Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/113/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311213970 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1311213970.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu: X.. D.. S. I., R.. XX. XX. XXXX, D. Q. B.. Č.. X, Q., proti žalovanému: S.. K. J., R.. XX. XX. XXXX, O., S. B.. Č.. XX, D., D. W. Č.. XXX, zastúpený: Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s. r. o., Bajkalská ul. č. 31, Bratislava, IČO: 36 868 221, o zaplatenie istiny 331, 94 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 07. mája 2015, č. k. 17C/142/2011 - 163, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) zamietol vzájomný návrh žalobcu, ktorým sa domáhal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu 331, 94 eur so 6 % úrokom z omeškania ročne od 14. 09. 2005 do zaplatenia, titulom bezdôvodného obohatenia na tom skutkovom základe, že žalovaný dňa 14. 09. 2005 pod zámienkou poskytovania vysokokvalifikovaných právnych služieb vylákal od žalobcu zálohu 331, 94 eur (10. 000,-Sk), ktorú žalobcovi nevyúčtoval s cieľom získania bezdôvodného obohatenia v sume 6. 478,-Sk za nekompletné právne služby. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 451 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 261 ods. 1, § 1 ods. 1, § 2 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a vecne premlčaním nároku žalobcu uplatneného v konaní, keď mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca sa o udalosti, od ktorej sa odvíja začiatok plynutia premlčacej doby (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka) dozvedel dňa 02. 11. 2006, keď v podaniach v konaní vedenom pod č. k. 19C 199/05 (správne spisová značka, pozn. odvolacieho súdu) prezentoval závažnosť pochybení žalovaného v poskytovaní právnej pomoci v rámci tohto konania, čo žalobca označil za „neposkytnutie kvalifikovanej právnej pomoci“. Uviedol, že žalobca sa o skutočnosti „vadnej“ žaloby vypracovanej žalovaným mohol dozvedieť najneskôr dňa 22. 11. 2006, kedy sám žalobca v podaní na súd túto vadnosť konštatoval a zároveň doložil ním vystavenú faktúru č. 2006/1/46 zo dňa 02. 11. 2006 na sumu 76. 214,- Sk, ktorá zahŕňala aj odmenu za poskytnutú právnu pomoc v konaní č. 19C 199/05 (spisová značka) za vypracovanie žaloby s tým, že údajne poskytnutá záloha podľa žalobcu v súvislosti s týmto konaním, vo faktúre vôbec nebola spomínaná a žalobca túto skutočnosť ani v konaní nikdy nenamietal. Poukázal na skutočnosť, že nakoľko dvojročná premlčacia doba začala žalobcovi plynúť najneskôr dňa 22. 11. 2006 (pri obdržaní faktúry od žalovaného), skončila 22. 11. 2008, do ktorej doby si žalobca svoj nárok mohol úspešne uplatňovať žalobou na súde (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka) s tým, že rovnako aj v prípade odvolávania sa na konanie č. k. 8C 64/07 (spisová značka), sa o nároku žalovaného na zaplatenie za poskytnuté právne služby v súvislosti s úkonmi na I. J. C. R.Ý. U. dozvedel v decembri 2006, po doručení návrhu, keď sám žalobca vo svojom odpore v tomto konaní v podaní došlom súdu dňa 05. 01. 2007 uviedol, že o údajnom nekalom konaní žalovaného ohľadne poskytovania právnych služieb sa dozvedel v novembri 2006, kedy by dvojročná premlčacia doba uplynula v novembri 2008, príp. aj v prípade, ak by sa najneskôr o požiadavke žalovaného v súvislosti s konaním č. k. 8C 64/07 na úhradu služieb právnej pomoci za úkony na I. J. R. U. bez započítania uvedenej zálohy žalobca dozvedel pri doručení mu platobného rozkazu v tomto konaní č. k. 39Ro/2663/06 (správne spisová značka, pozn. odvolacieho súdu) v decembri 2006, premlčacia doba by uplynula najneskôr v decembri 2008. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že nakoľko si žalobca svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia - vrátenia zálohy vyplatenej žalovanému za poskytnutie právnych služieb zo dňa 14. 09. 2005 uplatňoval na súde až dňa 21. 04. 2010 a žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku, nemohol mu bez ohľadu na skutočnosť, či by dôvodnosť nároku preukázal alebo nepreukázal, premlčané právo priznať. Poukázal na skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 22. 06. 2010, č. k. 8C/64/2007 - 86 bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 215, 03 eur s príslušenstvom, titulom poskytnutých právnych služieb spojených s právnym zastupovaním na I. J. R. U. vo veci zmeny zápisu kódu druhu stavby a vzájomný návrh žalobcu zo dňa 21. 04. 2010 o zaplatenie sumy 10. 000,-Sk, titulom poskytnutej zálohy na právne služby dňa 14. 09. 2005 bol zamietnutý s tým, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 20. 09. 2011, č. k. 5C/ 377/10 - 143 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že návrh žalovaného zamietol a v časti týkajúcej sa vzájomného návrhu žalobcu rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že žalobca v konaní dôkazné bremeno, že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil neuniesol, keďže vôbec nepreukázal, že zálohu, ktorú žalovanému poskytol za právne služby dňa 14. 09. 2005, mu zaplatil za vypracovanie žaloby v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/199/05, nakoľko v konaní č. k. 19C/199/05 (spisová značka) napriek rôznym iným negatívnym atakom na žalovaného, sa žalobca počas celého konania ani nezmienil, že v súvislosti s týmto konaním poskytol žalovanému zálohu 10. 000,-Sk, dokonca jej vrátenie si neuplatňoval ani potom, čo zistil, že žaloba bola vadná, rovnako ani potom, čo súd v uznesení, ktorým bolo konanie zastavené, sa nedomáhal náhrady tejto poskytnutej zálohy. Poukázal na skutočnosť, že žalobca sa o súvislosti medzi zaplatením zálohy dňa 14. 09. 2005 za poskytnuté právne služby - vypracovanie žaloby v konaní č. k. 19C/199/05 (spisová značka) zmienil až v konaní č. k. 8C/64/2007 (správne spisová značka), v ktorom sa voči nemu žalovaný domáhal zaplatenia sumy 215, 03 eur za poskytnuté právne služby v súvislosti so zastupovaním na I. J. R. U., a to tak, že žalobca dňa 21. 04. 2010 podal na súd vzájomný návrh o zaplatenie sumy 10. 000,-Sk, ako sumy podvodne vylákanej žalovaným od žalobcu s tým, že súvislosť s konaním č. k. 19C/199/05 žalobca vôbec nespomínal, z dôvodu ktorého jeho doplnenie návrhu na výzvu súdu o skutočnosť, že uplatňovaný nárok sa týka vypracovania žaloby v konaní č. k. 19C/199/05 vyhodnotil súd prvej inštancie za účelové a ničím nepodložené. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal bezdôvodné obohatenie sa žalovaného na jeho úkor v dôsledku protiprávneho konania, t. j. spísanie podľa žalobcu vadnej žaloby v konaní prebiehajúcom na súde prvého stupňa pod č. k. 19C/199/05 a spôsobenie majetkovej ujmy žalobcovi v príčinnej súvislosti s vyplatenou zálohou 10. 000,-Sk za poskytnutie právnej pomoci - spísanie žaloby, a preto jeho nárok vyhodnotil ako nedôvodný, keďže v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/199/05 sa o vadnosti žaloby, z dôvodu ktorej by bolo konanie zastavené, príp. odmietnuté, nezmienil. Uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani v tom smere, že záloha na poskytovanie služieb právnej pomoci vo výške 10. 000,-Sk mala byť dňa 14. 09. 2005 poskytnutá žalobcom žalovanému v súvislosti s konaním č. k. 8C/64/07 s tým, že je úplne nelogické tvrdenie žalobcu o existencii akejsi ústnej zmluvy o bezplatnom poskytovaní právnych služieb žalovanému, predovšetkým (resp. spočiatku) na zastupovanie na Správe katastra v Nových Zámkoch v súvislosti s odkúpením kaštieľa od žalovaného a poskytnutím pôžičky žalobcu žalovanému, ktorá zmluva mala byť uzavretá ústne dňa 14. 12. 2005, teda tri mesiace po prevzatí zálohy 10. 000,-Sk, v zmysle príjmového pokladničného dokladu, keď ani v konaní č. k. 8C/64/07 sa žalobca od podania žaloby 02. 11. 2006 nezmienil o poskytnutej zálohe žalovanému v súvislosti s poskytovaním právnych služieb na I. J. R. U., zvlášť, keď žalovaný ako advokát si od žalobcu ako fyzickej osoby uplatnil voči nemu práve nárok za poskytnutie právnych služieb spojených s realizáciou právnych služieb právnej pomoci na základe plnomocenstva zo dňa 14. 12. 2005 s právnym zastupovaním na I. J. R. U.. Zamietnutie návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania uskutočnením dotazu na Daňový úrad za účelom zistenia, či žalovaný sumu zálohy zaúčtoval do svojho účtovníctva odôvodnil vecne jeho nadbytočnosťou, vzhľadom na zistený skutkový stav a zamietnutie výsluchu svedkyne Q. W. odôvodnil vecne jeho absolútnou nedôvodnosťou pre existenciu písomného príjmového dokladu preukazujúceho, že žalovaný skutočne sumu 10. 000,-Sk od žalobcu prevzal. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a vecne plným úspechom žalovaného v konaní, ktorému priznal náhradu trov konania predstavujúcu trovy právneho zastúpenia vypočítané podľa Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. vo výške uplatnenej a vyčíslenej právnym zástupcom odporcu za dva úkony á 19, 92 eur (prevzatie, príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 17. 04. 2015) + 2 x 8, 39 eur, režijný paušál. 2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) O. s. p. a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietol arbitrárnosť a nepresvedčivosť napadnutého rozsudku, vydaného v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. s tým, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď sa nevyrovnal s tým, že si voči žalovanému uplatnil vzájomným návrhom nárok na zaplatenie sumy 10. 000,-Sk, ktorá bola preddavkom na sľubované právne služby advokátom, ktorých sa mu nedostalo v dôsledku konania advokáta v rozpore s dobrými mravmi a predstieraním, že mu vysokokvalifikované služby poskytnuté budú. Uviedol, že bolo povinnosťou advokáta riadne vykonať služby, ku ktorým sa zaviazal a keďže ich nevykonal, tak mal urobiť vyúčtovanie a vrátiť vylákanú zálohu, a preto otázka premlčania jeho nároku do úvahy neprichádza. Žalobca vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že mu postupom súdu prvej inštancie bola odňatá možnosť pred súdom konať s tým, že napadnutý rozsudok nie je konzistentný s požiadavkou na kvalitu odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyžadovanú Európskym súdom pre ľudské práva a odporuje čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a bol vydaný v rozpore s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 Ústavy SR. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti s tým, že k tvrdeniu žalobcu v podanom odvolaní, že nemá nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že je advokát a v konaní sa mohol zastupovať sám uviedol, že zo žiadnej právnej úpravy nevyplýva, že by sa advokát nemohol dať v konaní zastupovať iným advokátom a poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17. 10. 2013, sp. zn. 3 MCdo 30/2012 a zároveň si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania. 4. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 19. novembra 2015, č. k. 10Co/402/2015 - 194 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a Najvyšší súd Slovenskej republiky o dovolaní žalobcu proti tomuto rozsudku rozhodol uznesením zo dňa 01. marca 2017, sp. zn. 5 Cdo 34/2016 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 19. novembra 2015 sp. zn. 10 Co/402/2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že postup odvolacieho súdu vykazuje znaky relevantné z hľadiska namietaj (zrejme namietanej, pozn. odvolacieho súdu) vady zmätočnosti, keď podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo potrebné zohľadniť, že sa žalovaný k odvolaniu žalobcu síce písomne vyjadril, avšak nakoľko vyjadrenie žalovaného odvolací súd žalobcovi nedoručil, nemal možnosť sa o tomto vyjadrení dozvedieť, i keď na vyjadrenie žalovaného odvolací súd pri rozhodovaní prihliadal (v odôvodnení rozsudku). 5. Odvolací súd preto v súlade so závermi uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 01. marca 2017 doručil žalobcovi vyjadrenie žalovaného k jeho odvolaniu dňa 18. 07. 2017, avšak žalobca sa k nemu nevyjadril. 6. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 378 ods. l CSP, zák. č. 160/2015 Z. z. účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok, túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 29. júna 2017 podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP, pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom. 7. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 9. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu (opätovne) potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (387 ods. 2 CSP), nakoľko súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 CSP) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP). 10. K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 132 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok, účinný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie napadnutým rozsudkom) dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O. s. p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ust. § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané žalobcom v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. 11. K tvrdeniu žalobcu, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne. 12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní nielen neuniesol dôkazné bremeno a svoj nárok uplatnený v konaní vôbec nepreukázal, ale najmä so záverom, že aj v prípade preukázania dôvodnosti podanej žaloby, je nárok premlčaný s tým, že v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. 13. Odvolací súd však vo vzťahu k uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 01. marca 2017, sp. zn. 5 Cdo 34/2016 považuje za nevyhnutné uviesť, že odvolací súd rozhodol v poradí prvým rozsudkom v roku 2015 a Európsky súd pre ľudské práva vo veci Trančíková proti Slovenskej republike rozhodol tiež v roku 2015, pričom v samotnom rozhodnutí Európsky súd pre ľudské práva nevysvetlil, prečo vo vzťahu k Slovenskej republike rozhodol v skutkovo a právne rovnakej situácii inak, ako proti Českej republike napr. dňa 14. 12. 2010, č. 24880/05 vo veci Ladislav Holub v. Česká republika, dňa 29. 03. 2011, č. 17696/07 vo veci Jan Čavajda v. Česká republika, dňa 29. 03. 2011, č. 9965/08 vo veci Vladimír Matoušek v. Česká republika, v ktorých dospel k záveru, že práva sťažovateľov nedoručením vyjadrenia protistrany k ich vyjadreniu porušené neboli, t. j. sťažovatelia úspešní neboli s tým, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v danom uznesení ani nevysvetlil, prečo súdy v Slovenskej republike nemôžu postupovať podľa iných rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad vyššie citované rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva proti Českej republike). 14. Zároveň považuje odvolací súd za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 5 Cdo 34/2016) je v rozpore s iným rozhodnutím (uznesením) Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. 01. 2015, sp. zn. 6 Cdo 273/2014, ako aj s rozsudkom zo dňa 06. 08. 2008, sp. zn. 6 Sžo 15/2008, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal na to, „že rozhodnutie správneho orgánu sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Z toho vyplýva všeobecný záver, že ak by aj súd považoval konanie súdu prvého stupňa za pochybenie, potom treba mať na pamäti, že zrušenie rozhodnutia pri pochybení, ktoré nemá vplyv na zákonnosť postupu, alebo rozhodnutia súdu, nemá za cieľ, aby sa formálne zopakoval postup, ktorý by viedol k takému istému meritórnemu rozhodnutiu“. 15. Odvolací súd v súvislosti s týmto vysloveným záverom dodáva, že dovolací súd v poradí prvý rozsudok odvolacieho súdu zrušil práve z dôvodu, že nebol zachovaný vyššie uvedený absolútne formálny postup, keď podľa jeho názoru bolo nevyhnutné doručiť vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu jemu na vyjadrenie, pričom odvolací súd, ktorý je povinný rešpektovať právny názor súdu vyššej inštancie preto tento neúčelný postup vykonal, avšak ako vyplýva z obsahu spisu, žalobca potrebu vyjadriť sa k doručenému vyjadreniu k jeho odvolaniu nemal. 16. Vo vzťahu k záveru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeného v bode 13. uznesenia zo dňa 01. marca 2017, že postup odvolacieho súdu vykazuje znaky relevantné z hľadiska namietaj (zrejme namietanej, pozn. odvolacieho súdu) vady zmätočnosti odvolací súd uvádza, že nie je zrejmé, akú vadu spôsobujúcu zmätočnosť postupu odvolacieho súdu mal dovolací súd na mysli, nakoľko na jednej strane uviedol, že sa síce žalobca o vyjadrení žalovaného k jeho odvolaniu nedozvedel, keďže mu ho odvolací súd nedoručil, na druhej strane však poukázal na skutočnosť, že odvolací súd na vyjadrenie žalovaného pri rozhodovaní (v odôvodnení rozsudku) prihliadal, keď zároveň uzavrel, že žalobcom namietané vady (nedoručenie návrhu žalovaného na doplnenie dôkazov zo dňa 29. októbra 2014 s prílohami, odňatá možnosť konať pred súdom v dôsledku toho, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19. novembra 2015, sp. zn. 10Co/402/2015 nemá náležitosti v zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p., je nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný), nezakladajú vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f) O. s. p. t. j., že rozhodnutie odvolacieho súdu nepreskúmateľné nie je a skutočnosť, že žalobcovi nebol doručený návrh žalovaného na doplnenie dokazovania nezakladá sama o sebe prípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1 O. s. p. 17. Súd prvej inštancie v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav vykonaním potrebných a stranami sporu navrhnutých dôkazov, a nakoľko žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd tento rozsudok podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 262 ods. 2 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške z dôvodu jeho úspechu v odvolacom konaní s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).