Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/274/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312200684 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1312200684.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a sudcov JUDr. Dariny Kuchtovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcu: OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31 318 916, proti žalovanému: F. X., X. C. XX, B., zastúpený: Consilior Iuris, s.r.o., Miletičova 23, Bratislava, IČO: 47 231 157, o zaplatenie 6.000,- eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave, č.k. 9C/48/2012-45 zo dňa 26.11.2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 26.11.2012, č.k. 9C/48/2012-45 p o t v r d z u j e. Žalovaný má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému na náhradu trov konania 360,- eur za uhradený súdny poplatok a 1.048,52 eur za trovy právneho zastúpenia. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobou doručenou súdu dňa 23.01.2012 sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 6.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 08.10.2011 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania z titulu náhrady škody, ktorú žalovaný spôsobil žalobcovi ako jeho zamestnanec v rámci plnenia si pracovných povinností. Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že od roku 2009 bol žalovaný u žalobcu v riadnom pracovnom pomere v pozícii úverového špecialistu, povereného vedením pobočky banky. Dňa 02.02.2010 bol v tejto pobočke prijatý príkaz na úhradu sumy 6.000,- eur, ktoré sa mali previesť z účtu jedného klienta banky žalobcu v prospech účtu druhého klienta banky. K tomuto prevodu aj došlo. Dňa 05.02.2010 pobočku banky navštívila klientka pani F. K. a namietala prevod tejto sumy z jej účtu, pretože ona príkaz na žiadnu úhradu nepodávala. Súčasne požiadala o vrátenie neoprávnene poukázanej platby, ktorú jej žalobca vrátil. Podaním zo dňa 08.09.2011 žalobca na základe rozhodnutia škodovej komisie zo dňa 20.07.2011 vyzval žalovaného o vyplatenie sumy 6.000,- eur v súvislosti s uvedeným neoprávneným prevodom. 2. Nárok na náhradu škody voči žalovanému odôvodnil žalobca tým, že sporný príkaz na úhradu zo dňa 02.02.2010 ošetrený podpisom preberajúceho pokladníka, bol opatrený jedine pečiatkou žalobcu obsahujúcu dátum prevzatia príkazu v deň 02.02.2010. Predmetná pečiatka bola pridelená v tom čase už bývalému jeho zamestnancovi, ktorý ku dňu 29.01.2010 ukončil pracovný pomer u žalobcu a v tento deň aj pečiatku odovzdal. V banke je prax, že každý večer pred opustením pobočky zamestnanci vykonávajú kontrolu všetkých príkazov na úhradu, čo sa udialo aj dňa 01.02.2010, kedy traja od seba nezávislí zamestnanci pobočky vykonávali takúto kontrolu. Je preto nepravdepodobné, že by vydaný príkaz na úhradu bol bývalým zamestnancom založený ešte v posledný deň trvania jeho pracovného pomeru. Navyše v dňoch 28.01.2010 až 05.02.2010 sa žalovaný opakovane prihlasoval na účty klientky banky pani F. K., z ktorého bola suma 6.000,- eur prevedená; a súčasne aj na účet druhého klienta banky, na ktorý táto suma prevedená. Na takéto prihlasovanie na účty klientov banky žalovaný nemal oprávnenie. Žalovaný vyplatil uvedenú sumu konateľovi spoločnosti, na ktorej účet boli peniaze prevedené aj napriek tomu, že limit pre jednorazový výber finančných prostriedkov bez predchádzajúceho nahlásenia bol len 3.000,- eur. Žalovaný porušil svoje povinnosti z jeho pracovnoprávneho vzťahu tým, že uhradil neoprávnene poukázané finančné prostriedky z účtu jedného klienta banky na účet druhého klienta banky, čím vznikla žalobcovi škoda v žalovanej výške. 3. Žalovaný na svoju obranu uviedol, že žalobca nijako nepreukázal porušenie jeho pracovných povinností, jeho zavinene za vzniknutú škodu a ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a jeho protiprávnym konaním. Predovšetkým nepreukázal, že by daný príkaz na úhradu vyhotovil žalovaný, že by ho prijal, mal povinnosť kontrolovať ho alebo, že by uskutočnil na jeho základe prevod finančných prostriedkov. V rozhodnom období v mesiaci február 2010 žalovaný pôsobil v pobočke banky žalobcu a bol poverený jej vedením. Bol telefonicky opakovane kontaktovaný klientom banky, ktorého predtým osobne nepoznal, s požiadavkou, aby skontroloval výšku finančných prostriedkoch na účte patriacom klientke banky pani F. K. z dôvodu, že z jej účtu očakáva úhradu finančných prostriedkov. Preto sa žalovaný opakovane prihlásil na účet klientky pani F. K.. Prevodný príkaz na sumu 6.000,- eur však on nevyhotovil, pričom v rámci svojej práce ani neprichádzal do kontaktu s vyhotovovaním príkazov na úhradu. Na spornom prevodnom príkaze je iba pečiatka banky bez podpisu toho kto príkaz prevzal, ako aj údajov týkajúcich sa totožnosti osoby, ktorá príkaz predložila . Pečiatka banky, ktorou je príkaz opatrený, patrila pracovníkovi banky, ktorý už v banke v tomto čase nepracoval, a došlo k písomnému odovzdaniu pečiatky. Pečiatka bola umiestnená do neuzamknutej skrine, ktorá bola prístupná bez obmedzenia iným pracovníkom banky. Je pravdou, že v tomto čase platil interný príkaz banky o výbere hotovosti limitovaný sumou 3.000,- eur, avšak on mal už niekoľko dní vopred avizovaný výber sumy 6.000,- eur klientom a bežne sa stávalo v prípade dostatku hotovosti v pobočke, že dochádzalo k výberu aj vyšších súm v hotovosti. Z titulu svojej pozície v banke nebol kompetentný kontrolovať prevodné príkazy. Stávalo sa aj to, spracovaný prevodný príkaz mohol byť aj niekoľko dní nevybavený, keďže sa kontroloval vždy iba dátum splatnosti prevodných príkazov. 4. V rámci dokazovania súd vypočul pracovníčku banky svedkyňu L. Q., ktorá v rozhodnom čase pracovala v pobočke ako univerzálny bankár a žalovaný bol jej nadriadeným. Svedkyňa potvrdila, že pracovník pobočky, ktorý ukončil pracovný pomer k 29.01.2010, protokolárne odovzdal jemu pridelenú pečiatku žalovanému, tento ju mal prevziať a umiestniť tak, že ostatní pracovníci k nej nemali prístup. Žalovaný mal aj povinnosť po skončení pracovnej doby skontrolovať prevodné príkazy, zistiť či zostali nejaké nezadané do systému a systém uzatvoriť. Stávalo sa však, že bol vyhotovený príkaz na úhradu už skôr ako bol uvedený dátum jeho vystavenia. Napriek internému príkazu o limite vyplácanej hotovosti sa stávalo aj to, že ak bolo na pobočke dostatok peňazí, vyplatila sa klientom aj vyššia suma ako povolený limit. Počas jej pôsobenia sa to stávalo aj 2 až 3 krát týždenne. Pokiaľ ide o podávanie informácií o účtoch klientov, mohol ich požadovať len klient o svojom účte, resp. o účte, ku ktorému mal dispozičné právo. 5. Súd poukázal na ustanovenie § 179 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a § 185. Súd konštatoval, že žalobca žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal výlučné zavinenie žalovaného, s ktorým nemal uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti (§ 182 ZP). Preto bolo povinnosťou žalobcu preukázať zavinenie žalovaného. V konaní nebolo jednoznačne preukázané kto vyhotovil sporný prevodný príkaz a zabezpečil jeho realizáciu, hoci nemal požadované náležitosti. Zodpovednosť žalovaného za vznik škody nemožno odvodiť ani z porušenia jeho pracovných povinností tým, že sa opakovane prihlasoval na účty klientov, ktorých sa prevodný príkaz týkal. Neobstojí ani skutočnosť, že výplata sumy 6.000,- eur bola nadlimitná v súvislosti s interným príkazom banky, pretože k jej výplate za splnenia určitých podmienok dôjsť mohlo, pričom žalobca nepreukázal, že podmienky pre výplatu takejto sumy v rozhodnom čase neboli splnené. Súd preto žalobu zamietol v celom rozsahu. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 OSP a priznal v konaní plne úspešnému žalovanému náhradu trov konania v celkovej výške 1.408,52 eur, ktoré pozostávajú zo sumy 360,- eur za súdny poplatok za podaný odpor proti platobnému rozkazu a zo sumy 1.048,52 eur za trovy právneho zastúpenia spolu s 20 %-tnou DPH podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. . 6. Rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca podaním doručeným súdu dňa 08.02.2013. Vyjadril svoj nesúhlas s názorom súdu, že v konaní nebolo preukázané výlučné zavinenie žalovaného za vzniknutú škodu. Banka žalobcu mala uzatvorenú zmluvu o tzv. ready konte s klientkou F. K., na základe ktorej zriadil a viedol v jej prospech bankový účet. Z tohto účtu bola na základe prevodného príkazu zo dňa 02.02.2010 realizovaná platba vo výške 6.000,- eur. Po tom ako klientka oznámila žalobcovi, že žiadny príkaz na úhradu nedávala, žalobca vrátil klientke poukázané finančné prostriedky z vlastných prostriedkov. V čase realizácie tohto prevodu bol žalovaný v pracovnom pomere, a navyše poverený vedením pobočky žalobcu na V. ulici v B.. V súvislosti s týmto prevodným príkazom bolo v konaní preukázaných viacero nedostatkov a pochybení, a to aj na strane žalovaného. Predovšetkým je značne podozrivé jeho konanie spočívajúce v opakovanom prihlasovaní sa na účty klientov žalobcu, ktorých sa prevodný príkaz týkal. Žalovaný takto konal v rozpore s internými predpismi žalobcu, čím porušil svoje pracovné povinnosti. V rámci dokazovania bola preukázaná skutočnosť, že pečiatka, ktorou bol sporný príkaz opatrený, bola v tom čase pridelená už bývalému zamestnancovi žalobcu, ktorý ku dňu 29.01.2010 ukončil svoj pracovný pomer. V tento deň predmetnú pečiatku aj odovzdal. Žalovaný pritom sám vo svojej výpovedi uviedol, že po ukončení pracovného pomeru u tohto zamestnanca došlo k písomného odovzdaniu danej pečiatky a tvrdil, že bola umiestnená do neuzamknutej skrine, kde bola prístupná bez obmedzenia iným pracovníkom banky. Toto tvrdenie žalovaného vyvrátila svedkyňa L. Q., ktorá uviedla, že tento pracovník banky pridelenú pečiatku protokolárne odovzdal riaditeľovi pobočky, ktorý ju umiestnil tak, že ostatní pracovníci k nej nemali prístup. Súd sa s touto skutočnosťou žiadnym spôsobom nevyporiadal, pričom v dôsledku porušenia tejto povinnosti došlo k neoprávnenému použitiu pečiatky nezistenou osobou. Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu je dôvodné sa domnievať, že ozrejmenie osoby zodpovednej za neoprávnené použitie pečiatky je nemožné, rovnako aj následné vyvodenie zodpovednosti zo strany žalobcu voči tejto osobe. Preto je potrebné vyvodiť zodpovednosť voči žalovanému. Domáha sa preto, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu, alternatívne napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 12.04.2013. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne. Podľa jeho názoru žalobca nepreukázal výlučné zavinenie žalovaného za vzniknutú škodu a ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a jeho protiprávnym konaním. Predovšetkým žalobca nepreukázal, že by sporný príkaz na úhradu sumy 6.000,- eur vyhotovil žalovaný, že by ho prijal, mal povinnosť ho skontrolovať, alebo že by uskutočnil na jeho základe platbu. Žalovaný titulom svojej pozície v banke nebol kompetentný kontrolovať prevodné príkazy, pričom sa stávalo, že spracovávaný prevodný príkaz mohol byť aj niekoľko dní nevybavený. Potvrdila to svedkyňa L. Q.. Až následne keď bol prevodný príkaz vybraný na spracovanie na základe dátumu splatnosti, kontrolovali sa jeho ďalšie náležitosti. Žalobca tak nepreukázal skutočnosť, že príkaz na úhradu bol vyhotovený dňa 02.02.2010 a v tento deň bol aj prijatý a spracovaný. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na pracovný predpis č. 12/2006, ktorý mal žalovaný porušiť, právny zástupca žalovaného poukázal na to, že tento pracovný predpis nebol založený do spisu a žalovanému nie je ani jeho obsah známy. Na pojednávanie, na ktorom súd vyhlásil rozsudok v merite veci, sa žalobca nedostavil a nenavrhol vykonať žiadne ďalšie dôkazy. Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce je pritom zamestnávateľ povinný preukázať zamestnancove zavinenie, okrem prípadov uvedených v § 182 a § 185 Zákonníka práce. Je pravdou, že žalovaný viackrát na požiadanie klienta sa nahlasoval na účty, medzi ktorými bola vykonaná sporná transakcia, ale aj keby týmto konaním porušil svoje povinnosti nepreukazuje to jeho zavinenie za spôsobenú škodu, a tiež príčinnú súvislosť medzi týmto porušením povinnosti a vznikom škody. Sám žalobca v odvolaní skonštatoval, že k zneužitiu pečiatky došlo nezistenou osobou. Preto považuje napadnutý rozsudok za vecne správny a navrhuje, aby ho odvolací súd potvrdil. Súčasne si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania. 8. Súd prvej inštancie podaním zo dňa 15.04.2013 doručil vyjadrenie žalovaného na vedomie žalobcovi. 9. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Krajský súd preto prejednal odvolanie žalobcu ako súd odvolací podľa § 34 CSP, v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP. 10. Preskúmaním napadnutého rozsudku a postupu súdu, ktorý mu predchádzal, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správne právne závery. S odôvodnením rozsudku sa preto stotožňuje v celom rozsahu aj odvolací súd (§ 387 ods. 2 CSP). Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť len nasledovné: Žalobca si vo veci uplatnil voči žalovanému ako svojmu bývalému zamestnancovi nárok vyplývajúci z pracovného pomeru v súvislosti so vznikom škody podľa § 179 ods. 1 ZP. Zodpovednosť zamestnanca podľa citovaného ustanovenia je subjektívna a vyžaduje preukázanie jeho zavinenia na vzniku škody protiprávnym úkonom vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti, a súčasne preukázanie príčinnej súvislosti medzi týmto protiprávnym úkonom zamestnanca a vznikom škody. V rozhodnom čase bol žalovaný poverený vedením pobočky banky žalobcu, pričom v súvislosti so žalovaným nárokom nebolo preukázané, žeby sporný prevodný príkaz vystavil, prevzal, realizoval, resp. kontroloval. Z vyjadrení samotného žalobcu vyplynulo, že tieto okolnosti sa nepodarilo zistiť a objasniť, prečo vôbec došlo k realizácii tohto prevodného príkazu, keď neobsahoval všetky požadované údaje a bol opatrený pečiatkou banky pridelenou pracovníkovi, ktorý v rozhodnom čase už v banke nepracoval. Je preto dôvodná obrana žalovaného, že žalobca ako zamestnávateľ nezvládol vo veci svoje dôkazné bremeno a nepreukázal zavinený protiprávny úkon žalovaného, v príčinnej súvislosti s ktorým by vznikla žalobcovi škoda. Samotné neoprávnené nahlasovanie sa na účet klienta bez jeho súhlasu zo strany žalovaného, nebolo v príčinnej súvislosti so vznikom žalovanej škody na majetku žalobcu. Rovnako sa žalobcovi nepodarilo nepochybne preukázať kde bola v úschove pečiatka banky, ktorou bol prevodný príkaz opatrený, a kto túto pečiatku pri prevzatí prevodného príkazu použil. 11. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny. Podľa 396 ods. 1 v nadväznosti na § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP odvolací súd priznal úspešnej strane žalovaného aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).