Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/463/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311210655 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1311210655.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobkyne : S. Š., I.. XX.XX.XXXX, Z. X. Č.. XXX, občan SR, zastúpená JUDr. Dušanom Kracinom, advokátom, Námestie SNP č. 80/22, Zvolen, proti žalovanému: Slovenský zväz ľadového hokeja, so sídlom Junácka č. 6, Bratislava, IČO: 30 845 386, zastúpený Mgr. Zuzanou Zajíčkovou, advokátkou, Dostojevského rad č.17, Bratislava, o zaplatenie 8.500,- € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 10C/147/2011-363 zo dňa 25.augusta 2015 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 8.500,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 8.500,- € od 05.11.2010 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že o trovách konania sa rozhodne do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. 1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že dokazovaním, ktoré vo veci vykonal zistil , že žalobkyňa dňa 11.09.2009 vložila na účet žalovaného vedený vo O. Z., Č.. XXXXXXXXXX/XXXX hotovosť vo výške 8.500,- € s textom S. Š., L.. Dňa 25.10.2010 požiadala o vrátenie omylom zaslanej čiastky vo výške 8.500,- € na účet žalovaného, načo je tento uviedol, že žalovaný na jeho účet vedený vo O. Z., F..M.., Č.. XXXXXXXXXX pod číslom dokladu XXXXXXXXXXXX ani pod menom Š. S. neeviduje prevod nijakých peňazí. Z odpovede na upomienku adresovanej žalobkyni od žalovaného vyplýva, že suma 8.500,- € bola žalobkyňou uhradená, avšak nie omylom ale za hokejový klub HK LUČENEC, s.r.o., ktorého konateľom je manžel žalobkyne a za účelom vyrovnania pokút, ktoré udelila disciplinárna komisia žalovaného uvedenému klubu. Dňa 18.12.2008 uložilo Združenie oddielov a klubov I. hokejovej ligy v SR hokejovému klubu HK LUČENEC, s.r.o., pokutu vo výške 1.892,- €, pričom následne dňa 19.12.2008 sa uvedený hokejový klub odhlásil zo súťaže z ekonomických dôvodov. Následkom uvedeného odhlásenia sa hokejového klubu HK LUČENEC zo súťaže bolo zo strany Klubu Mládeže SZĽH uložená tomuto hokejovému klubu pokuta vo výške 6.638,78 €. Dňa 16.06.2009 Združenie oddielov a klubov I. hokejovej ligy v SR podalo podnet na disciplinárnu komisiu SZĽH voči uvedenému klubu z dôvodu, že si tento klub nesplnil povinnosti úhrad sankcií uložených Valným zhromaždením Združenia oddielov a klubov I. hokejovej ligy v SR, následkom čoho disciplinárna komisia žalovaného dňa 27.07.2009 zastavila klubu HK LUČENEC, s.r.o., činnosť, vrátane procedurálnych úkonov, až do doby preukázania úhrad uvedených sankcií. Dňa 10.09.2009 HK LUČENEC, s.r.o., zaslal žiadosť o odpustenie resp. zníženie pokuty s odôvodnením, že súťaž prvej ligy juniorov 2008/09 nedohrali okrem iného aj z dôvodu uprednostnenia dohratia súťaže 1.HL SR seniorov, o čo boli požiadaný a zároveň im bolo prisľúbené, že ak túto súťaž dohrajú môžu sa uchádzať o licenciu 1. HL SR v budúcej sezóne. K možnosti udelenia licencie aj napriek tomu, že súťaž 1. HL SR riadne dohrali a dve mužstvá sa do súťaže 1. HL SR 2009/2010 neprihlásili nedošlo. Záverom listu sa uvádza pri nemožnosti upustenia od pokuty alebo jej zníženia vypracovanie splátkového kalendára. Zo zápisnice DK SZĽH č. 2009-2010/6-1 vyplýva, že zväz konštatuje úhradu pokuty vo výške 2.081,20 € a poplatku za zápis trestu vo výške 40,- €, ďalej v zápisnici zrušila zastavenie činnosti pre družstvo seniorov HKM Lučenec, s.r.o., vrátane transférových úkonov dňom 11.09.2009. 1.2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 451 ods. 1,2, § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ustanoveniami § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., keď z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobkyňa uhradila na účet žalovaného žalovanú sumu vo výške 8.500,- € ako aj to, že žiadala o ich vrátenie. Obrana žalovaného v tom smere, že žalobkyňa musela tieto peniaze, ktorých vrátenia sa domáha uhradiť z jediného dôvodu, aby jej syn mohol prestúpiť do Maďarska, hrať hokej, súd vyhodnotil ako neopodstatnenú a nemajúca skutkový ani právny základ vo vykonanom dokazovaní. V konaní bolo preukázané, že žalovaný uložil HKM Lučenec pokuty v sume 1.892,- € a 6.638,78 € avšak zo strany žalovaného bolo ďalej tvrdené, že klubu HKM Lučenec bola uložená aj pokuta v sume 2.081,20 € čo žalovaný v tomto konaní nijakým spôsobom nepreukázal. Ďalej bolo v konaní preukázané, že HKM Lučenec bola zo strany ZOK uložená pokuta v sume 1.892,- €, a klub v sezóne 2008-2009, len na základe prísľubov dohral ešte na jar 2009 súťaže, ale potom už v svojej činnosti žiadnym spôsobom nepokračoval. Taktiež mal súd prvej inštancie za preukázané, že pán Y. podal dňa 10.09.2006 žiadosť, o odpustenie pokuty na základe žiadosti pána H., ktorú skutočnosť potvrdil aj na pojednávaní. Z originálu tohto listu mal súd preukázané, že pán H. dal súhlas s vrátením odpustenej čiastky, čiže nebol žiadny dôvod túto pokutu zo strany HKM Lučenec platiť, čo vo výpovedi potvrdil aj svedok Š.. Z faxu, ktorý bol predložený žalovaným vyplynulo že dňa 11.09.2009 o 9.51 hod. mu bol svedkom B. Š. daný súhlas s transferom B. Š. mladšieho do maďarského klubu Dunajváros a na predpísanom tlačive žalovaného je poznámka súrne s výkričníkom, čiže celý transfer sa uskutočnil v dopoludňajších hodinách a úhrada sumy 8.500,- € žalobkyňou žalovanému podľa názoru súdu s povolením transféru syna žalobkyne nemá žiadnu spojitosť. Rovnako tak súd poukazuje na skutočnosť, že potvrdení z banky o vložení čiastky 8 500,- € nie je uvedený účel platby. Napriek tomu, že žalovaný zo začiatku tvrdil, že na jeho účet neprišla žiadna čiastka vo výške 8.500,- € ani s poznámkou S. Š., a jej rod. č., následne prezentoval, vo svojich vyjadreniach jednak vnesených na listinných dôkazoch nachádzajúcich sa v spise a neskôr aj na pojednavaní, že vedel, že tieto peniaze uhrádzala žalobkyňa v mene HKM Lučenec, a že boli uhradené, vyúčtované pokuty do konca aj pokuta, ktorá bola vyúčtovaná ZOK v sume 1.892,- €. Túto obranu žalovaného vo svetle vykonaného dokazovania súd prvej inštancie považoval za nepravdepodobnú, dokonca zavádzajúcu s cieľom vynúť sa plneniu žalovanej pohľadávky. S tým súvisiaca obrana žalovaného, že žalobkyňa plnila záväzok za HKM Lučenec, v zmysle § 743 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko, keďže bolo preukázané nie len to, že žalobkyňa nemala vedomosť o sankciách uložených klubu žalovaným ale nebolo v konaní žiadnym listinným dôkazom alebo svedeckou výpoveďou preukázané, že by jej niekto na uvedené konanie dal splnomocnenie, súhlas alebo príkaz. Nemenej významnou skutočnosťou je výška uložených sankcií HKM Lučenec so sumou zaslanou omylom žalobkyňou na účet žalovaného, ktorá súhrnná suma vo výške 8.500,- € žiadnym spôsobom ani približne nezodpovedá výške sankcií uložených HKM Lučenec. 1.3. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na skutočnosť, že pravidlá IIHF upravujúce podmienky pre prestup medzinárodný prestup hráčov, a v článku I odsek 2 prestupový proces bod 2.2 sa jasne stanovuje, že žalovaný má bezodkladne informovať bývalý klub a podpísanú ITC a zaslať do kancelárie IIHF, prípadne predložiť kancelárii IIHF relevantné dôkazy preukazujúce dôvody odmietnutia prestup najneskôr do 7 dní doručenia ITC. Teda žalovaný nesmie odmietnuť podpísať kartu, ibaže si hráč, ktorý chce prestúpiť nesplnil svoje povinnosti, ktoré mal voči klubu, neurovnal si finančné záväzky voči klubu, prípadne neodovzdal klubové vybavenie. V závere tohto bodu sa uvádza, že v prípade ak kancelária IIHF neobdrží žiadnu odpoveď, prípadne, ak jej bude doručené vyjadrenie, ktoré nebude obsahovať jasné dôvody, bude to považovať za udelenie súhlasu s prestupom. Z transfer karty hráča Ševelu vyplynulo, že maďarský partner resp. maďarská asociácia požiadala o transfer dňa 02.09.2009 čiže aj keby žalovaný nebol potvrdil túto transfer kartu, došlo by na základe vyššie uvedených predpisov k transferu. Z faxu zo dňa 11.09.2009 fakticky k transferu sa vyjadril materský klub, že či hráč nemá voči materskému klubu nejaké finančné alebo materiálne záväzky. Transfer kartu podpisoval resp. tento súhlas dával B. Š. ako konateľ HKM Lučenec, ktorý v zmysle platných právnych predpisov je oprávnený zastupovať. Z uvedeného mal súd za preukázané, že žalovaný nijakým spôsobom, nemohol podmieniť medzinárodný transfér hráča uhradením sankcií ktoré žalovaný uložil HKM Lučenec. 1.4. Súd prvej inštancie na základe všetkých týchto skutočností dospel k záveru, že žalobkyňa omylom, bez akéhokoľvek právneho dôvodu uhradila na účet žalovaného sumu 8.500,- € a žalovaný je povinný túto sumu žalobkyni vydať - vrátiť. Pretože žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, nakoľko nevydal predmet bezdôvodného obohatenia žalobkyni riadne a včas, podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., vznikol jej nárok na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne, pričom súd pre moment začatia omeškania považoval dátum 05.11.2010, kedy žalovaný listom odpovedal žalobkyni na jej žiadosť o vrátenie peňažnej čiastky pričom základná úroková sadzba ECB ku dňu omeškania žalovaného bola 1%. 1.5. O náhrade trov konania súd prvej inštancie nerozhodol z dôvodu, že o týchto rozhodne súd do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku vo veci samej s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol z dôvodu že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenie veci. Žalobkyňa počas konania uvádzala, že listinu, ktorej vydania sa domáha previedla na účet žalovaného vedený vo VÚB banke omylom, nakoľko peniaze boli určené ako finančná pomoc pre jej syna B. Š., hrajúceho za hokejový klub v zahraničí. Peňažnú výpomoc podľa vyjadrenia žalobkyne syn potreboval na zariadenie bytu a nákup brankárskej hokejovej výstroje. Žalovaný mal zato, že nemohlo dôjsť k omylu, keďže vklad bol vykonaný vo VÚB banke a syn žalobkyne má dva účty, oba vedené v Slovenskej sporiteľni, teda ide o úplné rozdielne subjekty a tvrdenie, že ide o omyl považujeme za nepravdivé a v tomto smere žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Podľa predloženého výpisu z účtu jej syna vedeného v Slovenskej sporiteľni dňa 14.09.2009 bol na účet p. Š. urobený bezhotovostný vklad z iného účtu p. Š. vo výške 82.334,22 € a zároveň jednorázový príkaz na úhradu sumy 82.330,00 € na číslo účtu presne také, aké uviedla žalobkyňa v žiadosti žalovanému o vrátenie zaslaných peňažných prostriedkov. Ak teda syn žalobkyne posiela na jej účet finančné prostriedky v uvedenej výške, považoval vysvetlenie žalobkyne, že suma poukázaná žalovanému bola určená ako finančná výpomoc pre syna za zavádzajúce a účelové. 2.1. Žalovaný sa nestotožnil odôvodnením napadnutého rozsudku v tom zmysle, že „obrana žalovaného v tom smere, že žalobkyňa musela tieto peniaze, vrátenia ktorých sa domáha uhradiť z jediného dôvodu, aby jej syn mohol prestúpiť do Maďarska hrať hokej, súd vyhodnotil ako neopodstatnenú a nemajúcu skutkový ani právny základ vo vykonanom dokazovaní“. Syn žalobkyne bol registrovaným hráčom v klube HKM Lučenec pričom zo svedeckých výpovedí p. Y. a p. Š. st. vyplynulo, že tento klub neplatil pokuty, ktoré mu boli udelené. Nezaplatené pokuty udelené klubu jednak riadiacim orgánom 1. hokejovej ligy ZOK 1 HK dňa 18.12.2008 vo výške 1.892 € a jednak komisiou mládeže dňa 22.12.2008 vo výške 6.638,78 € boli na riešenie po predchádzajúcom upozornení klubu postúpené disciplinárnej komisii žalovaného. Dňa 27.07.2009 disciplinárna komisia SZĽH prerokovala podnet ZOK 1 HK zo dňa 16.06.2009 a zastavila klubu HKM Lučenec činnosť, vrátane procedurálnych úkonov a to až do doby vyriešenia úkonov, tzn. úhrad. Z uvedeného vyplýva, že podnet, na základe ktorého disciplinárna komisia žalovaného konala a zastavila práva člena klubu HKM Lučenec sa týkal podnetu ZOK 1 HK o neuhradenej pokute klubu a prebehlo disciplinárne konanie, ktoré bolo ukončené na základe uhradenia tejto pokuty dňa 11.09.2009. Pokiaľ ide o prestup syna žalobkyne, maďarská federácia požiadala o súhlas dňa 02.09.2009, v rovnaký deň vypísala transfer kartu a zaslala ju poštou žalovanému. Hneď ako bola transfer karta doručená, medzinárodné oddelenie žalovaného postupovalo v súlade s predpismi a požiadalo materský klub hráča o vyjadrenie, či s transferom súhlasí. Poznámka súrne sa týkala skutočnosti, že išlo o posledný deň lehoty na transfer. Medzinárodné oddelenie si len plnilo svoje povinnosti a dodržiavalo postup, preto požiadalo o vyjadrenie klubu. Nakoľko však v čase od 27.07.2009 platilo rozhodnutie disciplinárnej komisie o pozastavení činnosti klubu vrátane procedurálnych úkonov až do zaplatenia sankcií, boli transfery zastavené z dôvodu neuhradených pokút. Keďže pokuty boli dňa 11.09.2009 vkladom na účet žalobkyňou uhradené, disciplinárna komisia urýchlene zasadla práve z dôvodu transferu hráčov, ktorí za situáciu nezodpovedali. Čas odoslania súhlasu klubu s transferom pre transfer rozhodujúci nebol. Transfery potvrdzuje zväz a nie klub. Deň 11.09.2009 bol posledným dňom lehoty na vyjadrenie súhlasu alebo nesúhlasu zväzu s transferom hráča B. Š. ml. z tohto dôvodu žalobkyňa vložila fyzicky prostriedky na účet. Žalobkyňa teda vložila na účet žalovaného prostriedky, následne bol povolený transfer hráča B. Š. a následne výkonný výbor rozhodol o vrátení čiastky 4.979,09 € klubu. Nakoľko žalovaný túto sumu klubu nevrátil, postupovala žalobkyňa tak, že požiadala o vrátenie a uviedla, že si pomýlila číslo účtu a omylom zaslala prostriedky dňa 11.09.2009 na účet žalovaného. Žalovaný dal do pozornosti skutočnosť, že žalobkyňa konala za klub HKM Lučenec ako zodpovedný zástupca na účely prestupových vzťahov v období 2007-2008, teda za klub pôsobila a jej nevedomosť o potrebe vložiť peniaze na účet žalovaného z dôvodu prestupu jej syna do maďarského hokejového klubu je spochybniteľná. 2.2. Záverom žalovaný poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 31.3.2011 sp. zn. 2 MCdo 2/2010, rozhodnutie NS ČR zo dňa 8.7.2004 sp. zn. 21 Cdo 70/2004 a mal zato, že nie je spravodlivé, aby on uhrádzal istinu spolu s príslušenstvom a trovami konania žalobkyni pričom hokejový klub, ktorého konateľom je manžel žalobkyne dostal pokutu v rovnakej výške a napriek tomu, že porušil predpisy schválené všetkými členmi žalovaného by ostal nepotrestaný, keďže v konaní nebolo spochybnené, že klub pokuty neuhradil a jediné peniaze, ktoré na účet žalovaného prišli v tejto súvislosti boli prostriedky vložené žalobkyňou. Takéto konanie je v rozpore s dobrými mravmi a považuje ho za zdanlivý výkon práva. 3. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedla, že jedinou relevantnou skutočnosťou v danej veci, na ktorú žalovaný však zabúda je to, čo v závere odôvodnenia napadnutého rozsudku skonštatoval aj súd prvej inštancie, a to, že ňou dňa 11.9.2009 vykonaná úhrada sumy 8.500,- € na účet žalovaného bola vykonaná bez akéhokoľvek právneho dôvodu, t.j. došlo k bezdôvodnému obohateniu sa žalovaného. Výklad ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka je nespochybniteľný a nemôže ho spochybniť ani žalovaný. Žalovaný sa snaží odvolací súd presvedčiť, že ona uhradila za niekoho, ktorého presne nevie zadefinovať ani on, sumu, ktorej výšku pokút vôbec nepozná a z dôvodu, ktorý tiež nevie. Podľa toho, čo žalovaný tvrdí suma 1.892,-€, ktorá mu vôbec nepatrila mu bola údajne tiež uhradená na základe právneho dôvodu. Uviedla, že ona nemala ani len tušenia o nejakých pokutách ale podľa žalovaného mala vedieť to čo nevie ani on, a to za koho mala údajne platiť, koľko mala platiť a za čo mala platiť. Žalovaný pritom na jej písomnú žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov v sume 8.500,- € v ktorom uviedla dátum úhrady 11.9.2009, číslo jeho účtu a číslo dokladu odpovedal listom zo dňa 5.11.2010, že žiadne finančné prostriedky od nej neobdržal. Podľa výpisu z účtu žalovaného vo VÚB a.s. vyplýva, že v deň 11.9.2009 bola pripísaná na jeho účet jediná úhrada a to 8.500,- €. Žalovaný teda ani len netušil kto mu 8.500,- € uhradil a za čo, nakoľko na bankových dokladoch nie je uvedený ani žiadny dôvod úhrady. Žalobkyňa trvala na tom, že o sankciách uložených klubu nemala ani len tušenie a keby len čisto hypoteticky pripustila (čo však nie je ani nemôže byť pravda aj z toho dôvodu, že o týchto pokutách nemá prehľad ani samotný žalovaný ), že o nich vedela a existovala by jej neznáma povinnosť, že to mám za HKM Lučenec zaplatiť ja, aká by v tom bola logika, že žalovaný so zástupcom HKM Lučenec R.. Y. dohodol odpustenie pokút a ja by som ich napriek tomu mala následne údajne zaplatiť a to ešte aj na nesprávny účet, lebo jedna pokuta mala prináležať ZOK 1.Hok. ligy SR. Záverom uviedla, že je zavádzajúce aj tvrdenie žalovaného, že ona v rokoch 2007-2008 a to od 1.5.2007 do 30.4.2008 konala za klub HKM Lučenec ako zodpovedný zástupca na účely prestupových vzťahov. 4. Replika k vyjadreniu žalobkyne zo strany odvolaného nebola podaná. 5. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 / ďalej len „C.s.p.“/ ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 7. V prejednávavenej veci sa žalobkyňa domáhala od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške 8.500,-€, keďže táto suma bola žalovanému zaplatená bez právneho dôvodu a preto na žalobkyni spočívalo dôkazné bremeno o tomto tvrdení. 8. Povinnosť strán tvrdiť potrebné skutočnosti v civilnom procese sa nazýva povinnosť tvrdenia a vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť uvádzanú stranami. V prípade, že ju strana splnila, platí, že uniesla bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti však podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda povinnosti strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nedodržanie povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej povinnosti nie je procesne sankcionované, zväčša sa však prejaví v rozhodnutí vo veci, vo forme neúspechu strany v spore. Pri hodnotení dôkazov Civilný sporový poriadok vychádza zo zásady ich voľného hodnotenia, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov (§ 191 ods. 1 C.s.p.). Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe. V priebehu dokazovania súd po vytriedení nepodstatných a nezákonných dôkazov ďalej hodnotí len dôkazy zostávajúce, teda dôkazy dôležité a právne relevantné, ktoré treba posúdiť z hľadiska ich pravdivosti. Posudzovanie pravdivosti konkrétneho dôkazu predpokladá, že sudca takýto dôkaz posudzuje najskôr izolovane z hľadiska vierohodnosti toho, kto ho podáva, a či získané informácie sú svojim obsahom pravdepodobné alebo nie. Následne súd pristúpi k posudzovaniu jednotlivých dôkazov v ich vzájomných súvislostiach tak, aby informácie vyplývajúce z dôkazov, ktoré považuje za pravdivé, tvorili ucelenú a logicky usporiadanú reťaz. 9. Odvolací súd s poukazom na zásady hodnotenia jednotlivých dôkazov v súlade so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa uniesla svoju dôkaznú povinnosť o existencii bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, keď skutkovo odôvodnila, že plnila žalovanému omylom a bez právneho dôvodu, keďže peniaze boli určené ako finančná pomoc pre jej syna B. Š.. Žalovaný pre začatím konania tvrdil, že na svojom účte vedenom vo O. Z., F..M.., Č.. XXXXXXXXXX pod číslom dokladu XXXXXXXXXXXX ani pod menom Š. S. neeviduje prevod nijakých peňazí. Po preukázaní, že peniaze boli na účet žalovaného poukázané, žalovaný tvrdil, že suma 8.500,- € bola žalobkyňou uhradená, avšak nie omylom ale za hokejový klub HK LUČENEC, s.r.o., ktorého konateľom je manžel žalobkyne a za účelom vyrovnania pokút, ktoré udelila disciplinárna komisia žalovaného uvedenému klubu a teda že so strany žalobkyne išlo o konanie bez príkazu v zmysle § 742 a nasl. Občianskeho zákonníka. Následne svoju obranu menil a prispôsoboval skutočnostiam, ktoré počas konania vyšli najavo, keď tvrdil, že žalobkyňa musela tieto peniaze, ktorých vrátenia sa domáha uhradiť z jediného dôvodu, aby jej syn mohol prestúpiť do Maďarska, hrať hokej. 9.1. Tvrdenia žalovaného boli vyvrátené svedeckými výpoveďami Petra Ševelu a Igora Líšku, ktorí boli funkcionármi v kluboch HKM Lučenec, HC Lučenec, HK Lučenec, ktorí potvrdili, že nemajú vedomosť o tom, že by žalobkyňa pristúpila k nejakým záväzkom hokejového klubu HK Lučenec a ani že by bol splnomocnená na konanie v jeho mene. Rovnako potvrdili, že neexistoval nijaký dôvod, ktorý by bránil B. Š. ml. prestúpiť do hokejového klubu v Maďarsku čo priamo vyplýva aj Pravidiel IIHF upravujúcich podmienky pre medzinárodný prestup hráčov článok I odsek 2 prestupový proces bod 2.2 ( pozri ods. 1.3. ). Skutočnosť, že uhradenie sumy 8.500,-€ nemalo vplyv na udeleniu súhlasu žalovaného na prestup B. Š. ml. vyplýva aj z faxovej správy žalovaného zo dňa preposlanej HKM Lučenec dňa 11.9.2009 o 9.22 hod. ( č.l. 262 spisu ), keďže žalobkyňa sumu 8.500,-€ vložila na účet žalovaného dňa 11.9.2009 až o 12.31 hod. ( č.l. 4 spisu ). Odvolací súd sa ďalej stotožňuje aj zo záverom súdu prvej inštancie, že uvedené tvrdenia žalovaného o uhradení pokuty 8.500,-€ za strany žalobkyne spochybňuje aj samotná skutočnosť, že sám žalovaný nemal presný prehľad o tom, aké pokuty a kým boli hokejovému klubu HK Lučenec, s.r.o. uložené, v akej výške. Rovnako nemal vedomosť o tom ako a kým boli tieto pokuty uhradené čo vyplýva aj z jednotlivých vyjadrení žalovaného počas konania ako aj zo samotných listinných dôkazov založených žalovaným ( č.l. 67 -188 spisu), ktoré len preukazujú zasadnutia disciplinárnych orgánov žalovaného, skutočnosti že boli problémy s hokejovým klubom HK Lučenec, s.r.o. a že boli vydané rozhodnutia disciplinárnych orgánov. Pokuty mali byť v celkovej výške 10.651,98€ keď Združenie oddielov a klubov 1.Hokejovej ligy uložilo pokutu v sume 1.932,-€ (1.892,-€ + 40,-€), žalovaný jeho disciplinárna komisia pokutu 2.081.20€ a žalovaný jeho komisia mládeže pokutu 6.638,78€. Suma uhradená žalobkyňou 8.500,-€ nezodpovedá výške ani jednej konkrétne uloženej pokute, ani ich súčtom, keď nadovšetko pokuta 1.932,-€ bola uložená iným subjektom ako je žalovaný. Uhradenie pokuty 8.500,-€ dňa 11.9.2009 zo strany žalobkyne je nelogické aj vzhľadom na skutočnosť, že hokejový klub HKM Lučenec, s.r.o. ešte dňa 10.9.2009 požiadal žalovaného o odpustenie, resp. zníženie pokuty ( č.l. 299 spisu) a teda nebol dôvod na úhradu pokuty, pred rozhodnutím žalovaného o žiadosti o odpustenie pokuty. Odvolací súd zhodne so záverom formulovaným v napadnutom rozsudku zastáva názor, že to bol práve žalovaný, ktorý neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdení, že vklad vykonaný žalobkyňou dňa 11.9.2009 vo výške 8.500,-€ na účet žalovaného vedený vo O. Z., Č.. XXXXXXXXXX/XXXX M. G. S. Š., L. bol vykonaný na úhradu pokuty, ktorá bola uložené žalovaným hokejovému klubu HK Lučenec, s.r.o.. Táto skutočnosť zo strany žalovaného zostala v konaní nepreukázaná, len v rovine tvrdení a preto sa prejavila v rozhodnutí vo veci, vo forme neúspechu žalovaného. 10. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1,2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p.. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o dôvodnosti žaloby čo sa týka vydania bezdôvodného obohatenia dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil a odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo bolo žalobe vyhovené. 11. Žalovaný v odvolaní ako nové skutočnosti namietal, že zo strany žalobkyne nemohlo dôjsť k omylu, keďže vklad bol vykonaný vo VÚB banke a syn žalobkyne má dva účty, oba vedené v Slovenskej sporiteľni, a.s.. Žalobkyňa nielen čestným prehlásením svojej matky Q. Q. zo dňa 29.10.2012 ( č.l.201 spisu ) preukázala odkiaľ mala finančné prostriedky a pri svojej výpovedi na pojednávaní dňa 30.9.2013 ( č.l.203 spisu ) podrobne opísala ako došlo omylom ku vkladu na účet žalovaného keď okrem iného uviedla : „ ......V tom čase bol manžel po operácii, doma sme mali zošit v ktorom sme si zapisovali čísla účtov, aj telefónne čísla a keďže manžel nemohol túto situáciu vybavovať, vybavovalo som to ja a som si z toho zošita opísala číslo účtu, pričom som bola v domnení, že ide o účet môjho syna B.......“, ale tieto skutočnosti potvrdil aj svedok B. Š. vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 25.11.2013 ( č.l. 221 spisu ). Žalovaný bezdôvodne namietal, že z predloženého výpisu z účtu syna žalobkyne vedeného v Slovenskej sporiteľni dňa 14.09.2009 vyplýva, že bol na účet B.. Š. urobený bezhotovostný vklad z iného účtu p. Š. vo výške 82.334,22 € a zároveň jednorázový príkaz na úhradu sumy 82.330,00 € na číslo účtu presne také, aké uviedla žalobkyňa v žiadosti žalovanému o vrátenie zaslaných peňažných prostriedkov a preto je zavádzajúce a účelové vysvetlenie žalobkyne, že suma poukázaná žalovanému bola určená ako finančná výpomoc pre syna. Tieto námietky boli prvý krát vznesené žalovaným na pojednávaní 4.8.2015 v rámci jeho záverečného vyjadrenie, na ktorom právny zástupca žalobkyne ozrejmil, že sa jednalo o úhradu kúpnej ceny za rodinný dom, ktorý kupoval B. Š. ml. so svojou manželkou Y. od žalobkyne a jej manžela, pričom úhrada 82.330,-€ bol vykonaná z hypotekárneho úveru poskytnutého bankou - Slovenskou sporiteľňou a.s., a táto úhrada len „ prebehla“ cez účet syna žalobkyne. 12. Za nedôvodné považuje odvolací súd aj ďalšie námietky žalovaného, že nie je spravodlivé, aby on uhrádzal istinu spolu s príslušenstvom a trovami konania žalobkyni pričom hokejový klub, ktorého konateľom je manžel žalobkyne dostal pokutu v rovnakej výške a napriek tomu, že porušil predpisy schválené všetkými členmi žalovaného by ostal nepotrestaný, keďže klub pokuty neuhradil a jediné peniaze, ktoré na účet žalovaného prišli v tejto súvislosti boli prostriedky vložené žalobkyňou. Je potrebné zdôrazniť, že pokuty boli uložená hokejovému klubu HK Lučenec, s.r.o. teda subjektu odlišnému od žalobkyne a s vlastnou právnou subjektivitou. Bolo na žalovanom aby v zmysle svojich Stanov a ďalších vnútorných predpisov a poriadkov a hlavne Disciplinárneho poriadku postupoval voči svojmu riadnemu členovi hokejovému klubu HK Lučenec, s.r.o. tak, aby rozhodnutia jeho orgánov boli riadne vykonané a aby uložené pokuty boli aj riadne vymožené. Ak tak žalovaný nepostupoval, nie je možné aby táto jeho nečinnosť v súlade so všeobecnou právnou zásadou „vigilantibus iura scripta sunt“ podľa ktorej právo patrí bdelým, bola na úkor žalobkyne a to len z tohto dôvodu, že jedným konateľom hokejového klubu je jej manžel. 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobkyňa mala v odvolacom konaní plný úspech, preto jej vzniklo nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov). Poučenie: : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého inštancie, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého inštancie, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého inštancie( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).