na správnom orgáne. Zo spisu vyplýva, že na základe rozhodnutia o vyvlastnení bol následne vykonaný na LV č. XXXX A.. Ú.. J. zápis (pod č.XXX/XX) vlastníckeho práva Čsl. štátu - Pozemné stavby Košice k novovytvorenému pozemku par.č. XXXX/X, súčasťou ktorého bola ako diel 21 aj vyvlastnená časť parcely č. XXXX o výmere 1975 m2. Žalobca tiež predložil list zo dňa 17.03.2014, v ktorom Okresný súd Bratislava I oznámil, že do depozitu Štátneho notárstva Bratislava - mesto v rokoch 1974, 1975 a 1981 neboli zložené náhrady za vyvlastnenie pre vlastníkov vyvlastňovaných nehnuteľností. Pokiaľ sa žalobca odvolával na rozhodnutie Odboru výstavby a územného plánovania Obvodného národného výboru Bratislava III č. H.. zo dňa 14.04.1981, ktorým bola čs. štátom vyvlastnená časť pôvodného pozemku p.č. XXXX o výmere 222 m2, ktorého právoplatnosť bola vyznačená osobitným listom správneho orgánu zo dňa 18.08.1981, tieto sa v spise nenachádzajú. 9. Odvolací súd sa tak stotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie ho v spore neprimerane zaťažil dôkazným bremenom vo vzťahu k preukazovaniu skutočností, ktoré nastali pred 40 rokmi, keď trval na striktnej požiadavke, aby preukazoval právoplatnosť rozhodnutia o vyvlastnení (len) jeho riadnym doručením dotknutej neb. vlastníčke, hoci sa relevantné doklady nezachovali a uplynuli aj lehoty na ich uschovanie. Vzhľadom na to, že doposiaľ v danom spore nevyšli najavo žiadne zásadné pochybnosti o tom, že vyvlastneniu predchádzalo riadne konanie o vyvlastnení, a pokiaľ na základe rozhodnutia o vyvlastnení vznikol dlhotrvajúci pokojný (nerušený) stav a dotknuté subjekty ho rešpektovali keď sa podľa rozhodnutia aj správali, je dôkazné bremeno o tom, že k vyvlastneniu nedošlo zákonu zodpovedajúcim spôsobom na žalovanej, ktorá túto skutočnosť tvrdí. Pokiaľ teda žalovaná namieta vady vyvlastňovacieho konania po neprimerane dlhej dobe, je jej dôkaznou povinnosťou svoje tvrdenia spochybňujúce právoplatnosť rozhodnutia o vyvlastnení (vydaného pred viac ako 40 rokmi) hodnoverne preukázať. Len samotná skutočnosť, že sporná nehnuteľnosť bola štátnym notárom zahrnutá do dedičstva po poručiteľoch L. Q. a D. Q. na základe právoplatného dedičského rozhodnutia totiž nie je nespochybniteľným dôkazom vlastníctva žalovanej, ako správne na to poukazuje aj žalobca v podanom odvolaní v súvislosti s postupom notára pri prejednávaní dedičstva po poručiteľoch. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že žalovaná svoju obranu v spore nezakladá na takých relevantných skutočnostiach, že po vydaní rozhodnutí o vyvlastnení jej právna predchodkyňa; ktorá nemala mať podľa jej tvrdení vedomosť o vyvlastnení; naďalej predmetný pozemok užívala, resp. sa aktívne bránila proti jeho ďalšiemu využitiu v prospech vyvlastniteľa. Vyhlásenia žalovanej, že jej právnej predchodkyni rozhodnutie o vyvlastnení nebolo doručené a nebola jej vyplatená ani finančná náhrada za vyvlastnenie, nie sú dostatočne spoľahlivé pre záver o splnení si dôkaznej povinnosti žalovanou vo vyššie naznačenom smere. 10. Žalobcovi je potrebné prisvedčiť aj v tom, že súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ po tom, ako v priebehu konania zobral svoju žalobu späť a žalovaná so späťvzatím vyslovila nesúhlas, pokračoval ďalej v konaní v rozpore s § 96 ods. 2 O.s.p., z ktorého vyplýva, že predpokladom pre pokračovanie v konaní z dôvodu nesúhlasu žalovanej so späťvzatím žaloby žalobcom je právoplatné uznesenie o tom, že konanie nezastavuje. Žalobca tiež dôvodne namieta, že v rozsudku súdu prvej inštancie absentuje poučenie o lehote na podanie odvolania. 11. Podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony. 12. Ustanovenie § 3 CSP zakladá právomoc súdov na prejednanie a rozhodnutie súkromnoprávnych sporov a iných súkromnoprávnych vecí, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Pri skúmaní právomoci je rozhodujúci obsah právneho vzťahu, t.j. práva a povinnosti, a nie iba jeho úprava konkrétnym právnym odvetvím hmotného práva. Právomoc súdov je základnou procesnou podmienkou, ktorej nedostatok je neodstrániteľný a vedie k zastaveniu konania a k postúpeniu veci na prejenanie a rozhodnutie tomu orgánu, do ktorého právomoci daná vec patrí ( § 10 ods. 1 CSP). 13. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 14. Za vlastnícke žaloby, smerujúce k ochrane vlastníckeho práva, sa považujú žaloba na vydanie (vypratanie) neoprávnene zadržiavanej veci (revindikačná žaloba), žaloba na zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva zamedzením iného porušovania vlastníckeho práva (negatórna, zapieracia žaloba) a žaloba na určenie vlastníckeho práva v prípade, ak je vlastníctvo sporné. 15. Z rozhodujúcich skutkových okolností v posudzovanej veci je zrejmé, že žalovaná sa domáha podaným návrhom ochrany vlastníckeho práva podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka určovacou žalobou a svoje vlastnícke právo odvodzuje od svojich právnych predchodcov, ktorí ku dňu smrti boli vlastníkmi spornej nehnuteľnosti, pretože rozhodnutie o jej vyvlastnení nenadobudlo právoplatnosť. Žalovaná sa tak podľa opisu rozhodujúcich skutočností vo vzájomnej žalobe nedomáha v tomto súdnom konaní vydania nehnuteľnosti na základe reštitučných predpisov uplatnením práva na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa § 5 ods. 1,2 zákona č. 503/2003 Z.z., ale určovacou žalobou sa domáha ochrany vlastníckeho práva proti žalobcovi, ktorý odvodzuje svoje vlastnícke právo od právoplatného rozhodnutia o vyvlastnení a vlastnícke právo právnych predchodcov žalovanej popiera. V danom prípade ide medzi stranami o súkromnoprávny (majetkový) vzťah v zmysle § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spory z ktorého vyplývajúce prejednávajú a rozhodujú súdy podľa Civilného sporového poriadku (§ 2 CSP). Žalovaná sa tak domáha ochrany pred porušovaním vlastníckeho práva proti žalobcovi, ktorý jej vlastnícke právo popiera. Prípadnú kolíziu (konkurenciu) určovacieho návrhu podľa všeobecných predpisov (lex generalis) vo vzťahu k reštitučným nárokom podľa osobitných predpisov (lex specialis), je potrebné vyriešiť v rozhodnutí vo veci samej a táto skutočnosť nemôže byť dôvodom zakladajúcim nedostatok právomoci súdu v civilnom sporovom konaní žalovanou uplatňovaný nárok prejednať. Odvolací súd preto považoval námietku žalobcu týkajúcu sa nedostatku právomoci súdu prvej inštancie vzájomnú žalobu v civilnom sporom konaní prejednať za nenáležitú. 16. S poukazom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie, ktorý napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a vyhovel vzájomnej žalobe žalovanej z dôvodu nevyznačenia doložky právoplatnosti ako predpokladu preukázania nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, založil svoje závery na nesprávnom právnom posúdenia veci, v dôsledku ktorého sa už nezaoberal ďalšími žalobcom predloženými a označenými dôkazmi významnými pre posúdenie tejto zásadnej otázky (§ 389 ods. 1 písm. c/ CSP) a zároveň svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktoré nie je možné napraviť v odvolacom konaní (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP). 17. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP), v ktorom spor riadne prejedná, vychádzajúc zo záväzného právneho názoru odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). 18. Úlohou súdu prvej inštancie bude v prvom rade rozhodnúť o tom, či bude pokračovať v konaní o žalobe žalobcu, so späťvzatím, ktorej žalovaná vyslovila nesúhlas postupom podľa § 146 ods. 1 CSP a v prípade právoplatnosti rozhodnutia o nezastavení konania, v ďalšom konaní vo veci samej zohľadní všetky okolnosti vydania rozhodnutia o vyvlastnení, vrátane následného správania dotknutých subjektov a ďalšieho nakladania so spornou nehnuteľnosťou so zohľadnením, že pokiaľ v tomto smere nevyplynú najavo žiadne závažné pochybnosti o tom, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, zaťažuje žalovanú dôkazné bremeno preukazovať v tomto smere opak, zopakuje, prípadne; v závislosti od procesnej iniciatívy sporových strán; doplní dokazovanie a na základe skutkového stavu vyplývajúceho z nesporných skutočností, ako aj skutočností zistených vykonaným dokazovaním, opätovne meritórne posúdi vecnú opodstatnenosť podanej žaloby a vzájomnej žaloby, a svoje úvahy, na základe ktorých dospeje k rozhodnutiu náležitým (zákonným, zrozumiteľným) spôsobom odôvodní a v novom rozhodnutí o veci rozhodne o náhrade trov aj tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( § 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.1 CSP) . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( § 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( § 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 430 CSP).