Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/426/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312211432 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1312211432.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobkyne: R. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, Z., zastúpenej: Bartošík Šváby s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská sporiteľňa a.s., v skratke SLSP, a.s., IČO : 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, zastúpenej: JUDr. Roman Kvasnica, advokát, so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, o zaplatenie 7 744,41 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 15.4.2013, č.k. 9C/215/2012-93, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalobkyni sa proti žalovanej p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1.V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 7 744,41 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 16.5.2010 do zaplatenia z istiny 286,83 eur, vo výške 9% ročne od 16.6.2010 do zaplatenia z istiny 286,83 eur, vo výške 9% ročne od 16.7.2010 do zaplatenia z istiny 286,83 eur, vo výške 9% ročne od 16.8.2010 do zaplatenia z istiny 286,83 eur, vo výške 9% ročne od 16.9.2010 do zaplatenia z istiny 286,83 eur, vo výške 9% ročne od 16.10.2010 do zaplatenia z istiny 286,83 eur, vo výške 9% ročne od 16.11.2010 do zaplatenia z istiny 286,83 eur, vo výške 9% ročne od 16.12.2010 do zaplatenia z istiny 286,83 eur, vo výške 9% ročne od 16.1.2011 do zaplatenia z istiny 286,83 eur, vo výške 9% ročne od 16.2.2011 do zaplatenia z istiny 286,83 eur, vo výške 9% ročne od 16.3.2011 do zaplatenia z istiny 286,83 eur, vo výške 9,25% ročne od 16.4.2011 do zaplatenia z istiny 286,83 eur, vo výške 9,25% ročne od 16.5.2011 do zaplatenia z istiny 286,83 eur, vo výške 9,25% ročne od 16.6.2011 do zaplatenia z istiny 286,83 eur, vo výške 9,5% ročne od 16.7.2011 do zaplatenia z istiny 286,83 eur, vo výške 9,5% ročne od 16.8.2011 do zaplatenia z istiny 286,83 eur, vo výške 9,5% ročne od 16.9.2011 do zaplatenia z istiny 286,83 eur, vo výške 9,5% ročne od 16.10.2011 do zaplatenia z istiny 286,83 eur, vo výške 9,25% ročne od 16.11.2011 do zaplatenia z istiny 286,83 eur, vo výške 9% ročne od 16.12.2011 do zaplatenia z istiny 286,83 eur, vo výške 9% ročne od 16.1.2012 do zaplatenia z istiny 286,83 eur, vo výške 9% ročne od 16.2.2012 do zaplatenia z istiny 286,83 eur, vo výške 9% ročne od 16.3.2012 do zaplatenia z istiny 286,83 eur, vo výške 9% ročne od 16.4.2012 do zaplatenia z istiny 286,83 eur, vo výške 9% ročne od 16.5.2012 do zaplatenia z istiny 286,83 eur, vo výške 9% ročne od 16.6.2012 do zaplatenia z istiny 286,83 eur, vo výške 8,75% ročne od 16.7.2012 do zaplatenia z istiny 286,83 eur, ako aj náhradu trov konania, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 464,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1 176,05 eur k rukám právneho zástupcu žalobkyne, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 39, § 842, § 843, § 575 ods.1, § 517 ods. 1 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník“), § 27 ods. 8, § 116, § 119 ods.3 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „zákon o bankách“), keď vo vzťahu k uplatnenému nároku na zaplatenie peňažnej sumy ako splátky dôchodku titulom Zmluvy o poskytovaní plnenia z podporného dôchodkového fondu, túto zmluvu posúdil ako zmluvu o dôchodku uzavretú podľa ust. § 842 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 30.1.1998 v zmysle § 842 Občianskeho zákonníka zmluvu o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s., ktorej predmetom bolo doživotné plnenie žalovanou ako povinnou v prospech žalobkyne vo výške 286,83 eur mesačne. Dňa 26.10.2009 žalovaná v zmysle § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka uplatnila voči žalobkyni výpoveď z predmetnej zmluvy. Platnosť a účinnosť zmluvy o dôchodku mala podľa výpovede žalovanej zo dňa 26.10.2009 skončiť ku dňu 31.3.2010, z tohto dôvodu preto počnúc mesiacom apríl 2010 prestala žalovaná poskytovať plnenia z predmetnej zmluvy. 3. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní poukázal na nález Ústavného súdu SR, č.k. II. ÚS 26/2012-33, zo dňa 25.4.2012 riešiaci platnosť obdobnej zmluvy o dôchodku a jej vypovedania žalovanou, ktorý skonštatoval nemožnosť ukončenia zmluvného vzťahu založeného zmluvou o dôchodku výpoveďou podľa § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vysvetlil, že vymedzenie doby trvania zmluvného vzťahu k udalosti, o ktorej je isté, že v budúcnosti nastane - v danom prípade smrti, je možné považovať za určité a preto zakladajúce zmluvný vzťah na dobu určitú, pričom ukončiť záväzkový vzťah je možné len v prípade dojednanej zmluvy na dobu neurčitú za splnenia stanovených podmienok. Vyvodil, že predmetná Zmluva o dôchodku je zmluvou uzatvorenou na dobu určitú, a to doživotne, to znamená do smrti žalobkyne. Na základe uvedeného považoval predmetnú Zmluvu o dôchodku za platne uzatvorenú ako zmluvu o dôchodku v zmysle § 842 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, ktorou vzniklo žalobkyni doživotné právo na vyplácanie dôchodku v dojednanej výške. Uzavrel, že výpoveď Zmluvy o dôchodku daná žalobkyni dňa 26. 10. 2009 je v rozpore so zákonom, ide o neplatný právny úkon (§ 39 Občianskeho zákonníka ), pričom žalovaná má povinnosť naďalej podľa zmluvy žalobkyni poskytovať dojednané plnenie. 4. Pokiaľ ide žalovanou namietanú nemožnosť plnenia z predmetnej zmluvy o dôchodku z dôvodu jej rozporu s novelizovaným zákonom č. 483/2001 Z.z. o bankách (§ 27 ods. 8 citovaného zákona) súd prvej inštancie mal za to, že žalovanou uvádzané skutočnosti vyplývajúce zo zákona o bankách sa netýkajú vzťahov upravených predmetnou Zmluvou o dôchodku - interných vecí banky ako zamestnávateľa a jej zamestnancov (bývalých), ale upravujú vzťahy banky navonok, to znamená uzatváranie zmlúv medzi bankou a jej klientmi - právnickými alebo fyzickými osobami pri poskytovaní štandardných bankových služieb. Z uvedeného dôvodu nebolo možné vyvodiť, že došlo k zániku záväzku vyplývajúceho z predmetnej uzatvorenej Zmluvy o dôchodku ako dôsledku nemožnosti jej plnenia s tým, že ide o zmluvu uzatvorenú za nápadne nevýhodných podmienok, respektíve zmluvu, ktorá zaväzuje žalovanú poskytovať hospodársky neodôvodnené plnenia alebo plnenia zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote. Poukázal na to, že plnenie vyplývajúce z uzatvorenej Zmluvy o dôchodku vzniklo za účelom sociálneho zabezpečenia zamestnancov žalovanej v čase po skončení ich pracovného pomeru a odchode do dôchodku, pri súčasnom splnení vopred jasne stanovených podmienok, ako aj za predpokladu plnenia príspevku žalovanej do vytvoreného Podporeného dôchodkového fondu, z ktorého sa zmluvne dojednané plnenie žalobkyni (iným bývalým zamestnancom ) malo poskytovať. Ide o plnenie v rámci riadneho schváleného sociálneho programu určeného pre bývalých zamestnancov žalovanej, čo nie je možné chápať ako plnenie nesúladné s ustanovením § 27 ods. 8 zákona o bankách. 5. Na základe uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že zmluva bola uzavretá platne na dobu určitú neurčitého trvania a nemohla byť ukončená zo strany žalovanej výpoveďou dňa 26.10.2009 v zmysle § 582 Občianskeho zákonníka; v dôsledku uvedeného výpoveď posúdil ako neplatnú. Zmluva o dôchodku trvá, z tohto dôvodu teda existuje povinnosť žalovanej žalobkyni v zmysle zmluvy plniť a na jej základe žalobkyni vznikol nárok na plnenie zo strany žalovanej. 6. O príslušenstve pohľadávky súd prvej inštancie rozhodol podľa § 517 ods.1 veta prvá, ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. a žalovanú zaviazal k zaplateniu vo výroku špecifikovaného príslušenstva pohľadávky, a to vždy odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých mesačných plnení. 7. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok ( ďalej len „ O.s.p“) a úspešnej žalobkyni priznal ich náhradu za zaplatený súdny poplatok za žalobu vo výške 464,50 eur a za trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 1 176,05 eur. 8. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) ; v odvolacom návrhu žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a návrh žalobkyne zamietnuť. Odvolateľka konštatovala, že súd prvej inštancie celým zdôvodnením okolnosti, prečo sa na vec nemá použiť zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách, poprel základný účel tohto zákona, vyjadrený v ustanovení § 1 s tým, že nesprávne na vec aplikoval znenie ustanovenia § 119 ods. 3 veta za bodkočiarkou zákona o bankách, ktorý bol po krachoch bánk, ktoré zasiahli bankový sektor v Slovenskej republike pred rokom 2000, prijatý na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného fungovania bankového systému (§ 1 tohto zákona). Uviedla, že úmyslom zákonodarcu určite nebolo pri prijatí ustanovenia § 119 ods. 3 veta za bodkočiarkou tohto zákona, aby sa tento všeobecný a široký zákonný zákaz takých činností, ktoré sú v rozpore so zákonom o bankách, dal obchádzať. Nestotožnila sa s argumentáciou súdu prvej inštancie, ktorý povolil banke plniť zmluvy bez protiplnenia pre banku s tým, že ak taká zmluva nie je uzatvorená pri (bežnej) bankovej činnosti alebo pri podnikaní banky, tak jej plnenie nie je zakázané, nakoľko účelom zákona o bankách je regulovať banky tak, aby bankový systém v štáte bol stabilný a bezpečný. Uviedla, že taký výklad zákona o bankách sa dostáva do rozporu so znením ustanovenia § 1 zákona o bankách, ktorý sa neobmedzuje len na podnikateľskú činnosť banky (upravuje aj vzťahy súvisiace s organizáciou, resp. riadením banky), a tiež do rozporu s ustanovením § 119 ods. 3 zákona o bankách, ktoré neobsahuje žiadne obmedzenie čo do skúmania subjektov alebo skúmania, či išlo o bankovú činnosť pri podnikaní, ale zakazuje plošne vykonávať činnosti v rozpore so zákonom o bankách. Vytkla súdu prvej inštancie, že posúdením zmluvy o dôchodku ako zmluvy, ktorá ju nezaväzuje poskytovať hospodársky neodôvodnené plnenie, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedla, že ustanovenie § 119 ods. 3 veta za bodkočiarkou tohto zákona, zákonodarca neobmedzil len na bankové činnosti banky alebo podnikanie banky, pretože také obmedzenie tu nie je uvedené a je len logické, že také obmedzenie v zákone nie je, pretože bankové činnosti sú v súlade so zákonom o bankách, ale účelom ustanovenia § 119 ods. 3 veta za bodkočiarkou, bolo práve zamedziť banke pokračovať v iných než takých činnostiach, ako sú v súlade so zákonom o bankách. 9. Odvolateľka namietla nesprávne právne posúdenie veci prvoinštančným súdom tým, že na vec neaplikoval ustanovenie § 119 ods. 3 veta za bodkočiarkou zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktoré zakazuje banke všetky činnosti (plnenia), ktoré sú v rozpore s týmto zákonom, nakoľko toto zákonné ustanovenie nepozná žiadne výnimky pri aplikácii a neobmedzuje sa len na právne vzťahy banky vzniknuté pri výkone bankových činností s tým, že právny vzťah strán sporu je vzťahom banky a iného subjektu, pretože zmluva o dôchodku nebola uzatvorená skôr, ako sa skončil pracovnoprávny vzťah žalobkyne. Mala za zrejmé, že zmluvu o dôchodku banka neuzatvorila pri jej bankovej činnosti, pretože poskytovanie plnenia bez protiplnenia nie je bankovou činnosťou, pričom práve na také prípady sa vzťahuje právna úprava § 119 ods. 3 veta za bodkočiarkou zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktorej účelom je zamedziť pokračovať v plneniach, ktoré nie sú v súlade so zákonom o bankách, a takou činnosťou nie je ani plnenie zmluvy bez protiplnenia s tým, že na vec sa tak vzťahujú ustanovenia § 27 ods. 8, § 116 a najmä § 119 ods. 3 veta za bodkočiarkou zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a následne sa na vec aplikuje ustanovenie § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 10. Žalobkyňa vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovanej navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť a zároveň žiadala priznať náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, že v prípade zmluvy o dôchodku nie je možné aplikovať zákon o bankách nielen z dôvodu, že zmluva o dôchodku nie je výsledkom bankovej činnosti v zmysle zákona o bankách, ale aj preto, že plnenie zo zmluvy o dôchodku plynie z čistého zisku banky. Namietla, že poskytovanie plnenia na základe zmluvy o dôchodku nespadá pod činnosť banke zakázanú v zmysle ustanovenia § 119 ods. 3 veta za bodkočiarkou zákona o bankách s poukazom na ustanovenie § 27 ods. 12 zákona o bankách. Zopakovala svoju argumentáciu prednesenú v priebehu sporu, na základe ktorej má za to, že zmluva o dôchodku nie je zmluvou uzavretou na dobu neurčitú a nie je možné ju vypovedať v zmysle § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v súvislosti s charakterom zmluvy o dôchodku odkázala aj na nález Ústavného súdu SR sp.zn. ÚS 26/2013-33). Poukázala na niektoré rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, ktorý rozhodoval v obdobných veciach. Napadnutý rozsudok má podľa jej názoru všetky náležitosti odôvodnenia rozsudku v zmysle O.s.p.. 11. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku na zaplatenie peňažného nároku , výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 12. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.), sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods. 2, 3 C.s.p.). K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd uvádza nasledovné. 13. K žalovanou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016 vyplývajúcemu z obsahu odvolania (t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O. s. p.. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 133 až § 135 O. s. p. alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. 14. K námietke odvolateľky, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. 15. Vo veci samej dospel súd prvej inštancie k správnemu právnemu záveru o neplatnosti výpovede a o povinnosti žalovanej vyplácať žalobkyni plnenia z "Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a.s.", keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 39, § 842, § 582 ods. 1), ktoré aj správne vyložil a dôvody vedúce k vyhoveniu žalobe aj náležite odôvodnil, pričom sa dôsledne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi a dôkaznými návrhmi strán sporu a posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok žalobkyne aj žalovanej súvisiacich s predmetom konania. V posudzovanom prípade sa súd prvej inštancie správne vysporiadal s otázkou platnosti Zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s., ako aj s otázkou neplatnosti výpovede z tejto zmluvy danej žalobkyni žalovanou. 16. Odvolací súd konštatuje, že je v zásade vylúčené, aby záväzok mohol zaniknúť výpoveďou podľa § 582 Občianskeho zákonníka, ktorá predpokladá neurčitú dobu jeho trvania a zároveň uplynutím času podľa § 578 Občianskeho zákonníka, ktoré predpokladá obmedzenie doby jeho trvania; práve možnosť vypovedania zmluvy na dobu neurčitú má byť právnym nástrojom na ukončenie zmluvy, ktorá môže trvať do nekonečna (nezanikne smrťou), resp. do smrti (nie je časovo obmedzená), keď nemôže zaniknúť splnením, uplynutím času. Pripustenie právnej argumentácie žalovanej by totiž znamenalo, že zmluva o dôchodku uzatvorená na doživotne určenú dobu, by bola zmluvou na dobu neurčitú a bolo by ju možné ukončiť výpoveďou a zmluva o dôchodku uzatvorená na dobu napr. štúdia, by bola uzatvorená na dobu určitú , nebolo by ju možné vypovedať a zanikla by uplynutím času; takýto rôzny výklad jednej a tej istej zmluvy nepovažuje odvolací súd za správny. V prípade zmluvy o dôchodku totiž zákon výslovne umožňuje jej uzatvorenie na doživotne určenú dobu, hoci sa táto doba končí smrťou; ide však o určenie doby trvania zmluvy odlišujúcej sa od zániku záväzku smrťou. Obsahovými náležitosťami zmluvy o dôchodku je okrem vymedzenia účastníkov právneho vzťahu, určenia výšky dôchodku aj stanovenie začiatku jeho výplaty a vymedzenie doby jeho výplaty, od ktorých náležitostí zmluvy je potom potrebné dovodiť aj dobu, na ktorú sa uzatvára; nemôžu byť práva zo zmluvy na výplatu dôchodku dojednané na určitú dobu , uplynutím ktorej zmluva ako celok zanikne (§ 578 Občianskeho zákonníka) a súčasne byť uzatvorenou na dobu neurčitú s možnosťou jej vypovedania podľa § 582 Občianskeho zákonníka. 17. Odvolací súd dodáva, že určitá doba trvania práva na dôchodok (na doživotie) zakladá zákonom určenú dobu (určitú) trvania zmluvy. Pokiaľ totiž zanikne právo na plnenie (na platenie dôchodku) uplynutím určenej doby (doživotne, alebo inak určenej doby neurčitého trvania), dochádza tým aj k zániku záväzku ako takého podľa § 578 Občianskeho zákonníka a tým dochádza aj k zániku zmluvy, ako právneho dôvodu vzniku práva na dôchodok; trvanie práva na dôchodok a povinnosť dôchodok vyplácať ( tvoriace obsah zmluvy o dôchodku) sú tak totožné s trvaním zmluvy o dôchodku. Dočasnosť právneho vzťahu založeného zmluvou o dôchodku vyplýva zo samotnej povahy zmluvy a zo zákonnej dikcie o tom, že zakladá právo na vyplácanie dôchodku po určenú dobu neurčitého trvania a uplynutím doby zaniká celý záväzkovoprávny vzťah. Uvedené znamená, že nemôže dôjsť k situácii, že právo na vyplácanie dôchodku zanikne a zmluva (právny titul) bude trvať ďalej, nakoľko v takom prípade by už nešlo o záväzkový vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie od dlžníka a tomu vzniká povinnosť splniť záväzok (§ 488 Občianskeho zákonníka), a teda záväzok by zostal bez obsahu (predmetu) v zmysle § 497 Občianskeho zákonníka. 18. Odvolací súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalovanej, že zmluva o dôchodku zanikla v dôsledku nemožnosti plnenia podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzhľadom na ust. § 27 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, podľa ktorého banka nemôže uzatvárať zmluvy, ktoré ich zaväzujú na hospodársky neodôvodnené plnenia alebo na plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote. O účelovosti tejto obrany svedčí to, že uvedená právna úprava bola zavedená s účinnosťou od 1. 1. 2002 v ust. § 27 ods. 5, až od 1. 1. 2007 v ust. § 27 ods. 8 zákona o bankách, pričom žalovaná naďalej žalobkyni plnila zo zmluvy o dôchodku aj po 1. 1. 2002, až do jej vypovedania. Uvedené ustanovenie je zakomponované v zákone o bankách v šiestej časti upravujúcej požiadavky na podnikanie banky, a teda sa vzťahuje na bankovú činnosť (§ 2 ods. 5), prípadne iné činnosti, ktoré smie banka vykonávať pre iného v súvislosti s jej prevádzkou (§ 2 ods. 10) a pokračovanie len v takejto činnosti v rozpore s ust. § 28 ods. 5(8) sa stalo nadobudnutím účinnosti zákona o bankách 1. 1. 2002, nemožným. Odvolaciemu súdu nie je známe, že by žalovanej bola takáto nepovolená činnosť (teda rozpor zmluvy so zákonom) vytknutá v rámci výkonu bankového dohľadu nad jeho činnosťou. V prejednávanej veci vystupovala žalovaná ako zamestnávateľ vo vzťahu ku svojmu dlhoročnému zamestnancovi odchádzajúcemu do dôchodku a obsahovou náplňou zmluvného vzťahu bolo poskytnutie sociálnej výhody z podporného dôchodkového fondu slúžiaceho na podporu zabezpečenia životnej úrovne, ktorú zamestnanci dosiahli v čase svojej pracovnej aktivity, na ocenenie ich vernosti, kvality ich práce a na podporu stabilizácie zamestnancov; zo strany žalovanej teda išlo o zabezpečenie sociálnej starostlivosti o zamestnanca odchádzajúceho do dôchodku, spadajúcu pod agendu personálneho a sociálneho úseku divízie ľudských zdrojov. Zmluvu so žalobkyňou žalovaná neuzatvárala, ako podnikateľ pri výkone svojej podnikateľskej činnosti a nešlo ani o vzťah banky s klientom, ako správne v napadnutom rozsudku uviedol súd prvej inštancie a žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej. 19. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie , podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 20. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnej žalobkyni priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).