Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/40/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312203753 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1312203753.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: DSC, a.s., Slávičie údolie 106, 811 02 Bratislava, IČO: 35 811 790, zast.: Advokátska kancelária JUDr. NOVÁČKOVÁ, s.r.o., Brančská 7, 851 01 Bratislava, IČO: 36 699 705, proti žalovanému: KOREKTSTAV s.r.o., Bukovinská 7, 831 06 Bratislava, IČO: 35 743 671, zast.: CLC advokátska kancelária s.r.o., Panenská 18, 831 03 Bratislava, IČO: 36 707 856, o zaplatenie 11.990 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23 Cb/29/2012 - 200 zo dňa 18.12.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 23 Cb/29/2012 - 200 zo dňa 18.12.2013 p o t v r d z u j e . Žalobca má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 11.990 eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania vo výške 2.842,64 eur na účet právneho zástupcu. Zároveň žalovaného zaviazal nahradiť trovy štátu vo výške 58,08 eur. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 11.990 eur s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako zhotoviteľ a spoločnosť DAVIDSSON s.r.o. ako objednávateľ uzavreli dňa 31.05.2010 zmluvu o dielo, na základe ktorej žalobca pre objednávateľa realizoval stavebné práce a dodávky na zhotovenie stavby „T. Q. C.“ v Š., pričom časť stavebných prác a ich úhradu si zabezpečoval objednávateľ. Žalobca tvrdil, že počas zhotovovania predmetného diela žalovaný vyfakturoval žalobcovi faktúrou č. 00107/2010 zo dňa 13.07.2010 sumu 13.090 eura za pomocné ručné výkopové práce napriek tomu, že žalobca si u žalovaného takéto práce neobjednával a ani takéto práce od neho neprevzal. Žalobca túto faktúru omylom uhradil v sume 11.990 eura prevodom na účet žalovaného dňa 26.07.2010. Žalobca uviedol, že požiadal objednávateľa predmetnej stavby listom zo dňa 10.02.2011 o vyjadrenie, či predmetné práce boli žalovaným vykonané pre objednávateľa, pričom ten práce vykonané a fakturované žalovaným nepotvrdil. 3. Žalovaný sa bránil tým, že predmetnú faktúru vystavil oprávnene na základe dohôd so žalobcom, ktorými si dohodli provízny režim v prípade ušetrenia nákladov na niektoré časti realizovaného diela. Na základe vyjednávaní lepších podmienok dodávky hliníkových konštrukcií došlo k zníženiu ceny predmetnej časti diela vo výške 21.050 eur, pričom žalovaný a žalobca sa dohodli na vyplatení provízie pre žalovaného vo výške 11.000 eur + DPH. Podľa vyjadrenia žalovaného v texte faktúry uviedol pomocné ručné práce na základe požiadavky žalobcu. 4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu, právnych zástupcov sporových strán a svedkov D.. X. B., P.. K. O. a listinnými dôkazmi založenými v spise. Zistený skutkový stav právne posúdil podľa ust. § 272 ods. 1, 2, § 340 ods. 1, 2, § 365 prvá veta, § 369 ods. 1, 2, § 536 ods. 1, 2, § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 40 ods. 1, 4, § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že pri rokovaniach medzi D.. B. T. X.. A. išlo o rokovania medzi žalobcom, v mene ktorého konal D.. B. a objednávateľom, nakoľko X.. A. bol konateľ žalovaného a žalovaný vystupoval v zmysle mandátnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a objednávateľom, ako mandatár objednávateľa, tým pádom žalovaný konal v mene objednávateľa. Výsledkom rokovaní bola dohoda o rozdelení ušetrených peňazí. Nakoľko žalobca a objednávateľ mali v zmluve o dielo v bode 4.5 dohodnuté, čo sa s prípadnými ušetrenými peniazmi z dôvodu výberu lacnejšieho subdodávateľa stane, túto dohodu medzi žalobcom a objednávateľom súd považoval za zmenu zmluvy o dielo, konkrétne zmenu bodu 4.5 predmetnej zmluvy o dielo. Konajúci súd poukázal na to, že v zmysle bodu 19.3 predmetnej zmluvy o dielo zmeny zmluvy možno vykonať iba formou obojstranne odsúhlaseného písomného dodatku. Aj zmena ustanovení o uzatváraní dodatkov písomnou formou musí byť vykonaná písomnou formou. V zmysle ust. § 40 ods. 4 prvej vety Občianskeho zákonníka je písomná forma zachovaná, ak je právny úkon urobený elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Na základe toho konajúci súd usúdil, že písomná forma dohody zachovaná bola, nakoľko z mailovej komunikácie vyplýval určitý obsah právneho úkonu (rozdelenie ušetrených peňazí) a aj osoby, ktoré právny úkon urobili, avšak v zmysle ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda strán, je takýto právny úkon neplatný. Na základe vyššie uvedeného bol súd toho názoru, že predmetná dohoda o rozdelení ušetrených peňazí uzatvorená medzi žalobcom, v mene ktorého konal D.. X. B. a objednávateľom, za ktorého konal konateľ žalovaného X.. A. a ktorá mení bod 4.5 zmluvy o dielo, bola síce uzatvorená písomne, teda bola splnená podmienka písomnej podoby, avšak z dôvodu absencie stranami dohodnutej formy - obojstranne odsúhlaseného písomného dodatku, v zmysle ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka, je neplatná. 5. Súd prvej inštancie vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, nakoľko faktúra č. 00107/2010 bola vystavená na základe neplatného právneho úkonu - dohody o rozdelení ušetrených peňazí, pretože táto nebola uzatvorená vo forme, ktorú predmetná zmluva o dielo v bode 19.3 vyžadovala, zároveň bola predmetná faktúra vystavená v mene žalovaného, pričom žalovaný konal v mene a na účet objednávateľa, preto nárok na ušetrené peniaze mal vzniknúť objednávateľovi a nie žalovanému a D.. B. nebol oprávnený v zmysle zmluvy o dielo na rokovanie o zmluvných veciach, o čom žalovaný ako mandatár objednávateľa mal a musel vedieť, preto konanie D.. B. žalobcu nezaväzuje. 6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý v prvom rade zdôraznil, že počas celého konania poukazoval na skutočnosť, že v predmetnom prípade došlo k uzavretiu zmluvy o sprostredkovaní medzi žalobcom ako záujemcom a žalovaným ako sprostredkovateľom, na základe realizácie ktorej žalobca zaplatil žalovanému dojednanú odplatu (províziu). Zmluva bola uzavretá ústne medzi oprávnenými zástupcami strán v rámci spoločných stretnutí. Uvedené podľa neho dokazuje výpoveď svedka O., ktorý potvrdil, že rokovaní uzavretia zmluvy sa okrem štatutárneho zástupcu žalovaného zúčastnili aj oprávnení zástupcovia žalobcu. Uzavretie zmluvy o sprostredkovaní práve so spoločnosťou žalovaného dokazuje e-mail zástupcu žalobcu D.. B. zo dňa 07.07.2010, adresovaný X.. A. ako zástupcovi žalovaného a D.. Q. ako zástupcovi žalobcu. Žalobca potvrdil úspešnú realizáciu sprostredkovateľskej zmluvy a žalovaného požiadal o vystavenie faktúry. Žalobca podrobil faktúru kontrole a zaradil ju do účtovníctva, fakturovanú sumu uhradil a prvýkrát začal spochybňovať jej oprávnenosť až takmer 7 mesiacov po vykonaní úhrady. Ďalej poukázal na tvrdenia žalobcu, resp. bývalého štatutárneho zástupcu, ktoré si odporujú a spochybňujú platnosť vlastných úkonov. Poukázal na to, že D.. B. v danom čase konal v mene žalobcu aj vo fakturačných a zmluvných záležitostiach. V prípade svojej vedomosti o takomto konaní sa D.. B. dopúšťal zavádzajúceho konania voči žalovanému a objednávateľovi. Žalovaný zdôraznil, že pokiaľ mal súd pochybnosti o uzavretí zmluvy o sprostredkovaní, mal pristúpiť aj k výsluchu ostatných osôb zúčastnených na osobných stretnutiach, ako napr. D. Q.. 7. Pokiaľ sa však odvolací súd nestotožní s argumentmi žalovaného uviedol, že v tom prípade sa mala prezumovať platnosť pôvodného znenia ods. 4.5 Zmluvy o dielo a provízia z usporenej sumy pripadá objednávateľovi. Na záver uviedol, že sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že sporná faktúra mala byť vystavená objednávateľom. Žalovaný ako mandatár bol oprávnený v mene objednávateľa prevziať ušetrené peňažné prostriedky. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd žalobu zamietol v plnom rozsahu a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania žalovaného. 8. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie a vec správne posúdil z hľadiska hmotného i procesného práva. Mal za to, že žalovaný neprodukuje nič iné, len to čo produkoval v konaní na súde prvej inštancie, a to napriek tomu, že jeho tvrdenia boli vyvrátené. Vypočutie D.. Q. považoval za nadbytočné a neúčelné, nakoľko je štatutárnym zástupcom - predsedom predstavenstva žalobcu od júla 2011, ktorý sa domáha zaplatenia pohľadávky, ktorá je predmetom konania, čo samo o sebe potvrdzuje, že k žiadnej sprostredkovateľskej zmluve nedošlo a ani samotným žalovaným nebola fakturovaná sprostredkovateľská odmena. V súvislosti so svedkom K. O. uviedol, že jeho výpoveďou bolo potvrdené, že fakturované práce žalovaný vôbec nevykonal a jednak preukázané samotným žalovaným, že ide o osobu, ktorú nie je z procesného hľadiska možné považovať za nezaujatého svedka, nakoľko je osobne i obchodne prepojená so žalovaným, t.j. bude vypovedať neobjektívne v jeho prospech. 9. K vyjadreniu protistrany sa vyjadril žalovaný, ktorý považoval tvrdenie žalobcu o nadbytočnosti a neúčelnosti vypočutia D.. Q. za nesprávne. Taktiež namietol tvrdenia žalobcu o „zaujatosti svedka“. Poukázal na to, že uzavretie zmluvy o sprostredkovaní bolo v súlade s vôľou oboch strán sporu, čo jednoznačne preukazuje výzva žalobcu na vystavenie faktúry pre žalovaného a jej následné uhradenie zo strany žalobcu. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že žalobca v celom konaní úmyselne odvádza pozornosť od zásadných skutočností, že: a) medzi sporovými stranami došlo k platnému uzavretiu ústnej zmluvy o sprostredkovaní, b) žalobca potvrdil úspešnú realizáciu sprostredkovateľskej zmluvy a požiadal o vystavenie faktúry v zmysle uzavretej zmluvy o sprostredkovaní, c) žalobca predmetnú faktúru podrobil kontrole, potvrdil jej formálnu a vecnú správnosť a zaradil ju do účtovníctva, d) žalobca bez akýchkoľvek námietok uhradil žalovaným fakturovanú sumu, pričom prvýkrát začal spochybňovať oprávnenosť fakturácie až po takmer 7 mesiacoch po vykonaní úhrady. 10. Žalovaný záverom uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava dôvodov, právnej a skutkovej argumentácie, ako aj návrhu na rozhodnutie, uvedených v odvolaní. 11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadreniami strán, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 12. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: 13. Podľa ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 14. Podľa ust. § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. 15. Podľa ust. § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. 16. Podľa ust. § 458 ods. 2 OZ s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. 17. V konaní nebolo sporné, že žalobca uhradil žalovanému sumu 11.990 eur. Spornou bola oprávnenosť takto vyplatenej sumy, nakoľko žalobca uvádzal, že žalovaný pre neho fakturované práce nevykonal a žalovaný sa bránil tým, že fakturovaná suma mala byť províziou za dosiahnutie zníženia ceny hliníkových konštrukcií v súvislosti s realizáciou zmluvy o dielo uzavretou medzi žalobcom a spoločnosťou DAVIDSSON, s.r.o.. Predmetnou zmluvou o dielo sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal pre spoločnosť DAVIDSSON, s.r.o. ako objednávateľa zhotoviť stavbu T. Q. C. V. Š.. Za objednávateľa bol v zmysle zmluvy vo veciach zmluvných oprávnený konať F.. E. B. a vo veciach technických s právom odsúhlasovať faktúry, zmeny a nadprácu a prevziať dielo K. O.. V mene žalobcu bol oprávnený vo veciach zmluvných konať D.. P. A. a vo veciach technických D.. X. B. T. D.. V. K.. Zmluvné strany sa v čl. 4 bod 4.5 dohodli, že objednávateľ je oprávnený navrhnúť najneskôr do 10 dní od podpisu zmluvy so súhlasom zhotoviteľa subdodávateľov maximálne v hodnote 40 % ceny diela s cieľom dosiahnutia lepších cenových podmienok. V prípade úspory ceny si bude zhotoviteľ účtovať prirážku generálneho dodávateľa vo výške 10 % a usporená suma pripadá objednávateľovi. 18. Súd prvej inštancie mal za to, že právny úkon, z ktorého žalovaný odvodzoval oprávnenosť nároku na sumu uplatňovanú žalobcom ako vydanie bezdôvodného obohatenia, bola dohoda o rozdelení ušetrených peňazí, ktorú považoval za zmenu zmluvy o dielo (bodu 4.5 zmluvy). 19. Súd prvej inštancie mal teda za to, že žalovaný vystupoval ako mandatár spoločnosti DAVIDSSON, s.r.o. a že pri uzavieraní dohody o rozdelení ušetrených peňazí, vystupoval v jej mene. Žalovaný mal však za to, že išlo o samostatný právny vzťah medzi žalovaným a žalobcom, ktorí uzavreli Zmluvu o sprostredkovaní, čo malo vyplývať z e-mailovej komunikácie medzi L.. A. a D.. B., a to konkrétne e- mail zo dňa 07.07.2010. Odvolací súd má za to, že v konaní nebolo preukázané uzavretie Zmluvy o sprostredkovaní medzi stranami sporu. 20. Podľa § 642 Obchodného zákonníka, zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu). 21. Zmluva o sprostredkovaní je zmluva, v ktorej sa jedna strana (sprostredkovateľ) zaväzuje vyvíjať činnosť, ktorá vedie k tomu, aby druhá strana (záujemca) mala príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou a záujemca sa zaväzuje poskytnúť sprostredkovateľovi odplatu. 22. Podstatnými obsahovými náležitosťami sprostredkovateľskej zmluvy sú a/ záväzok sprostredkovateľa obstarať záujemcovi príležitosť k uzavretiu zmluvy, b/ záväzok záujemcu poskytnúť sprostredkovateľovi odplatu. Takáto zmluva nemusí byť písomná a stačí v nej vymedziť všeobecnejšie obsah sprostredkovávanej zmluvy, avšak i z tohto vymedzenia musí byť zrejmé, čo má byť sprostredkované. 23. Ak žalovaný na preukázanie uzavretia zmluvy o sprostredkovaní odkazuje na e-mailovú komunikáciu medzi L.. A.Ý. ako konateľom žalovaného a D.. B., ktorý mal konať v mene žalobcu, odvolací súd má za to, že z tejto komunikácie nevyplývajú podstatné obsahové náležitosti vyžadované pre tento druh zmluvy, a to predovšetkým to, čo má byť sprostredkované. E-mailová komunikácia len potvrdzuje, že prebiehali rokovania, predmetom ktorých bol výber subdodávateľa, nie však záväzok žalovaného obstarať príležitosť na uzavretie zmluvy s určitým subdodávateľom. 24. Argumentácia odvolateľa, že ak mal súd pochybnosti o uzavretí sprostredkovateľskej zmluvy, mal pristúpiť k výsluchu ďalších osôb, neobstojí. K tomuto tvrdeniu odvolací súd konštatuje, že predmetné konanie nie je konaním ovládaným zásadou vyšetrovacou. Súd nemal a nemá povinnosť z vlastnej iniciatívy zisťovať skutkový stav. Toto konanie je sporovým konaním a obe zúčastnené strany majú zodpovednosť za jeho výsledok. Súd si vypočuje ich tvrdenia, vykoná navrhované dôkazy, ktoré strany navrhnú na podporu svojich tvrdení, pričom súd nie je povinný hľadať v konaní pravdu, alebo iniciatívne vykonávať dôkazy, ktoré sami strany nenavrhnú. Odvolací súd zdôrazňuje povahu tohto konania, ktoré nie je typom bez návrhového konania, kde súd vystupuje iniciatívne „ex offo“ za účelom nájdenia pravdy a spravodlivého rozhodnutia. Toto konanie je založené na zásade kontradiktórnosti a jeho výsledok závisí na iniciatíve sporových strán a ich aktivite v konaní, to znamená v kvalite predložených dôkazov a v kvalite ich procesnej aktivity. Za výsledok konania sú zodpovedné výhradne sporové strany, pričom žalobcu aj žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno, ktorého neunesenie má za následok stratu sporu. Z obsahu spisu je zrejmé, že pred vyhlásením dokazovania za skončené obe sporové strany uviedli, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovanie, a teda žalovaný nenavrhoval vypočuť ďalších svedkov. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v odvolacom konaní platí systém neúplnej apelácie, ktorý možno charakterizovať tak, že odvolateľ až na zákonom uvedené taxatívne výnimky nesmie v odvolaní uvádzať nové skutočnosti a dôkazy (tzv. novoty v odvolacom konaní podľa § 366 CSP) a že nemožno prihliadať v odvolacom konaní k novým skutočnostiam a dôkazom, ktoré neboli stranami navrhnuté. 25. Odvolací súd sa ďalej zaoberal otázkou postavenia žalovaného pri uvedených rokovaniach. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že L.. A. (konateľ žalovaného) pri realizácii predmetnej stavby v určitých veciach konal v mene žalobcu. Vyplývalo to zo svedeckej výpovede P.. K.. O., ktorý potvrdil, že žalovaný bol zmluvným partnerom v oblasti stavebného manažmentu na predmetnej stavbe a zároveň predložil faktúry vystavené v zmysle mandátnej zmluvy na výkon poradenstva a kontrolingu pri tvorbe projektovej dokumentácie stavby T. Š.. Čo konkrétne bolo predmetom mandátnej zmluvy, však nebolo v konaní preukázané. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že L.. A. pri uzatváraní dohody o rozdelení ušetrených peňazí konal v mene objednávateľa, čím malo dôjsť k zmene bodu 4.5 Zmluvy o dielo. V tomto smere sa názor odvolacieho súdu líši, nakoľko odvolací súd má za to, že nebolo preukázané že žalovaný bol oprávnený v mene spoločnosti DAVIDSSON, s.r.o. rokovať o zmenách ustanovení Zmluvy o dielo. Takéto závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Tiež je v tejto súvislosti potrebné poukázať na to, že ani D.. B. nebol oprávnený konať v mene žalobcu, nakoľko v zmysle Zmluvy o dielo, bol oprávnený konať len vo veciach technických, preto konanie D.. B. o zmluvných veciach by v tomto smere žalobcu nezaväzovalo. 26. Pokiaľ mal žalovaný za to, že bol oprávnený prevziať ušetrené peňažné prostriedky v mene objednávateľa, táto skutočnosť tiež z predložených dokladov nevyplýva. Odvolací súd zdôrazňuje, že podstata mandátnej zmluvy spočíva v tom, že mandatár koná v mene mandanta a na jeho účet, preto žalovaný nemohol uplatňovať prípadné nároky objednávateľa vo svojom vlastnom mene. 27. Odvolací súd má za to, že v konaní nebol preukázaný právny dôvod vzniku nároku žalovaného na sumu 11.990 eur, a preto ak žalobca žalovanému túto sumu vyplatil, išlo o plnenie bez právneho dôvodu a na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu. 28. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 30. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 31. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 32. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).