Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/571/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310210714 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1310210714.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: ICEBERG GROUP a.s., Šancova 108, 831 04 Bratislava, IČO: 35 978 180, zastúpeného: KUTAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Laurinská 18, Bratislava, IČO: 36 861 308, proti žalovaným: 1/ C.. R.. P. Š., bytom G. X/XX, V. 2/ C.. R.. E. Š., bytom G. X/XX, V., obaja zastúpení: AK Šimko Legal s.r.o., so sídlom Pečnianska 1198/3, Bratislava, IČO: 35 915 528, o zaplatenie 17 096,96 euro s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 27.5.2015, č.k. 17C/14/2011-175, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovaným 1/ a 2/ sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uložiť povinnosť žalovaným 1/,2/ zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 17 096,96 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,05% z dlžnej sumy denne odo dňa 9. 6. 2010 do zaplatenia, žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/,2/ spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške vo výške 6 974,33 eur k rukám ich právneho zástupcu a trovy štátu na účet Okresného súdu Bratislava III, vo výške 10,86 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 1 ods.1, § 261 ods.1, § 262 ods.2,3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej „Obchodný zákonník“), § 52 ods.1,2,3,4, § 54 ods.1,2, § 631, § 633 ods.1,2, § 634 ods.2, § 642 ods.1,2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník“), § 3 ods.3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa konštatujúc, že po vykonanom dokazovaní zistil, že strany sporu po uzatvorení Zmluvy o budúcej zmluve z 3.11.2008 svoje vzájomné vzťahy právne doriešili Kúpnou zmluvou a Zmluvou o dielo (ďalej „ZOD“) zo dňa 5.5.2010 a to vlastníctvo a dostavbu rodinného domu, nachádzajúceho sa na parc. č.XXX/XXX v k.ú. C. P. Y.. S prihliadnutím na okolnosti zistené vykonaným dokazovaním pri vzniku záväzkového vzťahu medzi stranami mal za zrejmé, že ZOD sa netýka podnikateľskej činnosti (žalovaní v nej vystupovali ako fyzické osoby, zmluvy sa týkala výstavby ich rodinného domu a nesúvisela s ich podnikaním ) a dohoda o voľbe Obchodného zákonníka (uvedená v záhlaví zmluvy) nebola platne uzatvorená. Z prednesu strán sporu zistil, že návrh zmluvy predložil a vypracoval žalobca, ktorý je obchodnou spoločnosťou podnikajúcou o.i. v obstarávacej činnosti v stavebníctve, zmluva nevykazuje znaky formulárovej zmluvy a táto bola vypracovaná na základe pripomienok oboch zmluvných strán. Zmluvné strany síce mali možnosť spornú ZOD uzavrieť na základe ich slobodnej vôle a voľby práva i v zmysle § 262 ods. 1 Obch. zákonníka, čo však v danom prípade neučinili. Uvedené vyplýva z čl. X., bod 2 ZOD ( podľa ktorého, pokiaľ nebolo v tejto zmluve dohodnuté niečo iné, vzájomné vzťahy zmluvných strán sa riadia ustanoveniami Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka a ostatnými všeobecne platnými predpismi SR) a z čl. VIII., bod 5 (podľa ktorého zmluvné strany vylučujú platnosť celého ust. § 345 Obch. zákonníka v platnom znení), čo takto podpísaný právny úkon činí nezrozumiteľným a neurčitým, z ktorého dôvodu je v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka neplatný. Podľa názoru súdu prvej inštancie k platnej dohode v zmysle § 262 ods. 1 a 2 Obch. zákonníka o spravovaní vzťahu medzi stranami Obchodným zákonníkom nedošlo a daný právny vzťah je nutné kvalifikovať ako občiansko-právny záväzkový vzťah. 3. K medzi stranami spornej otázke odstúpenia od zmluvy zo strany žalovanými 1/,2/ (sporná ZOD možnosť odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaných neupravuje) súd prvej inštancie uviedol, že žalobca si právne ošetril možnosť odstúpenia od zmluvy z jeho strany, avšak žalovaným túto možnosť v zmluve neupravil a neposkytol. Otázku odstúpenia žalovaných 1/,2/ od ZOD zo dňa 16.8.2010 posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a keďže išlo o spotrebiteľskú zmluvu, pre žalovaných ako spotrebiteľov, bolo posúdenie tejto otázky podľa Občianskeho zákonníka výhodnejšie. Súd prvej inštancie poukázal na pripojený spis Okresného súdu Bratislava III, sp.zn. 16 C 110/2010, predmetom ktorého bolo určenie neplatnosti odstúpenia od spornej ZOD zo dňa 16. 8. 2010, ktoré bolo právoplatne skončené dňa 30. 7. 2013 a v ktorom súdy oboch stupňov zhodne uviedli, že daný záväzkový vzťah je treba vyhodnotiť ako občianskoprávny, keďže medzi účastníkmi zmluvy nedošlo k platnej dohode ohľadom spravovania ich vzťahu Obchodným zákonníkom (§ 262 ods. 2 Obchodného zákonníka). Odstúpenie žalovaných 1/,2/ od spornej ZOD súd prvej inštancie vyhodnotil v zmysle § 642 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka a mal ho za dôvodné. Po vyhodnotení dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach konštatoval, že žalovaní od ZOD uzavretej dňa 5.5.2010 platne v zmysle § 642 ods. 1 Obč. zákonníka odstúpili, keď toto ustanovenie im dáva možnosť, i bez uvedenia dôvodu od zmluvy odstúpiť, a to až do okamžiku zhotovenia diela a dielo žalovaných v čase ich odstúpenia od zmluvy zhotovené nebolo. V tejto súvislosti ako podstatnú vyhodnotil svedeckú výpoveď C.. L. Á.V., vykonávajúceho stavebný dozor na stavbe rodinného domu žalovaných, ktorý potvrdil, že do 6.6. 2010 nebola vykonaná žiadna z prác uvedených podľa Harmonogramu 1. Etapy, dňa 7.7. 2010 boli pozastavené práce na dome kvôli statickým vadám a že výhrady žalovaných na nedorobky boli oprávnené. Súd prvej inštancie konštatoval, že vystavená faktúra na žalovanú sumu za práce 1. etapy zo dňa 24.5.2010 vo výške 17 096,96 eur bola predčasná, práce neboli riadne ukončené a preto žalovaní nemali povinnosť túto faktúru uhradiť. 4. Súd prvej inštancie sa následne zaoberal posúdením povinnosti žalovaných 1/,2/ po odstúpení od zmluvy zaplatiť žalobcovi (ako zhotovovateľovi) sumu za práce už vykonané a nahradiť mu účelne vynaložené náklady. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania, vrátane žalobcom predložených dokladov za práce vykonané a preukazujúcich účelne vynaložené náklady, dospel k záveru, že ani jeden zo žalobcom predložených dokladov nie je hodnoverný a vystavený v súlade so zákonom o účtovníctve, pričom odkázal na závery uvedené v rozsudku zo dňa 16.8.2013. Konštatoval, že žalobca vo veci dôkazné bremeno neuniesol, súdu nepredložil podstatné a pre rozhodnutie vo veci dôležité dokumenty ako Zápisnicu o stave rozostavanosti rodinného domu (tzv. stopstav), Preberací protokol s prílohami (príslušnú stavebno-technickú dokumentáciu - projektovú dokumentáciu, stavebné povolenie, stavebný denník) a zoznam vád a nedorobkov vykázaných rozdielom medzi stavebno-technickou dokumentáciou a určením stavebnotechnickej dokončenosti rodinného domu, ktoré mali tvoriť podľa textu Prílohu č. 2 ZOD. Všetky zmluvy medzi stranami naviac vypracovával sám žalobca , ktorý tvrdenie žalovaných 1/,2/ o tom, že im tieto prílohy nikdy nedodal, žiadnym spôsobom ani nevyvrátil, ani nespochybnil. Naopak, žalovaní predložením Znaleckého posudku č. 49/2010 vypracovaného C.. W. ozrejmili stav rozostavanosti domu ku dňu 5.5.2010, ktorý bol v štádiu značného dokončenia, v priemere na 80 % a za toto štádium už boli práce na dome zaplatené. Žalobca žiadnym spôsobom nevyvrátil tvrdenia žalovaných o tom, že títo sami, na vlastné náklady museli nanovo dokončiť napojenie domu na IS, pretože ak by žalobca ich dom na siete napojil, bol by im odovzdal o tom i revízne správy (čo však neurobil a tieto tvrdenia ani nespochybnil ani nevyvrátil). 5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej „O.s.p.“) a v konaní plne úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 1 025,50 eur za podaný odpor a za trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 5 948,83 eur vyčíslených podľa § 10 ods.1, § 13a ods.1 písm. d/, § 14 ods.1 písm. a/, b/, c/, § 16 ods.3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za úkony právnej pomoci - príprava a prevzatie zastúpenia, odpor zo dňa 16.11.2010, vyjadrenie k žalobe z 11.4.2011 a z 5.8.2011, účasť na pojednávaniach dňa 29.3.2011, 14.4.2011, 31.5.2011, 8.9.2011, 4.10.2011, 30.5.2012, 25.7.2012, 11.1.2013, 20.3.2011, 29.5.2013, 16.8.2013, 27.5.2015, podanie vo veci samej z 16.7.2012 a vyjadrenie sa k odvolaniu žalobcu. O povinnosti žalobcu zaplatiť trovy štátu (svedočné vyplatené svedkovi Y.. M.) rozhodol podľa § 148 ods.1 O.s.p. 6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca odôvodňujúc ho odvolacími dôvodmi v zmysle § 205 ods.2 písm. a/ až f/ O.s.p. odvolávajúc sa na skutočnosti , ktoré tvrdil počas celého konania pred súdom prvej inštancie ako aj v podanom odvolaní zo dňa 23.10.2013. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel. 7. Žalovaní v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhli rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania. V odvolaní poukázal na to, že žalobca dôvody na podanie odvolania uviedol len všeobecne bez toho, aby tieto akokoľvek konkretizoval. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol a náležite odôvodnil právny názor, že predmetná ZOD zo dňa 5.5.2010 neobsahuje platnú voľbu práva - Obchodného zákonníka a spravuje sa ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Rovnako odôvodnil právne posúdenie dôvodnosti odstúpenia od dotknutej zmluvy o dielo a faktúru vystavenú žalobcom na žalovanú sumu ako predčasne vystavenú. V otázke povinnosti žalovaných k úhrade skutočne vykonaných prác ku dňu odstúpenia od dotknutej zmluvy o dielo dospel k správnemu záveru o tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a uplatnený nárok správne zamietol. 8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti napadnutému rozsudku nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku na zaplatenie peňažného plnenia, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozsudku náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 9. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo odvolaním možné napadnúť rozhodnutie súdu prvej inštancie, pokiaľ to nevylučoval zákon (§ 201 v spojení s § 202 O.s.p.). Odvolanie bolo prípustné proti rozhodnutiu len z dôvodov uvedených v § 205 ods.2 O.s.p. Odvolanie žalobcu vyvolalo v danom prípade účinok, ktorý zostáva zachovaný aj po 1. júli 2016 (§ 470 ods. 2 C.s.p.) - odvolateľom napadnuté rozhodnutie bolo preto možné podrobiť meritórnemu odvolaciemu prieskumu. 10. Podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 11.V súvislosti s opravným prostriedkom podaným žalobcom odvolací súd konštatuje, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 379, 380 C.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. 12. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.), sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odvolaním napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu o zaplatenie 17 096,96 eur s príslušenstvom, v ktorom dostatočne, podrobne a presvedčivo zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o tomto nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vysporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods. 2, 3 C.s.p.). Z uvedeného dôvodu využíva možnosť danú mu ust. § 387 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a v nasledujúcej časti odôvodnenia sa venuje len vysporiadaniu sa s odvolacími námietkami žalobcu. Odvolateľ podané odvolanie odôvodnil len uvedením odvolacích dôvodov v zmysle § 205 ods.2 písm. a/ až f/ O.s.p. bez ich bližšej konkretizácie. 13. Pokiaľ odvolateľ odvolanie odôvodňuje bližšie nekonkretizovanými odvolacími dôvodmi uvedenými v ust. § 205 ods.2 písm. a/, b/, c/ O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016, t.j. že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, konanie má inú vadu majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu takéto vady v konaní súdu prvej inštancie nezistil. 14. K námietke odvolateľa o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu (§ 205 ods.2 písm. d/ O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016) odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním vykonaným v rámci dôkazných návrhov strán riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Na základe uvedeného potom okolnosť namietaná žalobcom vo vzťahu k vyhodnoteniu vykonaných dôkazov (v odvolaní nekonkretizovaných) nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. 15. Za nedôvodnú posúdil i námietku odvolateľa odôvodnenú ust. § 205 ods.2 písm. e/ O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016, t.j. že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a). Uvedené ustanovenie totiž umožňuje doteraz zistený skutkový stav obmedziť len v miere obmedzenej taxatívnym výpočtom podľa § 205a ods.1 O.s.p.. Keďže odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol a neoznačil žiadne skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, nebolo možné priznať tejto odvolacej námietke úspech. 16. K námietke odvolateľa, že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. 17. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie (vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie a výroku o trovách štátu) podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 18. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešným žalovaným 1/,2/ priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).