Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/311/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310212126 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1310212126.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcov: X/ Z. N., H. J. XXXX/XX, H., X/ D. T., H. D. XXXX/XX, H., oboch zastúpených Advokátskou kanceláriou MULARČÍK & PARTNERI s. r. o., so sídlom Nám. M. Benku 15, Bratislava, proti žalovanej: Z. R., H. Ž. XXX/XX H., prechodne bytom I.. C. Č. Ľ. XXXX/XX, H., Č. I., zastúpenej JUDr. Máriou Stahovcovou, advokátkou so sídlom ul. ČSA č. 18, Brezno, o vrátenie daru, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 04. 12. 2013 č. k. 10C/127/2010-233, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 1/ a 2/ ako právni nástupcovia pôvodného žalobcu Z. N., F.. XX. XX. XXXX, domáhali po zmene petitu žaloby, pripustenej uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 28. 10. 2013, určenia, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 3/6 k celku a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 14/1000 v celku k nehnuteľnosti: byt č. XX, X. C., D. I.T. X, T. G. T. D. B. H. V., B.: H. I. Č. T. I., Y.. Ú.. T. I., T. G. D. H. S. G.. Č.. XXXX, C. na C.. Č.. XXXXX/X, XXXXX/ X, na O. I., F. na W. Č.. XXXX, ktorý nadobudla žalovaná na základe darovacej zmluvy V-20041/09 zo dňa 05. 10. 2009, patria do dedičstva po zosnulom Z.T. N., C. H. I. XXXX/X, H., ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX. Rozhodol tak podľa § 628 ods. 1, 2, § 630 Obč. zákonníka, keď vykonaným dokazovaním zistil, že darovacou zmluvou, spísanou dňa 17. 09. 2009 do notárskej zápisnice notárky JUDr. Márie Malikovej pod N147/2009, Nz31299/2009, NCRIs31787/2009 pôvodný žalobca Z. N. daroval žalovanej predmetnú nehnuteľnosť v podiele 3/6, pričom žalovaná predmet daru s vďakou prijala a prebrala do vlastníctva a v bode 7 darovacej zmluvy sa ako obdarovaná zaviazala, že darcu doopatruje, a pokiaľ by sa jeho zdravotný stav zhoršil tak, že bude umiestnený v zdravotníckom zariadení alebo v ústave s celodennou starostlivosťou, aj v takom prípade mu bude poskytovať všestrannú pomoc. Súčasne dňa 17. 09. 2009 na Notárskom úrade JUDr. Malikovej zanechal aj závet spísaný vo forme notárskej zápisnice pod č. N148/2009, Nz31310/2009, NCR4399/2009, ktorým svoj spoluvlastnícky podiel (1/6) zanechal svojim dvom vnukom, a to žalobcom 1/ a 2/, ako aj žalovanej, každému rovným podielom po 1/3, pričom žalovanej zanechal bytové zariadenie v uvedenom byte, všetky majetkové práva a finančné prostriedky. Dňa 09. 09. 2010 vo forme notárskej zápisnice uloženej na Notárskom úrade JUDr. Márie Malikovej pod č. N16/2010, Nz31919/2010, NCRza4424/2010 spísal odvolanie uvedeného závetu. Žalovaná bola oboznámená s obsahom uvedeného závetu, ako aj s obsahom odvolaného závetu a uznala obidve tieto listiny. Tieto skutočnosti mal za preukázané a vyplývajú z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 30D 163/2012, Dnot 16/2012 zo dňa 26. 04. 2012. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zistil, že Z. N. mal k uvedenej nehnuteľnosti spoluvlastnícky podiel 1/6, žalobcovia 1/ a 2/ každý 1/6 a žalovaná 3/6. Listom zo dňa 07. 09. 2010 pôvodný žalobca Z. N. vyzval žalovanú na vrátenie uvedeného predmetu daru, a to v lehote do 30. 09. 2010, nakoľko si neplní záväzok v zmysle ich dohody podľa bodu 7 darovacej zmluvy, že ho ako obdarovaná doopatruje a bude mu poskytovať všestrannú pomoc v starobe. Doručenie tejto výzvy na vrátenie daru mal za preukázané pripojeným poštovým podacím lístkom. Pôvodný žalobca Z. N. vo svojej výpovedi uviedol, že so žalovanou sa zoznámil ešte pred mnohými rokmi, pretože jeho syn bol ženatý s jej sestrou a zvykol sa s ňou stretávať pri rodinných návštevách. Na jar v roku 2008 sa so žalovanou dohodli, že sa nasťahuje do jeho bytu a bude sa o neho starať, pretože bol už vo vyššom veku a mal vážny zdravotný stav. Napriek tomu sa žalovaná do bytu nenasťahovala, ale navštevovala ho zhruba trikrát do mesiaca, kedy sa zdržiavala v byte po dobu 2-3 dni. Uviedol, že dňa 23. 09. 2008 poskytol žalovanej pôžičku v sume 30 000 Sk. Ďalej uviedol, že od žalovanej sa dozvedel, že nemôže pracovať, nakoľko má problémy s chrbticou a je na invalidnom dôchodku; žalovaná sa moc o neho nestarala, od smrti manželky v roku 2004 sa naučil variť, takže varil nielen pre seba, ale aj pre odporkyňu, prípadne chodil pre obedy na hotelovú školu, ktorá je v blízkosti jeho bydliska; všetko hradil zo svojich finančných prostriedkov; žalovaná zvykla pozerať televíziu, lúštiť krížovky. Po týchto skúsenostiach v auguste v roku 2010 vymenil zámok na dverách bytu, aby sa žalovaná nedostala do bytu, keďže napriek jeho výzve mu kľúče nevrátila. Podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti každý v 1/6 sú jeho vnuci (žalobcovia 1/ a 2/), ktorí tento podiel zdedili po smrti jeho manželky, teda ich babky a ide o deti jeho nebohého syna a nebohej dcéry, je medzi nimi veľký vekový odstup, nemajú k nemu blízky vzťah, a aj keď ho prídu navštíviť, je to viac-menej preto, aby im dal peniaze. Ďalej uviedol, že v dôsledku onkologického ochorenia sa podroboval liečbe chemoterapiou a jeho zdravotný stav sa rapídne zhoršil najmä v priebehu roka 2011, kedy mu amputovali na ľavej nohe 1., 2. a 5. stavec článku na prstoch nohy a vzhľadom na to bol schopný chodiť iba s francúzskymi barlami. Vybavoval si aj po úradoch zabezpečenie osoby, ktorá by sa o neho starala a na doporučenie úradov si ju zabezpečil sám v osobe bývalej nevesty po zomrelom synovi, a to J. I., ktorá je sestrou žalovanej. Uviedol, že sa cítil hlavne osamelý, potreboval nejakú ľudskú spoločnosť, aby mal aspoň s kým prehovoriť a bol za to aj vďačný žalovanej, spolu s ňou išli aj do kúpeľov, čo financoval z vlastných prostriedkov. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že v auguste v roku 2008 ju pôvodný žalobca poprosil, či by sa o neho nestarala, s čím súhlasila, zveril sa jej, že má zdravotné problémy, a to onkologické ochorenie kože a sprevádzala ho keď išiel k lekárom alebo na ožarovanie kože; trvalo to po dobu jedného roka a následne sa v roku 2009 rozhodol, že jej daruje čiastku v 1/2 uvedenej nehnuteľnosti. Notárku zabezpečil sám darca, s ktorou sa aj radil. Uviedla, že sa o neho starala, prala, varila, v sezóne aj zavárala, chodili po lekároch, vzťahy medzi nimi boli dobré a dochádzala za ním, keď to bolo potrebné, vždy sa telefonicky dohodli, niekedy išla aj každý týždeň alebo aj nepravidelnejšie. Dňa 31. 08. 2010 bola s ním na chemoterapii, všetko bolo v poriadku, o dva dni mu telefonovala, nedvíhal jej telefón, preto sa vrátila do H., a to 05. 09. 2010, kedy v byte aj prespala a následný deň sa vrátila S. H.. Následne boli vymenené zámky na byte, pôvodný žalobca jej povedal, že jej ďakuje za dovtedajšiu opateru, a že už nemá chodiť a 08. 09. 2010 jej poslal balík, v ktorom boli jej osobné veci, ktoré sa nachádzali v predmetnom byte, o čom predložila poštovú sprievodku od tohto balíka, ako listinný dôkaz. Uviedla, že medzi ňou a darcom žiadne spory neboli, vzájomne sa k sebe správali korektne, vybavil pre nich oboch aj kúpeľnú liečbu, pričom sám hradil náklady, čím chcel oceniť, že sa o neho starala. Potvrdila, že jej poskytol pôžičky, a to v sume 30 000 Sk a následne 500 eur, z ktorej mu vrátila tri splátky po 50 eur, v tom čase bola v invalidnom dôchodku a následne jej povedal, že mu tieto pôžičky nemusí splatiť. Postarala by sa o neho až do jeho smrti, avšak sám vymenil kľúče na byte, poďakoval sa jej za starostlivosť a ďalej už si neprial, aby sa o neho starala a chodila za ním. Svedkyňa J. I. vo svojej výpovedi uviedla, že pôvodný žalobca bol jej bývalým svokrom, bola vydatá za jeho syna, ktorý však zomrel a následne uzavrela nové manželstvo. Žalovaná je jej sestrou, vzťahy medzi nimi sú narušené od roku 2003 v súvislosti s majetkovými otázkami po ich rodičoch, nekomunikujú spolu od roku 2009. Potvrdila, že v roku 2008 začala žalovaná navštevovať p. Z., a to 2-3 krát v mesiaci a sama im aj robila spoločný program. Zmieňoval sa pred ňou o tom, že by bol rád, keby žalovaná chodila častejšie, sám si zvykol zabezpečovať stravu, ktorú spoločne konzumovali. Následne v roku 2009 vymenil na byte zámok, čím žalovanej znemožnil prístup do bytu. Keď vymenil zámok, mala ho navštíviť žalovaná, podľa všetkého vznikol medzi nimi slovný konflikt, vtedy mal strach zo žalovanej. V ten deň bol aj u jeho sestry V. a tiež mala pocit, že nadobudol k žalovanej citový vzťah ako k žene. Potvrdila, že jej balíkom poslal veci, ktoré jej patrili a nachádzali sa v byte. Taktiež potvrdila, že jeho zdravotný stav sa zhoršil v roku 2011, takže za ním chodila každý deň a zabezpečovala starostlivosť o neho. Zároveň uviedla, že aj napriek zhoršenému zdravotnému stavu si pomáhal barlami, sám si zabezpečil taxi službu a ešte aj v uvedenom čase chodieval k nim na chatu. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nebolo v konaní preukázané, že by sa žalovaná dopustila hrubého porušenia dobrých mravov, voči osobe darcu, ako aj členom jeho rodiny, ktorými boli v podstate žalobcovia 1/ a 2/, pričom títo sami vo svojich výpovediach v podstate nemali žiadne výhrady voči žalovanej. Je zrejmé, že vzťah medzi žalovanou a darcom bol dobrý, darca jej aj poskytol pôžičky, nedomáhal sa ich vrátenia, boli aj na kúpeľnej liečbe, ktorú sám hradil a nebolo preukázané, že by žalovaná žalobcovi neposkytla potrebnú starostlivosť v takom rozsahu ako si to vyžadoval zdravotný stav darcu, pričom naopak bolo preukázané na základe výsluchov pôvodného žalobcu, ako aj žalobcov 1/ a 2/, svedkyne I., že jeho zdravotný stav bol v tom čase, teda v priebehu roka 2010 taký, že tento bol schopný postarať sa o seba sám a nebol odkázaný na pomoc žalovanej, ani inej osoby. Jeho zdravotný stav sa v podstate zhoršil až v priebehu roka 2011, v ktorom čase však už žalovaná nemala prístup do bytu v dôsledku výmeny zámku na byte, koncom augusta 2010 a 08. 09. 2010 jej poslal balík s osobnými vecami. V uvedenom období už sám darca neprejavil záujem a odmietol ďalšiu pomoc žalovanej. Nevykonal dokazovanie výsluchom manžela J. I., Z. U. W. I., Z. D. D. T., a to aj vzhľadom na vyjadrenie žalobcov, že títo nebudú mať bližšie poznatky ako svedkyňa I. a taktiež nepovažoval za potrebné vypočuť notárku N.. I., keďže nebola spochybňovaná platnosť samotnej darovacej zmluvy, ako aj žalovanou prevzatý záväzok voči darcovi doopatrovať ho. Uviedol, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. 2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobcovia 1/ a 2/, žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a žalovanej uložiť povinnosť zaplatiť im trovy konania. Namietali, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, tým že nedostatočne zistil skutkový stav a nevykonal nimi navrhnuté dôkazy. Uviedli, že práve neposkytnutie potrebnej pomoci považujú v danom prípade za skutočnosť, ktorú je nutné posudzovať ako hrubé porušenie dobrých mravov tým, že žalovaná neposkytla pôvodnému žalobcovi pri jeho ťažkom zdravotnom stave a celkovej životnej situácii potrebnú pomoc, ku ktorej sa navyše aj sama zaviazala za účelom získania spoluvlastníckeho podielu k bytu pôvodného žalobcu, naplnila tak skutkovú podstatu pre vrátenie daru formou neposkytnutia potrebnej pomoci. Podľa ich názoru úmyslom žalovanej bolo využiť situáciu, v akej sa pôvodný žalobca nachádzal, za účelom získania nehnuteľnosti a to tak, že sa spísaním notárskej zápisnice zaviazala k doopatrovaniu pôvodného žalobcu a svoj záväzok následne neplnila. Žalovaná sa o pôvodného žalobcu starala nedostatočne a práve naopak on zabezpečoval väčšinu vecí, a to najmä financovanie chodu domácnosti. Poukázali na vek, zdravotný stav pôvodného žalobcu ako aj na to, že žil sám a prítomnosť žalovanej mu mala napomôcť aj k lepšiemu psychickému stavu. Časom si k žalovanej vytvoril určité puto a dôveru a rozhodol sa, že daruje jej časť predmetnej nehnuteľnosti, avšak pod podmienkou, že ona ho doopatruje. Vzťah medzi pôvodným žalobcom a žalovanou sa zhoršil okamihom podpísania notárskej zápisnice, kedy sa žalovaná postupne prestala starať a zaujímať o pôvodného žalobcu. Postupne sa jej návštevy obmedzovali len na pár dní v týždni, neposkytovala mu žiadnu pomoc, naopak sám sa staral o ňu, varil, nakupoval, financoval chod domácnosti. Nie je pravdivé konštatovanie súdu prvej inštancie, že vzťah medzi nimi bol dobrý, keď najmä z výpovede pôvodného žalobcu vyplýva, že vzťahy medzi ním a žalovanou boli narušené práve z dôvodu, že po prepísaní spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti si svoju povinnosť starať sa o neho, nesplnila. Namietali, že bolo preukázané, že starostlivosť zo strany žalovanej voči pôvodnému žalobcovi nebola znemožnená konaním pôvodného žalobcu, ale žalovaná sama upustila od poskytovania akejkoľvek pomoci a svoju prítomnosť u pôvodného žalobcu považovala viac za návštevu. Po čase došlo aj k slovným konfliktom medzi nimi a žalobca vymenil kľúče na svojom byte, keď žalovaná neplnila záväzok, ktorý mu prisľúbila a jej prítomnosť mu v žiadnom smere nepomáhala, naopak viac ho zaťažovala tým, že on sám poskytoval žalovanej viac pozornosti ako ona sama. S poukazom na ustálenú judikatúru súdov namietali, že samotné správanie obdarovanej je treba posudzovať vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, aby ho bolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov a v predmetnom prípade je teda potrebné posudzovať všetky okolnosti konkrétneho prípadu, a to vek a zdravotný stav darcu, časovú os medzi okamihom uzavretia darovacej zmluvy a okamihom, kedy sa žalovaná prestala o pôvodného žalobcu starať, podmienku darovacej zmluve - doopatrovanie pôvodného žalobcu, ktorá nebola splnená. Ďalej namietali, že súd prvej inštancie nevykonal nimi navrhnutý dôkaz, a to výsluch svedkyne N.. I., notárky, ktorý by viedol k presnejšiemu skutkového stavu veci, pretože uvedená svedkyňa sa mala vyjadriť k vôli a k pohnútkam žalobcu pri spisovaní notárskej zápisnice. Podľa im dostupných informácií, pôvodným zámerom darcu bolo previesť na žalobkyňu celý byt a na základe právnych rád N.. I. došlo k spísaniu notárskej zápisnice so zapracovaním podmienky daru, a to doživotnej starostlivosti zo strany obdarovanej voči darcovi, ktorá nebola zo strany žalovanej splnená. 3. Žalovaná vo svojom vyjadrení navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a uplatnila si náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon v sume 512,85 eur spolu s paušálom v sume 8,04 eur. Uviedla, že výsluch notárky N.. I. nemôže byť pre tento spor relevantný a privodiť iné rozhodnutie vo veci vrátenia daru podľa § 630 Obč. zákonníka, keď predmetná darovacia zmluva, ktorú notárka spisovala, nebola napadnutá pre jej neplatnosť, a ide teda o platnú zmluvu. Namietala, že svoj záväzok, ku ktorému sa zaviazala v darovacej zmluve nemohla plniť, pretože jej to znemožnil samotný darca, ktorý sám vo svojej výpovedi uviedol, že on sám bol schopný variť, chodiť na nákupy, pre obedy, teda nepotreboval opateru inej osoby. Následne vymenil zámky v auguste v roku 2010 na jeho byte, aby sa ona do jeho bytu už nedostala. Zároveň jej zaslal poštou v balíku všetky jej osobné veci, ktoré mala u neho uložené, pretože do tejto doby ho často navštevovala. Taktiež vypovedal, že jeho zdravotný stav sa zhoršil až v roku 2011. O tejto skutočnosti vypovedali aj žalobcovia 1/ a 2/. V tom čase už darca na základe jeho vlastnej vôle neudržiaval s ňou kontakt, a ani ju o pomoc nežiadal. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že do augusta 2010, kedy jej darca znemožnil prístup do jeho bytu a dali jej jasne na vedomie svoju vôľu, že s ňou nechce žiaden kontakt, nebola potrebná opatera darcu, túto ani nevyžadoval, bol samostatný a vedel sa o seba postarať. Podľa jej názoru dôvody hrubého porušenia dobrých mravov značnej intenzity, či sústavné, ani porušenie zmluvného záväzku z jej strany jej konaním, zavinením, nebolo preukázané. 4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), účinného od 01. 07. 2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1/ a 2 / nie je dôvodné. 5. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa pôvodný žalobca Z. N. domáhal proti žalovanej vrátenia daru, a to spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 3/6 k celku k bytu č. XX na X. C. na I. O.. Č.. X D. H. a následne žalobcovia 1/ a 2/ ako právni nástupcovia pôvodného žalobcu, po zmene petitu žaloby pripustenej súdom prvej inštancie, určenia, že tento spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti, ktorý žalovaná nadobudla na základe darovacej zmluvy V-20041/09 zo dňa 05. 10. 2009 od pôvodného žalobcu ako darcu, patria do dedičstva po pôvodnom žalobcovi Z. N., F.. XX. XX. XXXX. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ust. § 132 O. s. p. dospel k správnym skutkovým záverom, vec posúdil správne po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Obč. zákonníka, ktoré aj správne vyložil a dospel k správnemu záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by sa žalovaná dopustila hrubého porušenia dobrých mravov voči osobe darcu, ako aj členom jeho rodiny. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie aj dostatočne odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p, keď s poukazom na zodpovedajúcu právnu úpravu svoje zistenia a závery, pre ktoré žalobe nevyhovel, aj riadne odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými námietkami sporových strán súvisiacimi s predmetom konania. 6. V zmysle ust. § 630 Obč. zákonníka, zákonom stanovenou podmienkou možnosti darcu žiadať od obdarovaného vrátenie daru je také správanie sa obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny, ktoré vykazuje znaky hrubého porušovania dobrých mravov. Z uvedeného vyplýva, že nie každé správanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného správania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, napĺňa znaky podľa § 630 Obč. zákonníka a odôvodňuje žiadať darcu vrátenie daru od obdarovaného. Vzhľadom na to, že uvedené ustanovenie, upravujúce možnosť darcu žiadať vrátenie daru, vyžaduje hrubé porušovanie dobrých mravov, potrebné je skúmať intenzitu, dĺžku a dôsledky porušovania dobrých mravov obdarovaným, pričom pre toto posúdenie sú rozhodujúce objektívne okolnosti, a nie prípadné subjektívne okolnosti na strane darcu. Všeobecne možno za hrubé porušenie dobrých mravov považovať ich porušenie značnej intenzity alebo porušovanie, ktoré možno označiť ako sústavné. Môže ísť napr. o fyzické násilie, hrubé urážky, ale aj neposkytnutie potrebnej pomoci a pod. I keď správanie obdarovaného je treba posudzovať podľa objektívnych morálnych pravidiel a hodnotiť ho podľa objektívnych hľadísk, toto porušenie nemožno posudzovať bez zreteľa na konkrétny vzťah, ktorý je v danom mieste a čase, a aj so zreteľom na vzájomné správanie darcu a obdarovaného v ich vzájomnom vzťahu. Za dôvod pre vrátenie daru môže byť v zásade považované iba správanie obdarovaného po poskytnutí daru; nevylučuje to však, že takýmto dôvodom môže byť aj správanie obdarovaného v čase pred uzavretím darovacej zmluvy, ak o tomto správaní darca v čase uzavretia zmluvy nevedel. 7. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo preukázané, že by sa žalovaná dopustila hrubého porušenia dobrých mravov voči osobe darcu alebo členom jeho rodiny. Z vykonaného dokazovania aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplynulo, že vzťah medzi žalovanou a darcom bol dobrý a nebolo preukázané, že by sa správanie žalovanej voči darcovi zmenilo po spísaní darovacej zmluvy vo forme notárskej zápisnice. Darca a žalovaná sa vzájomne dohodli; podľa tvrdenia darcu na jar v roku 2008 a podľa tvrdenia žalovanej v auguste roku 2008; že sa žalovaná bude o neho starať a podľa tvrdenia darcu mala sa k nemu aj nasťahovať. Žalovaná sa k darcovi nenasťahovala a nebolo preukázané, že by mu poskytovala starostlivosť, ale navštevovala ho zhruba 3 krát do mesiaca a zdržiavala sa v jeho byte počas 2-3 dni, čo potvrdil darca vo svojej výpovedi. Taktiež vo svojej výpovedi uviedol, že sa cítil osamelý, potreboval ľudskú spoločnosť, aby mal s kým prehovoriť a skutočnosť, že v prítomnosti žalovanej sa cítil dobre a nepociťoval osamelosť, ktorá svedčí o tom, že vzťah medzi ním a žalovanou bol dobrý, bola potvrdená výpoveďou žalobcu 1/, ktorý uviedol, že jeho dedko (darca) zle znášal samotu, zrejme preto bola pre neho prítomnosť žalovanej dôležitá a v podstate bol v jej prítomnosti šťastný; taktiež výpoveďou samotného darcu, ktorý uviedol, že bol jej za to vďačný a išli spolu do kúpeľov, čo financoval z vlastných prostriedkov; a ďalej výpoveďou svedkyne J. I., ktorá uviedla, že darca sa pred ňou zmieňoval o tom, že by bol rád, keby žalovaná chodila častejšie za ním. O tom, že sa v prítomnosti žalovanej cítil dobre svedčí aj skutočnosť, že napriek tomu, že po vzájomnej dohode v roku 2008 sa k nemu nenasťahovala a podľa jeho tvrdení sa o neho nestarala, daroval jej spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti v septembri v roku 2009, poskytol jej pôžičku v sume 30 000 Sk, následne jej poskytol pôžičku 500 eur aj v apríli roku 2010 a tieto pôžičky nežiadal vrátiť, prijímal jej návštevy a dobrovoľne varil aj pre ňu, prípadne nosil obedy, ktoré spolu konzumovali, čo svedčí aj o tom, že jeho zdravotný stav nevyžadoval opateru treťou osobou, bol sebestačný a napriek závažnému ochoreniu schopný sám sa o seba postarať. Túto skutočnosť potvrdil vo svojej výpovedi aj žalobca 1/ a svedkyňa J. I.. Taktiež bolo preukázané že sám darca stratil záujem o stretávanie sa so žalovanou a jej návštevy, a preto vymenil zámok na dverách bytu, a to zrejme z dôvodu, že pocítil sklamanie zo žalovanej, ktoré zle citovo znášal, ktorá skutočnosť vyplynula z výpovede žalobcu 1/, ktorý subjektívny pocit darcu, vyplývajúci z jeho iných predstáv, nemožno z objektívneho hľadiska považovať za hrubé porušenie dobrých mravov zo strany žalovanej voči jeho osobe. Pokiaľ ide o slovný konflikt, ku ktorému malo dôjsť medzi darcom a žalovanou podľa tvrdenia žalobcu 1/ a svedkyne J. I. po výmene zámku na dverách bytu darcu, nebolo v konaní preukázané z akých dôvodov tento konflikt vznikol, ani jeho obsah a taktiež nebola preukázaná intenzita porušenia dobrých mravov v správaní sa žalovanej voči darcovi pri tomto konflikte, v dôsledku ktorej by bolo možné posúdiť jej správanie voči darcovi ako hrubé porušenie dobrých mravov. 8. Nedôvodne žalobcovia 1/ a 2/ vo svojom odvolaní namietajú, že neposkytnutím potrebnej pomoci došlo zo strany žalovanej k hrubému porušeniu dobrých mravov v správaní sa voči darcovi, a že jej úmyslom bolo využiť situáciu v akej sa darca nachádzal za účelom získania nehnuteľnosti tak, že spísaním notárskej zápisnice sa zaviazala k doopatrovaniu darcu a svoj záväzok následne nesplnila, a že podmienkou darovacej zmluvy bolo doopatrovanie darcu. V bode 7 sa žalovaná ako obdarovaná zaviazala, že darcu doopatruje, a pokiaľ by sa jeho zdravotný stav zhoršil tak, že bude umiestnený v zdravotníckom zariadení alebo v ústave s celodennou starostlivosťou, aj v takom prípade mu bude poskytovať všestrannú pomoc. Z obsahu predmetnej darovacej zmluvy, spísanej vo forme notárskej zápisnice, však vyplýva, že darca bezvýhradne daroval žalovanej podiel 3/6-iny k predmetnej nehnuteľnosti a samotné darovanie nebolo podmienené splnením záväzku žalovanej, ku ktorému sa zaviazala v bode 7 darovacej zmluve. Odvolací súd sa ďalej stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo preukázané že by žalovaná darcovi neposkytla potrebnú starostlivosť v takom rozsahu, ako si to vyžadoval jeho zdravotný stav, keď bolo preukázané, že jeho zdravotný stav sa výrazne zhoršil až v priebehu roku 2011 a dovtedy bol schopný postarať sa o seba sám, nebol odkázaný na opateru žalovanej alebo inej osoby, a teda nebolo preukázané, že by mu žalovaná neposkytla takú opateru alebo pomoc, ktorú by potreboval. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania je nesporná skutočnosť, že darca v auguste v roku 2010 vymenil zámok na dverách jeho bytu, aby sa žalovaná do bytu nedostala, čím jej jasne dal najavo, že nemá záujem už o jej návštevy a stretávanie sa s ňou, čím aj prípadnú potrebnú pomoc žalovanej odmietol a o jej pomoc neprejavil záujem ani v čase výrazného zhoršenia jeho zdravotného stavu v priebehu roka 2010, ale potrebnú starostlivosť si zabezpečil sám osobou svedkyne J. I.. Preto neposkytnutie potrebnej pomoci žalovanou darcovi v čase výrazného zhoršenia jeho zdravotného stavu nemožno za danej situácie považovať za hrubé porušenie dobrých mravov zo strany žalovanej, keď nesporné je, že sám darca jej pomoc odmietol. Nebolo v konaní preukázané tvrdenie žalobcov 1/ a 2/, že sama žalovaná by upustila od poskytovania akejkoľvek pomoci darcovi, a že vzťah medzi darcom a žalovanou sa zhoršil okamihom podpísania notárskej zápisnice, kedy sa žalovaná postupne prestala o neho starať a zaujímať. Táto skutočnosť nevyplynula z výpovedí strán, ani svedkyne I. a nevyplynula ani z výpovede samotného darcu, keď tento netvrdil, že by mu žalovaná niekedy, resp. pred spísaním darovacej zmluvy, starostlivosť poskytovala, a že by od poskytovania tejto starostlivosti následne upustila. 9. Žalobcami navrhnuté dokazovanie výsluchom svedkyne N.. I., notárky, aj odvolací súd posúdil ako nadbytočné, keď túto svedkyňu navrhli vypočuť za účelom objasnenia vôle a pohnútok darcu vo vzťahu k žalovanej a zamýšľanému daru, ktoré nie sú právne významné pre posúdenie dôvodnosti žaloby, keďže platnosť darovacej zmluvy nebola stranami v konaní spochybnená a pre posúdenie splnenia zákonom stanovených podmienok pre vrátenie daru je rozhodujúce hrubé porušenie dobrých mravov správaním sa žalovanej voči darcovi, ktoré správanie je potrebné posudzovať z objektívnych hľadísk. 10. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaná ktorá mala úspech v odvolacom konaní, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).