Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/511/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312213312 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1312213312.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobkyne: Z. C., H. N. X, H., zastúpenej Advokátskou kanceláriou SLUKA a partneri, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 41, Spišská Nová Ves, proti žalovanej: Z. Q., H. G. XX, H., zastúpenej JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, advokátom, so sídlom Kutlíkova 17, Bratislava, o zaplatenie 3.152,12 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 30. apríla 2015, č.k. 14C 2/2013-263, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.859,33 eur spolu s úrokom z omeškania špecifikovaným vo výroku rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodol tak podľa § 451 ods. 1, § 100 ods. 1, 2, § 107 ods. 1, 2, § 454, § 137 ods. 1, § 139 ods. 2, § 458 ods. 1 Obč. zákonníka, keď vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobkyňa a žalovaná sú spoluvlastníkmi nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXX, vedenom správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, v kat.úz. H. - G. I., vedenom správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu na LV č. XXX: pozemok parc.č. XXXX/X-zastavané plochy a nádvoria o výmere 312 m2, pozemok parc.č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 14 m2 a rodinný dom so súp.č. XXXXXX, každá v pomere 1/2. Žalovaná rodinný dom užívala do roku 2004, odvtedy prestala platiť náklady spojené s odberom energií, v dôsledku čoho vznikali nedoplatky, a preto žalobkyňa prepísala dodávku vody, elektriky, plynu na svoju osobu a uplatnila si žalobou náhradu nevyhnutných výdavkov na údržbu domu podanou žalobou pôvodne v sume 2.859,33 eur s úrokmi z omeškania, ktoré náklady sa týkajú dodávky elektrickej energie, z ktorých je žalovaná povinná nahradiť jej polovicu tejto sumy 123,76 eur, ďalej polovicu nákladov na vodné a stočné v sume 129,50 eur, polovicu nákladov na dodávku plynu v sume 839,99 eur, polovicu sumy za kryt na okno od spoločnosti TERCOPLAST a.s. v sume 19,30 eur a polovicu nákladov v súvislosti so starostlivosťou o predmetné nehnuteľnosti, spočívajúcej v celoročnej údržbe záhrady, chodníkov a ulice počas rokov 2010 a 2011, ktoré zabezpečoval Y. Q., v sume 450,- eur, polovicu vynaložených nákladov na dodávku plynu v období od 19.07.2011 do 18.07.2012 v sume 394,62 eur, polovicu nákladov za dodávku elektrickej energie za obdobie od 19.07.2011 do 20.07.2012 v sume 48,18 eur. Uznesením zo dňa 15.05.2014 súd pripustil zmenu návrhu v zmysle podania žalobkyne zo dňa 05.05.2014, ktorým rozšírila žalobu o sumu 794,98 eur, predstavujúcu polovicu nákladov za dodávku plynu za obdobie od 19.07.2012 do 18.07.2013 v sume 311,60 eur, polovicu nákladov za dodávku elektrickej energie za obdobie od 21.07.2012 do 18.07.2013 v sume 46,64 eur, polovicu nákladov na vodné a stočné za obdobie od 09.03.2013 do 07.03.2014 v sume 29,88 eur, polovicu nákladov za vody z povrchového odtoku v sume 106,86 eur, polovicu nákladov súvisiacich so starostlivosťou o predmetné nehnuteľnosti, spočívajúce v celoročnej údržbe a ošetrovania domu, predzáhrady a chodníkov počas rokov 2012 a 2013, zabezpečené Y.B. Q. v sume 300,- eur. Uznesením zo dňa 03.09.2014 súd pripustil zmenu žaloby na zaplatenie sumy 3.152,12 eur s príslušenstvom na základe návrhu žalobkyne na zmenu petitu žaloby, ktorou žiadala pripustiť rozšírenie žaloby o sumu 351,79 eur s príslušenstvom, ktorá predstavuje polovicu nákladov za dodávku plynu za obdobie od 19.07.2012 do apríla 2014 v sume 212,51 eur, polovicu nákladov za dodávku elektrickej energie za obdobie od 19.07.2013 do apríla 2014 v sume 71,96 eur, polovicu nákladov za vody z povrchového odtoku za obdobie od 01.01.2014 do konca apríla 2014 v sume 17,32 eur, polovicu nákladov vynaložených v súvislosti so starostlivosťou o predmetné nehnuteľnosti, spočívajúcej v celoročnej údržbe a ošetrovania domu, predzáhrady a chodníkov počas prvých štyroch mesiacov roku 2014, zabezpečené Y. Q., v sume 50,- eur. Mal za preukázané, že žalobkyňa v rokoch 2008 a 2009 zaplatila za údržbu pozemku, na ktorom je postavený rodinný dom, vrátane predzáhradky, chodníkov a záhrady, ktorá susedí s pozemkom, na ktorom je postavený rodinný dom a ktorého spoluvlastníčkou je žalobkyňa, obchodnej spoločnosti Juventus, pričom v tomto konaní si uplatnila iba náklady v sume 150,- eur. Z predložených faktúr, vystavených na odberné miesto N. X, H., ako aj z príkazov na ich úhradu, mal za preukázané, že žalobkyňa uhrádzala náklady za spotrebu elektrickej energie, plynu a za vodu z povrchového odtoku v predmetnom rodinnom dome, celkovo v sume 3.152,12 eur. Na základe námietky premlčania vznesenej žalovanou zistil, že pokiaľ ide o faktúru č. XXXXXXXXXX za dodávku el. energie za obdobie od 23.06.2010 do 18.07.2011 na sumu 46,92 eur, splatná dňa 30.08.2011, táto bola žalobkyňou zaplatená dňa 30.08.2011 a tento nárok žalobkyne bol uplatnený v dvojročnej premlčacej lehote. Faktúra č. XXXXXXXXX za vodu z povrchového odtoku za obdobie od 01.07.2009 do 31.12.2009 na sumu 37,60 eur so splatnosťou 30.01.2010 bola zaplatená dňa 20.01.201 a v danom prípade uplynula dvojročná premlčacia lehota, ktorá zaťala plynúť dňa 21.01.2010; faktúra č. XXXXXXXXX za vodu z povrchového odtoku za obdobie od 01.01.2010 do 30.06.2010 na sumu 42,45 eur so splatnosťou 25.07.2010 bola zaplatená dňa 12.07.2010, a teda uplynula subjektívna dvojročná premlčacia lehota, ktorá začala plynúť dňa 13.07.2010; faktúra č. XXXXXXXXXX za dodávky plynu za obdobie od 19.07.2009 do 18.07.2010 na sumu 98,19 eur, splatná dňa 02.08.2010 bola zaplatená dňa 02.08.2010 a v danom prípade uplynula subjektívna dvojročná premlčacia lehota, ktorá začala plynúť dňa 03.08.2010; faktúra č. XXXXXXXXXX za dodávku el. energie za obdobie od 23.06.2009 do 22.06.2010 na sumu 95,25 eur splatná dňa 12.07.2010, o ktorej žalobkyňa nepredložila doklad o zaplatení, avšak z vyúčtovacej faktúry je zrejmé, že ju zaplatila, v danom prípade uplynula subjektívna dvojročná premlčacia lehota, ktorá začala plynúť dňa 23.06.2009. K vznesenej námietke premlčania ku preddavkovým platbám za el. energiu, z ktorých prvé dve preddavkové platby v sume 74,- eur boli uhradené dňa 17.08.2010 a 17.09.2010 uviedol, že výška úhrady závisí od rôznych skutočností, v mesačnom zálohovom predpise sú určené iba preddavky na platbu. Skutočná úhrada sa potom vypočítava na základe zistených skutočností nevyhnutných nákladov, vynaložených dodávateľom. Z toho vyplýva, že až po doručení celkového ročného vyúčtovania mohla žalobkyňa prvýkrát zistiť skutočnú sumu na zaplatenie za príslušný rok, resp. polrok. Vzhľadom na to, že žalovaná sa premlčania pri faktúrach č. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX dovolala premlčania, nemohol jej premlčané právo priznať a nepriznal jej ani náhradu za kryt na okno v sume 19,30 eur, pretože nepreukázala, že sumu 38,61 eur zaplatila. Vykonaným dokazovaním mal ďalej za preukázané, že predmetné nehnuteľnosti, ktoré v rozhodnom období vlastnili strany v spoluvlastníckom pomere, každá v 1/2-ici, neboli užívané ani jednou zo strán, žalovanej nikto nebránil užívať nehnuteľnosť, ktorá je neobývaná, žalovaná má od nehnuteľnosti kľúče a podľa jej vyjadrení jej zať túto nehnuteľnosť navštevuje. Dospel k záveru, že bolo povinnosťou obidvoch strán v rovnakej miere znášať náklady na nevyhnutnú starostlivosť a údržbu o nehnuteľnosť, pričom všetky náklady uhrádzala len žalobkyňa, a že nešlo o výdavky spojené s užívaním domu, ale len o náklady na nevyhnutnú údržbu, potvrdil svedok Y. Q.. Vzhľadom na to, že dom bo neobývaný, bolo potrebné zabezpečiť starostlivosť o pozemok, na ktorom sa nachádza nehnuteľnosť, najmä vo vzťahu ku koseniu trávy (aby burina neprerastala k susedom) a údržbe drevín, ktoré sa na ňom nachádzajú (ich opilovanie z dôvodu prerastania k susedom), tiež vo vzťahu k odstraňovaniu snehu a čisteniu chodníka, čo vyplýva z ust. § 9 zákona č. 135/1961, pretože ak by nedošlo k čisteniu chodníka, strany by ako spoluvlastníčky zodpovedali za škody, ktoré by vznikli tretím osobám na tomto chodníku; a jednak o nehnuteľnosť, rodinný dom, ktorý ako neobývaný vyžaduje temperovanie, aby nedošlo k jeho poškodeniu, nakoľko niektoré steny začínali plesnivieť, vlhnúť múry. Medzi stranami nedošlo k dohode o hospodárení s predmetom spoluvlastníctva; keďže sa jednalo o nevyhnutné náklady spojené s údržbou nehnuteľností, súhlas žalovanej nebol potrebný. Mal za preukázané, že žalovaná sa nepodieľala na týchto úhradách, tieto znášala sama žalobkyňa a dospel preto k záveru, že žalovaná sa bezdôvodne obohatila v zmysle § 454 Obč. zákonníka, pretože žalobkyňa tým, že plnila sama, zároveň plnila i povinnosť žalovanej, a preto zaviazal žalovanú na zaplatenie alikvotnej čiastky jednej polovice žalobkyňou vynaložených nevyhnutných nákladov, čo predstavuje sumu 2.859,33 eur a vo zvyšku žalobu zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 151 ods. 3 O.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku v časti, ktorou bolo žalobe vyhovené, podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaná, žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania. Namietala, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jej kompenzačnou námietkou, ktorou si v rámci obrany uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalobkyne v sume 2.005,35 eur v podanom odpore zo dňa 12.11.2012. Žalobkyňa napriek tomu, že užíva nehnuteľnosť sama a jej upierala právo užívať predmetnú nehnuteľnosť, žiadnu finančnú kompenzáciu v podobe polovice z nájomného, ktoré by získala, ak by predmetnú nehnuteľnosť prenajala, žalovanej neposkytovala, a ak by nehnuteľnosť bola daná do prenájmu, suma, ktorá by prináležala žalovanej, by predstavovala sumu minimálne 1.980,- eur ročne, pričom tým, že zo strany žalobkyne dochádza k užívaniu jej podielu bez právneho dôvodu, dochádza na jej strane k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 ods. 2 Obč. zákonníka, a preto jej nárok, uplatnený v rámci obrany v tomto konaní, na vydanie bezdôvodného obohatenia proti žalobkyni v sume 2.005,35 eur, je dôvodný. Súd prvej inštancie sa ňou vznesenou kompenzačnou námietkou v rámci procesnej obrany, ktorú si uplatnila v konaní v zmysle § 98 O.s.p. voči žalobkyni, vôbec nezaoberal, a toto konanie viedlo k vydaniu napadnutého rozsudku, ktorý má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čím je naplnený odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnuté rozsudku nevysporiadal ani s jej námietkou, že za čas, za ktorý žalobkyňa žiada vydanie bezdôvodného obohatenia, sa žalovaná v predmetnej nehnuteľnosti nezdržiavala, a preto považuje uhradenie nákladov, ktoré vznikli výlučne v dôsledku užívania nehnuteľnosti žalobkyňou za neopodstatnené. Namietala aj nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, keď nie je z neho zrejmé, na základe akých dôkazov dospel súd prvej inštancie k záveru, že predmetné nehnuteľnosti neboli užívané ani jednou zo strán, a že žalovanej nikto nebránil užívať nehnuteľnosť, ktorá je neobývaná. Ďalej uviedla, že spornou skutočnosťou zostala náhrada polovice nákladov v súvislosti s údajnou starostlivosťou o nehnuteľnosť, spočívajúcu v údržbe záhrady, chodníkov a ulice, počas mesiacov január - apríl 2014, v sume 50,- eur, ktoré považuje za nedôveryhodné vzhľadom na pochybnosti o nezaujatosti Y. Q., s ktorým má zlé vzťahy. Namietala tiež, že je všeobecne známou skutočnosťou, že zima 2013/2014 bola mimoriadne teplým obdobím, počas ktorého na území H. neboli zaznamenané snehové prehánky, príp. boli také slabej intenzity, že nebolo potrebné odpratávať sneh, ani posypať soľou, a pokiaľ ide o náklady súvisiace so starostlivosťou o nehnuteľnosť, spočívajúce v celoročnej údržbe záhrady, chodníkov a ulice počas rokov 2010 a 2011 v sume 450,- eur, túto sumu považuje za nadhodnotenú a potvrdenie Y. Q. za nedôveryhodné. Namietala, že súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhnutý dôkaz, a to výsluch svedka P. Y., ktorý mal preukázať jej tvrdenie o tom, že práve on niekoľkokrát čistil chodník pred domom od snehu, a teda že v tejto časti je nárok žalobkyne nedôvodný v celom rozsahu, pričom nevykonanie tohto ňou navrhnutého dokazovania, žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Vzhľadom na uvedené, je odôvodnenie napadnutého rozsudku nedostatočné, súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci z dôvodu, že nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Konanie má vady uvedené v ust. § 221 ods. 1 O.s.p., súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto sú naplnené odvolacie dôvody v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ O.s.p. 3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania v sume 143,52 eur. Uviedla, že žalovaná v júni 2004 predmetné nehnuteľnosti dobrovoľne opustila a nasťahovala sa do svojho domu na G. O. D. H.. Tvrdenia žalovanej o tom, že žalobkyňa sama užíva predmetné nehnuteľnosti a údajne odopiera žalovanej nehnuteľnosti užívať, sú klamlivé, v predmetnom dome už viac ako 10 rokov nikto nebýva, žalobkyňa odišla do cudziny v roku 1973 a odvtedy v predmetnom dome nežila, a ani tam neprespávala. Keď sa v priebehu roka zdržiava žalobkyňa v J., tak je vo D., kde býva v byte na adrese: N. X, XXXX P.. Ak by v dome niekto býval, výdavky by boli oveľa vyššie. Žalobkyňa teda nemôže brániť žalovanej v užívaní predmetných nehnuteľností a nie je pravdou, že by užívala bezdôvodne aj podiel žalovanej na nehnuteľnostiach a poukázala v tejto súvislosti na to, že žalovaná sama pred súdom potvrdila, že má kľúče od predmetného domu, a že má v dome svoje veci. Žalovaná sa nikdy nevyjadrila v tom zmysle, že by bolo dobré dať nehnuteľnosti do nájmu, toto by ani nebolo možné, keďže celý dom je zaprataný vecami žalovanej, nachádza sa tam nábytok žalovanej a skrine plné oblečenia žalovanej. V súčasnosti sa v dome bývať ani nedá, pretože je v dezolátnom stave, okná netesnia, v kuchyni je pleseň a museli sa tiež vytrhať podlahy, bojler je starý, dom by vyžadoval úplnú rekonštrukciu a veľké náklad, aby sa v ňom dalo bývať, v prípade väčších dažďov dochádza k premočeniu múrov a základov domu, z toho dôvodu aj k zhrdzaveniu rín, v pivniciach opadáva omietka a tvorí sa pleseň a tento havarijný stav je potrebné riešiť vysušovaním múrov elektrickými ohrievačmi, čím dochádza k nevyhnutnej spotrebe elektrickej energie v dome. V tomto smere poukázala na predloženú fotodokumentáciu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je kompenzačná námietka protistrany, založená na údajnom dlžnom nájomnom, nedôvodná, a preto ani nemohla byť súdom prvej inštancie zohľadnená. Ďalej uviedla, že jej brat Y. Q. osobne vykonáva práce spojené so starostlivosťou a údržbou o nehnuteľnosti, pravidelne tieto nehnuteľnosti kontroluje, preberá poštové zásielky, hradí platby energií spojených s údržbou a starostlivosťou o nehnuteľnosti a okrem nej, jej brata a jeho ženy sa o predmetný dom nik iný nestará. Jej brat býva v blízkosti, a preto každý deň tieto nehnuteľnosti navštívi a skontroluje ich. Nie je pravdou, že žalovanou navrhnutý svedok P. Y. niekedy odhrabával nejaký sneh, resp. by sa akokoľvek inak staral o nehnuteľnosti, pretože než by prešiel 80 km z D. S. H., je sneh dávno odprataný a pritom vo Viedni ani nemusí snežiť, ale v Bratislave áno. C. Q. zabezpečuje základnú starostlivosť a údržbu o nehnuteľnosti za minimálnu možnú cenu, čo preukázala aj vyjadrením spoločnosti Juvenus, s.r.o. zo dňa 16.03.2010, v ktorom táto špecializovaná firma vyčíslila náklady na starostlivosť o trávniky, stromy a dreviny. Správne podľa jej názoru súd prvej inštancie postupoval, keď zamietol návrh žalovanej na výsluch svedka P.. Y., pretože jeho svedecká výpoveď nič relevantné nemohla preukázať, a v zmysle O.s.p. súd rozhoduje o tom, ktoré z účastníkmi označených dôkazov vykoná, a ktoré nie, pričom nebude vykonávať dôkazy, ktoré zjavne nesúvisia s predmetom konania. 4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") účinného od 01.07.2016; preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. 5. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, potrebnom na zistenie skutočností, rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala proti žalovanej zaplatenia polovice nevyhnutných nákladov vynaložených na údržbu a starostlivosť o nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve strán, titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré žalovaná uviedla na svoju obranu, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a vec posúdil správne po právnej stránke , keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a dospel aj k správnemu právnemu záveru, že žalovaná sa bezdôvodne obohatila o alikvotnú časť jednej polovice žalobkyňou vynaložených nevyhnutných nákladov spojených s údržbou predmetných nehnuteľností, keď tieto náklady znášala sama žalobkyňa, čím zároveň plnila i povinnosť žalovanej, ktorá sa na úhrade týchto nákladov nepodieľala. Svoje úvahy vedúce k vyhoveniu žalobe v časti uloženia povinnosti zaplatiť žalovanej sumu 2.859,33 eur s príslušenstvom žalobkyni aj v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. resp. 220 ods. 2 CSP, odôvodnil, keď s poukazom na zodpovedajúcu právnu úpravu (príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka) uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil ako po stránke skutkovej, tak aj po právnej stránke. 6. Obsahom vlastníckeho práva je nielen výkon vlastníckych oprávnení (§ 123 Obč. zákonníka), ale aj plnenie určitých povinností, vyplývajúcich z vlastníckeho práva, a to najmä pokiaľ ide o vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. V zmysle § 124 Obč. zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. V prípade podielového spoluvlastníctva mieru účasti každého spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej veci, určuje spoluvlastnícky podiel. Spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci, tzn., do akej miery je spoluvlastník zúčastnený na hospodárení so spoločnou vecou, v akom pomere sa podieľa na úžitkoch veci, ale aj na plnení povinností súvisiacich s vlastníctvom spoločnej veci. Právne pomery všetkých spoluvlastníkov k tretím osobám, týkajúce sa celej spoločnej veci, upravuje ust. § 139 ods. 1 Obč. zákonníka tak, že z právnych úkonov, týkajúcich sa spoločnej veci, sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne, a zakladá tak solidaritu všetkých spoluvlastníkov spoločnej veci, a to aktívnu v prípade vzniku pohľadávky spoluvlastníkov voči tretej osobe, alebo pasívnu v prípade vzniku záväzku spoluvlastníkov spoločnej veci voči tretej osobe, pričom nie je rozhodujúce, či tento právny úkon vybavoval niektorý zo spoluvlastníkov z vlastnej vôle, alebo so súhlasom ostatných, alebo či konali v nejakej záležitosti všetci spoluvlastníci spoločne. V prípade aktívnej i pasívnej solidarity, ak sa spoluvlastníci nedohodli na niečom inom, vyrovnajú sa navzájom podľa pomeru svojich spoluvlastníckych podielov. 7. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že v danom prípade bolo potrebné spoluvlastníkmi zabezpečiť starostlivosť o pozemok, na ktorom sa nachádza nehnuteľnosť, a to najmä pokiaľ ide o kosenie trávy a údržbu drevín opilovávaním, z dôvodu potreby zabrániť prerastaniu buriny a drevín k susedom, keď aj z ust. § 127 ods. 1 Obč. zákonníka vyplýva povinnosť vlastníka zdržať sa všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného, alebo vážne ohrozoval výkon jeho práv, správne súd prvej inštancie poukázal aj na zodpovednosť spoluvlastníkov v zmysle zákona č. 135/1961 Zb. za škody, ktoré by vznikli tretím osobám na chodníku pred nehnuteľnosťou v prípade neodstraňovania snehu a čistenia tohto chodníka; ako aj na potrebu bežnej starostlivosti o rodinný dom tak, aby nedošlo k jeho poškodeniu. Správne tiež dospel k záveru, že bolo povinnosťou obidvoch strán v rovnakej miere znášať náklady na nevyhnutnú starostlivosť a údržbu o nehnuteľnosti, keď v danom prípade je nesporné medzi stranami, že žalobkyňa a žalovaná sú spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, každá v podiele 1/2 k celku. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa sama uhrádzala náklady za spotrebu el. energie, plynu, za vodu z povrchového odtoku v predmetnom rodinnom dome, sama uhrádzala aj náklady za údržbu pozemku, na ktorom je postavený rodinný dom a za starostlivosť o dom, vrátane predzáhrady a chodníkov pred nehnuteľnosťou Y. Q., ktorý na základe dohody so žalobkyňou zabezpečoval celoročnú starostlivosť o predmetnú nehnuteľnosť. Žalovaná sa žiadnym spôsobom na úhrade týchto nákladov nepodieľala, a tým, že žalobkyňa hradila tieto náklady aj v rozsahu zodpovedajúcom spoluvlastníckemu podielu žalovanej, čím plnila za žalovanú, vzniklo u žalovanej bezdôvodné obohatenie na úkor žalobkyne, ktoré je povinná vydať v zmysle § 451 ods. 1 Obč. zákonníka. 8. Nedôvodne žalovaná v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jej kompenzačnou námietkou, ktorou sa domáhala voči žalobkyni vydania bezdôvodného obohatenia v sume 2.005,35 eur v rámci obrany v tomto konaní z dôvodu, že žalobkyňa jej neposkytovala žiadnu finančnú kompenzáciu v podobe polovice z nájomného, ktoré by získala, ak by predmetnú nehnuteľnosť prenajala, napriek tomu, že nehnuteľnosť užíva sama žalobkyňa a žalovanej upierala právo užívať túto nehnuteľnosť. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie je zrejmé, že túto obranu žalovanej považoval za nedôvodnú vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, ktorými mal za preukázané, že nehnuteľnosť v rozhodnom období neužívala žiadna zo strán, a teda neužívala ju sama žalobkyňa a bola neobývaná. Uvedené skutkové závery súdu prvej inštancie aj odvolací súd považoval za správne, keď vyplývajú z výpovede žalobkyne v tomto konaní na pojednávaní dňa 26.08.2014, v ktorej uviedla, že v rozhodnom období v dome nebývala a už 10 rokov tam nikto nebýva, ako aj z vyjadrenia žalobkyne k odporu žalovanej, v ktorom uviedla, že v nehnuteľnosti nebýva od roku 1973 a taktiež z rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 42C 73/2010-131 zo dňa 04.04.2011, vydaného v konaní, v ktorom sa žalobkyňa domáhala proti žalovanej zaplatenia polovice vynaložených nevyhnutných nákladov na údržbu nehnuteľností v predchádzajúcich rokoch. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku Okresného súdu Bratislava III vyplýva, že žalobkyňa sa trvalo zdržiava v zahraničí, a to v O., alebo v M. vo D.. Žalovaná svoje tvrdenie, že predmetnú nehnuteľnosť užíva sama žalobkyňa a žalovanej bráni v užívaní tejto nehnuteľnosti, žiadnym spôsobom nepreukázala, a preto nebolo preukázané, že by sa žalobkyňa užívaním tejto nehnuteľnosti bezdôvodne obohatila na úkor žalovanej, v dôsledku čoho by jej vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v uplatnenej sume 2.005,35 eur. Vzhľadom na to aj odvolací súd posúdil túto obranu žalovanej ako nedôvodnú. 9. Nedôvodne žalovaná namieta, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s jej námietkou, že v rozhodnom období sa v predmetnej nehnuteľnosti nezdržiavala, a preto považuje uhradenie nákladov, ktoré vznikli výlučne v dôsledku užívania nehnuteľností žalobkyňou za neopodstatnené, pretože z odôvodnenia vyplýva, že aj s touto námietkou žalovanej sa súd prvej inštancie vysporiadal, keď na základe zistenia, že nehnuteľnosť nebola užívaná ani jednou zo strán a bola neobývaná, konštatoval, že náklady vynaložené žalobkyňou neboli spojené s bežným užívaním domu, ale išlo len o náklady na nevyhnutnú údržbu, čo potvrdil aj svedok Y. Q.. 10. Odvolací súd posúdil ako nedôvodnú aj námietku žalovanej týkajúcu sa neprimeranosti nákladov vynaložených na celoročnú údržbu záhrady, chodníkov a ulice počas rokov 2010 a 2011, z ktorých sa žalobkyňa domáha proti žalovanej zaplatenia sumy 450,- eur, z dôvodu, že potvrdenie Y. Q. považuje za nedôveryhodné, keď z vyššie uvedeného rozsudku Okresného súdu Bratislava III vydaného v konaní sp.zn. 42C/73/2010 vyplýva, že tieto náklady v rokoch 2008 a 2009 predstavovali sumu 1.200,- eur ročne, ktorú hradila žalobkyňa obchodnej spoločnosti Juvenus, na základe čoho sa domáhala proti žalovanej zaplatenia polovice týchto nákladov v sume 600,- eur a vzhľadom na to aj podľa názoru odvolacieho súdu sú tieto náklady za rozhodné obdobie žalobkyňou vyčíslené a svedkom Y. Q. potvrdené v sume 450,- eur ročne primerané. 11. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že vykonanie žalovanou navrhnutého dokazovania výsluchom svedka P. Y. na preukázanie skutočností, že práve on niekoľkokrát čistil chodník pred domom od snehu, by bolo nadbytočné, pretože skutočnosť, že sa prípadne príležitostne podieľal na čistení chodníka od snehu bez toho, aby vykonával túto činnosť súvisle v určitom konkrétnom časovom úseku, je bez právneho významu pre posúdenie dôvodnosti žalobkyňou uplatneného nároku na zaplatenie polovice nákladov vyplatených Y. Q., ktorý túto činnosť vykonával počas celého zimného obdobia, keď vzhľadom na potrebu zabezpečenia sústavného odpratávania snehu a čistenia chodníka v zimnom období, sú tieto náklady vyplatené Y. Q., ktorý na základe dohody so žalobkyňou vykonával túto činnosť počas celého zimného obdobia podľa potreby v sume 450,- eur, primerané. 12. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyňa, ktorá mala úspech v odvolacom konaní, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).