Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/408/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311215723 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1311215723.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: G.. Y. E., U.. XX. XX. XXXX, R. R., A. X, zastúpený JUDr. Pavlom Torňošom, advokátom, Bratislava, Tomášikova 50/D, proti žalovaným: 1. A. L., U.. XX. X. XXXX, R. R., I., X, 2. G. L., U.. X. X. XXXX, R. R., I. X, žalovaní 1, 2 zastúpení JUDr. Marekom Hudecom, advokátom, Bratislava, Lazaretská 23, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 3. 12. 2012 č.k. 7C/153/2011 - 126, takto r o z h o d o l : Odvolací súd späťvzatie žaloby voči žalovanému 1 p r i p ú š ť a, rozsudok súdu prvej inštancie voči žalovanému 1 z r u š u j e a konanie voči nemu z a s t a v u j e. Žalobca a žalovaný 1 n e m a j ú právo na náhradu trov konania. Vo zvyšku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaná 2 m á právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1/ Súd prvej inštancie svojím rozsudkom č.k. 7C/153/2011 - 126 zo dňa 3. 12. 2012 žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/1 pozemku C parc. č. XXXX/X o výmere 140 m2, ostatné plochy, kat. úz. A., zapísaného na LV č. XXXX v katastri nehnuteľností, v celom rozsahu. V odôvodnení rozsudku uviedol, že v konaní žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno o tom, že je vlastníkom nehnuteľnosti, parc.č. XXXX/X o výmere 140 m2. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi nesvedčí žiadny nadobúdací titul vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. V konaní bolo preukázané, že predmetom kúpnej zmluvy, ktorú uzatvoril žalobca s N. H., bola iná parcela, a to parcela č. XXXX/X, vinica o výmere 633 m2. Žalobca sa nemohol domnievať, že jej súčasťou je aj parc.č. XXXX/X o výmere 140 m2 , preto ani titulom vydržania nemohol žalobca nadobudnúť vlastnícke právo k spornej parcele. Súdu nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by preukázal nepretržité užívanie predmetnej parcely , tzv. kamenišťa, resp. rúna a ani svoju dobromyseľnosť. Jediným titulom, od ktorého žalobca odvodzoval svoj nárok, bola notárska zápisnica osvedčujúca vydržanie, avšak dôvody vydržania v nej uvádzané žalobca v konaní ničím nepreukázal. Vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena, nepreukázanie vlastníckeho práva k spornej parcele, súd prvej inštancie žalobcu žalobcu zamietol. Súd prvej inštancie nevyhovel návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania vypočutím manželky žalobcu a svedka - notárky JUDr. Jarmily Polakovičovej, nakoľko tieto návrhy na doplnenie dokazovania vyhodnotil ako nadbytočné a nehospodárne. Notárka bola vypočutá v trestnom konaní, pričom s obsahom tejto jej výpovede sa súd prvej inštancie oboznámil. Po právnej stránke oprel svoje rozhodnutie o ust. § 126 ods. 1 Obč. zák. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešným žalovaným 1, 2 priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia vo výške 786,37 € ( 8 úkonov právnej služby, z toho 6 úkonov á 88,04 €, 1 úkon v hodnote 44,02 € a 1 úkon v hodnote 22,01 €, ako režijný paušál 8 x 7,63 €, podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z. ). 2/ Uvedený rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, v celom rozsahu, domáhajúc sa buď jeho zmeny tak, že odvolací súd žalobe žalobcu vyhovie, alebo rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že v konaní došlo kva dám podľa § 221 ods. 1 O.s.p., ďalej že konanie súdu má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie súdu, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ako aj že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 3/ Žalobca označil rozsudok súdu prvej inštancie za zmätočný, nepresvedčivý a nepreskúmateľný; pričom nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu sa považuje za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie. Požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia vyplýva z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Súčasťou práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Takouto vadou trpí podľa žalobcu aj napadnuté rozhodnutie, nakoľko sa v ňom neuvádza právne posúdenie veci a ani neodôvodňuje, prečo súd upustil od svedeckej výpovede G.. C. E.. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie nedostatočné zistenie skutkového stavu, keď nevyhovel jeho návrhu na vypočutie jeho manželky ako svedkyne a ani notárky JUDr. Polakovičovej. V prípade výpovede notárky v trestnom konaní, túto žalobca viackrát spochybnil, a namietal, preto mal s odstupom času za to, že je potrebné notárku vypočuť a konfrontovať ju so žalobcom alebo svedkyňou G.. C. E., ktorá bola rovnako prítomná pri spísaní notárskej zápisnice. V uznesení OR PZ v Bratislave III zo dňa 31. 8. 2012 a tvrdeniami notárky v konaní pred Notárskou komorou a tvrdeniami, uvedenými v rozhodnutí Notárskej komory o porušení zákona zo strany notárky, keď spísala doložku o oprave chýb č. N 144/2009, Nz 28650/2009, NCR1s 29114/2009 zo dňa 7. 6. 2010, sú rozpory, ktoré podľa žalobcu majú zásadný význam pre zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalobca akceptuje právo súdu dané ust. § 120 ods. 1 O.s.p., že súd určuje rozsah a mieru vykonania dokazovania a že len súd má právo rozhodnúť, ktoré z označených dôkazov vykoná. V sporovom konaní je nutné postup súdu náležite odôvodniť, aby nemohli vzniknúť pochybnosti o ľubovôli. Navyše vo vzťahu k manželku žalobcu súd svoj postup vôbec neodôvodnil, pritom práve výpoveď svedkyne G.. C. E. mala preukázať nepretržitosť užívania a dobromyseľnosti žalobcu. 4/ Žalobca nesúhlasil so záverom súdu, že nedoložil žiadny dôkaz, ktorým by preukázal nepretržitú držbu predmetnej časti parcely „rúna“ a svoju dobromyseľnosť. Súd sa nevysporiadal s vyhlásením H. E. - právneho predchodcu žalovaných - ktorý v Notárskej zápisnici N 457/2010, NZ 43647/2010, NCR1s 44291/2010, zo dňa 15. 11. 2010, potvrdil nepretržité užívanie a dobromyseľnosť žalobcu pri užívaní sporného „rúna“. Napriek tomu súd v rozhodnutí uviedol, že žalobca mu nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by preukázal nepretržité užívanie predmetnej parcely a ani svoju dobromyseľnosť. Súd tak dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Svedok p. H. vo svojej výpovedi na ORPZ Bratislava III uviedol, že žalobca 33 rokov užíval kamenicu XXXX, pričom na pojednávaní na Okresnom súde Bratislava III žalovaný 1 uviedol, že spornú kamenicu užíval jeho predchodca ( H.. E. ) a neskôr žalovaný 1, čo napokon vyvrátil p. E.. Súd prvej inštancie neakceptoval svedeckú výpoveď C. H. ( zachytenú v policajnom uznesení ), ktorá preukazovala, že žalobca preukázal nepretržitú držbu spornej parcely, avšak na druhej strane napriek námietkam žalobcu akceptoval výpoveď notárky zachytenú v tej istej policajnej zápisnici, s tým, že ju preto už nepotrebuje vypočuť. Žalobca napokon namietal, že súd prvej inštancie v rozsudku neuviedol právnu normu, ktorú aplikoval na posúdenie právneho stavu, že doložka o oprave chýb, spísaná JUDr. Polakovičovou, notárkou, bola urobená v súlade so zákonom a že žalobca bol povinný preukázať nepretržité užívanie predmetnej parcely a svoju dobromyseľnosť. 5/ Na odvolanie žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaní 1, 2 tak, že navrhovali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. Nesúhlasil s názorom žalobcu o zmätočnosti a nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Rozsudok riešil otázku, či žalobca mohol nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu sporu vydržaním, ako to v konaní tvrdil; existencia jeho vlastníckeho práva je pritom vo veci podmienkou konania ( aktívna vecná legitimácia ), čo súd prvej inštancie správne a jednoznačne vyhodnotil a zdôvodnil. Neobstojí ani vytýkanie, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, ak nevykonal navrhnuté dôkazy - výsluch notárky a manželky žalobcu. Žalovaní 1, 2 zopakovali, že základom sporu bolo právne posúdenie otázky, či žalobca mohol vydržať pozemok, ktorý mal kúpiť ako súčasť iného pozemku. Súd prvej inštancie podľa názoru žalovaných viedol naopak - s ohľadom na hospodárnosť konania - zbytočne rozsiahly spor. bolo namieste rozhodnúť aj bez potreby výsluchu svedkov, nakoľko išlo predovšetkým o posúdenie absurdných tvrdení žalobcu s prihliadnutím na listinné dôkazy. Výsluch ďalších svedkov nemohol a ani nemôže zvrátiť právne posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Žalovaní 1, 2 sa vo vyjadrení plne stotožnili so záverom súdu prvej inštancie; nedostatok dobromyseľnosti žalobcu namietali a právne zdôvodnili už vo svojom prvom podaní zo dňa 3. 7. 2012, na ktoré odkazovali; žalobca sa k nemu mohol v dostatočnej miere vyjadriť a adekvátne reagovať v rámci svojich procesných práv, neurobil tak až do rozhodnutia súdu. To, že súd prvej inštancie sa nevyjadril k zákonnosti Doložky o oprave chýb v notárskej zápisnici nemohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie súdu, keďže základ sporu bol jednoznačne a zrozumiteľne rozhodnutý a zdôvodnený. Žalovaní 1, 2 si uplatnili právo na náhradu trov odvolacieho konania. 6/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7/ Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pre dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 8/ Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenia CSP preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania ( t.j. v celom rozsahu ) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP na odvolacom pojednávaní, na ktorom doplnil dokazovanie čítaním listinného dôkazu - výpisu z LV č. XXXX kat. úz. A. ( č.l. 168, 169 spisu ), podľa ust. § 185 ods. 2, § 204 v spojení s § 384 ods. 3 a § 366 CSP; odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 9/ Podľa § 129 ods. 1 Obč. zák., držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. 10/ Podľa § 130 ods. 1 Obč. zák., ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. 11/ Podľa § 134 ods. 1 Obč. zák., oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. 12/ Žalobca tvrdí, že sporný pozemok vedený v katastri nehnuteľností pre kat. územie A., D..Č.. XXXX/ X o výmere 140 m2, zapísaný na LV č. XXXX, je jeho vlastníctvom, nakoľko predmetný pozemok užíva ako vlastník dobromyseľne, nepretržite a nerušene, ako to osvedčil v notárskej zápisnici o vydržaní ( napísanej notárkou JUDr. Jarmilou Polakovičovou dňa 25. 8. 2009 č. N 144/2009, Nz 28650/2009, NCRIs 29114/2009 ) C. H.. Žalobca v konaní tvrdil, že sporný pozemok užíva od kúpy pozemku parc. č. 5321/1, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21. 4. 1981, kedy ako kupujúci kúpil od Dominika Vranu, ako predávajúceho, nehnuteľnosť - pozemok parc.č. XXXX/X v celosti ako vinicu vo výmere 633 m2, zapísanú na LV č. XXX, vtedy vedenej v evidencii nehnuteľností. Vydržanie predstavuje originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva; je úzko späté s držbou, a to len s oprávnenou držbou, ktorá môže vyústiť do nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Účelom inštitútu vydržania je uvedenie faktického stavu oprávnenej držby do súladu s právnym stavom. Pri vydržaní ide o taký spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva fyzickou alebo právnickou osobou, pri ktorom sa oprávnený držiteľ po uplynutí zákon stanovenej doby stáva vlastníkom veci a tým aj jej skutočným držiteľom. Žalobe žalobcu súd prvej inštancie správne nevyhovel, a to z dôvodu, že tento v konaní nepreukázali splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok vydržania vlastníctva, osobitne podmienky dobromyseľnosti držby. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery ( dobromyseľnosti ) podľa § 130 ods. 1 Obč. zák. sú spravidla okolnosti, týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčiace o poctivosti jeho nadobudnutia. Domnienka držiteľa, že mu vec alebo právo patrí, sa musí vždy opierať o niektorý právny úkon alebo inú právnu skutočnosť, na základe ktorých, podľa jeho presvedčenia, vec alebo právo nadobudol. Ako podmienka vydržania nestačí len subjektívne presvedčenie držiteľa o tom, že vec alebo právo mu patrí, ale je potrebné, aby držiteľ bol v dobrej viere ( aby bol dobromyseľný ) „s prihliadnutím na všetky okolnosti.“ Takéto posúdenie nemôže vychádzať len z už spomínaných subjektívnych predstáv držiteľa. Otázka existencie dobrej viery sa posudzuje z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno od neho požadovať, nemal a nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. V prejednávanej právnej veci žalobca neoznačil nadobúdací titul, od ktorého sa mala odvíjať jeho dobromyseľná a nerušená držba sporného pozemku a nepreukázal ani svoju dobromyseľnosť v užívaní. 13/ Žalobca na odvolacom pojednávaní predložil odvolaciemu súdu niekoľko listinných dokumentov ( doklad označený ako Ocenenie nehnuteľností vyjadrenie Katastrálneho úradu v Bratislave k žiadosti o prešetrenie zápisu parc.č. XXXX zo dňa 9. 9. 2002, doklad o stručnom popise hlásenej zmeny zo dňa 26. 9. 2002 v KN, Žiadosť žalobcu o prešetrenie právneho stavu adresovaná Katastrálnemu úradu zo dňa 9. 8. 2002, rozhodnutie Okresného úradu životného prostredia v Bratislave zo dňa 30. 11. 2010, list advokátky JUDr. Daniely Tencerovej zo dňa 25. 2. 2010 adresovaný žalovaným 1, 2, Notársku zápisnicu zo dňa 15. 11. 2010 spísanú na Notárskom úrade v Šali notárom Dr. Karolom Kováčom č. N 457/2010, kópiu katastrálnej mapy zo dňa 31. 7. 2002 ), ktorými však odvolací súd dokazovanie nedoplnil, nakoľko išlo o listinné podklady, ktoré žalobca mohol predložiť ako dôkazy ešte v rámci konania pred súdom prvej inštancie; žalobca neoznačil žiadnu relevantnú prekážku, ktorá by mu v označení alebo predložení týchto listinných dôkazov ešte v rámci dokazovania pred súdom prvej inštancie, bránila. Na predmetné listinné doklady preto odvolací súd neprihliadal. 14/ Odvolací súd na odvolacom pojednávaní doplnil dokazovanie čítaním obsahu výpisu z LV č. . XXXX L.. Ú.. A. ( č.l. 168, 169 spisu ), z ktorého zistil, že výlučným vlastníkom tam zapísanej parcely č. XXXX/ X o výmere 140 m2, ostatné plochy, je už len žalovaná 2, G. L., ktorá ho nadobudla na základe Dohody o vyporiadaní BSM, podľa V-XXXXX/XX zo dňa 26. 7. 2016. Na základe tohto zistenia žalobca vzal svoj žalobný návrh späť voči žalovanému 1, v celom rozsahu ( keď na ňom trval už len vo vzťahu k žalovanej 2 ). So späťvzatím žaloby voči nemu žalovaný 1 súhlasil. 15/ Podľa § 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. 16/ Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. 17/ Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, žalovaný 1 prostredníctvom svojho právneho zástupcu so späťvzatím žaloby voči nemu súhlasil; vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, spočívajúci v späťvzatí žaloby ako aj skutočnosť, že žalovaný prejavil súhlas so späťvzatím žaloby, odvolací súd v zmysle citovaného ust. § 370 ods. 1, 2 CSP späťvzatie žaloby žalobcom voči žalovanému 1 pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie voči nemu zrušil a konanie zastavil. 18/ Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov po zastavení konania voči žalovanému 1 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanej 2 ako vecne správny potvrdil ( § 387 ods. 1 CSP ). 19/ O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1 tak, že žalobca a žalovaný 1 nemajú právo na náhradu trov konania, s poukazom na ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP, keď nezistil procesné zavinenie zastavenia konania ani u žalobcu, ani u žalovaného 1. Žalovaná 2 bola v konaní plne úspešná, odvolací súd jej preto priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške priznanej náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP. 20/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 CSP ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP ).