Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/134/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312203179 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1312203179.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu: JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivan Jahnová v právnej veci navrhovateľky: T. Č., rod. W., narodená XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, X., štátny občan SR, v zastúpení: JUDr. Jana Dráčová, advokát, Čajakova 25, Bratislava, proti odporcovi: P. Č., narodený XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, X., v zastúpení: JUDr. Denisa Jánošíková, advokát, Klincová 35, Bratislava, o rozvod manželstva v spojení s úpravou výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: H. Č., narodený XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, X., v zastúpení kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, o odvolaní otca maloletého proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 51P 24/2012-322 zo dňa 16.12.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 51P 24/2012-322 zo dňa 16.12.2015 vo výroku, ktorým Okresný súd Bratislava III rozhodol, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa H. Č., nar. X.XX.XXXX je otec povinný na čas po rozvode od 17.7.2014 do 30.9.2015 platiť výživné na maloleté dieťa: H. Č., nar. X.XX.XXXX vo výške 100,- eur mesačne, v pravidelne sa opakujúcich plneniach splatných vždy najneskôr k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, vo výroku ktorým od 1.10.2015 počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa H. Č., nar. X.XX.XXXX súd výživné rodičom neurčuje a o výroku, ktorým rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, p o t v r d z u j e . Odvolanie proti výroku, ktorým súd prvej inštancie vylúčil zročné výživné na samostatné konanie o d m i e t a . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č.k. 51P 24/2012-322 zo dňa 16.12.2015 určil vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa H. Č., narodený X.XX.XXXX vo výške 100,- eur mesačne počas striedavej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že otec je povinný na čas po rozvode od 17.7.2014 do 30.9.2015 platiť výživné na maloletého v pravidelne sa opakujúcich plneniach splatných vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky. Ďalej rozhodol, že od 1.10.2015 počas trvania striedavej starostlivosti rodičov o maloletého súd výživné rodičom neurčuje. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie vo výroku rozsudku uviedol, že zročné výživné otca na maloletého od 17.7.2014 do 30.9.2015 súd vylučuje na samostatné konanie. Proti tomuto výroku odvolanie nie je prípustné, a preto odvolací súd tento výrok nepreskúmaval v rámci odvolacieho konania. 2. Matka maloletého návrhom zo dňa 21.3.2012 žiadala, aby súd manželstvo rodičov maloletých detí rozviedol z dôvodu, že je vážne narušené a trvalo rozvrátené bez predpokladu obnovenia manželského spolužitia, a aby súd upravil práva a povinnosti rodičov k maloletému synovi H. a vtedy ešte maloletej dcére P., na čas po rozvode tak, že zverí maloleté deti do starostlivosti matky a otcovi uloží povinnosť platiť výživné 150,- eur mesačne. Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č.k. 51P24/2012-237 zo dňa 25.6.2014 tak, že manželstvo rodičov maloletých detí rozviedol, na čas po rozvode zveril maloletého H. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že: v osobnej starostlivosti matky bude maloletý každý párny týždeň v kalendárnom roku so začiatkom vždy od nepárneho piatka od 18,00 hod. nepretržite do konca výkonu osobnej starostlivosti matky o dieťa do nasledujúceho párneho piatka do 18.00 hod., v osobnej starostlivosti otca bude maloletý každý nepárny týždeň v kalendárnom roku so začiatkom vždy od párneho piatka od 18,00 hod. nepretržite do konca výkonu osobnej starostlivosti otca o dieťa vždy do nasledujúceho nepárneho piatka do 8,00 hod., počas letných školských prázdnin bude maloletý každý párny rok v osobnej starostlivosti otca od 1.7. od 18,00 hod. nepretržite do 31.7. do 18,00 hod. a každý nepárny rok od 1.8. od 18,00 hod. nepretržite do 31.8. do 18,00 hod., počas letných školských prázdnin bude maloletý v osobnej starostlivosti matky každý párny rok od 1.8. od 18,00 hod. nepretržite do 31.8. do 18,00 hod. a každý nepárny rok od 1.7. od 18,00 hod. nepretržite do 31.7. do 18,00 hod. počas vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin bude maloletý v osobnej starostlivosti otca každý nepárny rok od 23.12 od 17,00 hod. nepretržite do 24.12. do 17,00 hod. a v každý párny rok od 24.12. od 17,00 hod. nepretržite do 25.12. do 17,00 hod. počas vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin bude maloletý v osobnej starostlivosti matky každý párny rok od 23.12 od 17,00 hod. nepretržite do 24.12. do 17,00 hod. a v každý párny rok od 24.12. od 17,00 hod. nepretržite do 25.12. do 17,00 hod. Zastupovať a spravovať majetok maloletého dieťa: H. Č., nar. X.XX.XXXX v bežných veciach budú obaja rodičia, každý samostatne. Otcovi súd uložil povinnosť počas výkonu striedavej osobnej starostlivosti platiť výživné na maloleté dieťa: H. Č., nar. X.XX.XXXX vo výške 100 eur mesačne, v pravidelne sa opakujúcich plneniach splatných vždy najneskôr k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 17.7.2014 okrem výroku, ktorým súd určil otcovi povinnosť počas výkonu striedavej osobnej starostlivosti platiť výživné na maloletého vo výške 100,- eur mesačne. 3. Proti tomuto rozsudku podal otec odvolanie dňa 17.7.2014, o ktorom Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozhodol uznesením sp.zn. 20CoP 106/2014 zo dňa 20.2.2015 tak, že rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 4. Súd prvej inštancie opätovne vec prejednal a vo veci rozhodol dňa 16.12.2015 rozsudkom č.k. 51P 24/2012-322. 5. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 24, § 62, § 75, § 76, § 77 Zákona o rodine a § 1 a 2 Zákona č. 601/2003 o životnom minime v spojení s Opatrením MPSVaR č. 186/2013. 6. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku zdôraznil, že povinnosť poskytovať výživu dieťaťu majú obaja rodičia. Táto povinnosť však nemá povahu solidárneho záväzku. Preto, ak niektorý z rodičov neplní v meradle svojich povinností výživné na maloleté dieťa, hoci by to mohol robiť, súd je povinný aj bez návrhu vždy upraviť rozsah vyživovacej povinnosti rodičov, alebo schváliť ich dohodu o výživnom na maloleté dieťa. Na čas po rozvode je tak povinný urobiť vždy. Podľa Zákona o rodine sa zabezpečuje deťom výživné od oboch rodičov do toho času, pokiaľ deti nie sú schopné sami sa živiť, zákonná úprava nerozoznáva pritom deti maloleté a plnoleté a z hľadiska veku deti tieto nároky ani nediferencuje. 7. Súd prvej inštancie pri rozhodnutí vychádzal z toho, že ku dňu právoplatnosti rozsudku o zverení maloletého na čas po rozvode, bol maloletý od 17.7.2014 zverený do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v čase, kedy mal maloletý nedovŕšený vek 11 rokov (7.10.2014) a vykonával povinnú školskú dochádzku s tým, že v školskom roku 2013/2014 už mal ukončenú 4. triedu ZŠ, pričom v rámci školy sa venoval aj výučbe anglického jazyka, bol zdravý a aktívne vykonával mimoškolskú športovú činnosť pri finančnej účasti rodiča /otca/. 8. Ku dňu vyhlásenia rozsudku maloletý už mal dovŕšený vek 12 rokov, bol žiakom 5. triedy ZŠ, naďalej vykonával aktívnu športovú činnosť, k podstatnému nárastu nákladov jeho vlastnej výživy v zásade nedošlo. Rovnako mal súd z vykonaného dokazovania preukázané, že maloletý je za celé rozhodné obdobie nemajetný, odkázaný k úhrade vlastných nákladov v celom rozsahu výživou na oboch rodičov. Rovnako súd prihliadal na právny stav, že výkon striedavej osobnej starostlivosti o maloletého na čas po rozvode je naďalej rovnaký pre obidvoch rodičov. 9. Súd z vykonaného dokazovania zhodnotením výpovedi matky a otca dospel k záveru, že náklady výživy maloletého vyčíslené matkou na sumu cca 440,- eur mesačne a viac (mimo športových aktivít) , resp. na strane otca vyčíslené sumou 240,- eur mesačne, len ako jeho plnenie bez vyčíslenia ostatných nákladov maloletého, napr. školské poplatky, náklady maloletého na stravu, oblečenie, obutie či hygienu a drogériu, sú zo strany každého z rodičov v konečnom dôsledku nielen nadhodnotené, ale podľa úvahy súdu aj neadekvátne a reálne nezodpovedajúce právu maloletého podieľať sa primerane na životnej úrovni, ktorú dosahujú jeho rodičia k ich zárobkovým a majetkovým pomerom, ktoré boli zdokladované a preukázané za konania vo veci o to viac, že obom rodičom súbežne trvá ďalšia vyživovacia povinnosť k plnoletému a nezaopatrenému dieťaťu, na úhradu nákladov ktorého napr. podľa výpovede matky táto prispieva sumou 400-500,- eur mesačne za pomoci svojej rodiny. 10. Podľa úvahy súdu každý z rodičov sa za konania snažil o to, aby počas trvania výkonu striedavej osobnej starostlivosti o maloletého bola úprava jeho vyživovacej povinnosti k maloletému odvodzovaná len podľa ich vlastného vyčíslenia, teda zneužitá na úkor druhého rodiča (matka nadhodnotením potrieb dieťaťa, otec podhodnocovaním potrieb dieťaťa, ktoré vynakladala matka). 11. Z vykonaného dokazovania však bolo možné ustáliť aj na základe zhodných výpovedi matky a otca, že maloletý je zdravý, pričom mesačné paušálne náklady jeho bývania mu zabezpečuje výlučne otec, matka vlastné paušálne náklady bývania otcovi prepláca sumou 70,- eur mesačne. Z tohto zhodnotenia dôkazov má teda súd za to, že odôvodnené náklady maloletého na bývanie sú zhodné ako u matky vo výške 70,- eur mesačne, rovnako súd s prihliadnutím na výpoveď matky má za to, že mesačné náklady stravy maloletého v škole a doma sú vo výške 7,5 eura denne /raňajky, desiata, obed, olovrant, strava po tréningu, večera/ a teda predstavujú aj pri zvýšených nákladoch vzhľadom na fyzickú aktivitu maloletého z dôvodu jeho mimoškolských športových aktivít vo výške 50,- eur, ktoré náklady stravy otec vyčíslil, maximálne sumu stravy 225,- eur mesačne. (30 x 7,5=225). Ďalej súd zohľadnil výpoveď matky, že zvýšené náklady spojené so športom maloletému uhrádza jeho otec, ktorý ich výšku vyčíslil na sumu 30-35,- eur mesačne = športové oblečenie + 10,- eur mesačne športová obuv a vo výške 30,- eur mesačne ako športové poplatky, náklady na hygienu matka maloletému v jej výpovedi vyčíslila sumou 50,- eur mesačne, úhrada liekov a lekárskej starostlivosti vo výške 10,- eur mesačne, pričom ostatné náklady maloletého ako napr. školské pomôcky, školské poplatky a ostatné mimoškolské aktivity maloletého predstavujú náklady max. vo výške 30,- eur mesačne. 12. V zásade teda možno konštatovať, že k úhrade všetkých nákladov maloletého vychádza zhodnotením výpovedi rodičov suma celkom max. do výšky 430,- eur mesačne. Táto suma však podľa úvahy súdu nezodpovedala reálnym príjmom rodičov, hlavne na strane matky do doby, pokiaľ matke nevznikol nárok na invalidný dôchodok s dobou, dokedy nezačala vykonávať prácu zamestnanca v riadnom pracovnom pomere súbežne s výkonom podnikania ako SZČO. 13. Vychádzajúc z dôkazne preukázanej skutočnosti, že k objektívnemu nárastu príjmov na strane matky došlo až od 1.10.2015, z ktorého príjmu je už matka schopná bez vlastného ochudobnenia plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletému v rovnakom rozsahu ako otec, pričom ku dňu rozhodnutia súdu vo veci samej na strane otca nebol preukázaný žiaden objektívny pokles či strata príjmu, dospel súd k právnemu záveru, že aj pri existencii ďalšej vyživovacej povinnosti rodičov k ich plnoletej študujúcej dcére, možno od 1.10.2015 zaviazať každého z rodičov k tomu, aby počas výkonu striedavej osobnej starostlivosti o maloletého participoval každý ako výživou povinný v rovnakej výške na úhrade všetkých mesačných nákladov výživy maloletého bez toho, aby súd každému z rodičov samostatne uložil povinnosť prispievať na úhradu týchto nákladov na maloletého k rukám druhého rodiča. Ak teda odôvodnené náklady výživy maloletého predstavujú sumu max. do 430,- eur mesačne, je na základe súčtu všetkých príjmov na strane matky /invalidný dôchodok + mzda + príjem z podnikania/ v jej schopnostiach k ich úhrade prispievať v rovnakom rozsahu ako otec až od 1.10.2015. Na základe týchto skutočností preto súd s účinnosťou od 1.10.2015 výživné na maloletého, zvereného na čas po rozvode do SOS neurčil žiadnemu z rodičov a rozhodol podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené. 14. Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti o maloletého na čas odo dňa právoplatnosti výroku rozsudku o zverení maloletého na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti obidvom rodičom do 30.9.2015 súd prihliadal na dôkazne preukázanú existenciu objektívnej prekážky na strane matky, ktorá ju vylučovala bez jej vlastného zavinenia z možností a schopností primerane participovať na plnení zákonnej vyživovacej povinnosti na maloletého v rovnakom rozsahu nákladov ako ich vynakladal otec, resp. do výšky 190,- eur mesačne (430-240), ktoré náklady maloletého v SOS zostali neuhradené. Súd prihliadol na to, že matka je občanom so 60 % mierou funkčnej poruchy od 7.1.2003, považuje sa za občana s ťažkým zdravotným postihnutím., preto na rozdiel od otca mala objektívnu prekážku, pre ktorú nebolo možné od matky spravodlivo požadovať rovnaké pracovné aktivity ako na strane otca. Zároveň na strane matky bolo potrebné prihliadať aj na objektívne vyššie náklady jej vlastnej výživy oproti otcovi, vyvolané zhoršeným zdravotným stavom. Preto ak v tejto rozhodnej dobe matke ešte nebol priznaný invalidný dôchodok a jej jediný príjem bol len príjem zo živnosti, ktorého výšku obmedzoval zdravotný stav matky, nemožno podľa úvahy súdu od matky za toto obdobie spravodlivo požadovať, aby k úhrade nákladov výživy maloletého, v čase, kedy osobnú starostlivosť o maloletého v SOS vykonávala výlučne matka, uhrádzala rovnako, resp. aspoň vo výške 190,- eur mesačne, okrem iného aj z dôvodu, že výšku nákladov maloletého výrazne ovplyvňovalo rozhodnutie otca, aby sa maloletý aktívne venoval športu, aby tieto náklady či už premietnuté v náraste stravy ako aj v náraste nákladov športového oblečenia, obutia a poplatkov za športovú činnosť, matka znášala v rovnakom rozsahu ako otec, avšak formou zabezpečovania ostatných nákladov maloletého, súd prihliadol na to, že otec má ukončené stredné odborné vzdelanie s maturitou, jeho zdravotný stav mu dovoľuje vykonávať prácu chemika v riadnom pracovnom pomere bez úpravy pracovného času, je naďalej spoločníkom obchodnej spoločnosti K.B.K. SERVICE, spol. s r.o., od 30.9.2009 tento zápis trvá napriek tomu, že spoločnosť nevykazuje zisk z podnikania, naďalej otec podľa ním predložených listinných dôkazov preukázal súdu, že jeho jediným zdrojom príjmu je len mzda v riadnom pracovnom pomere vo výške 450,53 eur/ mesačne netto. Podľa názoru súdu, záujem maloletého si vyžadoval, aby od 17.7.2014 do 30.9.2015 si otec plnil svoju vyživovaciu povinnosť zodpovedajúcu jeho možnostiam a schopnostiam, aby aj vzhľadom na objektívne obmedzenie zárobkových možností na strane matky primerane prispieval na úhrade týchto nákladov vo výške 100,- eur mesačne k rukám matky. 15. Z takto určenej úpravy výživného rodičom na maloletého, zvereného do SOS, sa stalo zročným výživné otca na maloletého za obdobie od 17.7.2014 do 30.9.2014, ktoré výživné podľa tvrdenia matky otec k rukám matky neplatil, v tomto smere zistený skutkový stav z vykonaného dokazovania je nevyhnutne potrebné doplniť ďalšími dôkazmi, predovšetkým aj výsluchom otca, preto súd v záujme hospodárnosti ďalšieho vedenia konania tento nárok maloletého vylúčil na samostatné konanie a rozhodol tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené. 16. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať aj bez návrhu. 17. Proti rozsudku č.k. 51P/24/2012-322, zo dňa 16.12.2015, podala matka odvolanie a to proti výroku o neurčení výživného počas trvania striedavej starostlivosti rodičov k mal. H. Č., nar. X.XX.XXXX od 1.10.2015, nakoľko v konaní došlo k vadám a v zmysle § 205 ods. 1, 2 OSP, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym zisteniam. 18. V odvolaní matka namietala, že napadnutým rozsudkom súd pri rozhodovaní o návrhu matky na určenie výživného zo strany otca rozhodol na čas po rozvode tak, že otca zaviazal na hradenie výživného vo výške 100,- € mesačne, túto povinnosť však obmedzil na dobu do 30.9.2015. tvrdila, že aj keď u nej došlo ku zmene pomerov, nejde o takú výraznú zmenu, ktorá by mala mať za následok zrušenie povinnosti otca prispievať na výživu maloletého H.. Pomery otca neboli riadne vyhodnotené a súd sa zameral skoro výlučne na jej príjmy bez ohľadu na skutočný stav veci. Matka v podanom odvolaní uviedla, že po predchádzajúcom rozhodnutí prvoinštančného súdu jej otec vážne ochorel a vzhľadom na to, že bola nútená okrem starostlivosti o deti pomáhať svojej matke aj so starostlivosťou o chorého otca, až do jeho smrti, táto skutočnosť ju obmedzila vo vykonávaní jej profesie, čo sa prejavilo na znížení príjmov z podnikania na minimum. Zmena bola oproti pôvodnému rozhodovaniu negatívna. Zhoršil sa aj jej zdravotný stav a bol jej priznaný invalidný dôchodok. Po smrti otca začala intenzívne hľadať prácu tak, aby si mohla sama opäť vytvoriť podmienky na svoju výživu a výživu detí, už bez pomoci rodičov a opäť skonsolidovať živnosť. Potvrdila, že uzavrela pracovnú zmluvu na plný pracovný úväzok, 37.5 hod týždenne, ale ide o dobu určitú 6 mesiacov, ktorá nemôže byť predĺžená na neurčito, pretože zamestnávateľ jej služby v letných mesiacoch, kedy sa zameriava na prevádzkovanie letného kúpaliska, nepotrebuje. Táto práca jej umožňuje vykryť straty z podnikania. Príjem z pracovného pomeru bude tiež používať aj na úhradu nákladov spojených s vlastnou prevádzkou. Preto na strane matky nejde o také zvýšenie príjmov, a to ani spolu s invalidným dôchodkom, ktoré by odôvodňovalo zníženie potreby úhrady výživného zo strany otca. Okrem toho matka nevie, aké sú skutočné príjmy otca, ktorý vždy tvrdil, že pracuje ako manažér a priemerná mzda v danom odvetvi sa dosahuje vyššia ako priemer. Okrem toho, sám otec znalkyni tvrdil, že pracuje z domu a jeho práca sa dá vykonať za 2-3 hodiny, preto ak má čas a nemá pritom žiadnu zdravotnú prekážku, ktorá by mu bránila privyrobiť si ďalšie peniaze, malo by sa pri posudzovaní jeho schopností živiť maloletého, vychádzať z jeho možností a nie predložených podkladov. 19. Nakoľko doposiaľ otec nedodržal sľúbené odsťahovanie sa zo spoločného bytu, po vynesení napadnutého rozsudku, matka začala dodržiavať striedavú výchovu tak, že v čase, keď má maloletého otec, nepripravuje ani nepodáva jedlo. Napriek tomu táto situácia nie je riešením, keďže otec v byte 3+kk zaberá jednu samostatnú izbu (jedna je detská) a matka vlastne žiadne súkromie nemá, pretože obývacia izba je otvorená s kuchynským kútom a je prechodná. Uviedla, že ona spí na matraci položenom na zemi. Snaží sa nezdržiavať v byte, keď má maloletého otec, a žiada ho, aby byt opustil pri jej starostlivosti. To však nedodržiava a po tom, keď sa matka vráti, necháva celý byt bez upratania. Riešenie bytovej otázky v blízkej budúcnosti musí nastať a to tiež bude mať vplyv pri jej možnostiach zárobku, na potrebu prispievania zo strany otca. Kým sa rozhodovalo o striedavej starostlivosti, priamo pred súdom otec sľuboval odsťahovanie sa a preukazoval právo nájmu. Nikdy však neodišiel a preto je otázne, ako sa vôbec dá vykonávať striedavá starostlivosť. 20. Matka v odvolaní ďalej namietala, že súd sa nezaoberal tým, že starostlivosť o výchovu dieťaťa sa vzhľadom na jeho vek zmenila, pretože už ho nie je potrebné voziť na tréningy a do školy (má už 12,5 roka). Po zakúpení predplatného lístka MHD, si túto činnosť zabezpečuje maloletý sám. Tiež sa s ním už otec fyzicky pravidelne neučí. Zmenil školu, navštevuje športovú školu so zameraním na futbal a prestal navštevovať džudo. Preto otec nevynakladá na šport finančné prostriedky tak, ako to bolo pred dvoma rokmi. Prestal navštevovať školskú jedáleň a stravuje sa výlučne doma, čo zvýšilo náklady na stravu. Až do vynesenia rozsudku obedy zabezpečovala v prevažnej väčšine matka. Ani výchovne sa mu otec nevenuje v predpokladanej alebo skôr ním tvrdenej miere. Príklad, ktorým ide skutočne nemôže mať dobrý vplyv na riadny rozvoj chlapca. Zväčša totiž sedí pred televízorom alebo pri počítači. Prípadne telefonicky sa spája so synom, ktorý je od neho vzdialený 1-2 m a to aj na dlhší čas. Dospelá dcéra minulý rok zmaturovala a navštevuje súkromnú vysokú školu, prvý ročník. Otcovi sa výživné na ňu nezmenilo oproti tomu, ktoré s dcérou dohodol počas jej gymnaziálneho štúdia (aj to uhradil až po podaní trestného oznámenia. Zvýšené finančné náklady spojené s posledným ročníkom strednej školy, prijímacie pohovory, aj školné, musela uhradiť matka. Aj keď teraz má pravidelný príjem, tento je len dočasný a musí hradiť aj dlhy, ktoré som si v dôsledku potreby financií pre výživu jej aj detí urobila. Chce im poskytnúť všetko, čo potrebujú, aby im boli vytvorené podmienky na ich zdravý rast a získanie zamestnania. Pre zdravotné problémy, ktoré sa zhoršujú však nemá také možnosti ako otec detí. Podľa názoru matky je preto zrušenie povinnosti platiť zo strany otca výživné na maloletého H. od 1.10.2015 za nesprávne. 21. Matka zastáva názor, že ak je možné meniť výšku výživného, alebo ho neurčiť aj v inom období ako viazanom na právoplatnosť rozvodu, potom je možné zmeniť aj striedavú výchovu a ohraničiť ju dobou. Jej výkon, pokiaľ ho vlastne otec, ktorý ju presadil nedodržiava s tým, že sa to zmení, keď sa odsťahuje, je nereálny. Na striedavú starostlivosť by mali byť vytvorené adekvátne podmienky. Nikdy so striedavou starostlivosťou matka nesúhlasila, len akceptovala rozhodnutie súdu. Súd správne vyhodnotil potrebu zaviazať otca na úhradu výživného po rozvode manželstva, právne však pochybil, keď povinnosť platiť výživné zo strany otca časovo obmedzil a od 1.10.2015 povinnosť platiť výživné nestanovil. Na takéto rozhodnutie nemal dostatok podkladov ani správne nevyhodnotil možnosti a schopnosti rodičov. Čo sa týka výšky výživného, napriek tomu, že súd nie je v tomto viazaný návrhom, pokiaľ by otec maloletého konečne opustil spoločný byt, jeho príspevok vo výške 100,- € by matke v súčasnosti postačoval. Keďže však otec sám spotrebuje aj potraviny, ktoré zabezpečuje pre seba a deti, aj drogériu, nepodieľa sa na upratovaní bytu okrem izby, ktorú si vyhradil, podľa názoru matky, pre uvedené obdobie malo byť stanovené vyššie výživné. Nie je totiž pravdivé jeho tvrdenie, že zabezpečuje všetky výdavky bytu aj maloletého a skoro výlučne sa podieľa na jeho výchove. 22. Matka navrhuje, aby odvolací súd zmenil výrok o stanovení výživného zo strany otca v časti jeho trvania tak, že otec bude zaviazaný platiť výživné od rozvodu do budúca a aby zrušil výrok, ktorým sa výživné zo strany otca od 1.10.2015 neurčuje. 23. Proti rozsudku podal odvolanie otec maloletého, ktorý namietal výrok, ktorým bol zaviazaný k úhrade výživného za obdobie od 17.7.2014 do 30.9.2015. Otec odôvodnil odvolanie v zmysle ust. § 205 Občianskeho súdneho poriadku tým, že súd prvej inštancie neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Rozsudok je pre otca nezrozumiteľný, keďže bol zaviazaný k úhrade výživného za obdobie do 17.07.2014 do 30.09.2015 a následne prvoinštančný súd zročné výživné za dané obdobie vylúčil na samostatné konanie. Uviedol, že rozsudok Okresného súdu Bratislava III, vo veci rozvodu a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností v časti zverenia do striedavej osobnej starostlivosti, nadobudol právoplatnosť 17.07.2014. Proti výroku rozsudku, ktorým bol otec zaviazaný platiť pravidelné mesačné výživné sa otec odvolal. Krajský súd uznesením č.k. 20CoP 106/2014-265 zo dňa 20.2.2015 rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 51 P/24/2012 v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uznesenie Krajského súdu Bratislava nadobudlo právoplatnosť dňa 12.05.2015. Rozsudkom zo dňa 16.12.2015 bol otec zaviazaný k úhrade výživného za obdobie od 17.07.2014 do 30.09.2015. 24. Otec v podanom odvolaní namietal, že pokiaľ uznesením Krajského súdu Bratislava bol prvý rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutej časti zrušený, v zmysle uvedeného otec nemal na základe akého rozsudku prvoinštančného súdu plniť vyživovaciu povinnosť, minimálne od 12.05.2015, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie odvolacieho súdu. Tvrdenie súdu, že mal plniť otec výživné od 17.07.2014 do 30.09. 2015, pretože k tomu bol zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Bratislava III vo veci rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, otec považuje za nesprávne. Otec nemal dôvod najneskôr po 12.05.2015, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie Krajského súdu Bratislava, ktorým bol rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutej časti zrušený, vyživovaciu povinnosť na maloletého syna. 25. Ďalej otec namietal, že pokiaľ matka uviedla počas konanie, že jej mesačný príjem predstavuje 200,- eur až 250,- eur a tiež uviedla, že jej mesačné výdaje na deti predstavujú sumu 700,- eur na dcéru P. a 500,- eur na maloletého H., jej tvrdenia si odporujú, keďže uvedený výdaj ďaleko presahuje príjem, ktorý prezentuje z účtovnej závierky, nepokladá ich za pravdivé. Otec disponuje cenníkom, ktorý určuje ceny navrhovateľkiných služieb, z ktorého vyplýva, že nie je možné aby zarábala toľko ako uviedla v účtovnej závierke.) 26. K tvrdeniu matky, že jej rodičia pomáhajú s výchovou detí po materiálnej stránke tým, že jej mesačne poskytujú hotovosť v sume 500,- eur otec žiadal, aby toto vyhlásenie rodičia matky potvrdili, požiadal Okresný súd Bratislava III, aby rodičov navrhovateľky, matky detí predvolal ako svedkov, pretože toto tvrdenie podložili iba svojím súhlasným vyhlásením, ktoré podľa názoru otca nie je dostatočné. 27. Navrhovateľka potvrdila, že počnúc 01.10.2015 je zamestnaná. Danú skutočnosť prvoinštančný súd označil, že od daného momentu má matka príjem, z ktorého bez vlastného ochudobnenia je schopná) plniť si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletému v rovnakom rozsahu ako otec. Súd neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a nepredvolal odporcom navrhovaných svedkov. Súd sa nevysporiadal s návrhmi na vykonanie dokazovania žiadnym zákonne relevantným spôsobom. Automaticky prevzal tvrdenie matky, že od 01.10.2015 je schopná plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletému. Tvrdenia predtým matkou vyslovené, že si vyživovaciu povinnosť plní za pomoci rodičov, ktorí jej mesačne prispievajú na výživu 500,- eur, súd prehliadol. Absolútne sa uspokojil s tým, že situácia na strane matky sa zmenila. Ostatné skutočnosti považoval za nepodstatné. A to napriek tomu, že práve tvrdenia matky o svojej finančnej situácií, potreby pomoci od rodičov a pod., ktoré súd neskúmal, boli rozhodujúce pre určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému za obdobie od 17.07.2014 do 30.09.2015. 28. Súd opätovne neriešil otázku aký príjem majú rodičia navrhovateľky, keď boli schopní mesačne prispievať dcére 500,- eur. Tento spôsob platieb medzi navrhovateľkou a jej rodičmi bol veľmi neprehľadný a minimálne stojí za preskúmanie súdom. Preto máme za to, že výpoveď rodičov navrhovateľky bola veľmi dôležitá pri určení pravdivosti matkiných tvrdení. 29. Otec v podanom odvolaní tiež namietal, že ak súd určil striedavú starostlivosť, preto určenie výživného vo výške 100,- eur na maloletého H. je neopodstatnené. Prvoinštančný súd v odôvodnení uviedol, že matka potvrdila, že počnúc 01.10.2015 je zamestnaná. Danú skutočnosť súd označil, že od daného momentu má matka príjem, z ktorého bez vlastného ochudobnenia je schopná plniť si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletému v rovnakom rozsahu ako otec. K tomu otec uviedol, že on má príjem 750,- eur a nie 450,- eur ako uviedol súd. Zo svojho príjmu tiež hradí výživné plnoletej P., na ktorom sa po dosiahnutí dcérinej plnoletosti spoločne dohodli. Navrhovateľka a odporca majú identické náklady a keď súd určil striedavú starostlivosť, určenie výživného vo výške 100,- eur na maloletého H. sa otcovi zdá neopodstatnené. Súd nedostatočne odôvodnil určenie výšky výživného, čo odníma možnosť argumentovať proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III. Dôvod ako „. L. na Z. U. T. či „. X.XX.XXXX T. T. L. Z. W. X. P. C. Y. U. L. U. U. Z. P. L. je nedostatočný, keďže: matka nemá taký vážny zdravotný problém, ktorý by jej bránil vo výkone jej pracovnej činnosti, zdravotný problém matky je dlhodobý od roku 2003 je invalidná - matka ťažie počuje, ale napr. konanie vo veci prebiehalo bežne, matka počuje, rozpráva, nepoužíva posunkovú reč, matka sa mohla zamestnať a teda zvýšiť si svoj príjem už aj pred 01.10.2015, teda nevyužila svoje možnosti a schopnosti na zabezpečenie si príjmu umožňujúcemu jej riadne prispievať na výživu maloletého. 30. V odvolaní otec poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.06.2007, sp.zn. I. ÚS 236/06-59: z ktorého vyplýva, že „Odôvodnenie rozsudku všeobecného súdu, ktoré neobsahuje dostatočné dôvody, na ktorých je rozsudok založený, alebo ktoré jasne a zrozumiteľne nedáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany - t.j. aj skutočnosti, námietky, resp. argumenty účastníkov konania podstatné pre posúdenie veci, je v rozpore s právom na súdnu ochranu a s princípmi spravodlivého procesu v zmysle či. 46 ods. 1 a 2 ústavy. Porušenie práva na spravodlivý proces nastáva teda aj vtedy, ak všeobecný súd urobí právny záver, ale nevysporiadal sa so skutočnosťou, zohľadnenie ktorej je podstatné alebo nevyhnutné na právne posúdenie veci. Rozsudok obsahujúci takéto odôvodnenie je svojou povahou arbitrárny." 31. Otec v súvislosti s námietkou nedostatočného odôvodnenia rozsudku, tiež zdôraznil, že „Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa či. 46 ods. I ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné." 32. Taktiež odôvodnenie rozhodnutia súdu v zmysle, ktorého zaviazal otca k úhrade výživného z dôvodu, aby nezneužíval striedavú osobnú starostlivosť na neplnenie si svojej vyživovacej povinnosti zodpovedajúcej jeho možnostiam a schopnostiam, bez zohľadnenia priebehu súdneho konania, zisteným skutočnostiam rozhodným pre zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, vyjadreniam maloletého, ustanoveného súdneho znalca, je nedostatočné. Otec dané vnímanie záujmu o zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti chápe ako diskriminačné. 33. K uvedeným námietkam v odvolaní otec tvrdil, že on sa o maloletého stará každý deň. Matka je ten rodič, ktorý o výchovu maloletého syna stratil záujem a žije svoj život. Matka žije mimo miesta bydliska maloletého, kam sa vracia vždy keď sa blíži termín pojednávania. O maloletého sa stará otec, ktorý mu zabezpečuje každodennú starostlivosť od výkonu domácich prác, učenie, až po zabezpečovanie športových záujmov. Otec sa podriadil záujmom a potrebám maloletého syna. Tak ako to potvrdil maloletý vo svojej výpovedi. Otec navrhuje vypočuť maloletého, ktorý objektívne opíše správanie a starostlivosť matky. Matka má priateľa, žije aktívnym spoločenským životom, nežije v byte - v mieste bydliska maloletého, navštevuje vinárne, či iné obdobné zariadenia, užíva lieky, napriek tomu, že sa nemôžu kombinovať s alkoholom, svoj život nepodriaďuje potrebám maloletého, len svojim. Otec tvrdil, že je ten rodič, ktorý sa o maloletého stará, zaujíma sa o neho a venuje mu svoj čas. Vzťah medzi otcom a maloletým je veľmi dobrý. Otec sa o maloletého stará vo väčšom rozsahu, než dva týždne počas mesiaca. 34. Z uvedených dôvodov otec navrhuje, aby odvolací súd vydal uznesenie, ktorým rozsudok v napadnutej časti zruší a vec vráti na ďalšie konanie, alebo aby odvolací súd vydal rozsudok v zmysle ktorého návrh navrhovateľky v časti výživného zamieta. 35. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka, ktorá uviedla, že v rámci podaného odvolania odporcu ako aj v rámci samotného konania boli zo strany odporcu uvedené viaceré nepravdivé skutkové tvrdenia, ktoré okrem zavádzania súdu, znevažujú osobu navrhovateľky pred konajúcim súdom a preto považuje navrhovateľka za potrebné na tieto reagovať. K údajnej strate záujmu o maloletého a pobyt mimo miesta bydliska maloletého matka uviedla, že v priebehu súdneho konania (o rozvod manželstva a o úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode) navrhovateľka preukázala a zároveň zo znaleckého posudku ustanoveného znalca z odboru psychológia a z vyjadrenia kolízneho opatrovníka nevyplynul opak toho, aký je skutočný stav veci a to, že navrhovateľka sa vždy aktívne podieľala na výchove, starostlivosti a výžive maloletého. Prvoradým záujmom navrhovateľky, vždy bolo a naďalej ostáva zabezpečiť maloletému zdravé a stabilné výchovné prostredie. Pre navrhovateľku sú jej deti prioritou a všetok svoj záujem smeruje voči ním ako aj svoj voľný čas podriaďuje ich záujmom a potrebám (uvedené preukazuje okrem iného aj to, že v prípade potreby sa deti obracajú výlučne na navrhovateľku, v ktorej majú istotu a oporu). 36. Navrhovateľka dôrazne odmieta nepravdy odporcu o jej údajnom nezáujme o výchovu maloletého, tieto tvrdenia považuje za účelové a zavádzajúce, s cieľom znevážiť osobu navrhovateľky ako matky v konaní pred súdom. Navrhovateľka riadne zabezpečuje starostlivosť o maloletého, (ktorý už nepotrebuje neustálu 24 hodinovú prítomnosť rodiča vzhľadom na jeho vek). Opis odporcu o údajnom spôsobe života navrhovateľky, navrhovateľka odmieta ako nepravdivý a účelový so zrejmým cieľom odporcu vykresliť svoju osobou v „lepšom svetle" ako osobu matky. Odporca väčšinu svojho voľného času trávi sám v izbe a nezaujíma sa o bežný chod domácnosti. Starostlivosť o domácnosť ostáva výlučne na navrhovateľke. 37. Nemenej dôležitou skutočnosťou, je aj to, že odporca sa k dnešnému dňu neodsťahoval zo spoločnej domácnosti, napriek tomu, že uvedené prisľúbil aj v rámci konania pred súdom. V uvedenom prípade má navrhovateľka odôvodnené pochybnosti o vhodnosti, účelnosti a možnosti naplnenia inštitútu striedavej osobnej starostlivosti v súčasných podmienkach, keď obidvaja z bývalých manželov naďalej žijú v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka sa domnieva, že snaha odporcu o striedavú starostlivosť nebola vedená záujmom o maloletého, resp. záujmom o zbavenie sa vyživovacej povinnosti resp., záujmom o neurčenie výživného zo strany súdu. 38. K tvrdeniam otca maloletého o príjmoch a starostlivosti zo strany rodičov matka poukázala na ustanovenie § 62 ods. 1 a 2 zákona o rodine, podľa ktorého: Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Skutočnosť, že rodičia navrhovateľke finančne pomáhali, aby bola schopná zvládnuť starostlivosť o domácnosť ako aj uspokojiť všetky potreby detí (nakoľko odporca v tomto smere neprejavoval takmer žiadny záujem), bolo vecou ich dobrej vôle a nie ich povinnosťou. Nemenej dôležitou skutočnosťou je aj to, že rodičia navrhovateľky opakovane finančne pomáhali aj samotnému odporcovi v prípade potrieb jeho podnikateľskej činnosti alebo za účelom zabráneniu núteného výkonu rozhodnutí/exekúcii z konania zapríčineného odporcom. Vzhľadom na skutočnosť, že v tomto prípade je predmetom konania vyživovacia povinnosť rodičov k deťom, ktorá má prednosť pred inými vyživovacími povinnosťami, nie je potrebné a ani vhodné v záujme udržania účelu konania, zaoberať sa preskúmavaním platieb rodičov navrhovateľky a výšky ich príjmu, tak ako navrhuje odporca. Tvrdenia a návrhy odporcu vo vzťahu k rodičom navrhovateľky sú v celom rozsahu nepravdivé a zavádzajúce. 39. K určeniu výživného, matka v súlade s ustanovením § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine uviedla, že medzi odôvodnené potreby každého dieťaťa patrí šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt, vzdelania dieťaťa, rozvoj jeho záujmov, príprava na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Vyššie uvedené položky v súčasnosti v prevažnej miere uhrádza len navrhovateľka (strava 225,- eur, cestovné náklady 12,- eur, životné poistenie 27,- eur, oblečenie 25,- eur, školské pomôcky 10-15,- eur, vreckové 20-40,- eur, hygiena 20,- eur,- náklady na bývanie 70,- eur, nepravidelné výdavky ako oslavy, sústredenia atď. 50,- eur, spolu mesačne v sume 484,- eur). Navrhovateľka v prípade potreby je pripravená tieto skutočnosti na základe výzvy konajúceho súdu preukázať. Vyživovacia povinnosť, teda povinnosť zabezpečenia prostriedkov pre zdravý vývin dieťaťa po všetkých stránkach prináleží rodičom, pretože práve oni sú povinní poskytovať deťom nielen výživu v užšom zmysle slova, t.j. obživu, ale i krytie nákladov životných potrieb jedného kultúrneho človeka, bez ohľadu na akékoľvek okolnosti rodinnej, pracovnej či osobnej povahy, ktoré majú v konečnom dôsledku vplyv len na skutočnosť, v akom rozsahu bude vyživovacia povinnosť, vo väčšine prípadov najmä v podobe výživného ako jej peňažného ekvivalentu, rodičovi dieťaťa určená. 40. Navrhovateľka nikdy nemala vedomosť a prehľad o príjmoch a výdavkoch odporcu, pričom zo strany odporcu bola neustále uvádzaná do omylu. Vzhľadom na skutočnosť, že v rámci konania súd konštatoval, že určenie výživného za rozdujúce obdobie od 17.07.2014 do 30.09.2015, je určené za účelom, aby otec nezneužíval striedavú starostlivosť o maloletého na neplnenie svojej vyživovacej povinnosti zodpovedajúcej jeho možnostiam a schopnostiam, otec odmietol uhradiť určené výživné za rozhodujúce obdobie ako aj v súčasnosti prispieva na maloletého v minimálnej miere, ktorá nezodpovedá jeho potrebám a výdavkom skutočne vynakladaným v súvislosti s výchovou a starostlivosťou. Podľa názoru matky, zo strany otca, jeho konaním, reálne dochádza k zneužívaniu striedavej osobnej starostlivosti v záujme vyhýbania sa plnenia vyživovacej povinnosti, resp. určenia výšky vyživovacej povinnosti, ktorá by mu v prípade neexistencie striedavej osobnej starostlivosti bola zo strany súdu určená. 41. Odporca ako otec maloletého sa nemôže zbaviť svojej vyživovacej povinnosti voči maloletému, nakoľko je to jeho zákonná povinnosť a trvá do času kým nie je dieťa schopné sa samo o seba postarať a nie do času, kým to určí niektorí z rodičov ako sa odporca zrejme mylne domnieva. Podľa ust. § 62 ods. 1 zákona o rodine, cit.: Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť." Matka preto navrhuje odvolaciemu súdu, aby zmenil výrok o stanovení výživného zo strany otca v časti jeho trvania tak, že otec je povinný platiť výživné na maloletého počas trvania striedavej osobnej starostlivosti a zároveň v časti výroku týkajúceho sa zročného výživného od 17.7.2014 do 30.9.2015, ktoré povoľuje odporcovi splácať v mesačných splátkach po 100,- eur mesačne k rukám matky maloletého, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. 42. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal vec bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania § 2 ods. l, § 65, § 66, § 395 ods. l, ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok; ďalej len C.m.p.) vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l, zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok; ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca a ani odvolanie matky nie sú dôvodné a nie sú splnené podmienky pre zmenu rozhodnutia okresného súdu, ktoré je vecne správne. 43. Z obsahu obidvoch odvolaní rodičov maloletého, možno vyvodiť nespokojnosť s vyhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie. V zmysle § 191 ods. 1 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 44. Obaja odvolatelia odôvodňujú opodstatnenosť svojho odvolania tiež tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Pre tento prípad odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 45. Okresný súd úpravu vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu právne posúdil podľa § 62 Zákona o rodine. 46. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. 47. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťah k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. 48. V prejednávanej veci bol maloletý zverený do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov. 49. V danom prípade matka v podanom odvolaní tvrdila, že okresný súd nesprávne rozhodol, keď zveril maloletého do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov a neprihliadol na to, že rodičia s maloletým žijú v spoločnej domácnosti a tak je striedavá starostlivosť neopodstatnená. 50. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 51. Pri rozhodovaní musí súd prihliadať na záujem maloletého dieťaťa najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia, ako aj na právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. 52. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy, je najmä to, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju úlohu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom v súlade s § 30 Zákona o rodine a čl. 29 Dohovoru o právach dieťaťa. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy SR starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. 53. Odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade obaja rodičia majú dobré osobnostné predpoklady pre výchovu maloletého a každý z nich by mal nezastupiteľným spôsobom prispievať k tomu, aby doposiaľ jeho úspešný duševný a osobnostný vývin pokračoval i naďalej. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, pokiaľ súd rozhodol o zverení maloletého do striedavej starostlivosti, nemá podklad v zistenom skutkovom stave. Otec v priebehu konania tvrdil, že sa odsťahuje zo spoločnej domácnosti, ale v čase, keď súd rozhodoval o zverení maloletého do starostlivosti jednému z rodičov, alebo do striedavej starostlivosti, neskúmal dostatočne, resp. vôbec, zákonné predpoklady pre zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti rodičov. Matka preto dôvodne namietala rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do starostlivosti na čas po rozvode. Pokiaľ matka nepodala odvolanie proti výroku, ktorým súd rozhodol o zverení maloletého na čas po rozvode do striedavej starostlivosti, v súčasnej dobe je možné postupovať iba podľa § 26 Zákona o rodine. Keď súd rozhodoval o zverení maloletého do striedavej starostlivosti, vychádzal zrejme zo zistenia, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. V súčasnej dobe však rodičia v spoločnej domácnosti žijú a tak striedavá starostlivosť, ktorú určil súd, nie je realizovaná, keď dieťa nie je v určenom čase v domácnosti jedného z rodičov striedavo, ale v spoločnej domácnosti. 54. V danej veci rodičia maloletého podali odvolanie proti výroku o výživnom. Okresný súd vyživovaciu povinnosť na maloleté deti právne posúdil podľa § 62 a nasl. Zákona o rodine. 55. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 56. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 57. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri plnení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 58. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 59. Vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom majú obaja rodičia a každý z nich má povinnosť prispievať na výživu podľa svojich schopností a možností, ako aj majetkových pomerov, pričom pri určení výživného sa prihliada i k tomu, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, keďže práca a osobná starostlivosť o dieťa vynaložená jedným z rodičov predstavuje materiálnu hodnotu zodpovedajúcu finančnému príspevku druhého rodiča. 60. V danom prípade súd prvej inštancie v súvislosti s úpravou práv a povinností rodičov k maloletému, zverením maloletého do striedavej starostlivosti rodičov, rozhodol aj o vyživovacej povinnosti tak, že výživné na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode rodičov, určil iba do času, kým podmienky na strane obidvoch rodičov boli na rovnakej úrovni a na ďalšie obdobie, vzhľadom na trvanej striedavej starostlivosti výživné neurčil. To, či je tento spôsob určenia vyživovacej povinnosti vhodný a v záujme maloletého, odvolací súd neskúmal, pretože ak je dieťa zverené do striedavej starostlivosti rodičov, dieťa je v určenom čase v starostlivosti jedného, resp. druhého rodiča, výdavky rodičov sú pomerne rovnaké, a teda aj vyživovacia povinnosť rodičov je v zásade rovnaká, možno rozhodnúť, že výživné súd počas striedavej starostlivosti neurčuje. Za danej situácie je preto rozhodnutie súdu prvej inštancie správne. Pokiaľ súd určil otcovi povinnosť platiť výživné v sume 100,- eur za dané obdobie, nemožno zastávať názor, že súd rozhodol nesprávne. Z vykonaného dokazovania, ako zistil súd prvej inštancie vyplýva, že majetkové pomery a najmä príjem oboch rodičov nebol na rovnakej úrovni, keď matka nebola zamestnaná, bolo potrebné určiť otcovi povinnosť platiť na výživu maloletého určené výživné. Aj v prípade, ak by dieťa bolo zverené do starostlivosti matke, alebo otcovi, druhý z rodičov by mal povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným tak, ako predpokladá ustanovenie § 62 Zákona o rodine. V zmysle uvedeného ustanovenia majú obaja rodičia zákonnú vyživovaciu povinnosť, ale vzhľadom na daný stav, keď rodičia spolu žijú v spoločnej domácnosti, nie je možné jednoznačne tvrdiť, že sa realizuje striedavá starostlivosť podľa rozhodnutia súdu. Počas striedavej starostlivosti v určenom čase každý z rodičov vykonáva starostlivosť o maloleté dieťa, finančne zabezpečuje v určenom čase odôvodnené potreby dieťaťa, ale v tomto prípade nemožno ustáliť, ktorý z rodičov a v akej miere prispieva na jeho výživu. Počas striedavej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu je ale v súlade so zákonom, ak súd výživné neurčuje, alebo len na určitú dobu, ak jeden z rodičov nemôže zabezpečovať potreby dieťaťa v požadovanom rozsahu, ako v danom prípade matka. Podľa názoru odvolacieho súdu, v súvislosti s plnením vyživovacej povinnosti na maloletého zo strany obidvoch rodičov, nie je významné, aký príjem majú rodičia matky maloletých detí, prípadne aké majú majetkové pomery a ako prispievali matke na plnenie jej zákonnej vyživovacej povinnosti na maloletého. Ako správne uviedla matka, jej rodičia nemajú zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a preto nie je potrebné v tom smere doplniť otcom navrhované dokazovanie skúmaním ich finančnej situácie a ich príjmu. 61. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov platiť výživné je zistenie ich skutočných príjmov, ako aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento príjem zodpovedá telesným i duševným schopnostiam rodiča, jeho skúsenostiam, plneniu jeho pracovných povinností, ako aj miestnym možnostiam jeho uplatnenia. 62. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho všestranným rozvojom a vývojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu týchto životných potrieb dieťaťa je rôzny a to vzhľadom na jeho vek, spôsob prípravy na jeho budúce povolanie, zdravotný stav, ale aj jeho schopnosti. 63. S prihliadnutím na vykonané dokazovanie a skutočnosti, ktoré vyplývajú zo spisu, odvolací súd zastáva názor, že okresný súd správne rozhodol o výške výživného na maloletého, s prihliadnutím na zistený skutkový stav, na vyjadrenie kolízneho opatrovníka ako aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov a nedostatok finančných prostriedkov na strane matky plniť si zákonnú vyživovaciu povinnosť v potrebnom rozsahu. 64. Pri určení výživného bolo potrebné prihliadnuť aj na to, že otec s maloletým žije v spoločnej domácnosti aj s matkou a obaja rodičia sa podieľajú na výžive maloletého. Otec sa však vyjadril, že má záujem opustiť spoločnú domácnosť a hľadá si intenzívne bývanie pre seba a maloletého počas striedavej starostlivosti. Odvolanie otca proti rozsudku, ktorým bolo určené výživné na maloletého nebolo opodstatnené a návrhu otca, aby výživné súd neupravil, nebolo možné vyhovieť, keď matka nemala možnosť zabezpečovať počas striedavej starostlivosti vyživovaciu povinnosť v rovnakom rozsahu ako otec. Za danej situácie je výška výživného, ktorá bola určená od 17.7.2014 do 30.9.2015 primeraná odôvodneným potrebám maloletého a možnostiam a schopnostiam otca platiť výživné, keď matka si túto povinnosť nemohla plniť v požadovanom rozsahu. 65. Kritéria pre určenie výšky výživného sú upravené v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. 66. Podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na zistený skutkový stav v danej veci, nie je možné sa stotožniť s dôvodmi, ktoré uviedol otec v podanom odvolaní a pre ktoré tvrdí, že určené výživné v sume 100,- eur na maloletého mesačne je neprimerané, a preto žiadal otec výživné neupraviť. Odvolací súd je toho názoru, že ak by bolo otcovi vyhovené a výška výživného by nebola určená rozhodnutím súdu, rodičia by si neplnili zákonnú vyživovaciu povinnosť v potrebnom rozsahu a v tom prípade by bolo navrhované rozhodnutie v rozpore s ustanovením § 62 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 67. Súd prvej inštancie správne postupoval pri rozhodnutí o výživnom podľa § 62 a nasl. Zákona o rodine a svoj postup aj dostatočne zdôvodnil, uvedené ustanovenia aj správne vyložil, jeho odôvodnenie je zrozumiteľné a jasné. Pokiaľ však súd neposúdil návrh otca na rozhodnutie vo veci a neodôvodnil rozhodnutie podľa jeho predstáv, nemožno hovoriť o nesprávne zhodnotenom dokazovaní a nesprávnom právnom posúdení veci. 68. Odvolací súd po zohľadnení všetkých relevantných skutočností dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie. Odvolací súd je toho presvedčenia, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého určeným výživným v sume 100,- eur za uvedené obdobie, zohľadňujúc jeho komplexnú životnú úroveň. Odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k deťom plniť v čo najväčšom rozsahu. Preto nemôže obstáť tvrdenie otca, že súd nesprávne zistil skutkový stav, keď nedoplnil dokazovanie zistením príjmu rodičov matky maloletého a neskúmal, či majú možnosť a či skutočne prispievajú matke na plnenie vyživovacej povinnosti v sume 500,- eur a odkiaľ majú finančné prostriedky. Takéto dokazovanie nesúvisí s predmetom konania, pretože rodičia matky nemajú vyživovaciu povinnosť k maloletému, ale túto povinnosť má okrem matky aj otec a preto si ju musí plniť v potrebnom rozsahu. Rovnako nie je významné pre rozhodnutie vo veci, kde sa matka zdržiava v čase, keď nie je v mieste jej bydliska, podľa námietky otca. 69. Z uvedených ustanovení Zákona o rodine totiž vyplýva, že otec je povinný prispievať na výživu svojho dieťaťa v takej výške, ktorá zodpovedá nielen jeho majetkovým a zárobkovým schopnostiam, ale najmä, aby pri plnení vyživovacej povinnosti zo strany matky bola stanovená výška výživného schopná zabezpečiť základné a odôvodnené potreby maloletého. Matka nesúhlasila s výrokom súdu, ktorým na ďalšie obdobie výživné otcovi neurčil. Súd prvej inštancie rozhodol správne, pretože matka sa zamestnala a ma príjem, z ktorého má plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť v potrebnom rozsahu. 70. Vychádzajúc z uvedených skutočností, s prihliadnutím na okolnosti prejednávanej veci, v zmysle podmienok uvedených v § 62 Zákona o rodine, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 71. Odvolací súd sa nestotožňuje s procesným postupom súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým vylúčil zročné výživné na samostatné konanie, pretože predmetom konania je úprava práv a povinností rodičov k maloletému na čas po rozvode a v tomto prípade rozhodnutie o zverení do striedavej starostlivosti a určenie výživného. Otázka vyčíslenia zročného výživného a spôsob jeho úhrady nie je samostatným konaním, ktoré by súd mohol vylúčiť na samostatné konanie, ale súvisí iba s vyčíslením sumy, ktorú má povinný rodič uhradiť za dané obdobie a akým spôsobom ju má zaplatiť. Pretože proti tomuto výroku nie je odvolanie prípustné, odvolací súd nemal možnosť zrušiť nesprávny výrok rozsudku a napraviť nesprávny procesný postup súdu, ale pokiaľ bol napadnutý odvolaním, odvolací súd musel odvolanie, ako neprípustné odmietnuť. Vychádzal z toho, že súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom zo dňa 16.12.2015, teda v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 202 ods. 3 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa upravuje vedenie konania. V danom prípade, ak sú vylúčil zročné výživné na samostatné konanie, ide o procesný postup súdu, o vedenie konania a proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Súd prvej inštancie aj poučil účastníka v rozsudku, že proti tomuto výroku nie je odvolanie prípustné. 72. Odvolací súd postupoval podľa § 386 ods. 1 písm. c/ Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016, podľa ktorého odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 73. Odvolací súd preto podľa § 386 ods. 1 písm. c/ Civilného sporového poriadku odmietol, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 74. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).