Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/335/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312215600 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1312215600.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, zastúpeného Havel, Holásek & Partners s. r. o., advokátska kancelária, IČO: 36 856 584, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, proti žalovaným: 1/ P. C., H.. XX.X.XXXX, C. B. X/A, C., 2/ E. S., H.. XX.XX.XXXX, C. K. X, C., o zaplatenie 1 055,77 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 22. marca 2016 č.k 6C 224/2012-168 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobca, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti spoločne a nerozdielne žalovaným: A. T., P. C. B. E. S. zaplatiť mu sumu 1 055,77 Eur spolu s dlžným vyčísleným úrokom v sume 136,61 Eur, úrokom z omeškania vo výške 131,38 Eur, úrokom vo výške 9,85 % ročne zo sumy 1 055,77 Eur od 4.7.2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1 055,77 Eur od 4.7.2012 do zaplatenia odôvodňujúc svoju žalobu tým, že dňa 27.4.2004 uzatvoril s A. T. (ďalej aj ako „dlžník“) zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli aj všeobecné obchodné podmienky pre poskytovanie úverov a na základe ktorej poskytol A. T. úver v sume 3319,39 Eur, ktorý sa zaviazal tieto peňažné prostriedky mu vrátiť do 20.4.2010. Podľa dohody o ručení sa P. C. B. E. S. zaviazali uspokojiť jeho pohľadávku v plnej výške, ak ju neuspokojí dlžník. A. T. splatil svoj záväzok z úverovej zmluvy len čiastočne a dňa 20.4.2010 bol žalobcom vyzvaný na splatenie celej pohľadávky. Rovnako vyzval aj ručiteľov, avšak ani dlžník ani ručitelia jeho pohľadávku neuspokojili. Žalovaným 1/ a 2/ nepriznal náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie dopytom na Register obyvateľov SR zistil, že A. T. dňa X.XX.XXXX zomrel, tzn. pred začatím konania, z ktorého dôvodu súd podľa § 19, § 103, § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 7 Občianskeho zákonníka, uznesením č.k. 6C 224/2012-75 zo dňa 10.1.2013 konanie voči A. T. (pôvodnému žalovanému 1/ konanie zastavil). 3. Následne uznesením č.k. 6C 224/2012-81 zo dňa 14.02.2013 zastavil konanie podľa § 96 O.s.p. v časti dlžného úroku v sume 135,33 euro, z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom v tejto časti. 4. Po právnej stránke vychádzal súd prvej inštancie z ustanovení § 118 ods. 4, § 120 ods. 4, § 156 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) Vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, žalovaného 2/, listinnými dôkazmi, a to: zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 27.4.2004, dohodami o ručení zo dňa 27.4.2004, oznámeniami o podaní žaloby zo dňa 13.7.2012, obchodnými podmienkami navrhovateľa pre poskytovanie úverov malým a stredným podnikateľom, všeobecnými obchodnými podmienkami navrhovateľa, výpisom z úveru č. XXXXXXXXXX, sadzobníkom poplatkov a náhrad žalobcu, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, založenými v spise. 5. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca ako veriteľ (ďalej iba „Banka“) a A. T., Q..Č.. XXXXXXXXXX ako fyzická osoba - nepodnikateľ (ďalej ako „dlžník“), uzatvorili dňa 27.4.2004 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 100.000 Sk/ 3.319,39 Eur) a dlžník sa zaviazal poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie dohodnuté zmluvné povinnosti. Žalobca v súvislosti s písomným vyjadrením žalovaného 1/, že dohodu o ručení so žalobcom nepodpísal, doložil do spisu kópiu dohody o ručení zo dňa 27.4.2004 podpísanú žalovaným 1/a uviedol, že dlžník sa zaviazal zaplatiť za úver dohodnutý úrok vo výške 9,30 % ročne, pričom úroková sadzba bola dohodnutá ako premenlivá a jej výška sa menila v zmysle prehľadu úrokových sadzieb. Splatnosť úrokov bola v zmluve dohodnutá vždy k poslednému dňu v mesiaci. Podľa čl. II. bodu zmluvy si zmluvné strany dohodli, že splatné úroky a poplatky sa dňom ich splatnosti stávajú súčasťou istiny. Úroky sa stali súčasťou istiny len do dňa 31.7.2011 a od toho dňa boli úroky počítané zvlášť. Zmluvné strany si dohodli aj poplatok za poskytnutie úveru v sume 66,39 Eur, poplatok za správu úveru v sume 1,33, resp. 1,66 Eur, 1,99 Eur a 2,99 Eur podľa v tom čase platného sadzobníka. Dlžník bol teda povinný splácať úver v mesačných splátkach v sume 62,07 Eur, pričom prvá splátka bola splatná dňa 20.5.2004 a posledná dňa 20.4.2010. Dlžník uhradil celkovo sumu 3.949,36 Eur. Od 21.8.2009 nastalo tzv. sústavné omeškanie dlžníka so splácaním úveru. Podľa čl. III bodu 7 zmluvy sa jednotlivé úhrady dlžníka a aj ručiteľov započítavali v nasledovnom poradí a to na splatné poplatky a náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu. Na základe toho úhrady vo výške 3.949,36 Eur boli započítané tak, že suma 66,39 Eur bola započítaná na spracovateľský poplatok, suma 70,30 Eur na splatné úroky z omeškania, suma 200 Eur na splatné úroky z omeškania a suma 3.612,67 Eur na istinu. Žalobca vyčíslenú istinu vypočítal tak, že k čerpanému úveru v sume 3.319,39 Eur pripočítal úroky v sume 1.188,42 Eur, poplatky v sume 160,63 Eur a odpočítal úhrady v sume 3.612,67 Eur, čím dostal žalovanú sumu 1.055,77 Eur. 6. Z vyjadrenia žalovaného zistil, že pri uzatváraní úverovej zmluvy boli okrem dlžníka prítomní aj obaja ručitelia, teda žalovaní 1/ a 2/, keďže si dlžník bral veľkú pôžičku. Všetci sa osobne poznali, nakoľko pracovali u rovnakého zamestnávateľa. Myslel si, že dlžník úver riadne spláca. Niekedy v rokoch 2010-2011 mu prišlo vyrozumenie od žalobcu, že eviduje voči dlžníkovi dlh v sume 430 Eur, kedy sa žalovaný 2/ dozvedel, že splátky nie sú riadne splácané. Ďalej uviedol, že postupnými splátkami splatil dlh v sume 430 Eur, avšak žalobca to následne navýšil na 1.000 Eur až 1 200 Eur, čo pokladal za úžeru. Zároveň potvrdil, že na dohode o ručení zo dňa 27.4.2004 je podpísaný žalovaný 1/. 7. Súd prvej inštancie konštatoval, že v Zmluve o úvere nebol uvedený údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Mal za preukázané, že žalobca a žalovaní 1/ a 2/ v prítomnosti dlžníka, uzatvorili dňa 27.4.2004 dohody o ručení, v ktorých žalovaní písomne žalobcovi ako veriteľovi vyhlásili, že ho uspokoja v prípade, ak dlžník neuhradí žalobcovi pohľadávku riadne a včas, a to aj bez doručenia výzvy na plnenie dlžníkovi s vylúčením § 306 Obchodného zákonníka. Pod pojmom pohľadávka sa podľa čl. II bodu 1 písm. a) dohôd o ručení považovala pohľadávka, ktorá vznikla zo zmluvy o úvere v znení jej dodatkov a neskorších zmien, na základe ktorej navrhovateľ poskytol dlžníkovi úver a ktorú tvorí istina, úroky, úroky z omeškania a všetky poplatky a náklady spojené s úverovou zmluvou. Dlžník - A. T., Q..Č.. XXXXXXXXXX (pôvodný odporca v 1. rade) dňa X.XX.XXXX zomrel. Žalobca listami zo dňa 13.7.2012 oznámil žalovaným 1/ a 2/ ako ručiteľom, že jeho pohľadávka z titulu zmluvy o úvere nebola splnená a vyzval ich v lehote 5 dní na úhradu tejto jeho pohľadávky. Z prehľadu splátok úveru dlžníkom zistil, že ten žalobcovi celkovo uhradil sumu 3.882,96 Eur. 8. Poukázal na ust.§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka s tým, že touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497). Vychádzal tiež z ustanovení § 497, § 499, § 507, § 1 ods. 1, 2, § 303, § 311 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2 § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 25 ods. 1,2, zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), § 1 ods. 1 § 2 písm. b), § 4 ods. 1,2,3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného do 30.3.2006 (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“), § 52 ods. 1,2,3,4, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014 (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“) 9. Vzhľadom na zistený skutkový stav mal za nesporné, že žalobca a dlžník uzatvorili v písomnej forme zmluvu, ktorej obsah dohodnutý stranami zahŕňal podstatné časti zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, ktorá podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka predstavuje absolútny obchodnoprávny vzťah, ktorý sa bez ohľadu na povahu účastníkov spravuje ustanoveniami tretej časti Obchodného zákonníka, s výnimkou tých práv a povinností, ktoré Obchodný zákonníka neupravuje a na ktorých úpravu sa podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka (napr. právna úprava spotrebiteľských zmlúv). Vyslovil, že vzhľadom na povahu zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy o úvere, keďže žalobca vystupoval ako dodávateľ podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a dlžník ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, išlo podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa okrem toho aplikoval aj osobitný zákon č. 258/2001 Z.z. platný v čase uzatvorenia zmluvy. Rovnako považoval za nesporné, že medzi odporcami žalovanými 1/ a 2 a žalobcom vznikol podľa § 303 Obchodného zákonníka ručiteľský záväzkový vzťah, na základe ktorého sa žalovaní zaviazali uspokojiť pohľadávku žalobcu zo zmluvy o úvere, ak dlžník voči žalobcovi nesplní svoj záväzok zo zmluvy o úvere. Uviedol, že keďže ručiteľský záväzok má akcesorickú povahu a jeho vznik, existencia a zánik závisí od vzniku, existencie a zániku hlavného záväzku, ktorý mal v tomto prípade spotrebiteľskú povahu, podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. aj bez návrhu prihliadol na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku dodávateľa, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie navrhovateľovi a aj preto súd podľa § 4 ods. 1 až 3 zákona č. 258/2001 Z.z. skúmal, či sa žalobcom poskytnutý úver nepovažuje za neplatný, bezúročný a bez poplatkov. 10. Konštatoval, že jednou z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej absencia spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého spotrebiteľského úveru je podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Bolo podľa neho nesporné, že zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom a dlžníkom údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov neobsahovala a preto bolo potrebné podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. žalobcom poskytnutý úver dlžníkovi považovať za bezúročný a bez poplatkov, na základe čoho sa žalobca ako veriteľ mohol úspešne domáhať od dlžníka a jeho ručiteľov - žalovaných 1/ a 2/ len vrátenia istiny a úrokov z omeškania z dlžnej istiny. 11. Uviedol, že nestačí ani to, ak je údaj o výške RPMN obsiahnutý vo všeobecných obchodných podmienkach, na ktoré zmluva o úvere odkazuje a s ktorými sa dlžník oboznámil, nakoľko ustanovenie § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. určuje náležitosti zmluvy, teda dvojstranného právneho aktu, pričom všeobecné úverové podmienky nepredstavujú dvojstranný právny akt a preto obsiahnutie takéhoto údaju vo všeobecných obchodných podmienkach, na ktoré zmluva odkazuje, nie je dostatočné a spôsobuje nedostatok náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Za nesporné považoval to, že žalobca poskytol dlžníkovi úver vo výške 3.319,39 Eur/100.000 Sk a dlžník uhradil žalobcovi celkovo sumu 3.882,96 Eur, čo vyplývalo z prehľadu splátok úveru. Na základe toho treba konštatovať, že záväzok dlžníka zo zmluvy o úvere zanikol jeho splnením podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže žalobcom poskytnutý úver bol bezúročný a bez poplatkov a dlžník svojimi úhradami uhradil žalobcovi celú istinu úveru (a bezdôvodne aj sumu 563,57 Eur), na základe čoho došlo podľa § 311 ods. 1 Obchodného zákonníka aj k zániku ručiteľských záväzkov žalovaných 1/ a 2/. Preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 12. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovaným 1/ a 2/ ako úspešným účastníkom náhradu trov konania nepriznal, keďže im žiadne trovy konania nevznikli. 13. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a uložiť žalovaným povinnosť zaplatiť mu sumu 1 055,77 Eur s dlžným úrokom vyčísleným ku dňu 3.7.2012 vo výške 136,61 Eur s dlžným úrokom z omeškania vyčísleným ku dňu 3.7.2012 vo výške 131,38 Eur, zmluvného úroku vo výške 9,85 % ročne zo sumy 1 055,77 Eur od 4.7.2012 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1 055,77 Eur od 4.7.2012 do zaplatenia, zaplatený súdny poplatok, trovy konania v prvoinštančnom a odvolacom konaní s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia záväzok ostatných žalovaných. Považoval napadnutý rozsudok nesprávny, arbitrárny, nezákonný, majúc tiež za to, že súd prvej inštancie porušil zásadu kontradiktórnosti konania. Poukázal na ust. § 100 ods. 1 O.s.p., ktoré podľa neho treba vnímať aj s ohľadom povinnosť súdu vyjadrenú v § 118 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého musí súd po úvodnom prednese strán uviesť „ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli“, ktorú povinnosť si súd prvej inštancie nesplnil. Konštatoval, že uvedená zásada zahŕňa tiež právo účastníkov konania oboznamovať sa a vyjadrovať sa k právnym dôvodom uplatňovaným súdom ex offo, na ktorých chce súd založiť svoje rozhodnutie. Vytýkal súdu prvej inštancie, že neinformoval účastníkov konania, že sa mu úver zo Zmluvy sa javí ako bezúročný a bez poplatkov z dôvodu že Zmluva neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a nakoľko ani žalovaní nespochybňovali počas celého konania predmetnú skutočnosť, nemal dôvod osobitne sa k obsahu Zmluvy vyjadrovať a až do doručenia predmetného rozsudku nemohol mať vedomosť o úmysle súdu prvej inštancie zamietnuť žalobu a z toho dôvodu sa nemohol voči takémuto postupu náležite brániť prostredníctvom relevantných argumentov. Mal za to, že tým došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti konania. Bol tiež toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval na Zmluvu zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Poukázal na čl. I , čl. II bodu 5 Zmluvy, v zmysle ktorých bol medzi účastníkmi zmluvného vzťahu dohodnutý konkrétny účel poskytnutého úveru, a to investícia do nehnuteľnosti, pričom zároveň v rámci čl. II bod 5 Zmluvy je dohodnutá povinnosť žalovaného 1/ predložiť mu listiny preukazujúce účelovosť úveru. Vzhľadom na tieto ustanovenia sa preto na predmetný zmluvný vzťah nevzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 1 ods. 2 písm. a/ zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektových nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Súd prvej inštancie tak podľa neho na daný prípad aplikoval nesprávny právny predpis, hoci v rozsudku uviedol, že išlo o účelový úver- investícia do nehnuteľností. Mal za to, že na predmetný záväzkovo-právny vzťah sa nevzťahuje zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy a z toho dôvodu Zmluva nemusí obsahovať údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. 14. Žalovaní 1/ a 2/ odvolací návrh nepodali. 15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku ďalej len „C.s.p.“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.) prejednal vec bez pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 16. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 17. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvá veta C.s.p.). 18. V predmetnej veci si žalobca uplatňuje svoj nárok voči žalovaným 1/ a 2/ z Dohody o ručení uzavretej medzi ním ako veriteľom a žalovaným 1/ a 2/ ako ručiteľom dňa 27.4.2004 (pôvodne aj proti žalovanému A. T., ako dlžníkovi na základe s ním uzavretej Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 27.4.2004, ktorý dňa X.XX.XXXX zomrel, teda ešte pred podaním žaloby a z ktorého dôvodu súd prvej inštancie ktorého dôvodu podľa § 19, § 103, § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 7 Občianskeho zákonníka, uznesením č.k. 6C 224/2012-75 zo dňa 10.1.2013 konanie zastavil. Zmluva o splátkovom úvere a Dohody o ručení boli uzavreté v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. 19. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom, že daný záväzkový vzťah posudzoval ako vzťah spotrebiteľský a na základe toho aj konštatoval, že podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov je jednou z podstatných náležitostí Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a bolo podľa neho nesporné, že zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom a dlžníkom údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov neobsahovala a preto bolo potrebné podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. žalobcom poskytnutý úver dlžníkovi považovať za bezúročný a bez poplatkov, na základe čoho sa žalobca ako veriteľ mohol úspešne domáhať od dlžníka a jeho ručiteľov - žalovaných 1/ a 2/ len vrátenia istiny a úrokov z omeškania z dlžnej istiny. Konštatoval, že záväzok dlžníka zo zmluvy o úvere zanikol jeho splnením podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže žalobcom poskytnutý úver bol bezúročný a bez poplatkov a dlžník svojimi úhradami uhradil žalobcovi celú istinu úveru (a bezdôvodne aj sumu 563,57 Eur), na základe čoho došlo podľa § 311 ods. 1 Obchodného zákonníka aj k zániku ručiteľských záväzkov žalovaných 1/ a 2/. 20. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 21. Z vykonaného dokazovania na súde prvého stupňa mal odvolací súd preukázané, že medzi žalobcom a pôvodným žalovaným 1/ vznikol právny vzťah na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 27.4.2004. Na zabezpečenie plnenia zmluvných povinností uzavrel žalobca so žalovanými 1/ a 2/ dohody o ručení, a to dňa 27.4.2004. Z obsahu úverovej zmluvy je zjavné, že úver bol v danom prípade poskytnutý na účely investícií do nehnuteľností. Podľa článku II. bodu 5 zmluvy „Dlžník je povinný doručiť Veriteľovi v lehote 6 mesiacov od poskytnutia úveru listiny preukazujúce účelovosť, ktoré spĺňajú nasledovné podmienky.“ V Zmluve o splátkovom úvere pôvodný dlžník uviedol ako účel poskytnutia úveru žalobcom „investícia do nehnuteľnosti“. 22. Súd prvej inštancie posúdil záväzkový vzťah založený Zmluvou o poskytnutí úvere ako spotrebiteľský úver a aplikoval na vec aj ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, avšak bez náležitého zisťovania účelu poskytnutého úveru, ako skutočnosti rozhodujúcej pre posúdenie charakteru poskytnutého úveru už aj vzhľadom na vyššie uvedený účel poskytnutia úveru“ investícia do nehnuteľnosti“, z ktorého dôvodu bez náležitého dokazovania charakteru účelu poskytnutého úveru, nemožno bez ďalšieho konštatovať, že išlo o úver spotrebiteľský. Investície do nehnuteľnosti“ treba chápať ako všeobecný pojem znamenajúci zhodnotenie, údržbu, stavebné úpravy nehnuteľnosti a pod. Závery súdu prvej inštancie o charaktere poskytnutého úveru ako spotrebiteľského bez náležitého zistenia charakteru účelu poskytnutého úveru aj vzhľadom na ust. § ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia Zmluvy o splátkovom úvere tak považoval odvolací súd za predčasné, dostatočne nepodložené zisteným skutkovým stavom a v rozpore s možnosťou sporových strán sa k tejto skutočnosti vyjadriť a náležite argumentovať. V žalobcom doloženej Zmluve o splátkovom úvere je uvedený účel ako investícia do nehnuteľnosti, nebolo zistené, čo takto označený účel poskytnutia presne zahŕňal, či dlžník doložil žalobcovi ako veriteľovi listiny preukazujúce účelovosť (čl. II bod 5 Zmluvy), v zmluve označený účel „investície do nehnuteľnosti“ nebol žalovanými spochybňovaný a upresnený. 23. Odvolací súd tak dospel k záveru, že závery súdu prvej inštancie odporujú obsahu doposiaľ vykonaným dôkazom a doposiaľ vykonané dokazovanie jeho právnemu názoru nenasvedčuje. Odvolacím súdom na základe vykonaného dokazovania nebolo možno jednoznačne posúdiť, či aplikácia ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch tak bola za danej situácie náležitá, z ktorého dôvodu bolo nevyhnutné rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ C.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 C.s.p.). 24. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie rozhodnúť o návrhu na pripustenie zmeny strany sporu na základe podania žalobcu zo dňa 3.5.2017, doplniť dokazovanie v intenciách odvolacieho súdu a znova o veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodniť. 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).