Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/212/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312200946 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1312200946.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Břouškovej v právnej veci žalobcu: JURO s.r.o., Stummerova 1276, Topoľčany 955 01, IČO: 36 800 830, zastúpený: JUDr. Vladimír Varga, advokát, Námestie Ľ. Štúra 1738, Topolčany 955 01, proti žalovanému: DEVELOP GROUP a. s., Nobelova 34, Bratislava 831 02, IČO: 44 174 764, zastúpený advokátskou kanceláriou: Advokáti Heinrich s.r.o., Skautská 12, Nitra 949 01, IČO: 36 865 966, o zaplatenie príslušenstva z istiny 1.969,80 eur a o vzájomnom návrhu žalovaného o zaplatenie 1.969,80 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 29Cb/48/2012-258 zo dňa 18.01.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 29Cb/48/2012-258 zo dňa 18.01.2016 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 9,50% p.a. úrok z omeškania zo sumy 1.969,80 eur od 29.09.2011 do 17.08.2012 a nahradiť mu trovy konania vo výške 118,-- eur a trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu v sume 2.177,22 eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vzájomný návrh žalovaného zamietol. 2. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny vo výške 1.969,80 eur, titulom neuhradenej ceny za vykonané dielo, spočívajúce v betonáži na stavbe NBD Klátova Nová Ves. Za vykonané práce vystavil navrhovateľ faktúru č. 2011030 splatnú 28.09.2011 vo výške 1.969,80 eur. Odporca žalovanú istinu uhradil dňa 17.08.2012. Uznesením súdu č.k. 29Cb/48/2012-202 zo dňa 12.03.2014 súd konanie v súlade s § 96 O.s.p. zastavil. Navrhovateľ požadoval zaplatiť príslušenstvo k pohľadávke. 3. V posudzovanom prípade medzi účastníkmi konania bolo sporné, či navrhovateľ vykonal dohodnuté dielo, či zo strany odporcu došlo k odstúpeniu od zmluvy, či odporcovi vznikol nárok na započítanie, nárok na náhradu škody, nárok titulom bezdôvodného obohatenia. 4. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi účastníkmi nebolo dohodnuté, že o odovzdaní diela bude spísaný odovzdávajúci a preberací protokol, preto nebolo potrebné podpísanie stavebného denníka ako podmienku na účtovanie ceny diela. Ustanovenie § 554 odsek 6 Obchodného zákonníka priamo neupravuje povinnosť zmluvných strán spísať zápisnicu o odovzdaní predmetu diela. Súd sa nezaoberal dôvodmi prečo stavebný denník nie je podpísaný. Odporca listom zo dňa 27.08.2012 (č.l. súdneho spisu 98) vyzval navrhovateľa na vrátenie finančných prostriedkov, predmetný list bol navrhovateľovi doručený až tri mesiace po tom ako bol vyhotovený. Obranu odporcu týkajúce sa oneskoreného expedovania listu odôvodnil cez chybu administratívnej pracovníčky. Súd obranu odporcu považoval za účelovú. Uvedený list nenahrádza riadny spôsob uplatnenia nárokov z vadného vykonania diela. 5. Na posudzovanú vec aplikoval ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka podľa ktorého, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Odporca v konaní nepreukázal, že dielo navrhovateľ nedokončil riadne. Navrhovateľ oprávnene vystavil faktúru č. 2011030 vo výške 1.969,80 eur, splatná dňa 28.09.2011, ktorú odporca uhradil dňa 17.08.2012, preto navrhovateľovi vznikol nárok na úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinný v čase omeškania, podľa ktorého, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. 6. Odporca uplatnil vzájomný návrh na zaplatenie 1.969.80 eur podľa § 97 O.s.p., ktorý klasifikoval ako nárok na započítanie, následne ako nárok na náhradu škody, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. 7. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že medzi sporovými stranami bola uzatvorená zmluva o dielo. Odporca nepreukázal, že odstúpil od zmluvy a že mu vznikol nárok podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka. Vzájomný návrh odporcu súd zamietol. 8. V závere odôvodnenia súd uviedol, že sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety O.s.p. povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť .Podľa § 101 ods. 2 O.s.p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Súd neakceptoval žiadosť právneho zástupcu odporcu o odročenie pojednávania z dôvodu, že štatutárny zástupca má kolíziu s iným pojednávaním a pojednávania sa chce zúčastniť. Vo veci sa odporca k doposiaľ vykonanému dokazovaniu vyjadril. 9. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., 10. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Predovšetkým vytýkal súdu prvej inštancie, že svojim postupom odňal žalovanému možnosť konať pred súdom. Uviedol, že vo veci bolo vytýčené pojednávanie na dňa 18.1.2016 o 9.00 hod. Právny zástupca odporcu podaním zo dňa 30.12.2015 ospravedlnil svoju neúčasť ako aj neúčasť štatutárneho zástupcu odporcu, a požiadal o odročenie pojednávania. Ako dôvod na strane PZ odporcu uviedol, že tento má kolíziu termínu s iným pojednávaním na OS Galanta, dňa 18.1.2016 o 8.15 hod, pričom tento termín bol vytýčený skôr. Napriek ospravedlneniu a žiadosti o odročenie súd vo veci konal a v neprítomnosti odporcu ako aj PZ odporcu ukončil dokazovanie a vyhlásil rozsudok. 11. Poukázal na to, že súd nemôže zdôvodniť pojednávanie v neprítomnosti účastníka konania tým, že „sudca ho už na pojednávaní nepotrebuje.“ Účastník má právo byť na pojednávaní a pokiaľ svoju neúčasť ospravedlní a požiada o odročenie z dôležitého dôvodu, súd musí prihliadať na práva účastníka. V rozsudku ani v zápisnici súd neuviedol, prečo neakceptoval ospravedlnenie PZ odporcu. Za podstatné považuje, že súd ani neoznámil odporcovi a ani PZ odporcu, že odmieta návrh odporcu na odročenie pojednávania, hoci túto povinnosť mal. 12. Podľa odvolateľa malo konanie inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže odporca nedostal možnosť vyjadriť sa k skutkovým okolnostiam prípadu, vyjadriť sa k dôkazom a navrhnúť prípadne vykonanie ďalších dôkazov. Odporcovi bola potom odňatá možnosť konať pred súdom z dôvodu, že súd neoboznámil jednotlivé listinné dôkazy, a taktiež že súd neoboznámil účastníkov konania s výsledkami dokazovania na pojednávaní, čím bolo porušené jeho základné procesné právo a právo na spravodlivý súdny proces. 13. Ďalej v odvolaní namietal, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Z vykonaného dokazovania je podľa jeho názoru zrejmý iný skutkový stav, ako ho popisuje súd , čo spôsobuje nesprávnosť rozhodnutia. 14. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 15. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Poukázal na to, že odvolanie je z veľkej časti iba akýmsi teoretickým rozborom toho, čo a ako mal Okresný súd Bratislava III brať do úvahy podľa priania odporcu, avšak napadnutý rozsudok bol súdom podrobne odôvodnený a s jeho odôvodnením ako aj s jeho výrokovou časťou je nutné jednoznačne súhlasiť. Nemožno okresnému súdu vyčítať správny a zákonný postup, ktorým vec riadne ukončil, keď konal v neprítomnosti odporcu a jeho právneho zástupcu o príslušenstve pohľadávky, nakoľko sa nestotožnil s dôvodnosťou ich ospravedlnení a správne vyhodnotil, že ich účasť na pojednávaní nie je potrebná, keďže sa k veci už mali možnosť nespočetnekrát vyjadriť. 16. K vyjadreniu žalobcu zaslal písomnú repliku žalovaný. Uviedol, že nie je správne tvrdenie žalobcu, že vykonanie dokazovania nie je potrebné a že nemohlo byť odňaté právo žalovaného na spravodlivé súdne konanie tým, že súd dokazovanie nevykonal. Súd neoznámil žalovanému a ani PZ žalovaného, že odmieta návrh žalovaného a PZ žalovaného na odročenie pojednávania, hoci túto povinnosť mal. Účastník má procesné práva bez ohľadu na to, či je predmetom konania istina alebo príslušenstvo pohľadávky, či iný nárok. Okrem toho, predmetom konania bol a je vzájomný návrh žalovaného, pri ktorom boli porušené všetky procesné práva, na ktoré poukazoval žalovaný vo svojom odvolaní. 17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 02.05.2017. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, ako aj s vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie proti rozsudku je dôvodné. 18. Podľa ust. § 470 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 19. Odvolací súd z obsahu zistil, že súd prvej inštancie v danej veci vytýčil pojednávanie na termín 18.01.2016, zásielku s termínom pojednávania si žalovaný prevzal dňa 17.12.2016 a listom zo dňa 30.12.2015, doručeným súdu dňa 04.1.2016 ospravedlnil žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní dňa 18.01.2016 a požiadal o odročenie pojednávania. V predmetnom liste právny zástupca žalovaného ospravedlnil neprítomnosť na pojednávaní z dôvodu kolízie termínu pojednávania s pojednávaním na OS Galanta č.k. 10C/169/2012, ktoré bolo vytýčené na ten istý deň a bolo vytýčené skôr. Zároveň ospravedlnil neúčasť štatutárneho zástupca, ktorý trval na jeho osobnom zastúpení. Z týchto dôvodov požiadal o odročenie pojednávania s tým, že požiadal o zaslanie informácie ohľadne posúdenia tohto podania. Súd prvej inštancie neinformoval žalovaného ako žiadosť posúdil, žalovaný ani PZ žalovaného sa na pojednávanie nedostavili. Súd prvej inštancie vo veci pojednával a rozhodol. Podľa zápisnice z pojednávania zo dňa 18.01.2016 súd pojednával v neprítomnosti žalovaného postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že štatutárny zástupca žalovaného vo veci bol niekoľkokrát vypočutý, mal možnosť sa vyjadriť k predkladaným dôkazom vo veci a preto nie je jeho účasť na pojednávaní potrebná. 20. Za splnenia zákonných predpokladov môže súd uskutočniť pojednávanie v neprítomnosti účastníka a rozhodnúť vo veci samej, pričom neprítomnosť účastníka pri vykonávaní procesných úkonov nie je možné označiť ako odňatie práva na súdnu ochranu. Rozhodné je, aby súd dal účastníkovi konania možnosť sa týchto úkonov zúčastniť. Na druhej strane, ak súd prejedná, prípadne aj rozhodne vec v neprítomnosti účastníka, hoci na to neboli splnené podmienky, predstavuje takýto postup procesné pochybenie, ktoré má za následok odňatie možnosti konať pred súdom, teda porušenie práva na spravodlivý proces. Takéto procesné pochybenie je podľa súdnej judikatúry v prípade podania odvolania spravidla dôvodom zakladajúcim pochybenie v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., procesného predpisu účinného v rozhodnom čase. Podľa odvolacieho súdu uvedeným postupom súdu prvej inštancie bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom. Súd prvej inštancie znemožnil žalovanému v konaní realizáciu tých jeho procesných práv, ktoré mu procesný predpis priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. 21. Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p., ktoré súd prvej inštancie v rozhodnom čase aplikoval, určuje dve podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, aby súd mohol vec prejednať v neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu, a to a/ riadne predvolanie a b/ absencia žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu (o takú absenciu ide vtedy, keď účastník konania buď vôbec nepožiada o odročenie pojednávania, alebo keď o odročenie pojednávania síce požiada, avšak nepreukáže existenciu dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania). Zároveň z ust. § 119 ods. 2 O.s.p. vyplývalo, čo musí návrh na odročenie pojednávania obsahovať s tým, že súd bezodkladne (pri splnení podmienok uvedených v § 119 O.s.p.) oznámi, ako návrh posúdil. 22. Z návrhu na odročenie pojednávania vyplýva, že žalovaný oznámil dôvod, pre ktorý navrhuje odročenie pojednávania, kedy sa o dôvode dozvedel a požiadal o oznámenie na e-mailovú adresu, ako súd návrh na odročenie posúdil. Keďže návrh na odročenie pojednávania bol súdu prvej inštancie doručený dňa 04.01.2016 mal dostatok času, aby žalovanému oznámil ako návrh na odročenie posúdil. Súd prvej inštancie neoznámil právnemu zástupcovi žalovanému ako návrh posúdil a pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti. Týmto postupom sa súd prvej inštancie dopustil procesného pochybenia, pretože neboli splnené podmienky na pojednávanie v neprítomnosti žalovaného. 23. Podľa súdnej judikatúry (C.H.Beck č. 370/2001) ak súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti zástupcu účastníka, ktorý z dôležitého dôvodu požiadal o odročenie pojednávania, bez toho, aby o včas uplatnenej žiadosti o odročenie pojednávania rozhodol, potom účastníkovi odňal možnosť konať pred súdom. Ako vyplýva z odseku 22 tohto rozhodnutia, uvedené možno aplikovať aj na posudzovanú vec. 24. Okrem uvedeného je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že súd v prípade žiadosti o odročenie pojednávania posudzuje dôležitosť dôvodu, pre ktorý účastník žiada o odročenie pojednávania. Súd teda môže pokračovať v konaní, ak má za to, že dôvod na odročenie nie je dôležitý, t.j. že dôvod na odročenie neakceptuje. Súd nemôže paušálne odmietnuť akceptovať dôvodnosť prekážky preto, že účastník už bol v konaní vypočutý a jeho účasť už podľa súdu nie je potrebná. Účastník má právo zúčastniť sa pojednávania, navrhovať a predkladať dôkazy, vyjadriť sa k dôkazom a ak súd pojednáva v neprítomnosti účastníka bez splnenia zákonných podmienok, odníma mu možnosť konať pred súdom. 25. Keďže v danom prípade podmienky, za ktorých mohol súd vec prejednať v neprítomnosti žalovaného splnené neboli, postup súdu prvej inštancie mal za následok odňatie možnosti žalobcu konať pred súdom. Odvolateľ teda vytýkal odňatie možnosti konať pred súdom prvej inštancie dôvodne. Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie bolo zrušené z procesných dôvodov, bolo nadbytočné vysporiadavať sa s odvolacími námietkami týkajúcimi sa veci samej. 26. So zreteľom na uvedené preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a podľa § 391 odsek 1 C.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že musí zabezpečiť účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Civilný súdny poriadok dáva. 27. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 28. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).