Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/70/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312203256 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1312203256.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci žalobcu: WOODLAND, s.r.o., Fiľakovská 29, 984 01 Lučenec, IČO: 36 043 940, zast.: Mgr. Ľudovít Paulovič, advokát, M. Rázusa 19, 984 01 Lučenec, IČO: 45 021 996, proti žalovanému: R.. T. L., B.., I.. XX.XX.XXXX, Z. XX, XXX XX Z., T. M., zast.: JUDr. Stanislav Jakubčík, advokát, Kutlíkova 17, 851 02 Bratislava, o zaplatenie 1.676,92 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 22Cb/49/2013-172 zo dňa 11.11.2014, v časti výroku o zamietnutí žaloby a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 22Cb/49/2013-172 zo dňa 11.11.2014, v časti výroku o náhrade trov konania, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 22Cb/49/2013-172 zo dňa 11.11.2014 v časti výroku o zamietnutí žaloby p o t v r d z u j e . V časti výroku o náhrade trov konania rozsudok z r u š u j e a v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobcu zamietol a rozhodol o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov konania za súdny poplatok za odpor v sume 100,50 Eur a trovy právneho zastúpenia na účet JUDr. Stanislava Jakubčíka, advokáta, vedený vo O., a.s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/ XXXX, v sume 1.071,33 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 26.03.2012 domáhal zaplatenia sumy 1.676,92 Eur s úrokom z omeškania 9,50 % ročne od 27.03.2009 do zaplatenia za fakturované služby faktúrou č. 9600034 zo dňa 20.03.2009, ktorú žalovaný v lehote splatnosti neuhradil. Proti súdom prvej inštancie vydanému platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote odpor žalovaný, v ktorom namietal, že medzi ním a žalobcom nedošlo k uzavretiu žiadneho zmluvného vzťahu, ani ústnou, ani písomnou formou. Žalovaný uzatvoril kúpnu zmluvu so spoločnosťou T.I.E.S., s.r.o., v Bratislave, IČO: 31 332 099, v zmysle ktorej kupoval predmetný priestor, za čo riadne a včas zaplatil. Žalovaný tiež namietal premlčanie v trojročnej premlčacej dobe. 3. Žalobca na preukázanie oprávnenosti svojho nároku doložil: faktúru č. 9600034, splatnú 26.03.2009, na sumu 1.676,92 Eur, e-mailovú komunikáciu zo dňa 15.12.2008 medzi stranami sporu, cenovú ponuku zo dňa 20.10.2008 na dvere a montáž, dodací list zo dňa 16.12.2008 a záručný list. 4. Žalovaný sa v priebehu konania bránil tvrdením, že Zmluvu o dielo zo dňa 16.09.2003 uzatvoril so spoločnosťou AUP, s.r.o., Bratislava, IČO: 35 730 269, ako zhotoviteľom na jednej strane, pričom on bol objednávateľom diela ako občan - fyzická osoba. Predmetom diela bola stavba - Polyfunkčný dom SO - 01 Glória, E. XX, kat. úz. I.. Zhotoviteľ diela sa zaviazal, že dodá nebytový priestor v štandarde, v rámci ktorého mala byť aj dodávka dverí. 5. Súd prvej inštancie v konaní vypočul svedkov - svedkyňu W. I., ktorá uviedla, že spoločnosť Linea mala v rokoch 2006-2007 uzatvorenú zmluvu so spoločnosťou AUP, ktorej dodávali dvere a podlahy z WOODLANDU. Firma Linea bola subdodávateľom firmy AUP, ktorá si u nej objednávala dvere a podlahy. Dvere však vyrábala spoločnosť WOODLAND s.r.o. a dodávali sa cez spoločnosť Linea s.r.o.. Dvere dodávali pre každý byt od firmy AUP, na základe zoznamu dverí do každého bytu osobitne. Svedkyňa R.. E. W. uviedla, že počas rokov 2003-2009 bola splnomocnencom spoločnosti AUP. Mala na starosti klientov kupujúcich, ktorým boli na základe kúpnej zmluvy odpredané nebytové priestory. Žalovanému predali priestor v objekte Glória v štandardnom vybavení. Bežná prax bola taká, že v rámci štandardu bola cena v rámci zmluvy o dielo, pokiaľ si klient objednal nadštandard, zaplatil to ako cenu naviac. Svedok R.. B. K. uviedol, že v spoločnosti Linea s.r.o. zastával v rokoch 2000-2009 funkciu riaditeľa. Potvrdil, že dodávali dvere na základe výberu zákazníka od spoločnosti WOODLAND. Podľa označenia dverí dodaných žalovanému „ELIZABET“ od dodávateľa WOODLAND pre Lineu je možné dospieť k záveru, že sa jedná o štandardné dvere, čo potvrdzuje aj cena podľa predloženej faktúry. 6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúceho zmluvu o dielo. 7. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná pre nezvládnutie dôkazného bremena zo strany žalobcu, ktorý nepreukázal zmluvný vzťah na plnenie, ani vzťah konkludentný na dodanie 4 kusov dverí a zárubne, preto žalobu zamietol. 8. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (OSP) podľa zásady úspechu účastníkov v konaní tak, ako súd špecifikoval na č. l. 8 rozsudku zo dňa 11.11.2014. Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalovaného náklady za cestovné, nakoľko má sídlo advokátskej kancelárie v Bratislave a neprislúcha mu nárok ani za stratu času, ktoré sú v zmysle ust. § 15 a § 17 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. oprávnené iba pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta za čas strávený cestou do tohto miesta a späť. 9. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že so zamietavým stanoviskom prvoinštančného súdu v plnom rozsahu nesúhlasí. Žalobca má za to, že v priebehu konania bolo dostatočne preukázané, že žalovaný si u žalobcu objednal e-mailovou objednávkou zo dňa 15.12.2008 dodanie 4 ks dverí komplet plus jednu zárubňu v povrchovej úprave dyha vo farebnom prevedení orech aida tabak vrátane kovania, ktoré boli žalobcom riadne dodané a namontované do priestoru vo vlastníctve žalovaného. Podľa názoru žalobcu, žalovaný počas konania žiadnym spôsobom nespochybnil, ani nepoprel, že by predmetné dvere v počte 4 ks a jedna zárubňa vrátane kovania neboli žalobcom dodané a namontované. Obranu žalovaného, že e-mail zo dňa 15.12.2008 nebol v skutočnosti objednávkou, ale len špecifikáciou, resp. výberom štandardu, ktorý mal žalovaný uskutočniť na základe výzvy spoločnosti AUP s.r.o., považuje žalobca za špekulatívnu a účelovú s cieľom vyhnúť sa platobnej povinnosti zo strany žalovaného. Žalobca tiež poukázal na svedeckú výpoveď R.. E. W. a W. I., z ktorých vyplýva, že v roku 2009 už dvere nedodávali a u žalobcu neobjednali. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 11.11.2014 č. k. 22Cb/49/2013-172 v rozsahu odvolaním napadnutého výroku o zamietnutí žaloby zmenil a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi požadovanú sumu spolu s úrokom z omeškania a náhradou trov konania alternatívne, aby odvolací súd predmetný rozsudok Okresného súdu Bratislava III v rozsahu odvolaním napadnutého výroku zrušil a vrátil vec prvoinštančnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. 10. Proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 22Cb/49/2013-172 zo dňa 11.11.2014 podal v časti výroku o náhrade trov konania odvolanie aj žalovaný. Uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd nepriznal advokátovi náhradu za úkon zo dňa 07.10.2013 - nahliadanie do spisu a náklady za cestovné a stratu času. Odvolateľ t. j. žalovaný uviedol, že s názorom súdu prvej inštancie sa nestotožňuje a má za to, že v danom prípade súd predmetnú vec nesprávne právne posúdil tzn. na daný prípad aplikoval príslušný právny predpis, ktorý však nesprávne interpretoval. Na zdôraznenie svojej argumentácie poukázal na aplikačnú prax súdov, napr. na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/191/2013 zo dňa 31.05.2013, v ktorom krajský súd riešil rovnakú situáciu, t. j. posudzoval nárok na náhradu cestovného a stratu času za úkony právneho zástupcu so sídlom v okrese Bratislava I vykonané na súde v okrese Bratislava IV, pričom konštatoval, že „nárok na náhradu cestovných výdavkov a nárok na náhradu za stratu času patrí advokátovi podľa § 15 a § 17 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. aj pri cestách vykonaných v jednom meste, ak sa motorové vozidlo použije na cestu z okresu do okresu (napr. v meste Bratislava, Košice)“. Odvolací súd pritom svoje rozhodnutie odôvodnil aj s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR, rozhodnutie sp. zn. 4 MCdo 13/2010 zo dňa 24.11.2011. Čo sa týka nároku na náhradu za úkon zo dňa 07.10.2013 - nahliadanie do spisu, z odôvodnenia rozsudku, podľa názoru odvolateľa, nie je zrejmé, z akého dôvodu ho súd neuviedol v rámci úkonov, za ktoré priznal právnemu zástupcovi odporcu odmenu, nakoľko sa odôvodnením nepriznania predmetného nároku v časti úkonu zo dňa 07.10.2013 vôbec nezaoberal. Odvolateľ má za to, že postupom okresného súdu bolo porušené ustanovenie § 157 ods. 2 OSP, podľa ktorého súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je pritom nielen dôvodom pre podanie odvolania a následné zrušenie a vrátenie veci odvolacím súdom podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, ale zakladá aj prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP. Vychádzajúc z uvedenej aplikačnej praxe súdov má odvolateľ t. j. žalovaný za to, že špecifikácia trov právneho zastúpenia bola dôvodná v rozsahu, v akom boli trovy právneho zastúpenia uplatnené, t. j. vo výške 1.413,13 Eur. Žalovaný si súčasne uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 107,66 Eur tak, ako špecifikoval vo svojom odvolaní. Žalovaný preto navrhol, aby Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 11.11.2014 č. k. 22Cb/49/2013 v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil v odvolaní napadnutej časti a s poukazom na ust. § 221 ods. 2 OSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 11. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že napádaný rozsudok Okresného súdu Bratislava III považuje vo výroku o zamietnutí žaloby za vecne správny, čo odôvodňuje neexistenciou zmluvného vzťahu medzi odporcom a navrhovateľom a skutočnosťou, že navrhovateľ nepreukázal dodanie tovaru riadne a včas. Odporca (žalovaný) opätovne zdôraznil, že odporca mal zmluvný vzťah založený na základe zmluvy o dielo na zhotovenie nebytového priestoru č. P 01/2, P 01/3 -1.N.P. výstavbou časti stavby: Polyfunkčný dom Glória a Alba, L. dolina, Z., so spoločnosťou AUP s.r.o., so sídlom Technická 5, 821 04 Bratislava, IČO: 35 730 269. Odporca napriek negatívnej dôkaznej teórii ozrejmil skutkový priebeh deja predložením dôkazov, a to: Zmluvy o dielo zo dňa 16.09.2003 a zmluvy o prevode práv a povinností k špecifikovanému nebytovému priestoru. Korešpondenciou so spoločnosťou AUP s.r.o. odporca preukázal existenciu zmluvného vzťahu medzi ním a touto spoločnosťou založeného na základe Zmluvy o dielo zo dňa 16.09.2003 uzatvorenej medzi žalovaným a AUP s.r.o.. Podľa dohody zmluvných strán malo byť dielo dodané v štandarde, ktorého popis je uvedený v prílohe č. 2 zmluvy, pričom v rámci štandardu bola zahrnutá aj dodávka dverí a zárubní. Následne bol odporca splnomocneným zástupcom zhotoviteľa R.. E. W. vyzvaný v súlade so zmluvou o dielo, aby si vybral interiérové dvere a parkety s tým, že dodávateľom bude spoločnosť Linea s.r.o.. Ak teda odporca komunikoval s navrhovateľom, komunikácia sa týkala výlučne upresnenia objednávky v rozsahu, či sa majú predmetné dvere otvárať doľava alebo doprava, resp. akú majú mať povrchovú úpravu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v priebehu konania menil označenie žalovaného, žalovaný opakovane vzniesol námietku premlčania, nakoľko má za to, že ani postupom súdu podľa § 43 ods. 1 OSP nemožno zhojiť nedostatky podania, nakoľko nejde o opravu, ale o zmenu žalovaného subjektu. V tejto súvislosti poukázal na zásadu („vigilantibus iura scripta sunt“), na ktorú upozornil aj NS SR v uznesení sp. zn. 1Sžr/38/2011 zo dňa 08.11.2011, podľa ktorej zásada „práva patria len bdelým“ platila už v rímskom práve. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti výroku o zamietnutí žaloby potvrdil ako vecne správny. 12. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania strán a následnou reakciou žalovaného, súd dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť a odvolanie žalovaného v časti náhrady trov konania je dôvodné, preto je v tejto časti potrebné rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 13. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP v zásade stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v časti zamietnutia žaloby žalobcu, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal, a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom v merite veci vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: 14. V civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti potvrdzujúce, je tak výlučne vecou účastníkov konania a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v spore je možný len za náležitej podpory legitímnosti nárokov prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to čo strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Účastníkom konania teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena opierajúc sa o pravidlo „idem est non esse aut non probari“ (čo nie je dokázané, neexistuje), nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. 15. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho, kto existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. 16. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie a s argumentáciou žalovaného, že faktúra, ani záručný list, rovnako cenová ponuka a výrobný príkaz, nepreukazujú existenciu zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami, nakoľko sú dokladmi jednostranne vystavenými žalobcom. 17. Odvolací súd považuje za dôležité zdôrazniť, že v prejednávanej veci nie je sporné, že žalobca dvere dodal a namontoval. Neuniesol však dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu povinnosti žalovaného za tieto dvere zaplatiť práve žalobcovi. 18. Vzhľadom na doklady tvoriace obsah spisu, skutočnosť, že žalovaný preukázal, že zmluvný vzťah založený na základe zmluvy o dielo na zhotovenie nebytového priestoru mal uzatvorený so spoločnosťou AUP s.r.o. Bratislava a rovnako, že podľa dohody zmluvných strán malo byť dielo dodané v štandarde, ktorého popis je uvedený v prílohe č. 2 zmluvy, pričom v rámci štandardu bola zahrnutá aj dodávka dverí a zárubní, pričom žalovanému boli dodané dvere „ELIZABET“, ktoré zodpovedali štandardu, čo potvrdil aj svedok R.. B. K. zo spoločnosti Linea spol. s r.o., nevznikla žalovanému povinnosť za dvere, ktoré boli štandardného typu, doplatiť cenu naviac. Odvolací súd preto e-mailovú komunikáciu zo dňa 16.12.2008 považoval iba za upresnenie zákazky vychádzajúcej z priloženého pôdorysu, uvádzajúce špecifikáciu jednotlivých dverí. Rovnako dodací list (č. l. 65) č. 387/2008 zo dňa 16.12.2008 nepreukazuje zmluvný vzťah medzi stranami sporu, nakoľko ako odberateľ je označená spoločnosť Linea, Záhradnícka ul., Bratislava a v kolonke prijal, dátum, meno a podpis sa nachádza bližšie neidentifikovateľný podpis. 19. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie NS SR zo dňa 16.11.2011 sp. zn. 6Cdo/145/2011). 20. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd odvolaním žalobcu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 21. V časti konania týkajúceho sa odvolania žalovaného proti výroku o náhrade trov konania, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že základné právo na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Nevysporiadanie sa s takýmito, pre rozhodnutie podstatnými skutočnosťami, je porušením práva na spravodlivý súdny proces, v rámci ktorého majú strany právo na riadne, zrozumiteľné a vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia. Vyššie uvedené sa týka aj výroku súdu o náhrade trov konania. 22. Odvolací súd sa stotožnil s názorom odporcu (žalovaného) prezentovanom v odvolaní, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, z akého dôvodu súd v rámci úkonov, za ktoré priznal právnemu zástupcovi odporcu odmenu, neuviedol úkon zo dňa 07.10.2013, t. j. nahliadnutie do spisu. 23. Bude preto úlohou súdu prvej inštancie v novom konaní, aby svoje rozhodnutie v časti náhrady trov konania odôvodnil tak, aby spĺňalo kritériá zakotvené v ust. § 220 ods. 2 CSP. Rovnako je potrebné, aby v prípade, že zotrvá na zamietavom stanovisku v časti nákladov za cestovné a stratu času, svoj záver dôkladne a presvedčivo odôvodnil vo vzťahu k rozhodnutiu NS SR sp. zn. 4 Mcdo/13/2010 zo dňa 24.11.2011, ktorým argumentoval žalovaný vo svojom odvolaní. 24. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).